{"guid": "ussr:c5482554-f404-4c72-b2d9-2d37fb8d033a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.259.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2018 z 23. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. II. ÚS 259/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.259.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c5482554-f404-4c72-b2d9-2d37fb8d033a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.259.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.259.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.259.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 259/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Petrom Križanom, Koceľova 2, Nitra, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti\na na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Nitra ČVS: ORP-530/4-VYS-NR-2014 z 3. apríla 2014,\nporušenie svojho základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu\nči orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 12 C 612/2015-104 zo 6. marca\n2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 12 Co 44/2017-147 z 23. januára\n2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra (ďalej len „okresné\nriaditeľstvo“) ČVS: ORP-530/4-VYS-NR-2014 z 3. apríla 2014 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie okresného riaditeľstva“), porušenie svojho základného práva na zachovanie\nľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1\nústavy, základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,\niného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom\npodľa čl. 46 ods. 3 ústavy a základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2\nústavy rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 12 C 612/2015-104 zo 6. marca 2017 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok okresného súdu“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre\nč. k. 12 Co 44/2017-147 z 23. januára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského\nsúdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresné riaditeľstvo vydalo svoje napadnuté\nuznesenie, ktorým začalo trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) proti\nneznámemu páchateľovi a z ktorého formulácie sťažovateľ vyvodil, že napriek tomu, že ide\no začatie trestného stíhania „vo veci“ v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku, trestné\nstíhanie je vopred vedené proti konkrétnej osobe – sťažovateľovi.\n3. Sťažovateľ napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva opakovane napádal\nu orgánov činných v trestnom konaní a v sťažnosti uviedol, že «Opakovanú sťažnosť\nzaslanú na KP Nitra (Krajskú prokuratúru v Nitre, pozn.) krajský prokurátor... vyhodnotil\nako dôvodnú a v zaslanom upovedomení o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu\n\n2\n\nuviedol, že formulácia, označujúca páchateľa v opise skutkovej vety, keďže v danom\nprípade je vedené trestné stíhanie len tzv. „vo veci“, je nesprávna...\nVzhľadom k skutočnosti, že KP Nitra uznala sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, čím\nuznala aj postup vyšetrovateľky PZ a následný postup dozorujúcej prokurátorky OP Nitra\nza nesprávny a nezákonný, zaslal sťažovateľ ako na GP SR tak aj na MV SR (Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, pozn.) žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu poškodeného\nna náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, obom doručené zhodne dňa 23.06.2015.\nDňa 31.07.2015 obdržal sťažovateľ odpoveď GP SR č. VI/4 Gc 43/15/1000-5 zo dňa\n28.07.2015 a dňa 20.10.2015 odpoveď MV SR č. KM-OPS1-P-106/2015 zo dňa 08.10.2015\nna svoju žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu poškodeného na náhradu škody, pričom\nako GP SR tak aj MV SR považovali žiadosť sťažovateľa za nedôvodnú.\nGP SR v odpovedi na žiadosť sťažovateľa č. VI/4 Gc 43/15/1000-5 zo dňa\n28.07.2015 uviedla, že žiadosť bola predbežne prerokovaná len výlučne s prihliadnutím na\npostup realizovaný zo strany prokuratúry, pričom podľa GP SR nedôvodnosť sťažovateľovej\nžiadosti mala spočívať v tom, že neexistuje priama príčinná súvislosť medzi postupom\nprokuratúry a vznikom nemajetkovej ujmy a preto nie je možné dospieť k záveru, že za vznik\nnemajetkovej ujmy by mala niesť zodpovednosť prokuratúra.\nMV SR v odpovedi na žiadosť sťažovateľa č. KM-OPS1-P-106/2015 zo dňa\n08.10.2015 uviedlo, že uznesenie vyšetrovateľky PZ o začatí trestného stíhania, ako aj jej\nnásledný postup v konaní vedenom pod ČVS: ORP-530/4-VYS-NR-2014 nie je možné\npovažovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci alebo za nesprávny úradný postup v zmysle\n§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,\nnakoľko podľa MV SR bol postup vyšetrovateľky PZ správny a plne v súlade\ns ustanoveniami Trestného poriadku.».\n4. Sťažovateľ sa na prvostupňovom súde, druhostupňovom súde, ako aj v sťažnosti\ndovolával paralely s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci č. 4479/03\n(Mikolajová c/a SR), vychádzajúc z tohto presvedčenia: „v oboch právnych veciach išlo\no rozhodnutie OČTK (uznesenie), ktoré nie je (teda nemalo by byť) verejne prístupné,\n\n3\n\nv ktorých boli nepresné alebo zmätočné informácie, ktoré boli sprístupnené tretím osobám,\na ktoré\n\nboli\n\nspôsobilé\n\nobjektívne\n\nprivodiť\n\nškodu,\n\nnemajetkovú\n\nujmu,\n\nzásahom\n\ndo osobnostných práv jednotlivca.\nSťažovateľ sa následne žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2015 podľa § 16 ods. 4\nzákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\ndomáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom,\npričom zadosťučinenie - úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú za zníženie\ndôstojnosti, cti a vážnosti z hľadiska vzťahu k spoluobčanom a ohrozenia postavenia\na uplatnenia v spoločnosti sťažovateľ ocenil symbolicky na 1.000,- €.\nOkresný súd Nitra rozsudkom č. k. 12C/612/2015-104 zo dňa 06.03.2017 žalobu\nzamietol, pričom žalovanému v 1/ rade priznal náhradu trov konania v plnej výške\na žalovanému v 2/ rade nepriznal náhradu trov konania.\nV odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súd s poukazom na upovedomenie\nKP v NR (Krajskej prokuratúry v Nitre, pozn.) o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu\nzo dňa 06.05.2015 č. k. 1 KPt 132/15/4400-6, v ktorom KP v NR konštatovala nesprávny\núradný postup dozorovej prokurátorky, vyhodnotil situáciu rovnako ako KP v NR, t.j. ako\nnezákonný úradný postup.\nSúd ďalej v odvolaním napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca (sťažovateľ)\nnepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, alebo zníženie dôstojnosti. Taktiež súd dospel\nk záveru, že medzi namietaným postupom a nemajetkovou ujmou neexistuje priama príčinná\nsúvislosť. Na záver súd skonštatoval, že neposudzoval nárok žalobcu (sťažovateľa) podľa\nustanovení § 11 a nasl. OZ (zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov, pozn.), pretože v prejednávanej veci sa nejednalo o súkromnoprávny vzťah\nmedzi stranami sporu.\nVoči prvostupňovému rozsudku OS NR (Okresného súdu Nitra, pozn.) podal\nsťažovateľ v zákonnej lehote 15 dní dňa 28.03.2017 odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d),\nf) a h) CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov, pozn.), t.j. z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n4\n\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 12Co/44/2017-147 zo dňa 23.01.2018\nrozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že\nnebol dôvod na to, aby sa súd bližšie zaoberal postupom prokurátorky OP NR (Okresnej\nprokuratúry Nitra, pozn.) v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 33T/66/2013, nakoľko\nžalobca (sťažovateľ) svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy týmto postupom\nneodôvodňoval a tento je predmetom konania vedeného na OS Nitra pod sp. zn.\n14C/20/2017. Ďalej odvolací súd konštatoval, že sa stotožnil so záverom súdu prvej\ninštancie, že žalobca (sťažovateľ) existenciu nemajetkovej ujmy žiadnym dôkazom\nnepreukázal a jej existenciu založil na svojom subjektívnom tvrdení a preto sa súd ani\nnezaoberal tým, či by existovala príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom\na nemajetkovou ujmou, ktorá nebola v spore preukázaná...\nRozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj naň odkazujúce potvrdzujúce rozhodnutie\nodvolacieho súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súdy\nnesprávne právne posúdil vznik nemajetkovej ujmy a prvostupňový súd (nakoľko odvolací\nsa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal) aj existenciu príčinnej súvislosti.\nV súvislosti so škodou, ako podmienkou úspešného uplatnenia návrhu na náhradu\nškody na súde súdy uviedli, že žalobca (sťažovateľ) v tomto smere neuniesol dôkazné\nbremeno, a podľa prvostupňového súdu ani nepreukázal v akom rozsahu došlo k zásahu\ndo jeho osobnostných práv.\nSúd sa však v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP vôbec nezaoberal právnou\nargumentáciou sťažovateľa o tom, že pre uplatnenie škody spôsobenej nemajetkovou ujmou\npostačuje, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť jeho osobnostné práva.\nTeda, že k vzniku zodpovednosti za škodu nemajetkovou ujmou nie je nevyhnutné, aby\nakákoľvek škoda aj reálne vznikla.“\n5. Sťažovateľ uviedol, že odvolací súd správne zistil, že postupom prokurátorky\nOkresnej prokuratúry Nitra v konaní sp. zn. 33 T 66/2013 sťažovateľ svoj nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy neodôvodňoval a že tento je predmetom iného konania vedeného\nOkresným súdom Nitra pod sp. zn. 14 C 20/2017, no podotýka, že chcel upozorniť\nna nezákonný úradný postup.\n\n5\n\n6. K príčinnej súvislosti sťažovateľ uviedol: „uznesenie o začatí trestného stíhania\nbolo nesprávne naformulované, jeho zverejnením tretím osobám... došlo k porušeniu\nosobnostných práv sťažovateľa a k nemajetkovej ujme, preto existuje priama príčinná\nsúvislosť v tejto veci, a z toho dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie (nakoľko odvolací sa\ntouto skutočnosťou vôbec nezaoberal) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj\nohľadom príčinnej súvislosti.“\n7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález v znení:\n„Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 03.04.2014 pod\nČVS: ORP-530/4-VYS-NR-2014 boli porušené základné práva sťažovateľa na zachovanie\nľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa článku 19 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky.\nRozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 12C/612/2015-104 zo dňa 06.03.2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/44/2017-147 zo dňa 23.01.2018\nboli porušené základné práva sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,\ndobrej povesti a na ochranu mena podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladné práva sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,\niného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom\npodľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základné práva sťažovateľa\nna spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nRozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 12C/612/2015-104 zo dňa 06.03.2017 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/44/2017-147 zo dňa 23.01.2018 sa zrušuje\nako nezákonný a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.“\n8. Sťažovateľ zároveň žiada o priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 1 000 € a priznanie práva na náhradu trov konania vo výške 325,42 €.\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n6\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n12. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva, napadnutý\nrozsudok okresného súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj postup, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho\núčinkov s obsahom sťažovateľom označeného základného práva na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného\nštátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom podľa\nčl. 46 ods. 3 ústavy a základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nK napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva\n13. Podstata sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že napadnuté uznesenie\nokresného riaditeľstva bolo nezákonné a ako také bolo objektívne spôsobilé narušiť alebo\n\n7\n\nohroziť jeho osobnostné práva a spôsobiť mu nemajetkovú ujmu, pričom trvá na tom, že nie\nje nevyhnutné, aby akákoľvek škoda aj reálne vznikla.\n14. Sťažovateľ sa nezákonnosti napadnutého uznesenia okresného riaditeľstva\nopakovane domáhal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ako aj Krajskej\nprokuratúre v Nitre, avšak v poslednej a definitívnej odpovedi na jeho podnety č. k.\n1 KPt 132/15/4400-6 zo 6. mája 2015, označenej „\n\n– upovedomenie\n\no spôsobe vybavenia opakovaného podnetu“, doručenej sťažovateľovi 15. mája 2015,\nKrajská prokuratúra v Nitre nielen preskúmala zákonnosť postupu prokurátorky Okresnej\nprokuratúry Nitra vo vyjadrení sp. zn. 3 Pv 234/14/4403 z 9. februára 2015 s názvom\n„\n\n, podnet – vyrozumenie“, ktorým prokurátorka vybavila podnet\n\nsťažovateľa na preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia okresného riaditeľstva, ale\nzároveň preskúmala napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo. Keďže sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 28. marca 2018\na ústavnému súdu doručená 29. marca 2018, bola vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nokresného riaditeľstva podaná oneskorene.\n15. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\n16. V nadväznosti na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súd\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok\nprijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti\nrozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení\nalebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom\nzásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom\nna odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon\n\n8\n\no ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03,\nI. ÚS 188/03).\n17. Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť,\nústavný súd na základe uvedeného sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\nK napadnutému rozsudku okresného súdu\n18. Podstata sťažnosti v tejto časti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že Okresný súd\nNitra mal nesprávne právne posúdiť vznik nemajetkovej ujmy sťažovateľa.\n19. Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy je vo vzťahu\nk všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný\nsúd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických\nosôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd. Ústavný súd totiž pri zakladaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že všeobecné\nsúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\n20. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu disponoval sťažovateľ\nopravným prostriedkom (odvolaním), ktorý aj využil. Poskytnutie ochrany v prípade\npotenciálneho porušenia dotknutých článkov ústavy v danom prípade spadalo do právomoci\nnadriadeného súdu, teda Krajského súdu v Nitre, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n21. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol\nsťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nsvojej právomoci na jej prerokovanie.\n\n9\n\nK napadnutému rozsudku krajského súdu\n22. Podstata sťažnosti v tejto časti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že Krajský súd\nv Nitre mal nesprávne právne posúdiť vznik nemajetkovej ujmy sťažovateľa.\n23. Krajský súd v Nitre v napadnutom rozsudku krajského súdu uvádza, že v zmysle\n§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku «... ak sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, pripadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol\nsprávne na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie\naj správne odôvodnil, a tak na dôvažok uvádza len nasledovné:\nPodľa obsahu spisu si žalobca žalobou podanou dňa 23.10.2015 uplatnil náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala byť spôsobená\nnesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa, keďže v uznesení o začatí trestného stíhania\nzačal trestne stíhame voči „doposiaľ neznámemu páchateľovi vystupujúcemu pod menom\n,\n\n...“, a tiež nesprávnym úradným postupom\n\nOkresnej prokuratúry Nitra, ktorá v postupe vyšetrovateľa nezistila žiadne pochybenia. Na\nzáklade tohto uznesenia o začatí trestného stíhania následne Okresný súd Galanta stotožnil\nosobu páchateľa so žalobcom, čím malo dôjsť k zníženiu jeho dôstojnosti, vzhľadom na jeho\ndoterajší život a prostredie, v ktorom pracuje. Žalobca ani v žalobe a ani v priebehu\nkonania neodôvodňoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy postupom prokurátorky,\nktorá mala predmetné uznesenie predložiť v konaní Okresného súdu Nitra pod sp. zn.\n33T/66/2013. Na pojednávaní dňa 13.04.2016 uviedol len toľko, že „sa ohradil aj voči\ntomu, keď na tunajšom súde je vedené trestné konanie 33T/66/2013, kde dozorujúca\nprokurátorka predložila konajúcemu súdu predmetné uznesenie vyšetrovateľa“. Taktiež\nprávna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní zmienila, že „je zarážajúce, že sa k nemu\ndostala aj prokurátorka, ktorá ho použila v konaní 33T/66/2013“. O tento postup\nprokurátorky však žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neoprel a v tomto\nsmere ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Uvedené vyplýva aj zo samotného\n\n10\n\nvyjadrenia žalobcu zo dňa 20.02.2017, podľa ktorého v súvislosti s ďalším nesprávnym\núradným postupom Okresnej prokuratúry Nitra v trestnej veci vedenej na Okresnom súde\nNitra pod sp. zn. 33T/66/2013 podal dňa 20.02.2017 žalobu voči Slovenskej republike,\nzastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, o priznanie nemajetkovej ujmy, ktorá je vedená\nna Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/20/2017. Keďže o tento postup Okresnej\nprokuratúry Nitra žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neoprel a ako sám\nuviedol, uplatňoval si z dôvodu tohto nesprávneho úradného postupu nemajetkovú ujmu\nv konaní sp. zn. 14C/20/2017, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo ani potrebné, aby súd\nprvej inštancie vykonal dôkaz uvedeným súdnym spisom a aby sa touto skutočnosťou\nv odôvodnení svojho rozsudku bližšie zaoberal; tým sa bude nesporne zaoberať súd\nv odôvodnení rozhodnutia v konaní sp. zn. 14C/20/2017.\nK námietke žalobcu, že súd neaplikoval ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, je potrebné uviesť, že zodpovednostný vzťah fyzických osôb a štátu v súvislosti\ns výkonom verejnej moci tými, ktorí v mene štátu konajú, upravuje zákon č. 514 2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu..., ktorý je lex specialis. Tento zákon v ustanovení § 17 ods. 2\nuvádza, že nemajetkovú ujmu v peniazoch možno priznať len v prípade, ak len samotné\nkonštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V prípade\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy musí byť preukázaný jednak nesprávny úradný\npostup a aj existencia (imateriálnej) ujmy. Ak sú vykonaným dokazovaním tieto skutočnosti\nvo všeobecnosti preukázané, potom súd skúma aj to, či bola dostatočne preukázaná aj\npríčinná súvislosť medzi ujmou a nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd sa stotožnil\nso záverom súdu prvej inštancie, že žalobca existenciu nemajetkovej ujmy žiadnym dôkazom\nnepreukázal. Jej existenciu založil na svojom subjektívnom tvrdení, že stotožnením jeho\nosoby s osobou páchateľa došlo k zásahu do jeho práv a k zníženiu jeho dôstojnosti\nv spoločnosti. Keďže žalobca existenciu nemajetkovej ujmy žiadnym relevantným dôkazom\nnesporne nepreukázal, nebolo možné ani posúdiť, či by samotné konštatovanie porušenia\nnezákonného postupu nebolo dostatočným zadosťučinením, a teda či by žalobcovi vôbec\nvzniklo právo na jej priznanie. Rovnako z tohto dôvodu nebolo možné urobiť záver o tom, či\nby existovala príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou\nujmou, ktorá v spore nebola preukázaná.\n\n11\n\nK prípadu „Mikolajová“, prejednávanom na Európskom súde pre ľudské práva\n(ESĽP) v Strassbourgu, na ktorý žalobca v odvolaní poukazoval, odvolací súd uvádza,\nv danej veci sa sťažovateľka po tom, čo neuspela so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde\nSR, obrátila sa na Európsky súd pre ľudské práva a namietala, že rozhodnutím polície\no tom, že spáchala trestný čin, hoci trestné stíhanie voči nej bolo odložené, došlo\nk porušeniu jej práva na prezumpciu neviny podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru a práva\nna ochranu jej dobrej povesti podľa článku 8. Súd vtedy skonštatoval, že rozhodnutie\npolície bolo formulované takým spôsobom, že vyjadrovalo fakt a nie iba podozrenie,\na predstavovalo jasný náznak toho, že policajné oddelenie považovalo sťažovateľku\nza vinnú. Skutkovo teda ide jednoznačne o odlišný prípad od prejednávanej veci, lebo\nžalobca označený za vinného nebol a jeho meno sa objavilo s takou formuláciou, že malo\nísť o neznámeho páchateľa len vystupujúceho pod menom zhodným s menom a sídlom\nžalobcu. Žalobca si nárok na nemajetkovú ujmu uplatňuje podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,\npričom v čase, keď sťažovateľka Mikolajová podala sťažnosť na ESĽP a tiež v čase\nrozhodnutia tohto súdu, zákon č. 514/2003 Z.z. ešte účinný nebol (účinnosť nadobudol dňa\n01.07.2004), pričom tento zákon upravuje už aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú zákon č.\n58/1969 Zb. neupravoval a v § 17 len odkazoval na podpornú aplikáciu Občianskeho\nzákonníka. Za súčasnej právnej úpravy je zákon č. 514/2003 Z.z. lex specialis voči\nObčianskemu zákonníku, ktorý je lex generalis, čo v praxi znamená, že ak je vzťah medzi\nfyzickou osobou a štátom v súvislosti s výkonom verejnej moci upravený osobitným\nzákonom, nie je možné použiť aplikáciu všeobecného predpisu, t.j. aplikáciu ustanovení §\n11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď na\ndaný právny vzťah aplikoval zákon č. 514/2003 Z. z., a nie ustanovenia § 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka.».\n24. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\n\n12\n\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.\nI. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\n25. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n26. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom Krajského súdu v Nitre\nnestotožňuje, sama osebe nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nvšeobecného súdu svojím vlastným.\n27. Ústavný súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu\nsa Krajský súd v Nitre ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými\nrelevantnými tvrdeniami a námietkami sťažovateľa. Napadnutý rozsudok krajského súdu\npovažuje ústavný súd za ústavne udržateľný a konštatuje, že mu nemožno vyčítať\nsvojvoľnosť či neodôvodnenosť, ktorá by mala za následok jeho arbitrárnosť.\n28. Ústavný súd, prihliadajúc na obsah sťažnosti, na obsah napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ako aj na obsah príloh k sťažnosti týkajúcich sa predmetnej veci,\n\n13\n\npri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v dotknutej časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nesprávny úradný postup", "ochrana osobnosti", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "2d578361-4dc3-4de5-b40e-8a460c814517:335def59-960c-4a32-aca8-8ea7dbecfa2f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8816203285.1", "spisova_znacka": "12Co/44/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/44/2017 z 27. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8816203285.1"}], "citovane_v": []}