{"guid": "ussr:1753057b-ae89-4f15-816d-9c175eb9b8f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.260.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 260/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 260/2018 z 23. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. II. ÚS 260/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.260.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1753057b-ae89-4f15-816d-9c175eb9b8f9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.260.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.260.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.260.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 260/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., Drieňová 24,\nBratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., Námestie\nSNP 3, Trnava, za ktorú koná advokát JUDr. Ing. Peter Pacalaj, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n43 Cob 143/2017-912 z 25. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla\n2018 doručená sťažnosť Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., Drieňová 24,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 43 Cob 143/2017-912 z 25. januára 2018, ktorou\nsťažovateľka žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, č. k.\n43 Cob/143/2017-912 zo dňa 25. januára 2018 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 43 Cob/143/2017-912 zo dňa\n25. januára 2018 zrušuje.\n3. Krajský súd Banská Bystrica je povinný zaplatiť Železničnej spoločnosti Cargo\nSlovakia, a. s. náhradu trov konania do 15 dní odo dňa doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s.“\n2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z k nej pripojených príloh\nvyplynulo, sťažovateľka je ako žalovaná stranou civilného sporového konania vedeného\nna Okresnom súde Zvolen (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 14 Cb 16/2016, v ktorom sa\nobchodná spoločnosť TIT s. r. o., Zvolenská cesta 35, Banská Bystrica (ďalej len\n„žalobca“), domáha proti sťažovateľke zaplatenia sumy 602 712,24 € s príslušenstvom.\nŽalobca sa podanou žalobou z 18. januára 2011 pôvodne domáhal zaplatenia sumy\n7 676,78 € a na základe výzvy okresného súdu zaplatil z tejto sumy súdny poplatok\nvo výške 460,50 €. Následne žalobca 14. februára 2011 doručil okresnému súdu podanie,\nktorým rozšíril žalobu o sumu 595 035,46 €. Okresný súd vyzval žalobcu výzvou č. k.\n6 Cb 4/2011-41 zo 16. februára 2011 na zaplatenie doplatku súdneho poplatku vo výške\n32 733 € v lehote desiatich dní od doručenia výzvy s poučením, podľa ktorého ak nebude\nsúdny poplatok v uvedenej lehote zaplatený, súd konanie podľa § 10 ods. 2 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v platnom znení (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) zastaví, pretože\npred zaplatením celého poplatku v správnej výške nemôže vo veci konať. Výzva bola\nžalobcovi doručená 21. februára 2011. Okresný súd uznesením č. k. 6 Cb 4/2011-43\n\n2\n\nz 1. marca 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2011, pripustil zmenu žaloby\na predmetom konania sa tak stalo zaplatenie sumy 602 712,24 € s príslušenstvom. Žalobca\nvšak doplatok súdneho poplatku nezaplatil a požiadal 4. marca 2011 o priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov. Okresný súd vyzval žalobcu na predloženie dokladov\npreukazujúcich jeho majetkové pomery a sám pomery žalobcu zisťoval dopytom\nna Daňovom úrade Banská Bystrica a Geodetickom a kartografickom ústave v Bratislave.\nŽalobca 14. apríla 2011 doručil okresnému súdu návrh na pristúpenie do konania\nspoločnosti Gabriela Sujová, s. r. o., Detva, ako žalovanej v 2. rade (ďalej len „žalovaná\nv 2. rade“). Okresný súd uznesením č. k. 6 Cb 4/2011-66 z 12. mája 2011 uložil žalobcovi\nzaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške 32 733 €. Žalobca proti uzneseniu podal\nodvolanie, v ktorom poukázal na to, že požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov a o jeho žiadosti nebolo rozhodnuté. Okresný súd uznesením č. k. 6 Cb 4/2011-72\nzo 7. júna 2011 žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Toto uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 2. júla 2011. Okresný súd vyznačil zároveň rovnakým dňom\n(2. júla 2011) právoplatnosť i na uznesení č. k. 6 Cb 4/2011-66 z 12. mája 2011, ktorým\nbolo žalobcovi uložené zaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške 32 733 €. Následne\nokresný súd uznesením č. k. 6 Cb 4/2011-78 z 27. júla 2011 pripustil do konania vstup\nžalovanej v 2. rade, vyzval sťažovateľku a žalovanú v 2. rade, aby sa k žalobe a jej zmene\nvyjadrili, a zároveň im doručil rozhodnutia o pripustení zmeny žaloby a vstupu žalovanej\nv 2. rade do konania. Sťažovateľka sa k žalobe a jej zmene vyjadrila podaním doručeným\nokresnému súdu 15. augusta 2011. Prvé pojednávanie vo veci sa vykonalo 16. februára\n2012. Sťažovateľka viackrát okresnému súdu navrhovala, aby konanie v časti o zaplatenie\nsumy 595 035,46 € pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Okresný súd oznámil\nsťažovateľke, že takto postupovať nemôže, pretože uznesenie č. k. 6 Cb 4/2011-66\nz 12. mája 2011, ktorým uložil žalobcovi zaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške\n32 733 € bolo postúpené na vymáhanie Justičnej pokladnici – Krajskému súdu v Bratislave\n(ďalej len „justičná pokladnica“), ktorou je doplatok súdneho poplatku aj vymáhaný.\nVo veci boli nariadené ďalšie pojednávania. Pojednávanie, ktoré sa konalo 26. júna 2017\nbolo odročené na 7. september 2017 pre účely doplnenia dokazovania.\n\n3\n\n3. Okresný súd uznesením č. k. 14 Cb 16/2016-863 z 29. júna 2017 zastavil konanie\nv časti o zaplatenie sumy 595 035,46 € s príslušenstvom. V odôvodnení rozhodnutia\nuviedol, že v situácii, keď žalobca aj podľa vyjadrenia svojho konateľa posledné tri roky\nnevykonáva reálne žiadnu činnosť, nemá žiadne príjmy, nie je predpoklad, aby od neho\njustičná pokladnica vymohla doplatok súdneho poplatku. Okresný súd preto s poukazom\nna § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) konštatoval, že nie sú\nsplnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Pokiaľ vo veci dosiaľ konal, tak\niba v rozsahu pôvodne žalobcom uplatnenej sumy 7 676,78 € s príslušenstvom a v takom\nrozsahu bolo vedené i dokazovanie. Pretože nedostatok procesných podmienok spočívajúci\nv nezaplatení doplatku súdneho poplatku sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP),\nzastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v tomu zodpovedajúcej časti.\n4. O odvolaní žalobcu proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením č. k.\n43 Cob 143/2017-912 z 25. januára 2018 tak, že uznesenie okresného súdu č. k.\n14 Cb 16/2016-863 z 29. júna 2017 zrušil [§ 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP] a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Krajský súd poukázal na § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych\npoplatkoch, podľa ktorého pre nezaplatenie poplatku súd konanie nezastaví, ak už začal\nkonať vo veci samej. Rozhodnutie potom odôvodnil tým, že z obsahu spisu je zrejmé, že\nokresný súd od pripustenia zmeny žaloby konal o celom predmete konania a poukázal\ni na to, že časť súdneho poplatku je zaplatená. V závere rozhodnutia krajský súd uložil\nokresnému súdu konať v celom predmete sporu bez ohľadu na to, či bude doplatok súdneho\npoplatku zaplatený alebo vymožený.\n5. Uznesenie krajského súdu č. k. 43 Cob 143/2017-912 z 25. januára 2018\nnadobudlo právoplatnosť 2. marca 2018.\n6. Sťažovateľka sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením krajského súdu č. k. 43 Cob 143/2017-912 z 25. januára 2018 odôvodnila tým,\nže rozhodnutie krajského súdu je nedostatočne odôvodnené, svojvoľné a rozporné\ns rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),\n\n4\n\nz ktorej vyplýva, že nesplnenie poplatkovej povinnosti je neodstrániteľná prekážka\ncivilného procesu a v prípade neuhradenia súdneho poplatku za rozšírenie žaloby má byť\nkonanie automaticky v rozšírenej časti zastavené. Krajský súd odklon od rozhodovacej\npraxe žiadnym spôsobom neodôvodnil. Nereagoval na argumentáciu sťažovateľky\nrozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sži 12/2014, v zmysle ktorého už zaslanie samotnej\nvýzvy na úhradu súdneho poplatku je odstraňovaním prekážky v súdnom konaní, pričom\nnásledkom neuhradenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Sťažovateľka považuje\nza porušenie rovnosti strán postup okresného súdu, ktorý pripustil rozšírenie žaloby bez\nuhradenia doplatku súdneho poplatku. Krajský súd nevzal do úvahy ani to, že žalobca\nzneužil prístup k súdu, zámerne sa snažil vyhnúť zaplateniu súdneho poplatku, ktorý\nnezaplatil ani napriek exekúcii vedenej justičnou pokladnicou. Žalobca konal šikanózne,\númyselne si nechal svojím konateľom a jediným spoločníkom ako pôvodným veriteľom\npohľadávky túto postúpiť, kalkulujúc s tým, že žalobca je nemajetný. Pôvodným veriteľom\npohľadávky bol totiž jediný spoločník a konateľ žalobcu, ktorý sa domáhal už prv žalobou\nproti sťažovateľke zaplatenia sumy 602 712,24 € na Okresnom súde Bratislava II v konaní\nsp. zn. 33 Rob 381/2007. Po tom, čo bolo toto konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku\nprávoplatne zastavené 1. júna 2010, bol založený 23. decembra 2010 žalobca\na 28. decembra 2010 bola uzatvorená zmluva o postúpení celej pohľadávky, na základe\nktorej žalobca podal žalobu v tejto veci okresnému súdu 21. januára 2011, avšak pôvodne\niba vo výške jej malej časti. Krajský súd navyše nesprávne uzavrel, že okresný súd začal\nkonať aj o rozšírenej žalobe, pretože za začatie konania vo veci samej treba považovať\nvýzvu na prednesenie návrhu na pojednávaní, a nie vydanie uznesenia o pripustení zmeny\nžaloby. Tým, že okresný súd nezastavil už prv konanie, vytvoril protiprávny stav, pretože\nneuplatnil svoju právomoc, hoci tak bol povinný urobiť, a toto pochybenie napravil až\nvydaním uznesenia, ktoré bolo napokon krajským súdom zrušené. V dôsledku rozhodnutia\nkrajského súdu tak žalobca môže pokračovať v súdnom konaní o zaplatenie značnej sumy\nbez zaplatenia súdneho poplatku, hoci mu nebolo priznané oslobodenie od platenia súdneho\npoplatku – teda bez splnenia zákonných podmienok.\n\n5\n\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n11. Sťažovateľka namieta porušenie týchto ustanovení ústavy a dohovoru:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n6\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12. Sťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie citovaných ustanovení ústavy\na dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 43 Cob 143/2017-912 z 25. januára 2018,\ntvrdiac, že toto rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a je založené na takom výklade\naplikovaných ustanovení, ktorý popiera ich účel a zmysel, pričom podľa názoru\nsťažovateľky ústavne konformná aplikácia dotknutých ustanovení mala viesť k záveru\no nevyhnutnosti zastavenia konania pre nesplnenie podmienok, za ktorých môže súd konať\na rozhodnúť (§ 161 CSP).\n13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n15. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\n\n7\n\nvšeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n16. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n17. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky smeruje proti zrušujúcemu\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci, ústavný súd sa\nzaoberal najprv posúdením otázky, či táto povaha sťažovateľkou napadnutého rozhodnutia\nnebráni prijatiu jej sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie.\n18. Po rozhodnutí vo veci sp. zn. II. ÚS 105/09 ústavný súd mutatis mutandis zastáva\nnázor, podľa ktorého ak jeho rozhodovacia prax v minulosti spravidla nepripúšťala\npreskúmavanie rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorými boli zrušené v dovolacom konaní\nrozsudky odvolacích súdov s poukazom na to, že takéto rozhodnutie dovolacieho súdu nie je\n„konečným“ rozhodnutím vo veci a sťažovateľ má v každom prípade možnosť domáhať sa\nna ústavnom súde ochrany základných práv a slobôd podaním ústavnej sťažnosti proti\nkonečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vzíde z konania nasledujúceho\npo zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu, je namieste na tomto názore zotrvať, avšak\n\n8\n\nv záujme poskytnutia účinnej ochrany základným právam účastníkov občianskeho súdneho\nkonania, nie bezvýhradne.\n19. Prípadmi hodnými odlišného prístupu sú najmä prípady takých zrušujúcich\nrozhodnutí, ktorými bolo porušené základné právo sťažovateľa ústavne procesného\ncharakteru. Odmietnutím preskúmania ústavnosti postupu odvolacieho (dovolacieho) súdu\na napravenia jeho pochybenia tohto druhu by bol totiž účastník vystavený v nasledujúcom\nkonaní v niektorých prípadoch neodstrániteľným následkom aplikácie záväzného právneho\nnázoru, ktorý je poznačený porušením ústavne procesných práv. Nebola by účinnou ochrana\nposkytovaná základným právam a slobodám fyzických osôb a právnických osôb ústavným\nsúdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť a následky porušenia základných práv\na slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci konečným rozhodnutím akceptujúcim\nprávny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho rozhodnutí postihnutom vadou\nspočívajúcou v porušení ústavne procesných práv účastníkov takéhoto konania (m. m.\nIII. ÚS 46/2013).\n20. Takto formulovaný a postupne sa stabilizujúci názor (napr. aj vo veciach sp. zn.\nII. ÚS 285/2010, II. ÚS 387/2010, III. ÚS 508/2011) si pri rozhodovaní o sťažnosti\nsťažovateľky v tejto veci vyžaduje, aby ústavný súd skúmal, či právny názor vyslovený\nodvolacím súdom v napadnutom uznesení kladie v celej jeho šírke na ďalšie rozhodovanie\nv sťažovateľkinej veci záväzné požiadavky vedúce k porušeniu jej označených práv, ktoré\nby pri prípadnom neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórneho rozhodnutia už neboli\nodstrániteľné.\n21. Vychádzajúc z týchto úvah, posudzoval ústavný súd uznesenie krajského súdu\nč. k. 43 Cob 143/2017-912 z 25. januára 2018.\n22. Krajský súd v odôvodnení uznesenia č. k. 43 Cob 143/2017-912 z 25. januára\n2018 najprv uviedol, že „... prvé pojednávanie v tejto veci nariadil okresný súd na 16. 02.\n2012, podľa zápisnice o pojednávaní založenej v súdnom spise (č. l. 366 – 370) sudca\npojednával o žalobe žalobcu o zaplatenie 602.712,24 Eur s príslušenstvom, rovnako tak\n\n9\n\nvyjadrenia strán sporu sa týkali žaloby o zaplatenie uvedenej sumy. Súd aj ďalej viedol\nkonanie o zaplatenie sumy 602.712,24 Eur s príslušenstvom, žalovaný v konaní viackrát\nnavrhoval, aby súd zastavil konanie v tej časti, v ktorej nebol zaplatený celý súdny\npoplatok“. Ďalej svoje rozhodnutie s odkazom na § 5 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 1 prvú vetu,\n§ 7 ods. 7 prvú vetu, § 10 ods. 1, 2 a § 14 zákona o súdnych poplatkoch a po konštatovaní,\nže „zaplatenie súdneho poplatku... patrí medzi tzv. vecné procesné podmienky konania... je\nteda predpokladom toho, aby súd vo veci konal a o uplatnenom nároku meritórne\nrozhodol“, odôvodnil takto:\n„... Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu dospel\nodvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď konanie zastavil v časti\no zaplatenie sumy 595.035,46 Eur s príslušenstvom. Z predloženého spisu je zrejmé, že súd\nprvej inštancie v tejto veci konal, a to počnúc uznesením zo dňa 01. 03. 2011, keď pripustil\nzmenu žalobného návrhu, vyzval žalovaného (resp. v tom čase dvoch žalovaných)\nna vyjadrenie k žalobe o zaplatenie 602.712,24 Eur s príslušenstvom, napokon aj\npojednávania boli vedené o nároku žalobcu na zaplatenie 602.712,24 Eur s príslušenstvom.\nNapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s úpravou § 10 ods. 2 písm. a)\nzákona o súdnych poplatkoch. Odvolací súd súhlasí so žalobcom aj v tom, že pre žalobcu\nbolo toto rozhodnutie prekvapivé, pretože súd napokon o zaplatení doplatku na súdnom\npoplatku rozhodol uznesením, v ktorom žalobcovi uložil povinnosť doplatok na súdnom\npoplatku zaplatiť... Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na opakované návrhy\nžalovaného v tomto smere reagoval listom zo dňa 09. 01. 2017, ktorým žalovanému\noznámil, že nemôže konanie v časti o zaplatenie 595.035,46 Eur zastaviť pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku za návrh. Napokon však súd vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré je v\nrozpore so zákonom.\n... Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie mal vychádzať predovšetkým z úpravy\nzákona o súdnych poplatkoch, ktorý situáciu týkajúcu sa zaplatenia súdneho poplatku ako\npodmienky konania upravuje úplne a jednoznačne, nebol preto dôvod aplikovať zásady\nCivilného sporového poriadku. Aj keď sa žalovanému, a zrejme aj konajúcemu sudcovi javí,\nže pokiaľ by súd pokračoval v konaní a rozhodol bez zaplatenia celého doplatku na súdnom\npoplatku, došlo by k procesnej diskriminácii žalovanej strany v prospech žalobcu, odvolací\nsúd upozorňuje, že postup žalobcu, a napokon aj postup súdu prvej inštancie až do vydania\n\n10\n\nnapadnutého uznesenia, bol plne v súlade so zákonom a aj s Ústavou SR. Je potrebné tiež\nupozorniť, že práve postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa snažil o to, aby nebol\ndiskriminovaný žalovaný, došlo k diskriminácii žalobcu, ktorému by bola týmto postupom\nsúdu odňatá možnosť uplatňovať svoje práva na súde.“\n23. Ako z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, krajský súd zrušil\nuznesenie okresného súdu o čiastočnom zastavení konania pre nezaplatenie doplatku\nsúdneho poplatku a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že uznesenie\nokresného súdu bolo v priamom rozpore so znením zákonného ustanovenia § 10 ods. 2\npísm. a) zákona o súdnych poplatkoch.\n24. Podľa názoru ústavného súdu uznesenie krajského súdu z hľadiska jeho\nodôvodnenia spĺňa ústavnoprávne požiadavky, ktoré sú naň kladené. Krajský súd jasne\na zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré uznesenie okresného súdu nemôže obstáť a ktoré\nho viedli k zrušeniu rozhodnutia okresného súdu.\n25. Najmä však ústavný súd poukazuje na to, že vo veci sťažovateľky nejde o prípad\nvyslovenia takého záväzného právneho názoru dovolacím súdom, ktorým by bolo vopred\nzáväzne predurčené rozhodnutie okresného súdu o merite veci sťažovateľky spôsobom,\nktorý by v budúcnosti z hľadiska prípadného neskoršieho ústavno-súdneho prieskumu\nmeritórneho rozhodnutia mal neodstrániteľné následky. Po zrušení rozhodnutia okresného\nsúdu bude jeho úlohou konať a rozhodnúť o celom predmete konania. Sťažovateľke ostáva\nzachovaná možnosť v budúcnosti z hľadiska prípadného neskoršieho ústavno-súdneho\nprieskumu meritórneho rozhodnutia svoju argumentáciu predniesť.\n26. Ústavný súd preto dospel k záveru, že už povaha sťažovateľkou napadnutého\nrozhodnutia v zásade bráni prijatiu jej sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie.\n\n11\n\n27. Ústavný súd sa ďalej zaoberal otázkou ústavnej akceptovateľnosti záveru\nkrajského súdu o nemožnosti konanie zastaviť, a teda aj sťažovateľkou namietanou ústavne\nnekonformnou aplikáciou zákonných ustanovení, ktorá mala spočívať najmä v neaplikovaní\nnormy, ktorá sa podľa presvedčenia sťažovateľky mala na vec vzťahovať, a to § 161 CSP:\nPodľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas\nkonania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.\nPodľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nPodľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno\nodstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže\npokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa\nnepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak sa po podaní návrhu rozšíri\npredmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. V odvolacom konaní sa poplatok doplatí\nlen vtedy, keď sa zvýši cena predmetu poplatkového úkonu na návrh. Ak sa po podaní\nnávrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa\nzodpovedajúca časť poplatku.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný\npodaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa\n§ 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich\ndní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie\nzastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.\nPodľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie poplatku\nsúd podľa § 9 konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej.\n28. Ako z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, postup okresného súdu\nbol v rozpore s § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, ktorý „situáciu týkajúcu\nsa zaplatenia súdneho poplatku ako podmienky konania upravuje úplne a jednoznačne“.\nS týmto záverom krajského súdu sa stotožňuje i ústavný súd. Rovnako sa stotožňuje\ni so záverom krajského súdu, podľa ktorého okresný súd už začal vo veci samej konať.\nZa tejto situácie bolo povinnosťou krajského súdu aplikovať na vec ustanovenie, ktorého\n\n12\n\nhypotéza bola naplnená, teda § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Pretože\ntoto ustanovenie ako norma špeciálna výslovne prikazuje súdu konanie nezastaviť\npre nezaplatenie poplatku v prípade, ak súd už začal konať vo veci samej, jeho aplikácia\nna vec sťažovateľky musela mať prednosť pred ostatnými ustanoveniami zákona o súdnych\npoplatkoch vrátane všeobecného § 10 ods. 1 upravujúceho povinnosť súdu konanie pre\nnezaplatenie súdneho poplatku zastaviť a rovnako aj pred § 161 CSP upravujúcim\nvšeobecne postup súdu pri nedostatku procesných podmienok. Pokiaľ sťažovateľka\noznačuje postup krajského súdu za diskriminačný, ústavný súd sa s týmto jej názorom\nnemôže stotožniť. Postup krajského súdu bol totiž už iba dôsledkom toho, že okresný súd\nzačal konať vo veci samej napriek nezaplateniu doplatku súdneho poplatku. Ostatne\npoplatkový vzťah je vzťahom štátu na jednej strane a poplatníka na strane druhej. V danej\nsituácii bude preto vecou štátu, aby splnenie právoplatne uloženej povinnosti žalobcovi\ndoplatok súdneho poplatku zaplatiť od žalobcu vynútil. K diskriminácii sťažovateľky\nv súvislosti so splnením poplatkovej povinnosti by mohlo dôjsť iba vtedy, ak by okresný\nsúd súdny poplatok žalobcovi zaplatiť neuložil.\n29. Ústavný súd nepovažoval preto právny názor krajského súdu, ktorým odôvodnil\nuznesenie č. k. 43 Cob 143/2017-912 z 25. januára 2018 za arbitrárny, svojvoľný a jeho\nrozhodnutie za také, ktoré by bolo založené na ústavne nekonformnej aplikácii ustanovení\nzákona o súdnych poplatkoch a Civilného sporového poriadku upravujúcich postup súdu pri\nnezaplatení doplatku súdneho poplatku v situácii, keď už okresný súd začal konať vo veci\nsamej. Ústavný súd tak nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 dohovoru) a postupom krajského súdu pri rozhodovaní vo veci sťažovateľky. S\nohľadom na uvedené nejde ani o prípad napĺňajúci predpoklady odôvodňujúce výnimočné\npreskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré nie je konečnej povahy.\n30. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n\n13\n\n31. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2010 z 15. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-15", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "064e3cc0-50dc-4b1a-895f-9e74ee4e75e7:a115977c-29aa-47ce-a32d-9eb6cfdba36b", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cb/16/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/16/2016 z 12. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2016-02-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/064e3cc0-50dc-4b1a-895f-9e74ee4e75e7:a115977c-29aa-47ce-a32d-9eb6cfdba36b"}, {"guid": "57f69a9a-cf74-47da-af23-7b4bdc0c42ab:ea17625f-76fc-4e6a-b29f-89b3c741b573", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cb/4/2011", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2011 z 23. 8. 2011", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2011-08-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/57f69a9a-cf74-47da-af23-7b4bdc0c42ab:ea17625f-76fc-4e6a-b29f-89b3c741b573"}], "citovane_v": []}