{"guid": "ussr:1831c5c3-0177-409c-abd5-08238b027eb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.266.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2018 z 23. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. II. ÚS 266/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.266.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1831c5c3-0177-409c-abd5-08238b027eb1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.266.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.266.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.266.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 266/2018-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s. r. o.,\nKrížna 336/2, Považská Bystrica, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Róbert Fatura, advokát,\ns. r. o., Centrum 18/23, Považská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Róbert\nFatura, vo veci namietaného porušenia čl. 1 a čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CoE 96/2017 a jeho uznesením\nz 5. februára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla\n2018 doručená sťažnosť spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia čl. 1 a čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len\n\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CoE 96/2017 a jeho uznesením\nz 5. februára 2018.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Er 719/2008 z 5. mája 2017 bol zamietnutý návrh\nsťažovateľky na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného,\nexekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená.\n3. V podanom odvolaní sťažovateľka namietala niekoľko pochybení okresného súdu,\na to najmä s poukazom na základné princípy zakotvené v Civilnom sporovom poriadku\na v ústave. Poukázala aj na to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Ďalej\nnamietala porušenie práva konať pred súdom, resp. práva na spravodlivý súdny proces, ako\naj porušenie zásady právnej istoty v nadväznosti na to, že počas exekučného konania došlo\nk postúpeniu pohľadávky pôvodne oprávnenej obchodnej spoločnosti M-GUM a. s.,\nv likvidácii (ďalej len „pôvodná oprávnená“), no napriek tomu okresný súd nekonal\nso sťažovateľkou ako právnou nástupkyňou pôvodnej oprávnenej. Na skutočnosť\npostúpenia pohľadávky prihliadol okresný súd až po tom, ako mu táto bola zo strany\nsťažovateľky ako právnej nástupkyne pôvodnej oprávnenej oznámená. Na základe toho, že\npôvodná oprávnená zanikla, okresný súd exekúciu zastavil, keďže jediný subjekt, ktorý\npodľa jeho názoru mohol navrhnúť zmenu účastníka konania, zanikol.\n4. Uznesením krajského súdu č. k. 16 CoE 96/2017-52 z 5. februára 2018 bolo\nodvolanie sťažovateľky odmietnuté z dôvodu, že jednak smerovalo proti rozhodnutiu, proti\nktorému nebol opravný prostriedok prípustný, ale okrem toho odvolanie podala\nneoprávnená osoba. Vzhľadom na to, že pôvodná oprávnená zanikla, nie je podľa názoru\nsťažovateľky zrejmé, kto bol vlastne oprávnený podať opravný prostriedok, ak nie právna\nnástupkyňa pôvodnej oprávnenej, s ktorou súd navyše vôbec nekonal.\n5. Podľa názoru sťažovateľky postupom a rozhodnutím krajského súdu došlo\nk porušeniu jej označených práv podľa ústavy a dohovoru.\n6. Sťažovateľka je toho názoru, že postupom všeobecných súdov došlo k odňatiu jej\npráva konať pred súdom, ako aj k porušeniu princípu právnej istoty. Sťažovateľka nielenže\n2\n\nsama iniciatívne oznámila okresnému súdu, že je právnou nástupkyňou pôvodnej\noprávnenej, ale mala tiež záujem riadne pokračovať v konaní. Podľa sťažovateľky je viac\nako zarážajúce, že exekúciu, ktorá bola vedená od roku 2008, pričom pôvodná oprávnená\nbola vymazaná z obchodného registra v roku 2010, okresný súd naďalej „viedol“, a to viac\nako sedem rokov, a až po oznámení sťažovateľky exekúciu zastavil. Takéto rozhodnutie\no zastavení konania, ale najmä rozhodnutie krajského súdu o odmietnutí odvolania je\narbitrárne a sťažovateľka ako právna nástupkyňa pôvodnej oprávnenej nemohla následne\nuplatňovať všetky svoje práva. Postupom krajského súdu, ktorý odvolanie odmietol napriek\nskutočnosti, že práva a povinnosti z pohľadávky zákonným spôsobom prešli na\nsťažovateľku, došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu. Krajský súd v podstate vylúčil\nmožnosť sťažovateľky, aby uplatňovala svoje práva na ďalšom súde. Túto skutočnosť treba\nhodnotiť aj s poukazom na to, že pred doručením uznesenia krajského súdu bolo\nsťažovateľke doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 5 ECdo 17/2017 z 24. januára 2018, ktorým bolo odmietnuté jej\ndovolanie síce v inej, ale obdobnej veci. Sťažovateľka preto v tomto konaní nevyužila\nmožnosť podať dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, lebo bolo zrejmé, ako by\nnajvyšší súd o takomto dovolaní rozhodol. Navyše by sťažovateľke hrozila pokuta za\nbezdôvodné zaťažovanie súdov podľa § 452 Civilného sporového poriadku. Arbitrárnosť\nuznesenia krajského súdu spočíva podľa sťažovateľky aj v tom, že nielenže neprihliadal na\nneoprávnené vedenie exekúcie zo strany okresného súdu po dobu siedmich rokov, ale tiež\npovažoval sťažovateľku za neoprávnenú osobu, hoci mala záujem uplatňovať a aj\nuplatňovala svoje práva.\nV súvislosti s namietaným porušením princípu právnej istoty poukazuje sťažovateľka\nna to, že v rámci rozhodovacej praxe všeobecných súdov existuje viacero (rádovo desiatky)\nrozhodnutí, v ktorých súd zmenu účastníka exekučného konania pripustil v situácii, keď\npôvodná oprávnená zanikla a jej právnou nástupkyňou je práve sťažovateľka. Ide\no rozhodnutia tak prvostupňových súdov, ako aj odvolacích súdov. Na túto skutočnosť\npoukazovala sťažovateľka aj v rámci odvolania, ktoré krajský súd odmietol, pričom na túto\nskutočnosť nijako neprihliadol. Princíp právnej istoty je zakotvený v základných zásadách\nuplatňujúcich sa v sporovom procese a je súčasťou Civilného sporového poriadku. Podľa\n\n3\n\nsťažovateľky by preto mal byť uplatnený aj v tomto konaní tak, aby právna prax súdov bola\nv tejto oblasti zjednotená. Takéto očakávanie mala aj sťažovateľka pri podaní odvolania.\nUznesenie krajského súdu nemožno považovať ani za spravodlivé, lebo napriek tomu, že\nsťažovateľka splnila všetky predpoklady na to, aby sa stala účastníčkou konania, resp.\nsporovou stranou, všeobecné súdy jej svojím postupom toto právo odňali.\n7. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s.r.o... na súdnu\na inú právnu ochranu upravené v čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v spojení s princípom právnej istoty podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom a rozhodnutím Krajského súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.\n16CoE/96/2017 porušené bolo.\n2. Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 16CoE/96/2017 z 05.02.2018 sa zrušuje\na vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s.r.o... sa priznáva finančné\nzadosťučinenie v sume vo výške 1000,00 EUR (slovom jeden tisíc eur), ktoré je Krajský súd\nTrenčín povinný spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s.r.o. vyplatiť do 15 dní od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).\n4. Spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s.r.o... sa priznávajú trovy konania\na právneho zastúpenia v sume vo výške 390,50 Eur, a to za dva úkony právnej služby –\nprevzatie veci a príprava a spísanie sťažnosti na Ústavný súd, 2 x á 153,50 + paušál 2 x\n9,21 Eur + 20% DPH, ktoré je Krajský súd Trenčín povinný zaplatiť na účet spoločnosti\nJUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia\n(nálezu).“\nII.\n8. Z uznesenia krajského súdu č. k. 16 CoE 96/2017-52 z 5. februára 2018 vyplýva,\nže ním bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k.\n2 Er 719/2008-31 z 5. mája 2017.\n\n4\n\nPodľa konštatovania krajského súdu okresný súd ustálil, že mu 18. apríla 2017 bol\ndoručený návrh sťažovateľky na zmenu účastníka exekučného konania, ktorým táto\npožadovala pripustenie zmeny na strane oprávneného z dôvodu postúpenia vymáhanej\npohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 31. augusta 2009 s tým, že novou\noprávnenou sa stala sťažovateľka. Je teda zrejmé, že pôvodná oprávnená ešte pred svojím\nzánikom postúpila vymáhanú pohľadávku sťažovateľke, pričom išlo o singulárnu sukcesiu.\nTaktiež je zrejmé, že v čase spísania a podania návrhu na zmenu oprávneného pôvodná\noprávnená už neexistovala, a preto nemohla podať návrh na zmenu oprávneného. Vzhľadom\nna to nebola splnená podmienka v zmysle § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku v tom,\nže žalobca môže navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného\nvstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené. Zmena oprávneného je za\nsituácie, že oprávnený zanikol, možná iba vtedy, ak súčasne so zánikom oprávneného\nprechádza jeho právo na nový subjekt. V prípade, že oprávnený prevedie pohľadávku,\npotom zanikne a až následne je podaný návrh na zmenu oprávneného, nie je možné\nvyhovieť mu, pretože ešte pred podaním návrhu nastali všetky podmienky na to, aby bola\nexekúcia pre neexistenciu oprávneného zastavená a nemožno v nej pokračovať s novým\nsubjektom ako oprávneným. Podľa výpisu z obchodného registra pôvodná oprávnená bola\n1. apríla 2010 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, čím zanikla a stratila\nspôsobilosť byť účastníčkou konania.\nPodľa názoru krajského súdu Exekučný poriadok explicitne neupravuje možnosť\npodania odvolania proti rozhodnutiu o zmene účastníka exekučného konania, ale odkazuje\nna subsidiárne použitie Civilného sporového poriadku. Tento v § 357 taxatívne uvádza\nuznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, pričom uznesenie o návrhu na zmenu\núčastníka konania medzi takýmito uzneseniami nie je uvedené. Je preto zrejmé, že\nodvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zmenu účastníka konania\n(vrátane exekučného konania), prípustné nie je. Bolo preto potrebné odvolanie sťažovateľky\nproti prvému výroku uznesenia okresného súdu odmietnuť ako také, ktoré smerovalo proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nebolo odvolanie prípustné.\nVo vzťahu k odvolaniu proti druhému a tretiemu výroku uznesenia okresného súdu,\nktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, vychádzal krajský súd z toho,\nže odvolanie môže podať iba strana sporu, teda v exekučnom konaní účastník exekučného\n\n5\n\nkonania (§ 359 Civilného sporového poriadku). Účastníkmi exekučného konania sú\npredovšetkým oprávnený a povinný (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do\n31. marca 2017). Keďže návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na\nstrane oprávneného bol prvým výrokom uznesenia okresného súdu zamietnutý, v čase\npodania odvolania nebola sťažovateľka účastníčkou tohto exekučného konania, a preto bolo\npotrebné jej odvolanie proti druhému a tretiemu výroku uznesenia okresného súdu\nodmietnuť ako také, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.\n9. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 ECdo 17/2017 z 24. januára 2018 vyplýva,\nže ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n27 CoE 122/2017 z 31. júla 2017.\nIšlo o exekučnú vec tej istej pôvodnej oprávnenej, avšak proti inému povinnému, a to\no vymoženie čiastky 34,85 € s prísl. Aj v tejto veci okresný súd zamietol návrh\nsťažovateľky na pripustenie zmeny účastníčky konania na strane oprávnenej, vyhlásil\nexekúciu za neprípustnú a zastavil ju.\nProti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie s tým, že nesprávnym\nprocesným postupom súdu sa jej znemožnilo uskutočňovať jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku].\nPodľa názoru najvyššieho súdu dovolanie bolo potrebné odmietnuť, pretože\nsmerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa § 202 ods. 4\nExekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 dovolanie ani dovolanie\ngenerálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.\nKeďže uznesenie krajského súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté po\n1. apríli 2017, teda za účinnosti novej právnej úpravy, na posúdenie prípustnosti dovolania\nbolo potrebné aplikovať uvedenú právnu úpravu vylučujúcu prípustnosť dovolania proti\nuzneseniu vydanému v exekučnom konaní.\nIII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n6\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n12. Ústavný súd považoval za potrebné zaoberať sa predovšetkým prípustnosťou\npodanej sťažnosti.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nAko konštatoval najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5 ECdo 17/2017 z 24. januára 2018\n(na ktoré sťažovateľka poukazuje), vzhľadom na § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení\núčinnom od 1. apríla 2017 dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je\nprípustné. Sťažnosť preto treba nepochybne považovať za prípustnú v zmysle § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde.\n13. Pri ďalšom skúmaní treba sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.\n\n7\n\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n15. Námietky sťažovateľky možno zaradiť do dvoch okruhov. Tvrdí jednak, že\npostupom všeobecných súdov jej bolo odňaté právo konať pred súdom, pretože hoci\nplatným spôsobom nadobudla exekučne vymáhanú pohľadávku po pôvodnej oprávnenej\n(ktorá bola potom v rámci likvidácie vymazaná z obchodného registra bez právneho\nnástupcu), napriek tomu nebola do konania ako nová oprávnená pripustená. Okrem toho sa\nvšeobecné súdy neriadili princípom právnej istoty, ktorý je súčasťou právneho štátu, pretože\nv obdobných veciach, v ktorých sťažovateľka ako právna nástupkyňa exekučne vymáhala\n8\n\niné pohľadávky pôvodnej oprávnenej, bola do konania pripustená a mohla v exekúciách\nzačatých pôvodnou oprávnenou pokračovať. Sťažovateľka pritom predložila ústavnému\nsúdu viaceré rozhodnutia všeobecných súdov v takýchto veciach.\n16. Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej\nochrane ustanoví zákon.\n17. Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že krajský súd dostatočným\nspôsobom odôvodnil, že odvolanie sťažovateľky muselo byť odmietnuté, keďže vo vzťahu\nk prvému výroku uznesenia okresného súdu nebolo odvolanie prípustné a vo vzťahu\nk druhému a tretiemu výroku nebola sťažovateľka oprávnenou osobou, pretože sa\nv dôsledku prvého (právoplatného) výroku nestala účastníčkou konania (nebola ako\núčastníčka konania pripustená).\n18. Sťažovateľka bez toho, aby sa čo i len pokúsila argumenty krajského súdu\nvyvrátiť alebo aspoň spochybniť, iba vo všeobecnej rovine tvrdí, že postupom všeobecných\nsúdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pritom z už citovaného čl. 46 ods. 4\nústavy je zrejmé, že v rámci základného práva na súdnu ochranu ústava odkazuje na\nzákonnú úpravu a práve s poukazom na túto zákonnú úpravu odôvodnil krajský súd svoj\nverdikt. Za uvedeného stavu nie je úlohou ústavného súdu „domýšľať si“ prípadné možné\nargumenty, ktorými by sa eventuálne dali úvahy krajského súdu spochybniť.\n19. Nebolo možné akceptovať ani námietku sťažovateľky tvrdiacej, že v jej\nobdobných veciach rozhodli súdy v jej prospech a zámenu účastníka exekučného konania na\nstrane oprávneného subjektu umožnili.\n20. Ústavný súd v danej súvislosti konštatuje, že uznesenia Krajského súdu v Nitre,\nna ktoré sťažovateľka poukázala, javia také rozdiely v konkrétnych okolnostiach, ktoré\nneumožňujú záver o tom, že by v danej veci rozhodli všeobecné súdy za obdobných\nrozhodujúcich okolností odlišne. Z uznesení Okresného súdu Košice II, Okresného súdu\nNámestovo a Okresného súdu Nitra zasa vyplýva podľa všetkého nedostatočná\ninformovanosť týchto súdov o skutkovom stave v posudzovaných súvislostiach.\n\n9\n\nKonkrétne z uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 15 CoE 111/2017-29 z 31. októbra\n2017 a č. k. 9 CoE 30/2017-28 z 29. júna 2017 (ktorými boli zrušené prvostupňové\nuznesenia vyhlasujúce exekúcie za neprípustné a konania boli zastavené) vyplýva, že\nv týchto veciach príslušné okresné súdy vyhlásili exekúciu za neprípustnú a zastavili ju, keď\nzistili, že pôvodná oprávnená zanikla bez právneho nástupcu. Sťažovateľka písomne\noznámila súdnemu exekútorovi ešte pred výmazom pôvodnej oprávnenej z obchodného\nregistra skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky v jej prospech, a predložila mu\npríslušnú\n\nzmluvu\n\no postúpení\n\npohľadávok.\n\nTakýto\n\npostup\n\nsťažovateľky\n\nv teraz\n\nprejednávanej veci zo sťažnosti, ale ani z uznesenia krajského súdu nevyplýva.\nZ uznesení Okresného súdu Košice II sp. zn. 1 Er 312/2001 z 23. novembra 2011,\nOkresného súdu Námestovo sp. zn. 3 Er 104/2008 z 5. decembra 2017 a Okresného súdu\nNitra č. k. Er 6250/2000-23 z 18. októbra 2017, ktorými bola pripustená zmena účastníka\nkonania na strane oprávnenej tak, že namiesto pôvodnej oprávnenej vstúpila do exekučného\nkonania sťažovateľka, možno s veľkou mierou pravdepodobnosti vyvodiť, že súdy nemali\nvedomosť o tom, že pôvodná oprávnená výmazom z obchodného registra zanikla bez\nprávneho nástupcu.\n21. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "účastník konania-zmena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "701b0fb7-25c1-4a4b-86e7-8c857de2459f:b77463a7-dd09-44b9-a9a8-183ae453b1ea", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4600895977.1", "spisova_znacka": "15CoE/111/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/111/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4600895977.1"}, {"guid": "c2595843-6418-4966-921e-37c34fdf1137:42931681-0f83-423e-bbef-c050a49f0444", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3208898298.1", "spisova_znacka": "27CoE/122/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoE/122/2017 z 30. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3208898298.1"}, {"guid": "c3b39a72-7b6b-4dfd-9e15-e8c5a2fb6ea6:d590296d-3646-40a5-9f41-f13b4ef51914", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7515209208.1", "spisova_znacka": "16CoE/96/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/96/2017 z 24. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7515209208.1"}, {"guid": "912c3d6c-12e6-4fd7-a30b-62f9c9e6fb0d:4d289961-e27a-40ea-9b97-197b71bb5217", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/719/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 2Er/719/2008 z 5. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2017-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/912c3d6c-12e6-4fd7-a30b-62f9c9e6fb0d:4d289961-e27a-40ea-9b97-197b71bb5217"}, {"guid": "08cec1ad-0389-4be3-9d40-1446bf1fa994:2409b2a1-a6c4-4209-bc83-31fa96253ff4", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/104/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Er/104/2008 z 16. 12. 2013", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2013-12-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/08cec1ad-0389-4be3-9d40-1446bf1fa994:2409b2a1-a6c4-4209-bc83-31fa96253ff4"}], "citovane_v": []}