{"guid": "ussr:2f2634ef-e3f5-4f5c-98c3-486236c4b8e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.277.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2018 z 12. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 277/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.277.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-06-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2f2634ef-e3f5-4f5c-98c3-486236c4b8e0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.277.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.277.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.277.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 277/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie svojho práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn.\n22 C 128/2006, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie svojho práva\n\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 22 C 128/2006.\n2. Zo sťažnosti, z jej príloh a zo spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ\nvystupoval ako navrhovateľ v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 22 C\n128/2006 proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako odporcovi. V priebehu\nkonania Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky svojím návrhom z 9. januára\n2012, doručeným okresnému súdu 10. januára 2012, žiadalo, aby okresný súd zaviazal\nsťažovateľa na zloženie preddavku na trovy konania. Okresný súd rozhodol vo veci samej\nrozsudkom č. k. 22 C 128/2006-282 zo 14. februára 2012, ktorým návrh sťažovateľa\nzamietol. Dňa 15. februára 2012 vydal okresný súd uznesenie č. k. 22 C 128/2006-286\n(ďalej len „uznesenie o preddavku“), ktorým návrh odporcu na zloženie preddavku na trovy\nkonania zamietol.\n3. Dňa 27. marca 2012 podal sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu\ndoručené 28. marca 2012 (ďalej len „odvolanie“). Krajský súd v Bratislave (ďalej aj\n„krajský súd“) rozsudkom č. k. 4 Co 201/2012-318 zo 17. septembra 2014 potvrdil\nrozsudok okresného súdu, ktorý sa stal právoplatným 27. októbra 2014. Krajský súd\nzároveň 17. septembra 2014 vydal upovedomenie sp. zn. 4 Co 201/2012, ktorým okresný\nsúd upovedomil, že navrhovateľ napadol svojím odvolaním aj uznesenie o preddavku\na k nemu nebola krajskému súdu predložená predkladacia správa. Okresný súd k tomu\ndo spisového materiálu doložil záznam, v ktorom uvádza, že „k upovedomeniu KS BA\n(Krajský súd v Bratislave, pozn.) z čl. 319, prvostupňový súd dodáva, že v súlade v § 41\nods. 2 O.s.p. predmetné odvolanie sa nevzťahovalo na uznesenie na čl. 286, najmä\ns poukazom na skutočnosť, že žiadal rozhodnutie potvrdiť. Navrhovateľ len nesprávnym\nprocesným postupom súdu vo vzťahu k uzneseniu na čl. 286 odôvodnil svoje odvolanie voči\nrozsudku na čl. 282, preto súd predložil KS BA na rozhodnutie len odvolanie voči\nrozsudku.“.\n\n2\n\n4. Sťažovateľ podal vo veci dovolanie z 3. novembra 2014, doručené okresnému\nsúdu 13. novembra 2014, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) odmietol uznesením sp. zn. 7 Cdo 625/2015 zo 7. júna 2017, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 18. júla 2017.\n5. Sťažovateľ uvádza, že „Upovedomenie Krajským súdom v Bratislave č.k.\n4Co 201/2012 z 17.09.2014... ktorým odvolací súdu upovedomil okresný súd , že sťažovateľ\nnapadol odvolaním aj uznesenie č.k. 22C 128/2006-286 zo dňa 15.02.2012, avšak\nna uvedené uznesenie nebola odvolaciemu súdu predložená predkladacia správa... čo\nokresný súd odignoroval , teda o tomto uznesení... doposiaľ nie je doposiaľ právoplatne\nrozhodnuté krajským súdom - teda ho krajský súd doposiaľ nemohol podľa §-u 219 ods. 1\nO.s.p. potvrdiť ako vecne správne a to za viac ako 6 ROKOV od 28.03.2012...“. Sťažovateľ\nuviedol, že to zistil nahliadnutím do spisového materiálu 31. augusta 2017.\n6. Sťažovateľ uvádza, že «... je účastníkom kompenzačného konania vedenom\nna Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 22C 128/2006 odo dňa 28.12.2006 o 12:51:03\nv postavení navrhovateľa , ktoré aj napriek odmietajúcemu uzneseniu Najvyššieho súdu SR\nč.k. 7Cdo 625/2015 ako aj odmietajúceho uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn.\nII. ÚS 39/2018 -30 z 18. januára 2018, doručeného dňa 02.03.2018 vykazujúceho známky\nporušenia čl. 13 Dohovoru nie je možným dľa právneho názoru sťažovateľa vzhľadom\nna okolnosti prípadu považovať ako CELOK za ukončené a to nie vinou sťažovateľa, ale\nzjavne vinou porušovateľa, ktorý v dôsledku svojvôle a zneužitia práva „ultra vires“\nodignoroval Upovedomenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 201/2012 z 17.09.2014...\nktorým odvolací súdu upovedomil okresný súd (porušovateľa), že sťažovateľ napadol\nodvolaním zo dňa 27.03.2012, doručené do podateľne okresného súdu dňa 28.03.2012... aj\nuznesenie č.k. 22C 128/2006-286 zo dňa 15.02.2012, avšak na uvedené uznesenie nebola\nodvolaciemu súdu predložená predkladacia správa, čo okresný súd odignoroval, teda\no tomto uznesení... doposiaľ nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté krajským súdom, toto\nuznesenie nie je krajským súdom potvrdené ako vecne správne podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p.\na to všetko za viac ako 6 ROKOV, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné\na neakceptovateľné a zároveň bráni sťažovateľovi, aby sa mohol účinne obrátiť\n\n3\n\nso žiadosťou o pomoc na Európskom súde pre ľudské práva... aby preskúmal, či v danej\nveci nedošlo postupom vnútroštátnych súdov k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, porušeniu čl. 13 Dohovoru a či konanie ako celok\nsplnilo požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 cit. dohovoru.\nNásledným nahliadnutím sťažovateľom do spisu na okresnom súde dňa 19.03.2018\nbolo zistené , že porušovateľ pokračuje v ďalších obštrukciách v danej veci, čoho dôkazom\nje priložené uznesenie z 13. februára 2018 (príloha č. 3), ktoré mu ku dňu podania tejto\nsťažnosti nebolo účinne doručené a teda vec NIE JE stále aj napriek sťažnosti sťažovateľa\nadresovanej predsedníčke okresného súdu zo dňa 31.01.2018, doručená dňa 02.02.2018\nako CELOK rozhodnutá...».\n7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález v znení:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v\nkompenzačnom konaní č.k. 22C/128/2006 porušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.\n22C/128/2006 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie 12.000,- Eur, ktoré je mu\n\nOkresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 315,84 Eur, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky\nJUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n11. Ústavný súd preskúmal postup okresného súdu po odvolaní sťažovateľa\na nepredloženie\n\npredkladacej\n\nsprávy\n\nodvolaciemu\n\nsúdu\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk uzneseniu\n\no preddavkoch z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov\ns obsahom sťažovateľom označeného základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12. Podstata sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že svojím odvolaním napadol\nnielen rozsudok okresného súdu vo veci samej, ale aj uznesenie o preddavku, o ktorom\ndosiaľ odvolací súd nemohol rozhodnúť pre nečinnosť okresného súdu, ktorý odvolaciemu\nsúdu nepredložil predkladaciu správu. Poukázal na upovedomenie odvolacieho súdu sp. zn.\n4 Co 201/2012 zo 17. februára 2014, ktorým odvolací súd upovedomil okresný súd, že\nsťažovateľ napadol svojím odvolaním aj uznesenie o preddavku a vo vzťahu k nemu nebola\nodvolaciemu súdu predložená predkladacia správa, a ktoré podľa sťažovateľa okresný súd\nignoroval.\n\n5\n\n13. Ústavný súd poukazuje na záznam okresného súdu z 20. novembra 2014,\nv ktorom okresný súd uvádza, že odvolanie sťažovateľa sa nevzťahovalo na uznesenie\no preddavku, najmä s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľ žiadal uznesenie o preddavku\npotvrdiť. Okresný súd ďalej dodal, že sťažovateľ len nesprávnym procesným postupom\nsúdu vo vzťahu k uzneseniu o preddavku odôvodnil svoje odvolanie proti rozsudku vo veci\nsamej, preto okresný súd predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie len odvolanie proti\nrozsudku.\n14. Ústavný súd poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo\nsťažovateľovi doručené 27. októbra 2014, odkedy mu muselo byť známe, že odvolací súd\nrozhodoval vo vzťahu k rozsudku okresného súdu vo veci samej a uznesením o preddavku\nsa nezaoberal. Sťažovateľ nenamietal nerozhodnutie odvolacím súdom o uznesení\no preddavku okresnému súdu ani krajskému súdu a nenamietal ho ani vo svojom dovolaní\nz 3. novembra 2014, ktoré najvyšší súd odmietol uznesením, ktoré bolo sťažovateľovi\ndoručené 18. júla 2017.\n15. Zo sťažnosti vyplýva, že až po nahliadnutí do spisového materiálu 31. augusta\n2017 sťažovateľ zistil, že odvolací súd vydal 17. februára 2014 upovedomenie sp. zn.\n4 Co 201/2012 adresované okresnému súdu, týkajúce sa nepredloženia predkladacej správy\nvo vzťahu k uzneseniu o preddavku. Vo svojej skoršej ústavnej sťažnosti doručenej\nústavnému súdu 21. septembra 2017 (č. k. II. ÚS 39/2018-20), ako aj v jeho ústavnej\nsťažnosti v tejto veci už sťažovateľ tvrdil, že jeho odvolanie smerovalo aj proti uzneseniu\no preddavku.\n16. Z chronológie, ako aj zo správania sťažovateľa sa dá vyvodiť záver, že odkedy sa\nsťažovateľ nahliadnutím do spisového materiálu dozvedel o upovedomení odvolacieho súdu\nokresnému súdu, začal nepredloženie predkladacej správy okresným súdom, ako aj\nnemožnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o uznesení o preddavku používať ako argument\nna napádanie právoplatného rozsudku okresného súdu vo veci samej, pričom si zjavne\n\n6\n\núčelovo osvojil názor odvolacieho súdu o tom, že podal odvolanie aj proti uzneseniu\no preddavku.\n17. Ústavný súd sa stotožňuje s vyjadrením okresného súdu v jeho zázname\nz 20. novembra 2014, že odvolanie sťažovateľa sa nevzťahovalo na uznesenie o preddavku.\nSťažovateľ ním len odôvodňoval svoje odvolanie proti rozsudku vo veci samej, a preto\nokresný súd predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie len odvolanie proti rozsudku\nvo veci samej.\n18. Sťažovateľ v skoršej ústavnej sťažnosti (č. k. II. ÚS 39/2018-20) doručenej\nústavnému súdu 21. septembra 2017 napádal okrem iného postup okresného súdu\nz rovnakého dôvodu ako v tejto ústavnej sťažnosti a domáhal sa vo vzťahu ku konaniu\nokresného súdu vyslovenia rovnakého záveru ako v tejto ústavnej sťažnosti. Ústavný súd\nuvedenú skoršiu sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú\ns odôvodnením: „Sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 128/2006 treba\npovažovať za zjavne neopodstatnenú. Sťažovateľ v uvedenej súvislosti namieta, že hoci\npodal odvolanie nielen proti rozsudku okresného súdu č. k. 22 C 128/2006-282\nzo 14. februára 2012, ale aj proti jeho uzneseniu č. k. 22 C 128/2006-286 z 15. februára\n2012, okresný súd doteraz jeho odvolanie proti uzneseniu nepredložil krajskému súdu\nna rozhodnutie, v dôsledku čoho o tomto odvolaní doteraz nebolo rozhodnuté. Podľa\npresvedčenia sťažovateľa došlo tak k zbytočným prieťahom v konaní, resp. k porušeniu jeho\npráva na súdne konanie v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\ndohovoru.“\n19. Vo svojom skoršom uznesení (č. k. II. ÚS 39/2018-20) ústavný súd uviedol, že\n„Uznesením okresného súdu č. k. 22 C 128/2006-286 z 15. februára 2012 bol zamietnutý\nnávrh žalovanej strany požadujúci, aby sťažovateľovi ako žalobcovi súd uložil povinnosť\nzložiť preddavok na trovy konania. Inými slovami, už na prvý pohľad je zrejmé, že týmto\nuznesením bolo rozhodnuté v prospech sťažovateľa. Keďže ústavnému súdu predložil iba\ntitulnú stranu odvolania, z ktorej odvolacie argumenty smerujúce proti uzneseniu nie je\n\n7\n\nmožné zistiť, možno iba predpokladať, že sťažovateľ v podanom odvolaní namietal nie proti\nvýroku uznesenia, ale proti jeho dôvodom.“. Ústavný súd vo vzťahu k terajšej sťažnosti,\ndisponujúc celým spisovým materiálom, dodáva, že sťažovateľ v odvolaní nenamietal proti\nvýroku uznesenia o preddavku ani proti jeho dôvodom, naopak, označil ho za „zákonné\na humánne, náležite odôvodnené“ a žiadal ho odvolacím súdom potvrdiť.\n20. Ústavný súd vo svojom uznesení (č. k. II. ÚS 39/2018-20) ďalej vo vzťahu\nk nerozhodnutiu o odvolaní proti uzneseniu o preddavku dodal, že „Za daného stavu\nnerozhodnutie o odvolaní sťažovateľa nemožno z ústavnoprávneho hľadiska kvalifikovať\nako porušenie základného práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov, resp. práva\nna súdne konanie v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nChýba totiž podstatná náležitosť, a to stav neistoty strany konania týkajúci sa výsledku\nkonania. Rozhodovanie o návrhu uložiť sťažovateľovi povinnosť zložiť zálohu na trovy\nkonania nie je rozhodovaním vo veci samej a neprávoplatné rozhodnutie o tejto otázke\n(za situácie, keď o veci samej už bolo právoplatne rozhodnuté) nevytvára stav neistoty\no konečnom výsledku prebiehajúceho súdneho konania...“.\nUž z citácie uvedených rozhodnutí ústavného súdu je treba konštatovať, že tento súd\nsa už vznesenými námietkami sťažovateľa zaoberal a za tohto stavu je možné vec posúdiť aj\nako res iudicata.\n21. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.\nI. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\n\n8\n\n22. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n23. Ústavný súd, prihliadajúc na obsah sťažnosti, na obsah spisového materiálu\nvo veci, ako aj na obsah príloh k sťažnosti týkajúcich sa predmetnej veci, pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júna 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "nesprávny úradný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ce9c9648-2ff2-45cd-9de1-bd74ca9d4f85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.39.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 39/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 39/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.39.2018.1"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "f381aa30-d70d-4844-9383-648fd61b887f:5eba0337-d0d5-406b-9b2f-10b604840777", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1106240337.1", "spisova_znacka": "4Co/201/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/201/2012 z 16. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-09-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1106240337.1"}], "citovane_v": []}