{"guid": "ussr:973c41c9-4fd0-4afa-80d0-969fde124d26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.284.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2018 z 13. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 284/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.284.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/973c41c9-4fd0-4afa-80d0-969fde124d26", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.284.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.284.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.284.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 284/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\na\n\n, právne zastúpených\n\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Potočná 135B,\nTrenčín, v mene ktorej koná advokát JUDr. Dušan Ažaltovič, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv\npodľa čl. 20 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uznesením Okresného súdu\nTrenčín sp. zn. 20 C 283/2013 z 31. mája 2016, uznesením Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 19 Co 431/2016 zo 7. marca 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Cdo 126/2017 z 9. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava), práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na porušenia princípu rovnosti pred zákonom a práva na účinný prostriedok nápravy podľa\nčl. 20 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uznesením\nOkresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 C 283/2013 z 31. mája 2016,\nuznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Co 431/2016\nzo 7. marca 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 1 Cdo 126/2017 z 9. novembra 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky „... si žalobným návrhom zo dňa\n20.04.2012 uplatnili na Okresnom súde Trenčín nároky voči\nz právnych\n\ntitulov,\n\nzmlúv\n\nfinančných prostriedkov\n\no\n\npôžičke,\n\nsťažovateľke\n\na\n\nv\n\nto\n\nnárok\n\nrade\n\n1/\n\nna\nvo\n\n...\nvrátenie\nvýške\n\npožičaných\n\n15.000.-\n\nEur\n\ns príslušenstvom... a nárok na vrátenie požičaných finančných prostriedkov sťažovateľke\nv rade 2/ vo výške 11.500,- Eur s príslušenstvom... Na podklade základného osvedčenia\nskutočností svedčiacich existencii žalobou uplatnených nárokov sťažovateliek, súd konajúci\nna prvej inštancii vydal platobný rozkaz voči žalovanému. Existencia pohľadávok\nsťažovateliek je preukázaná aj uznaním dlhu žalovaného...\nŽalovaný podal dňa 18.03.2014 na Okresný súd Trenčín návrh na povolenie\nreštrukturalizácie subjektu\n\n. Dňa 02.04.2014 bolo vydané\n\nUznesenie Okresného súdu Trenčín, č. k. 40R/1/2014-85 o začatí reštrukturalizácie dlžníka\n... a toto uznesenie bolo v Obchodnom vestníku OV\nč. 69/2014 zverejnené dňa 09.04.2014.\n\n2\n\nDlžník\n\ndo zoznamu záväzkov neuviedol\n\npohľadávky sťažovateliek vzniknutých titulom zmlúv o pôžičke; iba uviedol, že je proti nemu\nako dlžníkovi vedené občianskoprávne konanie na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.\n20C/283/2013 o zaplatenie sumy 26.500.- Eur. Sťažovateľky si pohľadávky, ktorých\nzaplatenia\n\nsa\n\ndomáhajú\n\nv\n\nobčianskom\n\nsúdnom\n\nkonaní\n\nproti\n\nžalovanému,\n\ndo reštrukturalizačného konania neprihlásili.\nDňa 10.10.2014 bolo v Obchodnom vestníku č. 194/2014 zverejnené uznesenie\nOkresného sudu Trenčín zo dňa 3.10.2014, sp. zn. 40R/1/2014 o potvrdení\nreštrukturalizačného plánu dlžníka\n\na o skončení\n\nreštrukturalizácie tohto dlžníka, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa\n11. 10.2014.\nŽalovaný podaním zo dňa 31.03.2016 vyrozumel konajúci prvostupňový súd o zániku\nvymáhateľností pohľadávok uplatnených sťažovateľkami v občianskom súdnom konaní\ns odvolaním sa na potvrdenie reštrukturalizačného plánu...“.\n3. Okresný súd vydal 31. mája 2016 uznesenie sp. zn. 20 C 283/2013, ktorým\nrozhodol o trovách konania. Zo sťažnosti vyplýva: „Uznesenie... ktorým rozhodol o trovách\nkonania, nakoľko bolo uvedené občianske súdne konanie ex lege zastavené v dôsledku\núčinkov rozhodnutia o potvrdení reštruralizačného plánu a o skončení reštrutrualizácie\nsubjektu\n\n.“\n\n4. Sťažovateľky podali proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, keďže jeho postup\npovažovali za nesprávny a nezákonný. Zo sťažnosti vyplýva, že podľa názoru sťažovateliek:\n„...keďže potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka\nnemal a ani nemá žiaden dosah na občianske súdne konanie pretože ako pasívne vecne\nlegitimovaný tu vystupuje\n\n, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom,\n\nteda sa jedná o odlišné právne subjekty, aj keď fyzicky identické. Nie je možné opomínať\ncharakter záväzku, teda či vznikol čisto podľa Občianskeho zákonníka alebo v režime\nobchodného práva.“\nKrajský súd uznesením sp. zn. 19 Co 431/2016 zo 7. marca 2017 potvrdil\nrozhodnutie okresného súdu. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že odvolací súd\n\n3\n\nv odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia k danej veci uviedol: „záväzky sa\nnediferencujú na tie, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti dlžníka a nepodnikateľskej\nčinnosti dlžníka...\nĎalej uvádza, že v prejedávanej veci však nemožno prehliadnuť argumentáciu\nsťažovateliek v samotnej žalobe zo dňa 20.04.2012, keď samotné žalobkyne tvrdia,\nže žalovaný potreboval zapožičať peniaze na podnikanie, nakoľko bol živnostník.“\n5. Uznesenie krajského súdu sťažovateľky napadli dovolaním podľa § 420 písm. f)\na § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Sťažovateľky\nuviedli, že nesprávnym procesným postupom im okresný súd aj krajský súd znemožnili, aby\nuskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, a tiež uviedli, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená.\nUznesením najvyššieho súdu č. k. 1 Cdo 126/2017-463 z 9. novembra 2017 bolo\nodmietnuté dovolanie sťažovateliek. Podstatnú argumentačnú líniu odôvodnenia tvoril\nprávny názor o neprípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP, keďže podľa označeného\nustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak by nastal jeden zo zákonne vymedzených dôvodov\nprípustnosti uvedených pod písm. a) až f).\n6. Podľa názoru sťažovateliek došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces,\nako aj k porušeniu práva na prístup k súdu najmä tým, že už okresný súd nevydal\nrozhodnutie vo veci samej. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol\ntýmto nálezom: „Základné práva sťažovateliek\n\na\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nrovnosť pred zákonom podľa čl. 20 Charty základných práv Európskej únie ako aj právo\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie\nUznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.05.2016, sp. zn. 20C/283/2013 v spojení\ns Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.03.2017, sp. zn. 19Co/431/2016 v\n\n4\n\nspojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2017,\nsp. zn. 1 Cdo 126/2017-463, porušené boli.\nUznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.03.2017, sp. zn. 19Co/431/2016\nvo výroku, ktorým bolo potvrdené Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.05.2016,\nsp. zn. 20C/283/2013 vo výroku, ktorým sa žiadnemu z účastníkov nepriznalo právo\nna náhradu trov konania ako aj toto uznesenie Okresného súdu Trenčín sa zrušujú a vec sa\nvracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 09.11.2017, sp. zn. 1 Cdo 126/2017-463 sa zrušuje.\nSťažovateľkám sa priznáva náhrada trov konania pred Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky vo výške 1029,96 €.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n\n5\n\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 88/07, II. ÚS 18/2018).\n9. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\nPodľa čl. 20 charty pred zákonom sú si všetci rovní.\nPodľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené,\nmá za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy\npred súdom.\n10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\n\n6\n\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIII.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením okresného súdu\n11. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 20 C 283/2013 a jeho uzneseniu z 31. mája 2016, nie je daná právomoc\nústavného súdu.\nAko to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateliek podľa\nústavy a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň\nv uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať,\nže sťažovateľky právo podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu aj využili.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu\n12. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či krajský súd ako odvolací súd svoje\nrozhodnutie sp. zn. 19 Co 431/2016 zo 7. marca 2017 primeraným spôsobom odôvodnil\na či ho nemožno považovať za arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska za neakceptovateľné\na neudržateľné.\n\n7\n\n13. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že okresný súd\nriadne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a že\nodvolacie námietky sťažovateliek boli totožné s námietkami uplatnenými v konaní\npred okresným súdom.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Odvolací súd podrobne\npreskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v podanom odvolaní uplatnené\na v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.\nRozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným\nna odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.\n(účinným v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská\nprocesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne\npredpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje závery, prijaté\nzávery primerane vysvetlil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odkazuje.\nNakoľko výrok o zastavení konania by mal len deklaratórny charakter, keďže súd by\nním len potvrdzoval skutočnosť, ktorá nastala zo zákona, nemožno postup prvoinštančného\nsúdu, ktorý o zastavení konania nerozhodol, hodnotiť ako postup odnímajúci žalobkyniam\nmožnosť konať pred súdom v zmysle uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2\npísm. f) O.s.p.\nNa správnosti záveru prvoinštančného súdu o zastavení predmetného konania ex\nlege podľa § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. nič nemení ani argumentácia žalobkýň v podanom\nodvolaní, že reštrukturalizačné konanie možno začať len voči podnikateľovi s tým, že\nkaždý podnikateľ rozlišuje príjmy a záväzky, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti\nod ostatných príjmov a záväzkov. V zmysle ust. § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., pokiaľ\nide o neprihlásené pohľadávky, tak ako tomu je v danom prípade, ktoré mali byť\nv reštrukturalizácii prihlásené, tieto sa stávajú účinnosťou plánu nevymáhateľné\nvoči dlžníkovi. t. j. menia sa na naturálnu obligáciu.\nÚčinky reštrukturalizačného konania pôsobia erga omnes, t. j. voči všetkým, čo\nznamená, že pôsobia voči vopred neurčitému okruhu osôb, vrátane tých, ktorí nie sú\núčastníkmi reštrukturalizačného konania. Nediferencujú sa záväzky, týkajúce sa\n\n8\n\npodnikateľskej činnosti dlžníka a nepodnikateľskej činnosti dlžníka, tak ako sa to snažia\npredostrieť v odvolaní žalobkyne. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že\nrozlišovanie záväzkov v prípade reštrukturalizácie (záväzok z občiansko-právnych vzťahov\nalebo záväzok z obchodných vzťahov) je neprípustné. V prejednávanej veci však nemožno\nprehliadnuť argumentáciu žalobkýň v samotnej žalobe zo dňa 20.04.2012, keď samotné\nžalobkyne tvrdia, že žalovaný potreboval zapožičať peniaze na podnikanie, nakoľko bol\nživnostník.\nV danej veci zastavenie konania žalovaný nezavinil. K zastaveniu konania došlo\nzo zákona, v súvislosti s reštrukturalizáciou žalovaného. Vzhľadom na to, že podľa ustálenej\njudikatúry súdov Slovenskej republiky platí, že pokiaľ nie je dôvod na rozhodovanie\nkonania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., na náhradu trov konania sa aplikuje ust. § 146 ods. 1\npísm. c) O.s.p.. je rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s touto ustálenou judikatúrou,\npreto odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.“\nZ pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že krajský súd\nsprávne poukázal na skutočnosť, že „...súd by ním len potvrdzoval skutočnosť, ktorá nastala\nzo zákona...“.\n14. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že medzi\nobsahom základného práva sťažovateliek na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie (čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru) a napadnutým uznesením krajského súdu neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie reálne mohol rozhodnúť o porušení sťažovateľkami označených práv. V tomto\nsmere ústavný súd konštatuje, že záver krajského súdu nemožno považovať za svojvoľný či\nneodôvodnený a ani za taký, ktorý by popieral účel a zmysel zákona.\nSkutočnosť, že sťažovateľky sa s právnymi názormi krajského súdu nestotožňujú,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto\nnázorov.\n\n9\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu\n15. Sťažovateľky namietali aj postup najvyššieho súdu a uviedli: „Dovolací súd\nrezultujúc, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej sa však ďalej\nnezaoberal a neozrejmil sťažovateľkám dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie nemožno\npovažovať za také, ktorým sa konanie končí.“\n16. Ústavný súd preskúmal uznesenie sp. zn. 1 Cdo 126/2017 z 9. novembra 2017,\nktorým najvyšší súd dovolanie sťažovateliek odmietol a stotožnil sa s jeho závermi.\nNajvyšší súd v odôvodnení uznesenia v podstatnom uviedol: «Rozhodnutím vo veci\nsamej je meritórne rozhodnutie. Pojem „vec sama“ znamená predmet konania tak, ako bol\nvymedzený v žalobe (prípadne v ďalších dispozičných úkonoch strán). Rozhodnutie vo veci\nsamej je také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý strany uplatnili a kde\nsúd hodnotí žalobou uplatnený nárok podľa hmotného práva. Vecou samou tiež nie je\nrozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, i keď je často obsiahnuté vo výrokovej časti\nrozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o žalobnom návrhu.\nNakoľko žalobkyne podali dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým\nrozhodoval o nároku na náhradu trov konania, nemožno takéto rozhodnutie považovať\nza rozhodnutie vo veci samej, proti ktorému by bolo prípustné dovolanie v zmysle § 420\npísm. a/ až f/ CSP.»\n17. Ústavný súd konštatuje, že ani uznesenie najvyššieho súdu nemožno považovať\nza svojvoľné či neodôvodnené a ani za také, ktoré by popieralo účel a zmysel zákona.\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 20 a čl. 47 charty\n18. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľky namietajú, že napadnutými\nuzneseniami došlo aj k porušeniu práva na rovnosť pred zákonom vyplývajúceho z čl. 20\ncharty a práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty, bolo úlohou ústavného súdu\nvysporiadať sa v prvom rade s aplikovateľnosťou označených ustanovení charty\n\n10\n\nna prerokúvanú vec. Zo znenia čl. 51 ods. 1 charty, ako aj z judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie (napr. rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989, s. 2609\nalebo rozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96 Annibaldi, Zb. 1997, s. I-7493) totiž\njednoznačne vyplýva, že povinnosť členských štátov rešpektovať práva vymedzené v práve\nEurópskej únie je pre členské štáty záväzná výlučne vtedy, ak ide o konanie v rámci\npôsobnosti Európskej únie (m. m. IV. ÚS 154/2012).\nPodľa názoru ústavného súdu, prihliadajúc na ustanovenie charty, ako aj\nna vysvetlivky k charte ako nástroj výkladu a v konečnom dôsledku aj na judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie, nie je v posudzovanej veci charta aplikovateľná.\nV\n\nokolnostiach\n\nposudzovanej\n\nsťažnosti\n\nsa\n\nvec\n\nsťažovateliek\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecnými súdmi týka výlučne nárokov vyplývajúcich zo súkromnoprávneho\nvzťahu a v tejto súvislosti konkrétne inštitútu uplatnenia pohľadávky, pričom z dostupnej\nlistinnej dokumentácie ústavný súd nezistil, že by všeobecné súdy vo veci aplikovali právo\nEurópskej únie [ustanovenia právneho predpisu aplikované na vec sťažovateliek neboli\nprijaté na účely implementácie smerníc Európskej únie a na vec sťažovateliek neboli\naplikované ani nariadenia Európskej únie (m. m. II. ÚS 109/2017)].\n19. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľkami označených práv, dospel k záveru, že je sťažnosť neopodstatnená, a preto ju\nz tohto dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky", "právna subjektivita", "pohľadávka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c27b8151-f20a-4da1-b6ef-119428e607ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1"}, {"guid": "ussr:ef052812-a9ad-4073-afd7-acaa505bb6e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 109/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1"}, {"guid": "ussr:def54d52-9443-4b71-a75d-1cba82730a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:def54d52-9443-4b71-a75d-1cba82730a94"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": []}