{"guid": "ussr:ec87b21e-95ed-4c55-88a9-0adba4ed9827", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.31.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 31/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.31.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ec87b21e-95ed-4c55-88a9-0adba4ed9827", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.31.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.31.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.31.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 31/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Milanom Rojčekom, advokátska kancelária, Sládkovičova 9, Žilina,\nvo veci namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 157/2015 z 3. decembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na\nverejnosť a prítomnosť na konaní, ako aj na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v\nBratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 S 157/2015 z 3. decembra 2015 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá sťažovateľova žaloba o nečinnosť podľa\n§ 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorou sa pre účel lepšieho\n\nvýpočtu starobného dôchodku sťažovateľ domáhal vydania rozhodnutia o dobách trvania\nslužobného pomeru v Československej ľudovej armáde.\n2. Sťažovateľ je bývalý vojak Československej ľudovej armády, ktorý v roku 2005\npožiadal Sociálnu poisťovňu, aby ho informovala o stave individuálneho účtu poistenca.\nZ poskytnutej informácie zistil, že mu podľa jeho názoru bolo započítaných menej\nodslúžených rokov.\n3. Sťažovateľ k objasneniu veci oslovil tiež Ministerstvo obrany Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo obrany“). Z vydaného dokumentu zistil, že z obdobia\nštúdia na vojenskej strednej škole mu bola započítaná len polovica času, pretože zároveň\nabsolvoval povinnú vojenskú základnú službu. Okrem toho mu neskoršia služba\npyrotechnika bola započítaná v polovičnom, a nie v očakávanom rozsahu, pretože malo ísť\npodľa ministerstva obrany len o vedľajšiu činnosť. Sťažovateľ sa prostredníctvom\nsprávneho súdnictva domáhal dvoma žalobami zmeny týchto výpočtov. Prvá žaloba sa\ntýkala doby na strednej škole (porov. uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 S 277/2013,\nktorým bolo konanie zastavené pre nevyužitie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach\na „prieťahový“ nález I. ÚS 600/2016) a druhá žaloba sa týkala pyrotechnickej činnosti.\nÚstavná sťažnosť sa týka druhej žaloby.\n4. Sťažovateľ 29. júna 2015 doručil krajskému súdu žalobu, ktorú označil ako žalobu\no určenie, pretože listom ministerstva obrany č. SEEK-59-27/2015-1 z 25. mája 2015 mu\nnebol do zápočtu rokov uznaný výkon funkcie zvláštnej povahy, resp. zvláštneho stupňa\nnebezpečnosti. V žalobe uviedol, že slúžil ako vojak z povolania v ozbrojených silách\n(v Československej ľudovej armáde) vo zvlášť nebezpečnej vojenskej službe ako\npyrotechnik a náčelník muničných skladov, pričom túto okolnosť žalovaný nevzal na zreteľ\na odmietol mu vydať rozhodnutie o započítaní doby od 1. januára 1975 do 31. decembra\n1980 v dvojnásobnej výške pre účely objektívneho posúdenia odpracovanej doby. Žiadal,\naby súd určil, že výkon funkcie žalobcu ako pyrotechnika a náčelníka muničných skladov\nv čase od 1. januára 1975 do 31. decembra 1980 je zvláštnej povahy alebo zvláštneho\nstupňa nebezpečnosti.\n\n2\n\n5. Uznesením č. k. 1 S 157/2015-19 zo 7. júla 2015 bol sťažovateľ krajským súdom\nvyzvaný, aby svoje podanie doplnil a špecifikoval petit. V dôsledku tohto sťažovateľ doručil\nkrajskému súdu návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa v tom čase\nplatného a účinného § 250t OSP, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd\nuložil odporcovi povinnosť v lehote do 30 dní konať a vydať rozhodnutie alebo osvedčenie\no výkone funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti a zároveň\nzaviazal odporcu k náhrade trov konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n6. V napadnutom zamietacom uznesení krajský súd argumentoval, že nevydanie\nrozhodnutia vo veci zvýšeného zápočtu doby trvania navrhovateľovho služobného pomeru\nvojaka z povolania nie je možné považovať za nečinnosť správneho orgánu podľa § 250t\nOSP z dôvodu, že v danom prípade zákon nevyžaduje vydanie správneho rozhodnutia,\nkeďže vo veci určenia funkcie zvláštnej povahy alebo funkcie zvláštneho stupňa\nnebezpečnosti sa vydáva len potvrdenie, resp. osvedčenie, ktoré nepodlieha režimu\nsprávneho konania. Keďže v danom prípade sa na postup orgánu verejnej správy\npri vybavovaní sťažností nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a neukladá\nsprávnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť rozhodnutím, pričom ani sám navrhovateľ\nv návrhu neuviedol a nekonkretizoval, aké ustanovenia ktorého právneho predpisu takúto\npovinnosť správnym orgánom ukladajú, krajský súd návrh ako nedôvodný zamietol.\n7. Z kombinácie naratívnej časti sťažnosti a sťažnostných návrhov možno odvodiť,\nže sťažovateľ nie je spokojný s tým, že krajský súd nevyhovel jeho žalobe, čím bolo\nporušené jeho právo na súdnu ochranu, ďalej s tým, že vo veci neprebehlo pojednávanie\ns jeho prítomnosťou a takto mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a narušená rovnosť\nv konaní, ústnosť a kontradiktórnosť konania, pričom tiež nemal k dispozícii niektoré\npramene (napr. rozkaz ministra obrany ČSSR 1/1976), a napokon sťažovateľ namieta\nprieťahy v konaní hlavne v tom zmysle, že stále nemá priaznivé rozhodnutie.\n8. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Slovenská republika, zastúpená Krajským súdom v Bratislave, v konaní vedeného\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 6S 277/2013 (správne má byť 1 S 157/2015,\n3\n\npozn. ÚS), porušila právo sťažovateľa upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na súdnu ochranu.\n2. Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave čís. k.: 1S\n157/2015 zo dňa 3.12.2015 a zároveň prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci\nčís. k.: 1S 157/2015 ďalej konal a rozhodol.\n3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 25\n000.- €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., o organizácii\nÚstavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho\nzastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb sumu 303,16 € na bežný účet advokáta JUDr. Milana\nROJČEKA, ul. Sládkovičova č. 9, 010 01 ŽILINA.“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n\n4\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n12.1 Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) obdobie dôchodkového\npoistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej\nslužby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom\nnárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný\nvýsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa\nosobitného predpisu.\n12.2 Podľa § 209 (rozhodnutie) zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie\norganizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje\n\n5\n\ninak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané\nnáležitosti.\n(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.\nOdôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.\n(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,\npodľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.\nAk sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka\nSociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.\n(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení\ndôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n(5) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno\nproti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.\n(6) V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá\nrozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania.\nNa rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska\na funkcie oprávnenej osoby.\n13. Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa so skutočnosťou, že krajský súd\nako správny súd neprikázal ministerstvu obrany zmeniť jeho zápočet rokov na účely\ndôchodkového zabezpečenia. Z tohto dôvodu namieta, že krajský súd nevyhovel jeho žalobe\na že vo veci neprebehlo pojednávanie s jeho prítomnosťou.\n14. Východzím bodom úvah ústavného súdu je skutočnosť, že štátna správa\nvzhľadom na komplexnosť súčasnej spoločnosti vykonáva svoju činnosť vo veľmi\nrozmanitých formách (porov. Hendrych, D. Správní právo, obecná část. 7. vydanie. Praha :\nC.H. Beck, 2009. s. 185). Do činnosti štátnej správy patria jednak (i) mocenské a formálne\nčinnosti – vydávanie právnych predpisov a individuálnych rozhodnutí, ale aj (ii) činnosti\nmenej formálneho charakteru, ku ktorým patrí aj odpovedanie občanom na ich otázky\nsúvisiace s ich životnými situáciami. Informovanie o zápočte rokov je prirodzenou súčasťou\nprípravy na starobný dôchodok.\n6\n\n15. Ministerstvo obrany mimo režim svojej formálnej rozhodovacej činnosti\ninformovalo sťažovateľa o jeho situácii v dôchodkovom zabezpečení. Ústavný súd\nkonštatuje, že táto odpoveď nie je vrchnostenským, mocenským aktom spôsobilým\nprávneho preskúmania. Tým je až samotné rozhodnutie o starobnom dôchodku.\n16. V tomto zmysle je dôležité, že sťažovateľ doručil 15. júla 2015 ministerstvu\nobrany žiadosť, v ktorej požadoval vydanie rozhodnutia podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ministerstvo obrany\nlistom z 20. augusta 2015 sťažovateľovi oznámilo, že potvrdenia zamestnávateľa o dobách\ntrvania pracovného pomeru vydávané zamestnancovi aj na účely dôchodkového\nzabezpečenia nepodliehajú správnemu konaniu a taktiež žiadny všeobecne záväzný predpis\nodporcovi neukladá povinnosť vydávať vojakom z povolania rozhodnutia o zvýšenom počte\ndôb trvania ich služobného pomeru, pričom uviedol, že navrhovateľ v zmysle rozkazu\nministra obrany ČSSR č. 1/1976 podmienky zvýhodneného počtu ani nespĺňa.\n17. Krajský súd myšlienku, že dokument o zápočtoch rokov nie je vrchnostenským\npreskúmateľným rozhodnutím, ale predbežnou informáciou, „zakódoval“ do právnej reči,\nkeď v uznesení uviedol, že „nevydanie rozhodnutia vo veci zvýšeného zápočtu doby trvania\nnavrhovateľovho služobného pomeru vojaka z povolania za obdobie od 1.1.1975 do\n31.12.1980 z dôvodu vykonávania pyrotechnických činností, nie je možné považovať za\nnečinnosť správneho orgánu podľa § 250t OSP z dôvodu, že v danom prípade zákon\nnevyžaduje vydanie správneho rozhodnutia, nakoľko vo veci určenia funkcie zvláštnej\npovahy alebo funkcie zvláštneho stupňa nebezpečnosti sa vydáva len potvrdenie, resp.\nosvedčenie, ktoré nepodlieha režimu správneho konania“.\n18. Ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ chcel v „kabáte“ konania proti nečinnosti\n(porov. bod 5) donútiť ministerstvo, aby mu vydalo v podstate (priaznivejšie) predbežné\ndôchodkové rozhodnutie, ale rozhodnutie vydá alebo už vydala Sociálna poisťovňa (porov.\nbod 12.2). Z uvedeného vyplýva, že krajský súd správne, a v súlade so zákonom zamietol\nžalobu, a tak nemôže vznikať napätie medzi týmto rozhodnutím a právom na súdnu\nochranu. Ústavnému súdu prirodzene záleží, aby bola sťažovateľovi poskytnutá (súdna)\n\n7\n\nprávna ochrana, a tú mu môže poskytnúť správny súd v žalobe proti rozhodnutiu Sociálnej\npoisťovne (porov. bod 12). V tomto konaní alebo prostredníctvom infozákona môže tiež\nžiadať o aplikované pramene (porov. bod 7).\nK základnému právu na verejnosť a prítomnosť na konaní\n19. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je jednostupňovým konaním,\nktorého účelom je čo najrýchlejšie odstrániť prípadnú nečinnosť správnych orgánov. Z tohto\ndôvodu zákonodarca vyvážil hodnotu rýchlosti konania na jednej strane s hodnotami\nsúdneho procesného komfortu na druhej strane v prospech operatívnosti, a v ustanovení\n§ 250t ods. 3 prvá veta OSP ustanovil, že súd o návrhu rozhodne bez pojednávania\nuznesením. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na zákonnú úpravu a špecifickosť daného\nkonania nemohlo dôjsť k porušeniu ústavných procesných práv chrániacich prítomnosť\nna verejnom konaní.\nK základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov\n20. Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy hlavne v tom zmysle, že stále nemá\npriaznivé rozhodnutie. Takáto požiadavka však nie je chránená právom na konanie\nbez zbytočných prieťahov. Ústavný súd napriek tomu konštatuje, že v konaní na (i)\nkrajskom súde nedošlo k prieťahom ani objektívne (krajský súd rozhodoval pol roka\na podania sťažovateľa boli nejasné), a taktiež ich nemožno v konaní pred ústavným súdom\npreskúmať, pretože krajský súd už právoplatne rozhodol (porov. Mazurek v. Slovenská\nrepublika, sťažnosť č. 16970/05, rozhodnutie z 3. 3. 2009 o prípustnosti). K prieťahom\nnedošlo (ii) ani tým, že by krajský súd neochránil sťažovateľa pred nečinnosťou\nministerstva obrany, pretože prieťahy v neformálnych postupoch pri odpovedaní na list nie\nsú chránené konaním proti nečinnosti orgánu verejnej správy a navyše ministerstvo\nodpovedalo sťažovateľovi riadne.\n21. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť je nutné odmietnuť už v štádiu predbežného\nprerokovania podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú,\n\n8\n\npretože medzi napadnutým rozhodnutím a procesnými ústavnými právami nieto relevantnej\nsúvislosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dôchodok-starobný", "vojenská služba", "správne súdnictvo-konanie proti nečinnosti", "správa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7056adca-d006-442b-a65d-327ed74450f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.600.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 600/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 600/2016 z 5. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.600.2016.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": []}