{"guid": "ussr:64817473-0157-4cc8-bab8-0cd2739551a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.312.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 312/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 312/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.312.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/64817473-0157-4cc8-bab8-0cd2739551a4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.312.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.312.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.312.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 312/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Petrom Schmidlom, Záhorácka 11/A, Malacky, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Tos 20/2017 z 5. decembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor) uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 20/2017\n\nz 5. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Sťažnosť bola odovzdaná\nna poštovú prepravu 13. februára 2018.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľa bola\nuznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Nt 31/2016 zo 6. októbra 2016 povolená obnova konania vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 1 T 178/2011 proti sťažovateľovi ako odsúdenému v trestnom\nkonaní, v ktorom bol uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Okresný súd zároveň v celom rozsahu zrušil\npríslušný rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 T 178/2011 z 22. augusta 2012 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 23 To 140/2012 z 30. januára 2013.\nOkresný súd v konaní o povolenie obnovy konania zohľadnil právne úvahy obhajcu\nsťažovateľa, ktorý argumentoval tým, že súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle\njednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda musí byť stanovená určitá\nkonkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku,\na to aj z dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica tohto pojmu, od ktorej by sa\nnásledne mohol odvíjať násobok obvyklej jednorazovej dávky v zmysle § 135 Trestného\nzákona. Prvostupňový súd poukázal predovšetkým na uznesenie Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 1 To 86/2011 z 20. septembra 2011, v ktorom sa konštatuje, že pri zohľadnení tohto\ntzv. hmotnostného kritéria sa za obvykle jednorazovú dávku konopy – marihuany považuje\nmnožstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg vysušenej konope. Okresný súd v odôvodnení\ntaktiež uviedol, že tento judikatórny posun, ktorý vyhodnotil ako skutočnosť skôr neznámu,\nje zreteľný až z rozširujúceho sa počtu ďalších rozhodnutí všeobecných súdov. Vychádzajúc\nz toho, okresný súd konštatoval, že v prípade sťažovateľa v súvislosti s konkrétnymi\nzaistenými množstvami sušenej marihuany je diskutabilné, či sa jeho konanie má naďalej\nposudzovať ako zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona alebo len ako\nprečin podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona.\nProti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor\nOkresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v neprospech sťažovateľa. O sťažnosti\n\n2\n\nrozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že uznesenie okresného súdu o povolení\nobnovy konania v celom rozsahu zrušil a zároveň zamietol návrh sťažovateľa na obnovu\nkonania.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta ústavnosť napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, ktoré „nie je správne, ako aj nedostatočne odôvodnené v súlade Ústavou\nSR a z tohto pohľadu vykazuje znaky svojvôle, čím sa tak stáva z ústavného hľadiska\nneudržateľným.“. Krajský súd svoje «rozhodnutie odôvodnil v zásade tým, že za „nové\nskutočnosti skôr neznáme“ v zmysle § 394 Tr. poriadku treba považovať také skutočnosti,\nktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh\nna obnovu konania týka. Podľa názoru sťažnostného súdu za nové skutočnosti alebo\ndôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí\nnevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Naviac sťažnostný súd poukázal na to, že súd\nprvého stupňa nepostupoval správne, keď povolenie obnovy konania v predmetnej veci\nodôvodnil iba uvedeným judikatórnym posunom právneho posúdenia protiprávneho\nkonania sťažovateľa.».\nSťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol:\n«S\n\ntýmto\n\nnajmä s poukázaním\n\nprávnym\nna\n\nnázorom\n\nobdobnú\n\nnemožno\n\nvec,\n\nkde\n\nv\n\nžiadnom\n\nprípade\n\nsúhlasiť,\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nsvojím\n\nnálezom,\n\nSR\n\nsp. zn. I. ÚS 285/2014-38 zo dňa 13.08.2014 vyslovil porušenie práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)\na práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len dohovor“). Aj v ďalšej rozhodovacej činnosti súdov sa\nvyskytla potreba vyriešiť otázku, či strata účinnosti právneho predpisu, ktorý neskôr stratil\núčinnosť podľa čl. 125 Ústavy je dôvodom obnovy konania. Konanie o povolení obnovy\nkonania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v § 394\nods. 1 Tr. por. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý\nje v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové\nskutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi.\nPredtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný\nv pôvodnom konaní. Takýmto dôkazom je Nález Ústavného súdu SR, pričom táto skutočnosť\n\n3\n\nmohla v pôvodnom konaní, vzhľadom na uložený trest sťažovateľovi, mať zásadný vplyv\nna ukladanie trestu, vzhľadom na výšku uloženého trestu, ktorý je v zrejmom nepomere\nk závažnosti činu. Analogicky je preto takto potrebné posudzovať aj zmenu (judikatórny\nposun) v rozhodovacej činnosti súdov SR v otázke právneho posúdenia veci, týkajúcej sa\nurčenia jednorázovej dávky vysušenej konopy v množstve maximálne 500 mg.\n... Ako hlavný dôvod neudržateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne\nz ústavného hľadiska je v danom prípade porušenie základného práva na súdnu ochranu,\ndo obsahu ktorého patrí aj právo každého na to, aby rozhodnutie súdu, ktorý rozhoduje\nv jeho veci, bolo riadne odôvodnené v súlade so zákonom. Ústavný súd vo svojej\nrozhodovacej činnosti viackrát vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo\nna to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR. Súčasne má každý\nprávo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,\nz čoho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na danú\nvec použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma alebo jej výklad.\nV danom prípade Krajský súd v Trenčíne svoje rozhodnutie, neodôvodnil vecne správne,\na to preto, lebo dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu o obnove konania\nnepovažoval za správne. Podľa názoru sťažovateľa súd prvého stupňa dostatočne\na presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa stotožnil s výkladom súdov SR vo vzťahu\nk právnej norme vyjadrenej v ustanovení § 135 ods. 2 Tr. zákona.»\n4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1.) Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2Tos/20/2017-80 zo dňa\n05.12.2017bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený\npod č. 209/1992 Zb.\n\n4\n\n2.) Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23Tos/90/2017-140 zo dňa\n08.08.2017 (správne má byť 2 Tos 20/2017 z 5. decembra 2017, pozn.) sa zrušuje a vec sa\nvracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3.) Najvyšší súd SR (správne má byť Krajský súd v Trenčíne, pozn.) je povinný\nuhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 390,50 Eur na účet jeho právneho zástupcu...\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným\nzásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\n\n5\n\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 88/07,\nIII. ÚS 155/09, II. ÚS 66/2011).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n10. Podľa § 394 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným\nrozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti\nalebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení\nso skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo\nvzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu\nalebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom\ntrestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia\nsúhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom\npáchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.\nIII.\n11. Jadrom ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu, ktoré je podľa jeho názoru nesprávne, nedostatočne odôvodnené a vykazuje\nznaky svojvôle, čím bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n6\n\n12. Ústavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, v ktorého\nrelevantnej časti odôvodnenia sa uvádza:\n«Z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. totiž vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa\nskončilo právoplatnom rozsudkom, možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti\na dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami\na dôkazmi už skôr známymi odôvodniť, okrem iného, iné rozhodnutie o vine. V konaní\no povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného\nv základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia\nobmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy obsahuje\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi\nna túto otázku treba skúmať, či ide o také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli\nsamy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť\niné rozhodnutie, v danom prípade o vine.\nZa „nové skutočnosti skôr neznáme“ v zmysle § 394 ods. 1 až 3 Tr. por. treba\npovažovať také (vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania\npred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka. Ide teda o objektívne\nexistujúci jav, ktorý ako skutočnosť nebola príslušnému orgánu známa, nebola obsahom\nspisu. Nebola teda dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu, resp. vecnej\nskutočnosti. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno\nvšak považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy,\nkeď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Taktiež omyl\nsúdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, pripadne ich nesprávne hodnotenie, nie je\ndôvodom na povolenie obnovy konania.\nOkresný súd nepostupoval správne keď dospel k záveru, že v danom prípade sú\nsplnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, pretože v konaní o obnove\nnevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. mohli\nviesť k zmene pôvodného právoplatného odsudzujúceho rozsudku. V napadnutom uznesení\nuvedené dôvody, podľa ktorých rozhodovacia prax niektorých súdov (napr. Krajského súdu\nv Bratislave a Krajského súdu v Žiline) v súčasnej dobe vychádza z toho, že obvykle\njednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného\nsušeného materiálu marihuany a teda za obvykle jednorazovú dávku sa v súčasnej dobe\n\n7\n\npovažuje množstvo 500 mg vysušenej marihuany a preto množstvo 3443 mg vysušenej\nmarihuany, ktorá bola u odsúdeného zaistená nepredstavuje už v súčasnej dobe 20 obvykle\njednorazových dávok, ale iba cca 6-7 obvykle jednorazových dávok drogy a preto by\nna podklade uvedeného „judikatórneho posunu“ bolo možné konanie odsúdeného\nv súčasnej dobe posúdiť ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods.2 Tr.zák., pri ktorej skutkovej\npodstate je výmera zákonom stanovenej trestnej sadzby citeľne miernejšia, nie sú takého\ncharakteru aký má na mysli ustanovenie § 394 ods.1 až 4 Tr.por.\nV konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku\nvydaného v pôvodnom konaní. Z návrhu odsúdeného\n\nna povolenie obnovy\n\nkonania je pritom zrejmé, že odsúdený sa domáhal preskúmania a prehodnotenia správnosti\nskutkových zistení a predovšetkým právnych záverov uvedených v právoplatnom\nodsudzujúcom rozsudku (vo vzťahu ku ktorému pritom ani nepodal odvolanie a vo svojom\nvyjadrení k odvolaniu prokurátora, podaného v jeho neprospech, poukazoval na správnosť\npôvodného odsudzujúceho rozsudku vo všetkých jeho výrokoch) vydanom v pôvodnom\nkonaní, ako aj iného, pre neho priaznivejšieho hodnotenia vo veci už v pôvodnom konaní\nvykonaných dôkazov z dôvodu, že nesúhlasí s hodnotením dôkazov vykonaných v pôvodnom\nkonaní a so správnosťou skutkových zistení a predovšetkým právnych záverov uvedených\nv právoplatnom odsudzujúcom rozsudku vydanom v pôvodnom konaní.\nNesúhlas (nespokojnosť) odsúdeného s právoplatným odsudzujúcim rozsudkom,\ns postupom súdu prvého a druhého stupňa pri vykonávaní dôkazov, s hodnotením dôkazov\nvykonaných v pôvodnom konaní a so správnosťou skutkových zistení a právnych záverov\nv ňom uvedených však nemožno považovať za nové skutočnosti alebo dôkazy, súdu skôr\nneznáme, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr\nznámymi odôvodniť iné rozhodnime o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený\ntrest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený\ndruh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.\nKrajský súd naviac poukazuje na to, že spôsobilosť skutočnosti alebo dôkazu, ktoré\nvyšli novonajavo, zmeniť pôvodné právoplatné rozhodnutie, treba vždy posudzovať\npodľa právneho stavu existujúceho v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Okresný súd\npreto nepostupoval správne, keď povolenie obnovy konania v teraz prejednávanej trestnej\n\n8\n\nveci odôvodnil v podstate iba uvedeným „judikatórnym posunom“ právneho posúdenia\nkonania odsúdeného oproti času, kedy bol rozsudok v trestnej veci, vo vzťahu ku ktorej sa\ndomáhal návrhu na povolenie obnovy konania, vydaný.\nUstanovenie § 394 ods.1 Tr.por. upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa\ntýkajú nedostatkov skutkových zistení - vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo\ndôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia.\nNetýkajú sa však zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti\nčinu a ukladania trestu, ako to nesprávne uviedol okresný súd v napadnutom uznesení.\nZ uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným\n\nuvádzané okolnosti nemajú\n\npovahu dôkazov a skutočností, ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme\na ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr.por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho\nrozsudku. Krajský súd sa preto nestotožnil so záverom okresného súdu a na podklade vyššie\nuvedených dôvodov považoval námietky prokurátora uvedené v jeho sťažnosti\nza opodstatnené.»\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS565/2014). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky\nzo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06, IV. ÚS 226/2012).\n\n9\n\n14. Ústavný súd uvádza, že sťažnostná argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá\nspochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Krajský súd jasne a zrozumiteľne\nobjasnil, prečo v prípade sťažovateľa neboli naplnené podmienky pre obnovu konania\npodľa § 394 Trestného poriadku. Svoj právny názor v tomto smere krajský súd konformne\nodôvodnil a ústavnému súdu na tom neprináleží nič meniť. Právne závery krajského súdu\nmajú racionálny základ a sú plne udržateľné aj v rovine ústavného práva. Skutočnosť, že sa\nsťažovateľ s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nie je sama osebe dôkazom\njeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nvšeobecného súdu svojím vlastným. Podľa ústavného súdu právny názor krajského súdu\nvo vzťahu k dôvodnosti návrhu na obnovu konania aj s prihliadnutím na okolnosti danej\nveci rozhodne nevykazuje žiadne nedostatky.\n15. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, porušenia ktorého sa sťažovateľ dovoláva, zaručuje každému právo\nna prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (napr. I. ÚS 26/94,\nI. ÚS 21/2018). Taktiež z jeho obsahu vyplýva, že neznamená právo na úspech v konaní\npred všeobecným súdom (II. ÚS 21/02, I. ÚS 565/2014).\n16. Ústavný súd sa v okolnostiach posudzovanej veci nestotožňuje s obranou\nsťažovateľa, keď poukazuje na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 285/2014-38 z 13. augusta\n2014, ktorým síce bolo vyslovené porušenie práva na súdnu ochranu, ale v úplne inom\nprávnom spore, ktorý riešil aplikáciu asperačnej zásady týkajúcej sa ukladania úhrnného\ntrestu z dôvodu zmeny právneho prepisu.\n17. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu\nprax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích\nsúdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podstatné je, či sú odlišné právne\nnázory všeobecných súdov ústavne konformné, lebo v kladnom prípade niet dôvodu na to,\naby ústavný súd do takýchto záverov zasiahol (I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 48/2013).\n\n10\n\n18. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v časti spočívajúcej v namietaní\nporušenia čl. 46 ods. 1 ústavy odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n19. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 od. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje aj na doterajšiu judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby\npovažovať aj konanie o návrhu na obnovu konania (IV. ÚS 382/09, m. m. I. ÚS 5/02),\npretože rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie\nobnovy konania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho\ncharakteru alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv\npodľa tohto ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo\nna revíziu súdneho konania [pozri aj SVÁK, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu\njudikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa,\n2003, s. 370-371, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c.\nSpojené kráľovstvo z 9. 5. 1985, Décisions et raports, č. 60 (IV. ÚS 403/09, III. ÚS\n352/2014)]. Článok 6 ods. 1 dohovoru je aplikovateľný až na obnovené konanie.\n20. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto\nčasti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n21. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návykové látky-omamné a psychotropné látky", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7db607e2-3f2b-450d-928b-8fdc55a8e31b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1"}, {"guid": "ussr:414a0481-56bd-43ab-9880-5d1ed2778e78", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 565/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 565/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:414a0481-56bd-43ab-9880-5d1ed2778e78"}, {"guid": "ussr:01b43203-ac91-4853-8bf5-d83129b9049e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 285/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 285/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01b43203-ac91-4853-8bf5-d83129b9049e"}, {"guid": "ussr:3815be25-a1b5-46f7-aafb-0de2720d0d5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 352/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2014 z 10. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3815be25-a1b5-46f7-aafb-0de2720d0d5a"}, {"guid": "ussr:6a6de2d2-6f2d-437a-868a-8e5383356784", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 48/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/2013 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a6de2d2-6f2d-437a-868a-8e5383356784"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d"}, {"guid": "ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 301, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "571ca2e4-0dbe-4eb0-9e9a-d42dd0b1cef0:fb54fe43-c658-4fca-ba25-0abcaef965cc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5612010163.1", "spisova_znacka": "2Tos/20/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2Tos/20/2017 z 11. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5612010163.1"}, {"guid": "4ddbfaa9-b527-48d2-a6c7-1affcc4aab45:0c6063b7-ddaf-44b0-8a82-4501156af560", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Nt/31/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 2Nt/31/2016 z 27. 7. 2016", "sud": "Okresný súd Revúca", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4ddbfaa9-b527-48d2-a6c7-1affcc4aab45:0c6063b7-ddaf-44b0-8a82-4501156af560"}], "citovane_v": []}