{"guid": "ussr:9955001d-bff7-4e63-b6cd-0801b10f9899", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.319.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 319/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.319.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9955001d-bff7-4e63-b6cd-0801b10f9899", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.319.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.319.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.319.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 319/2018-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti REPROX, a. s., Južná trieda 78, Košice,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, za ktorú\nkoná advokát Mgr. Radoslav Rigo, LL.M., vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nzákladného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 48 Er 8/2014-173\nzo 7. februára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti REPROX, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. apríla 2018 doručená sťažnosť spoločnosti REPROX, a. s., Južná trieda 78, Košice\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20\nústavy a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného\nsúdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 48 Er 8/2014-173 zo 7. februára 2018, ktorou\nžiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s právom vlastniť\nmajetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, ako i primerane právom na pokojné\nužívanie majetku podľa článku 1 Protokolu 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, v konaní pred Okresným súdom Košice II, sp. zn. 48Er 8/2014\nv spojení s exekúciou vedenou súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom pod sp. zn.\nEX 3709/2013, v spojení najmä nakoniec s uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa\n7. februára 2018, č. k. 48Er/8/2014-173 porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 7. februára 2018, č. k. 48Er/8/2014173, sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Košice II je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n390,50 €...“\n2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, z jej príloh a pripojeného spisu\nokresného súdu sp. zn. 48 Er 8/2014 vyplynulo, sťažovateľka je ako povinná účastníčkou\nexekučného konania, ktoré proti nej vedie spoločnosť\n(ďalej len „oprávnený“), pre vymoženie sumy 1 965 577,90 € s príslušenstvom\nu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška (ďalej len „súdny exekútor“) pod sp. zn.\nEX 3709/2013. Oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu\nexekútorovi 23. decembra 2013 navrhol proti sťažovateľke vykonať exekúciu na podklade\nnotárskej zápisnice notárky JUDr. Martiny Mižíkovej sp. zn. N 297/99, Nz 293/99\nz 20. septembra 1999 (ďalej len „notárska zápisnica“) a rozsudku okresného súdu\n\n2\n\nč. k. 24 C 477/2002-474 z 21. februára 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Co 139/2012-511 z 11. septembra 2013.\nPodľa notárskej zápisnice obchodná spoločnosť REPROX, s. r. o. Košice, Popradská 80,\nKošice (ďalej len „REPROX, s. r. o.“), vyhlásila, že na základe dohody o vyrovnaní\nč. 6/99/DV z 10. septembra 1999 uzatvorenej s\n\n, zaplatí\n\nsumu 109 527 199,29 Sk s príslušenstvom\n\n, najneskôr\n\ndo 9. novembra 1999. REPROX, s. r. o., tento svoj dlh uznal a pre prípad, že táto suma\nnebude\n\n, zaplatená, súhlasil s výkonom exekúcie. Za REPROX,\n\ns. r. o., konal pri spísaní notárskej zápisnice konateľ\nzaplatila\n\n. Túto sumu\n\n, 10. septembra 1999 za spoločnosť REPROX, s. r. o.,\n\nspoločnosti\n\n, dlh\nneuhradil, pohľadávka bola neskôr viackrát postúpená\n\na nadobudol ju oprávnený. REPROX, s. r. o., zmluvou o nepeňažnom vklade\nz 26. novembra 1999 uzatvorenou so sťažovateľkou (ďalej len „zmluva o nepeňažnom\nvklade“) vložil do základného imania sťažovateľky nehnuteľnosti zapísané na LV č.\nk. ú.\n\n,\n\n(ďalej len „nehnuteľnosť“). Vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy\n\nbol povolený katastrálnym úradom 1. decembra 1999. Pri uzatváraní tejto zmluvy konala\nza REPROX, s. r. o., jeho konateľka\n\na za sťažovateľku\n\n, predseda predstavenstva (manžel\n\n).\n\nUznesením Okresného súdu Košice I č. k. 27 Cbr 114/2008-24 z 21. decembra 2009 bol\nREPROX, s. r. o., z obchodného registra vymazaný k 10. marcu 2010. Na návrh\noprávneného bolo rozsudkom okresného súdu č. k. 24 C 477/2002-474 z 21. februára 2012\nv spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 1 Co 39/2012-511 z 11. septembra 2013 určené,\nže zmluva o nepeňažnom vklade je voči oprávnenému právne neúčinná (ďalej len „rozsudok\no odporovateľnosti“). Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. októbra 2013.\nSťažovateľka časť nehnuteľností takto vložených do jej základného imania ako predávajúci\nkúpnou zmluvou z 30. decembra 2004 za kúpnu cenu 59 215 000 Sk (1 965 577,90 €)\npreviedla kupujúcemu\nkonala\n\n,\n\n. Za sťažovateľku\n\n– podpredseda predstavenstva. Návrh na vykonanie\n\nexekúcie proti sťažovateľke oprávnený odôvodnil tým, že z týchto dôvodov sa nemôže\ndomáhať uspokojenia z majetku, ktorý bol predmetom odporovateľného právneho úkonu,\n\n3\n\ndomáha sa vykonania exekúcie proti sťažovateľke vo výške prospechu, ktorý z tohto úkonu\nzískala (1 965 577,90 €) a ktorá tvorí aspoň časť pohľadávky oprávneného.\n3. Okresný súd uznesením č. k. 48 Er 8/2014-42 z 9. apríla 2014 žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil nedostatok\naktívnej\n\nlegitimácie\n\nna\n\nstrane\n\noprávneného\n\ni\n\npasívnej\n\nlegitimácie\n\nna\n\nstrane\n\npovinného. Vychádzal z toho, že notárska zápisnica obsahuje záväzok spoločnosti\nREPROX, s. r. o., na plnenie voči\n\nOprávnený nepreukázal,\n\nže na neho prešlo právo z exekučného titulu a ani notárska zápisnica, ani rozsudky o určení\nneúčinnosti právneho úkonu neukladajú ako exekučný titul sťažovateľke povinnosť\nzaplatiť oprávnenému sumu 1 965 577,90 €. Krajský súd na odvolanie oprávneného\nuznesením č. k. 7 CoE 20/2014-66 z 2. júna 2015 zrušil uznesenie okresného súdu\nč. k. 48 Er 8/2014-42 z 9. apríla 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval,\nže z rozsudku okresného súdu č. k. 24 C 477/2002-474 z 21. februára 2012 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 1 Co 139/2012-511 z 11. septembra 2013 je zrejmé,\nže oprávnený je veriteľom pohľadávky. Od jej pôvodného veriteľa\n\n,\n\na. s., pohľadávku zmluvou o predaji podniku zo 16. decembra 1999 nadobudla\n, ktorá ju zmluvou o postúpení pohľadávky z 28. júna 2000 previedla\nna\n\nNotárskou zápisnicou sp. zn. N 659/01, Nz 626/01\n\nzo 17. augusta 2001 nadobudla pohľadávku\n\n, ktorá ju\n\npostúpila zmluvou o postúpení pohľadávky z 9. apríla 2002 spoločnosti\n, od ktorej pohľadávku zmluvou zo 7. septembra 2005\nnadobudol oprávnený. Ďalej krajský súd poukázal na to, že jediným exekučným titulom\nvo veci je notárska zápisnica a upriamil pozornosť okresného súdu na účinky prehlásenia\nzmluvy o nepeňažnom vklade právoplatným rozhodnutím súdu za právne neúčinnú\nvoči oprávnenému. Krajský súd preto konštatoval, že okresný súd vec nesprávne právne\nposúdil, ak dospel k záveru, podľa ktorého oprávnený nie je aktívne legitimovaný\nna vedenie exekúcie a povinný nie je pasívne legitimovaný, hoci je zrejmé, že oprávnený sa\nexekúciou domáha len vymoženia toho, čo ušlo z majetku pôvodného dlžníka.\n\n4\n\n4. Okresný súd poverením zo 7. októbra 2015 poveril súdneho exekútora vykonaním\nexekúcie. Súdny exekútor upovedomením č. k. EX 3709/2013-46 upovedomil sťažovateľku\no začatí exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1 965 577,90 €, trov exekučného\nkonania oprávneného a tiež o predbežnej výške odmeny exekútora v sume 39 832,70 €\na predbežných hotových výdavkoch. Opravným upovedomením č. k. EX 3709/2013-49\nz 18. novembra 2015 súdny exekútor upravil výšku predbežnej odmeny exekútora\nna sumu 19 916,35 €.\n5. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podala sťažovateľka 18. novembra 2015\nu súdneho exekútora námietky a navrhla námietkam vyhovieť, zaviazať oprávneného\nna náhradu trov konania a exekúciu zastaviť. Poukázala na to, že notárska zápisnica nie je\nspôsobilým exekučným titulom, pretože v nej nie je uvedený údaj o tom, ako bola\npreukázaná totožnosť účastníkov, keď je v nej uvedený iba všeobecný údaj o tom,\nže totožnosť bola preukázaná zákonným spôsobom. Rozsudok o odporovateľnosti\nnešpecifikuje výšku náhrady a je neurčitý. Primárnym nárokom z odporovateľnosti\nprávnemu úkonu je právo uspokojiť sa z toho, čo odporovateľným úkonom z dlžníkovho\nmajetku ušlo, a druhotným právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.\nPretože rozsudok o odporovateľnosti v tejto veci podľa svojho výroku umožňuje iba\nuspokojiť sa z predaja ušlých vecí, nezakladá oprávnenému právo na náhradu. Oprávnený sa\nmal žalobou domáhať vydania prospechu od sťažovateľky, avšak neurobil tak. Exekúciu\nnemožno viesť iba na základe samotnej skutkovej podstaty odporovateľnosti. Navyše\nsťažovateľka nemala z odporovateľného úkonu prospech, pretože vkladom majetku do jej\nzákladného imania sa vkladateľ stal spoločníkom v spoločnosti sťažovateľky, a teda\nsťažovateľka nezískala týmto úkonom žiadnu hodnotu. Navyše nehnuteľnosť vkladaná\ndo základného imania sťažovateľky bola zaťažená záložným právom v prospech\n, na zabezpečenie jej pohľadávok. Všetky tieto skutočnosti mali\nbyť skúmané v riadnom sporovom konaní, v ktorom sa mal oprávnený domáhať zaplatenia\nkonkrétnej sumy od sťažovateľky a preukázať, že sťažovateľke vznikol odporovateľným\núkonom prospech, ktorý má byť oprávnenému vydaný. Sťažovateľka vzniesla i námietku\npremlčania vymáhanej pohľadávky s odôvodnením, že táto bola podľa tvrdení oprávneného\nsplatná v roku 1999 a pretože ide o obchodnoprávny vzťah, absolútna desaťročná\n\n5\n\npremlčacia doba podľa § 408 Obchodného zákonníka uplynula 9. novembra 2009, teda prv,\nnež oprávnený v roku 2013 podal návrh na vykonanie exekúcie. Právo, ktoré sa vykonáva\nv exekúcii, nevyplýva z rozsudku o odporovateľnosti, ale z pôvodného exekučného titulu.\nV závere námietok proti exekúcii sťažovateľka poukázala na to, že v situácii, keď bolo\npôvodné rozhodnutie o neudelení poverenia zrušené odvolacím súdom jeho uznesením\nukladajúcim okresnému súdu i povinnosti ako má vo veci pokračovať, mal okresný súd\nsvoje nové rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie odôvodniť a reagovať\ni na tvrdenia sťažovateľky.\n6. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam sťažovateľky poukázal na to, že si\nv exekučnom konaní vymáha iba časť pohľadávky vyplývajúcu mu z exekučného titulu\n(notárskej zápisnice), a to proti sťažovateľke z titulu vyplatenia náhrady voči tomu,\nkto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (§ 42b ods. 4 časť vety\nza bodkočiarkou Obchodného zákonníka), tak ako to zdôraznil i krajský súd v uznesení\nč. k. 7 CoE 20/2014-66 z 2. júna 2015 – domáha sa len vymoženia toho, čo ušlo z majetku\npôvodného dlžníka odporovateľným úkonom a exekúcia sa nevykonáva nad rámec\nzákonom limitovanej výšky pohľadávky. Je nesporné, že sťažovateľka už nie je vlastníkom\nnehnuteľnosti a nesporné je i to, že ju predala za kúpnu cenu 59 215 000 Sk\n(1 965 577,90 €), čím získala prospech. Za tejto situácie nebolo potrebné, aby oprávnený\npodával žalobu proti sťažovateľke o zaplatenie tejto sumy, pre vedenie exekúcie\npostačovalo, aby mal rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu. To vyplýva\ni z rozhodovacej\n\npraxe\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(rozhodnutia\n\nsp. zn. 3 MCdo 5/2008 a sp. zn. 3 MCdo 15/2010). Pokiaľ ide o námietku premlčania\nvznesenú sťažovateľkou, táto neobstojí, pretože v tomto prípade ide o tvrdené premlčanie\npráva nie proti REPROX, s. r. o., ale proti sťažovateľke, pričom toto právo vzniklo\naž právoplatnosťou rozsudku o odporovateľnosti (28. októbra 2013). Oprávnený poukázal\nna to, že návrh na vykonanie exekúcie podal 23. decembra 2013, teda i v trojmesačnej\nlehote podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. Oprávnený poukázal i na to,\nže na základe notárskej zápisnice bolo vedené už v minulosti exekučné konanie,\na to na základe poverenia okresného súdu č. 5803 020730* z 26. októbra 2001\npre vymoženie sumy 118 357 416,97 Sk proti REPROX, s. r. o., u súdneho exekútora\n\n6\n\nRudolfa Dulinu pod sp. zn. EX 36/2001, ktoré však bolo zastavené po výmaze REPROX,\ns. r. o., z obchodného registra uznesením okresného súdu sp. zn. Er 4290/2001 z 9. mája\n2013. Aj z toho je zrejmé, že notárska zápisnica bola i v inom exekučnom konaní\npovažovaná za spôsobilý exekučný titul. Oprávnený zdôraznil, že REPROX, s. r. o.,\na sťažovateľka boli subjekty personálne prepojené cez osoby\nmanželky\n\na jeho\n\n.\n\n7. Okresný súd uznesením č. k. 48 Er 8/2014-173 zo 7. februára 2018 námietky\nsťažovateľky proti exekúcii zamietol a vyhovel námietkam sťažovateľky proti trovám\nexekúcie. Notársku zápisnicu považoval za spôsobilý exekučný titul, pretože z jej obsahu sú\nzrejmé\n\nosobné\n\núdaje\n\núčastníkov,\n\nktoré\n\nnotár\n\nriadne\n\nzistil.\n\nPretože\n\nrozsudok\n\no odporovateľnosti konštatuje právnu neúčinnosť nepeňažného vkladu voči oprávnenému,\npatrí oprávnenému právo svoju pohľadávku uspokojiť aj voči osobe, ktorá mala z úspešne\nodporovaného úkonu prospech, teda voči sťažovateľke, ktorá nehnuteľnosť speňažila,\na to do výšky kúpnej ceny. Právo oprávneného nie je ani premlčané, pretože s ohľadom\nna predmet exekúcie premlčacie doby začali plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti\nrozsudku o odporovateľnosti, teda 29. októbra 2013. Námietkam proti trovám exekúcie\nvyhovel, pretože ich súdny exekútor vyčíslil nesprávne – súdnemu exekútorovi patrí\nodmena iba vo výške 16 596,96 € spolu s daňou z pridanej hodnoty. Uznesenie okresného\nsúdu č. k. 48 Er 8/2014-173 zo 7. februára 2018 nadobudlo právoplatnosť 20. februára 2018.\n8. Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a práva na majetok\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu č. k. 48 Er 8/2014-173\nzo 7. februára 2018 odôvodnila (po tom, čo zopakovala svoju argumentáciu uvedenú\nv námietkach proti exekúcii) tým, že okresný súd sa s jej obranou dostatočne nevysporiadal,\njeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, a preto porušujúce základné právo\nsťažovateľky na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces. Pokiaľ okresný súd\nvo vzťahu k nedostatkom notárskej zápisnice poukázal na to, že notárka uviedla\ndo notárskej zápisnice osobné údaje o účastníkoch, to ešte neznamená, že ich aj zákonným\n\n7\n\nspôsobom zistila, tobôž, že ich zistila z dokladu totožnosti konateľa REPROX, s. r. o.\nVo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, podľa ktorej ani právoplatný rozsudok\no odporovateľnosti nezakladá právo viesť exekúciu na zaplatenie peňažnej sumy proti\nsťažovateľke, okresný súd vecne nereagoval, iba konštatoval, že oprávnený takto\npostupovať môže. Sťažovateľka pre svoj názor, podľa ktorého sa mal oprávnený domáhať –\nnamiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu – vydania plnenia získaného predajom\nnehnuteľnosti, teda mal si právo uplatniť v sporovom konaní, a nie v exekúcii, odkázala\nna súdnu prax (napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 7 CoE 128/2014-49\nz 30. decembra 2014, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 955/2005\nz 2. júna 2005), avšak okresný súd na tieto rozhodnutia a argumentáciu sťažovateľky\nžiadnym spôsobom nereagoval. Obdobne okresný súd nereagoval ani na tvrdenia\nsťažovateľky, podľa ktorých vkladom nehnuteľnosti sťažovateľka žiadny prospech\nnezískala. Pokiaľ okresný súd vyslovil názor, podľa ktorého premlčacia doba začala v tomto\nprípade plynúť až právoplatnosťou rozsudku o odporovateľnosti, ani tento svoj názor\nžiadnym spôsobom neodôvodnil, jeho záver je úplne svojvoľný, pretože žiadne ustanovenie\nObchodného zákonníka neumožňuje viazať začatie plynutia premlčacej doby na takýto\nmoment.\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n\n8\n\n11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n13. Sťažovateľka namieta porušenie týchto ustanovení ústavy a dohovoru:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n14. Ako zo sťažnosti vyplýva, k porušeniu týchto ustanovení ústavy a dohovoru malo\ndôjsť uznesením okresného súdu č. k. 48 Er 8/2014-173 zo 7. februára 2018 tým, že okresný\nsúd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a jeho rozhodnutie je svojvoľné, pretože\nje založené na takom výklade ustanovení Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti, ktoré\nje v rozpore s ich účelom a zmyslom.\n\n9\n\n15. Okresný súd sa v odôvodnení uznesenia č. k. 48 Er 8/2014-173 zo 7. februára\n2018 zaoberal postupne námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa nedostatkov notárskej\nzápisnice, tvrdením, že rozsudok o odporovateľnosti nezakladá právo domáhať sa výkonu\nexekúcie na peňažné plnenie voči sťažovateľke, námietkou premlčania i procesným\npostupom pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.\n16. K tvrdeniam sťažovateľky, podľa ktorých notárska zápisnica nie je spôsobilým\nexekučným titulom z dôvodu výslovného neuvedenia spôsobu preukázania totožnosti\nkonateľa vtedajšieho dlžníka notárke, okresný súd uviedol:\n«Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. e) Notárskeho poriadku, zák. č. 323/1992 Zb. v znení\núčinnom do 30. 11. 2000, notárska zápisnica musí obsahovať údaj o tom, ako bola\npreukázaná totožnosť účastníkov a svedkov.\nPodľa ust. § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku, zápisnice, osvedčenia a iné listiny\nvyhotovované pri notárskej činnosti (ďalej len „notárska listina“) a ich osvedčené odpisy\nsú verejnými listinami.\nPodľa § 205 Civilného sporového poriadku, zák. č. 160/2015 Z. z., listiny vydané\norgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným\npredpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo\npotvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.\nNotárka v záhlaví notárskej zápisnice č. N297/99, Nz 293/99 zo dňa 20. 9. 1999\noznačila konateľa povinnej osoby REPROX spoločnosť s ručením obmedzeným Košice,\n, bytom\n\n–\n\nkonateľ spoločnosti uvedenými údajmi a uviedla, že svoju totožnosť zákonným spôsobom\npreukázal.\nVzhľadom na to, že notárka uviedla konateľove osobné údaje, je zrejmý predpoklad,\nže konateľ predložil na svoju identifikáciu občiansky preukaz, čo notárka označila\nza „zákonný spôsob“ preukázania totožnosti bez výslovného pomenovania úkonu. Súd\nnepovažuje tento nedostatok v slovnom vyjadrení za črtu, ktorá znefunkčňuje notársku\nzápisnicu byť riadnym exekučným titulom.»\n\n10\n\n17. Pokiaľ sťažovateľka namietala nedostatky v rozsudku, ktorým súd určil,\nže zmluva o nepeňažnom vklade nehnuteľností pôvodného dlžníka do majetku povinného\nje voči oprávnenému neúčinná, spočívajúce v tom, že neobsahuje výšku prospechu alebo\nnáhrady a je podľa nej nevykonateľný, okresný súd reagoval takto:\n„Z notárskej zápisnice vyplýva, že pôvodný dlžník REPROX spoločnosť ručením\nobmedzeným sa zaviazal pôvodnému veriteľovi\nKošice na zaplatenie sumy 109.527.199,29 Sk (3.635.637 eur) najneskôr\ndo 9. 11. 1999 z právneho dôvodu uzavretia Dohody o vyrovnaní č. 6/99/DV, na základe\nktorej\n\nzaplatila dňa 10.9.1999 za spoločnosť REPROX spol. s r.o.\n\nKošice sumu 109.527.199,29 Sk, ekvivalentne k 4.800.245,40 DEM spoločnosti\n, ďalej veriteľovi zaplatí úrok 6 % ročne\nzo zaplatenej sumy za dobu od kedy banka plnila za REPROX spol. s r.o. Košice do doby\nvyrovnania takto vzniknutej pohľadávky, v pravidelných mesačných splátkach do 10 dní\nnasledujúceho mesiaca, a tiež sa zaviazal, že v prípade, že nesplní svoj záväzok, zaplatí\ncelkový úrok zo zaplatenej sumy až do doby vyrovnania\npohľadávky zvýšený úrok na 30 % ročne.\nPredmetná pohľadávka bola postúpená pôvodným veriteľom\nna\n\nZmluvou o predaji podniku z 16. 12. 1999. Zmluvou\n\no postúpení pohľadávok z 28. 6. 2000\nna\n\npostúpila pohľadávku\n\n.. Zmluvou o postúpení pohľadávok vo forme notárskej\n\nzápisnice\n\npostúpila pohľadávku spoločnosti\ndňa 17.8.2001. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9. 4. 2002\n\nspoločnosť\n\npostúpila pohľadávku spoločnosti\nZmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7. 9. 2005\n\nspoločnosť\n\npostúpila pohľadávku oprávnenému\n\nv tejto exekúcii spoločnosti\n\nV rozsudku Okresného súdu Košice II\n\nč. k. 24C/477/2002-474 zo dňa 21. 2. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 1 Co/139/2012-511 zo dňa 11. 9. 2013, ktoré tvoria súčasť exekučného\ntitulu v tejto exekúcii, súdy zhodne konštatovali preukázaný vierohodný prevod vymáhanej\npohľadávky jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávky.\n\n11\n\nPôvodný dlžník REPROX spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, bol zrušený\nrozhodnutím súdu bez likvidácie a vymazaný z obchodného registra dňa 10. 3. 2010. Pred\nzánikom, dňa 29. 11. 1999, uzavrela spoločnosť REPROX spoločnosť s ručením\nobmedzeným Košice, ako vkladateľ, so spoločnosťou REPROX a.s., Južná trieda 78, 040 01\nKošice, IČO: 36 192 333, zmluvu o nepeňažnom vklade. Dlžník REPROX spoločnosť\ns ručením obmedzeným Košice týmto právnym úkonom vložil do obchodného majetku\nREPROX, a.s. nehnuteľnosti, ktoré vlastnil a sťažil tak uspokojenie vymáhanej pohľadávky\nvyplývajúcej z exekučného titulu. Vzhľadom na to vtedajší veriteľ pohľadávky, spoločnosť\ninicioval konanie na súde žalobou o neúčinnosť\nzmluvy o nepeňažnom vklade. V priebehu tohto súdneho konania došlo k postúpeniu\npohľadávky na aktuálneho oprávneného\n\nRozsudkom Okresného súdu Košice\n\nII č. k. 24C/477/2002-474 zo dňa 21. 2. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 1 Co/139/2012-511 zo dňa 11. 9. 2013 súdy vyslovili, že zmluva\no nepeňažnom vklade zo dňa 29. 11. 1999 je voči navrhovateľovi právne neúčinná.\nPodľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, zák. č. 40/1964 Zb. z., právny úkon,\nktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať\nuspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo\nz dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto\núkonu prospech.\nJedným z právnych dôsledkov úspešnej odporovacej žaloby je, že žalobca môže\npožadovať náhradu v peniazoch od toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, ktorú\nnemožno stotožniť s náhradou škody, pričom výška náhrady je limitovaná výškou získaného\nprospechu. To isté môže žalobca žiadať, ak odporovateľným úkonom došlo k prevodu veci,\nale plnenie dlžníka spočívalo v nepeňažnom plnení. Pasívne legitimovaným naďalej ostáva\npôvodný dlžník a nie osoba, ktorá nadobudla od dlžníka majetok na základe právneho\núkonu, ktorý bol súdom vyhlásený za neúčinný.\nOprávnený sa v tejto exekúcii domáha vymoženia sumy 1.965.577,90 eur, čo je suma,\nktorú získal z predaja časti nehnuteľností kupujúcemu\n,\n\n,\n\nna základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2004 medzi predávajúcim\n\nREPROX a.s. a kupujúcim\n\n,\n\n12\n\n,\n\n(v\n\nkúpnej\n\nzmluve\n\ns\n\npredchádzajúcim\n\nobchodným\n\nmeno\n\na na predchádzajúcej adrese sídla).\nSúd považuje námietku povinného o nedostatku vymožiteľnosti rozsudkov Okresného\nsúdu Košice II č. k. 24C/477/2002-474 zo dňa 21. 2. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 1 Co/139/2012-511 zo dňa 11. 9. 2013 pre nevyčíslenie výšky\nodporovateľného úkonu za neopodstatnenú, pretože ide o rozsudky, ktoré konštatujú,\nže právny úkon, v tomto prípade zmluva o nepeňažnom vklade do spoločnosti povinného,\nje voči oprávnenému neúčinný a teda oprávnený môže svoju pohľadávku uspokojiť aj voči\nosobe, ktorá mala z úspešne odporovaného právneho úkonu majetkový prospech.“\n18. K sťažovateľkou vznesenej námietke premlčania vymáhanej pohľadávky\ns odôvodnením, že právo z notárskej zápisnice mohol oprávnený prvýkrát vykonať už\n9. novembra 1999, a preto desaťročná premlčacia doba uplynula 9. novembra 2009, okresný\nsúd uviedol:\n„Jedná sa o vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, preto\nsa na premlčanie vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka.\nPodľa ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, zák. č. 513/1991 Zb., bez ohľadu\nna iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov\nodo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo\nohrozenia obchodného tajomstva, skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich\nrokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť\nv súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.\nVzhľadom na špecifikum tohto exekučného konania spočívajúce vo vymáhaní nároku\noprávneného voči povinnému prostredníctvom odporovateľného právneho úkonu, súd\nkonštatuje, že plynutie premlčacej doby sa v tomto prípade začína dňom nasledujúcim\npo nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 24C 477/2002\nzo dňa 21. 2. 2012, právoplatným dňa 28. 10. 2013, ktorým súd určil, že zmluva\no nepeňažnom vklade zo dňa 29. 11. 1999 uzavretá medzi spoločnosťou REPROX\nspoločnosť s ručením obmedzeným Košice a spoločnosťou REPROX a.s., Južná trieda 78,\n040 01 Košice, IČO: 36 192 333, ktorou dlžník REPROX spoločnosť s ručením\nobmedzeným Košice vložil do obchodného majetku REPROX, a.s. nehnuteľnosti, ktoré\n\n13\n\nvlastnil a sťažil tak uspokojenie vymáhanej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, je\nvoči oprávnenému právne neúčinná. Premlčacia doba teda podľa názoru súdu začala\nplynúť dňom 29. 10. 2013. Návrh na výkon exekúcie oprávnený podal dňa 23. 12. 2013 a\nteda bol podaný včas.“\n19. Pokiaľ sťažovateľka poukazovala v námietkach na doterajší priebeh konania,\nokresný súd uviedol:\n„Podľa ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.\nAk súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu\nna vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti\npísomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul\npodľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu\nalebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nuznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením\nzamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý\nbol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný\nnárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné\nzmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor\ns dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.\nMateriálnym predpokladom každej (aj civilnej) exekúcie je existencia exekučného\ntitulu. Exekučný súd na základe týchto procesných skutočnosti skúma procesné podmienky\nexekučného konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Ak zistí, že sú splnené podmienky\nkonania (§ 161 CSP), a teda niet rozporu so zákonom, vydá poverenie na vykonanie\nexekúcie. Súd nevykonáva výsluchy strán pri rozhodovaní o poverení súdneho exekútora na\nvykonanie exekúcie. Procesným prostriedkom, ktorý má povinný k dispozícii proti začatej\nexekúcii je inštitút námietok proti exekúcii.\nSúd z námietok povinného nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik\nvymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia\nneprípustná, nemal inú možnosť, len námietky povinného ako nedôvodné zamietnuť.“\n\n14\n\n20. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n21. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n22. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n23. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\n\n15\n\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n24. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje\ni na skutočnosť, že nie je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je\nnahrádzať činnosť všeobecných súdov.\n25. Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) nútený výkon\nsúdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom,\nže súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho,\nže exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa\nmaterializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie.\nToto poverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne\nneprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekuuje v mene súdnej moci\n(čl. 142 ods. 1 ústavy).\n\n16\n\n26. Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti\nzákladného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia\nvykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi\nspravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.\n27. Prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom civilného konania je\nnachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi.\nS touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou),\na to isté od súdu očakáva aj strana žalovaná. Obdobne je to i v konaní exekučnom.\nOpakom hľadania spravodlivosti býva prepiaty formalizmus, keď súd vyloží a použije\nprávne predpisy, avšak v rozpore s ich zmyslom a účelom.\n28. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia okresného\nsúdu dospel k záveru, že okresný súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré boli nastolené\nsťažovateľkou v jej námietkach proti exekúcii. Z citovaného odôvodnenia uznesenia\nokresného súdu je zrejmé, že okresný súd hoci stručne, avšak dostatočne vysvetlil svoje\nzávery, ktoré ho viedli k nevyhoveniu námietkam sťažovateľky proti exekúcii.\n29. Ťažiskovou námietkou sťažovateľky bolo tvrdenie, podľa ktorého rozsudok\no odporovateľnosti vydaný na návrh oprávneného neumožňuje viesť proti nej exekúciu,\nresp. neumožňuje vymáhať od sťažovateľky v exekučnom konaní sumu zodpovedajúcu\nkúpnej cene za prevod nehnuteľnosti, ktorú získala odporovateľným právnym úkonom.\nPodľa názoru sťažovateľky s ohľadom na § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka by takto\noprávnený mohol postupovať iba v prípade, ak by sťažovateľku na zaplatenie príslušnej\nsumy zaviazal súd osobitným rozsudkom.\n30. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa\nuplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.\n\n17\n\n31. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ\ns úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej\npohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;\nak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.\n32. Zmyslom a účelom inštitútu odporovateľnosti je umožniť veriteľovi dosiahnuť\nurčenie, že v zákone definované dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne neúčinné,\nak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V tomto prípade vo vzťahu\nk zmluve o nepeňažnom vklade uzatvorenej spoločnosťou REPROX, s. r. o.,\nso sťažovateľkou 26. novembra 1999 bolo právoplatným rozsudkom okresného súdu\nč. k. 24 C 477/2002-474 z 21. februára 2012 v spojení s rozsudkom krajského súdu\nč. k. 1 Co 139/2012-511 z 11. septembra 2013 určené, že táto zmluva je voči oprávnenému\nprávne neúčinná. Po tom, čo bolo konanie o odporovacej žalobe začaté 27. novembra 2002,\nsťažovateľka v jeho priebehu uzatvorila 30. decembra 2004 kúpnu zmluvu, ktorou za kúpnu\ncenu 59 215 000 Sk previedla časť nehnuteľností kupujúcemu\n,\n\n. Sporné nebolo ani to, že REPROX, s. r. o., a sťažovateľka boli\n\npersonálne prepojení a REPROX, s. r. o., bol z obchodného registra vymazaný\nk 10. marcu 2010.\n\nTento\n\nskutkový\n\nstav\n\nnepochybne\n\nzaložil\n\npasívnu\n\nlegitimáciu\n\nsťažovateľky ako povinnej v exekučnom konaní. To ostatne v sťažnosti doručenej\nústavnému súdu sťažovateľka ani relevantne nespochybnila.\n33. Ako vyplýva z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 5/2008 z 30. júna 2008\n„... pre určenie, či došlo k prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu na iný\nsubjekt je rozhodujúce znenie ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.\nPodľa tohto ustanovenia právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne\nneúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo\nodporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo\nna náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Z citovaného ustanovenia je zrejmé,\nže okrem vyhlásenia neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľovi, ustanovenie dáva\nveriteľovi právo: a/ požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným\nprávnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, b/ ak to nie je možné, veriteľ má právo\n\n18\n\nna náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Z vyššie uvedeného (pod bodom a/)\nje teda zrejmé, že veriteľ má právo na uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo ušlo\nz dlžníkovho majetku. To, čo ušlo z dlžníkovho majetku však nemožno zužovať len\nna predmet právneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný, ale treba pod ním\nrozumieť majetkové hodnoty, ktoré z majetku dlžníka ušli... Preto veriteľ (oprávnený) sa\nmôže domáhať plnenia priamo voči osobe, ktorá nadobudla od dlžníka majetkové práva,\npričom samotná exekúcia nie je viazaná na uspokojenie pohľadávky z predaja\nnehnuteľností, ale k jej uspokojeniu môže dôjsť aj z iných majetkových hodnôt povinného.\nAk by povinný majetkové hodnoty, na ktoré bol dlžník zaviazaný už nemal, oprávnenému by\nvznikol (v zmysle bodu b/ vyššie) zákonný nárok na náhradu voči tomu, kto mal z úkonu\nprospech. Iný výklad by bol v rozpore s účelom ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka,\nt. j. umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, túto uspokojiť\nz majetku (vecí, práv, iných majetkových hodnôt), ktoré ušli dlžníkovi v dôsledku\nodporovateľného úkonu.“.\n34. K tomu najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3 MCdo 15/2010 z 13. októbra 2011\ndodal: „Časť vety za bodkočiarkou § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka totiž už smeruje\nvoči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti vety pred bodkočiarkou uvedeného\nustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je nutná len vtedy, ak vymáhateľná\npohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako z toho, ktorý získal\nodporovateľným právnym úkonom; ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa výroku\nrozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal nejaký prospech.“\n35. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažoval názor vyslovený okresným\nsúdom za arbitrárny či svojvoľný. Naopak, záver o tom, že v danej situácii môže oprávnený\nproti sťažovateľke viesť exekúciu do sumy zodpovedajúcej kúpnej cene sťažovateľkou\nprevedenej nehnuteľnosti (1 965 577,90 €), považuje ústavný súd i za prejav spravodlivosti\nv\n\nriešení\n\nvzájomných\n\nvzťahov medzi\n\noprávneným ako veriteľom\n\npohľadávky\n\na sťažovateľkou ako subjektom, ktorý bol účastníkom úkonu, ktorý bol právoplatným\nrozsudkom prehlásený voči oprávnenému za neúčinný po preukázaní toho, že veriteľa\nukracuje. Vzhľadom na tento záver obsiahnutý v právoplatnom rozhodnutí súdu\n\n19\n\no neúčinnosti nepeňažného vkladu voči oprávnenému je zrejmé, že neobstoja ani tvrdenia\nsťažovateľky prednesené v priebehu exekučného konania spochybňujúce, či k ukráteniu\nveriteľa došlo. Pokiaľ ďalej sťažovateľka poukázala na to, že nepeňažným vkladom údajne\nnič nezískala, ústavný súd považuje za rozhodujúce jej ďalšie konanie spočívajúce\nv prevode nehnuteľnosti za dojednanú kúpnu cenu.\n36. Na týchto záveroch nemôže nič zmeniť ani poukaz sťažovateľky na uznesenie\nKrajského súdu v Prešove č. k. 7 CoE 128/2014 z 30. decembra 2014, podľa ktorého\nvo vzťahu k § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka «pod slovným spojením „ak to nie je\nmožné“ treba rozumieť najmä taký stav, že vec sa už nenachádza vo vlastníctve toho,\nkto mal z odporovateľného úkonu prospech. V takomto prípade má potom veriteľ voči nemu\nprávo na náhradu v peniazoch. Takéto právo nie je možné si uplatniť v exekučnom konaní,\nale len podaním samostatnej žaloby voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu\nprospech... pre vedenie exekúcie proti povinnému sa vyžaduje exekučný titul ukladajúci\npovinnému povinnosť poskytnúť oprávnenému náhradu v peniazoch v zmysle § 42b ods. 4\nOZ za bodkočiarkou.». Nie je totiž úlohou ústavného súdu zaujímať všeobecné stanoviská\nk obsahu právnych noriem či zjednocovať judikatúru všeobecných súdov, ale posudzovať\nústavnú konformnosť aplikácie právnych predpisov na konkrétnu vec.\n37. Sťažovateľka ďalej argumentuje tým, že notárska zápisnica nie je spôsobilým\nexekučným titulom, pretože obsahuje údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníka\n, iba slovami: „ktorý svoju totožnosť zákonným spôsobom preukázal.“\nÚstavný súd sa s týmto názorom sťažovateľky nestotožnil, pretože ho považuje za príliš\nformalistický. Jeho akceptovanie v kontexte danej veci a zostávajúcej argumentácie\nsťažovateľky by umožnilo priechod zjavnej nespravodlivosti. Ústavný súd sa preto\nstotožňuje so záverom okresného súdu, podľa ktorého notárska zápisnica je spôsobilým\nexekučným titulom, a to aj bez toho, aby v nej bol výslovne uvedený konkrétny spôsob\nzistenia totožnosti\n\n.\n\n20\n\n38. Ústavný súd sa nestotožnil ani s názorom sťažovateľky, podľa ktorého vedeniu\nexekúcie proti nej bráni vznesenie námietky premlčania pohľadávky voči REPROX, s. r. o.,\nv dôsledku uplynutia absolútnej premlčacej doby podľa § 408 Obchodného zákonníka.\n39. Podľa § 408 ods. 1 prvej a tretej vety Obchodného zákonníka bez ohľadu na iné\nustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov\nodo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť\nv súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.\nPodľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom\nalebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo\npo jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo\ndo troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.\n40. Ako z tvrdení sťažovateľky vyplýva, absolútna premlčacia doba pohľadávky\nveriteľa voči REPROX, s. r. o., začala plynúť 9. novembra 1999 a uplynula 9. novembra\n2009. Vklad zmluvy o nepeňažnom vklade bol povolený príslušným katastrálnym úradom\n1. decembra 1999. Odporovacia žaloba proti sťažovateľke bola podaná okresnému súdu\n27. novembra 2002 a právoplatne o nej bolo rozhodnuté 28. októbra 2013.\nNávrh na vykonanie exekúcie doručil oprávnený súdnemu exekútorovi 23. decembra 2013.\n41. Účelom a zmyslom inštitútu premlčania je chrániť dlžníka pred uplatnením práv\nproti nemu po neobmedzený čas a zároveň nútiť veriteľa uplatniť právo bez zbytočných\nodkladov v rámci zákonom stanovených lehôt. V tomto prípade uplatnil veriteľ svoje právo\nodporovať právnemu úkonu, ktorým bol ukrátený v zákonnej lehote a bez zbytočného\nodkladu, prv, než uplynuli tri mesiace od právoplatnosti rozsudku o odporovateľnosti, podal\ni návrh na vykonanie exekúcie proti sťažovateľke. Je zrejmé, že prv, než rozsudok\no odporovateľnosti nadobudol právoplatnosť, nemohol sa oprávnený domáhať vykonania\nexekúcie proti sťažovateľke. Za tejto situácie preto zodpovedá princípom ústavne\nkonformného výkladu ustanovení o premlčaní i záver okresného súdu, podľa ktorého\npremlčacia doba pre začatie výkonu rozhodnutia oprávnenému neuplynula. Konanie\n\n21\n\no výkone rozhodnutia voči sťažovateľke sa začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo\nzačať.\n42. Ako okresný súd konštatoval, z námietok sťažovateľky proti exekúcii neboli\npreukázané žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho\nvymáhateľnosti, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Pokiaľ v tejto situácii\nokresný súd námietkam sťažovateľky nevyhovel, jeho rozhodnutie nemožno považovať za\nsvojvoľné a jeho závery za rozporné so zmyslom a účelom právnych noriem, ktoré sa na vec\nvzťahujú.\n43. Pretože ústavný súd nepovažoval právny názor okresného súdu, ktorým\nnevyhovel námietkam sťažovateľky za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,\nktoré by bolo založené na takom výklade aplikovaných ustanovení, ktorý by popieral\nich účel a zmysel, ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením\npráv sťažovateľky a postupom okresného súdu.\n44. Vychádzajúc z uvedeného, je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi posudzovaným rozhodnutím okresného súdu a namietaným porušením základného\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. dohovoru. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n45. Pokiaľ sťažovateľka osobitne namietala porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu uznesením okresného súdu, dôvodila tým, že porušenie týchto práv\nvyplýva z porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rovnakým rozhodnutím. Vzhľadom na to, že ústavný súd\npovažoval sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru za zjavne neopodstatnenú, odmietol i s ohľadom na argumentáciu samotnej\nsťažovateľky jej sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu, a to podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\n\n22\n\n46. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "notár, notárska činnosť-štátne notárstvo", "vlastníctvo", "verejná listina", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 245/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "45c9f9b0-7010-418b-8200-68d6444170ff:a64edf86-4169-4725-93bb-45cb56905c6d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7214200106.1", "spisova_znacka": "7CoE/20/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/20/2014 z 1. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-06-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7214200106.1"}, {"guid": "3ae6ef74-101d-4100-b4a1-4162d63bc55c:41ff6cde-a888-4f53-9c23-6278409f7951", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8713200861.1", "spisova_znacka": "7CoE/128/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/128/2014 z 29. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-12-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8713200861.1"}, {"guid": "3694d022-f72c-4353-a0ad-4fb4dad296ae:8b5975ec-a277-48cb-a646-058edd0459f4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8810205110.1", "spisova_znacka": "1Co/139/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/139/2012 z 10. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-03-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8810205110.1"}, {"guid": "958b0227-e911-4803-911e-ab83aa2e293b:d9cd68a7-4aa6-4b78-929d-72ed467b48fb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8710209501.1", "spisova_znacka": "1Co/39/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/39/2012 z 21. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8710209501.1"}, {"guid": "26bdb01c-8dd0-4cdd-9180-327414a3210e:dcfb7b17-3fde-4999-9185-399942d93627", "ecli": null, "spisova_znacka": "48Er/8/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 48Er/8/2014 z 7. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/26bdb01c-8dd0-4cdd-9180-327414a3210e:dcfb7b17-3fde-4999-9185-399942d93627"}], "citovane_v": []}