{"guid": "ussr:edc2deb1-6250-4693-98e0-354d94eff6c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.328.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 328/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.328.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/edc2deb1-6250-4693-98e0-354d94eff6c8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.328.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.328.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.328.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 328/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr.\n\nPavlom Piovarčím ml., advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 17/2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie\nv konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 17/2013.\n2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:\n\n«... K porušeniu môjho základného práva ako sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) došlo a dochádza v doposiaľ právoplatne neskončenom konaní vedenom pred\nOkresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 17C/17/2013, v právnej veci žalobkyne\n... proti žalovanej\n\n... v konaní o určenie neplatnosti závetu, tým,\n\nže súd v časových úsekoch nevykonal žiadny úkon a tiež tým, že celková dĺžka trvania\nkonania predstavuje dobu, ktorá je podľa môjho názoru ústavne neakceptovateľná\na v právnom štáte neprípustná.\nVyššie označené konanie sa vedie od 26.03.2013, kedy bola podaná žaloba vo veci\nsamej na príslušnom Okresnom súde Košice - okolie.\nSúd nariadil a vykonal prvé pojednávanie až po 11 mesiacoch, dňa 25.02.2014.\nNásledne súd konal na pojednávaní dňa 01.04.2014 a ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo\naž po ďalších 8 mesiacoch, dňa 16.12.2014, na ktorom bol vydaný rozsudok vo veci samej.\nVo veci vydaný rozsudok napadla žalobkyňa odvolaním, ktoré bolo doručené\nOkresnému súdu Košice - okolie dňa 02.02.2015. Predloženie veci odvolaciemu súdu trvalo\nviac ako dva mesiace a odvolaciemu Krajskému súdu Košice vec napadla dňa 24.04.2015.\nOdvolací Krajský súd Košice rozhodol o odvolaní žalobkyne až po viac ako 13\nmesiacoch, pričom vo veci okrem rozhodnutia o veci samej nevykonal žiadne dokazovanie\na žiadny iný úkon. Odvolací súd uznesením sp. zn. 9Cod/4/2015 zo dňa 12.05.2016 zrušil\nrozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Označené uznesenie spolu\nso súdnym spisom bolo Okresnému súdu Košice - okolie doručené dňa 09.06.2016.\nNásledne Okresný súd Košice - okolie vytýčil termín pojednávania na deň\n03.10.2016, pričom pojednávanie sa neuskutočnilo, keďže jeho termín bol zrušený na\nzáklade oznámenia súdu so stanovením nového termínu pojednávania na deň 15.11.2016,\nna ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci samej.\nUvedený rozsudok napadla žalobkyňa odvolaním zo dňa 28.12.2016. Písomné\nodvolanie bolo mojej právnej zástupkyni súdom I. stupňa doručené za účelom vyjadrenia až\npo 5 mesiacoch od jeho podania na súd. K odvolaniu žalobkyne som sa písomne vyjadrila\nprostredníctvom mojej právnej zástupkyne dňa 05.06.2017.\n\n2\n\nKu dňu podania tejto ústavnej sťažnosti vec stále nebola predložená odvolaciemu\nKrajskému súdu v Košiciach, napriek tomu, že od vydania rozsudku vo veci samej uplynulo\n9 mesiacov.\nOd podania žaloby ako momentu začatia konania, do dnešného dňa uplynulo 4 a pol\nroka, pričom predmetná vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.\nVzniknutým negatívnym stavom, t.j. celkovou dĺžkou konania a postupom súdu pri\nprejednávaní mojej právnej veci, došlo celkom zrejme k porušeniu mojich označených\nústavných práv.\n... V zmysle... nálezov Ústavného súdu, ako v súlade s ustálenou doterajšou\njudikatúrou Ústavného súdu (napr. III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07), pri\nrozhodovaní o tom, či došlo vo veci k zbytočným prieťahom v súdnom konaní, a tým aj\nk porušeniu práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú 1/ právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2/ správanie sa\núčastníka súdneho konania a 3/ postup samotného súdu.\n1) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci:\nPredmetom konania je určenie neplatnosti závetu. Mám za to, že sa nejedná o právne\na ani skutkovo zložitú vec. Predmetné konanie tvorí bežnú časť civilnoprávnej agendy\nvšeobecných súdov. Z hľadiska faktickej zložitosti sa podľa môjho názoru jedná rovnako\no štandardnú právnu vec. Túto skutočnosť podčiarkuje aj fakt, že vo veci nebolo\nvykonávané ani znalecké dokazovanie. Je teda zrejmé, že sa nejedná o právne a fakticky tak\nnáročnú vec, aby to odôvodňovalo jej trvanie viac ako 4,5 roka bez právoplatného\nmeritórneho rozhodnutia.\n2) Pokiaľ ide o správanie sa účastníka predmetného konania:\nPokiaľ ide o dané kritérium pri rozhodovaní o tom, či došlo k zbytočnými prieťahom\na tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, mám za to, že zo strany mňa ako strany sporu nedošlo k takému\nsprávaniu, ktoré by odôvodňovalo záver, že som prispela k prieťahom v súdnom konaní.\nNaopak, som toho názoru, že som po celú dobu trvania konania k tomuto pristupovala\naktívne a súčinnostne.\n3) Pokiaľ ide o spôsob, akým súd v konaní postupoval:\n\n3\n\nVo vzťahu k postupu súdu v predmetnom konaní je potrebné poukázať najmä\nna neefektívny a nesústredený postup súdu. To sa prejavilo jednak v spôsobe vytyčovania\ntermínov pojednávaní, v rámci čoho sa prejavili prieťahy v trvaní niekoľkých mesiacov,\nčo bez ďalšieho prispelo k zbytočnému predlžovaniu konania.\nĎalšou skutočnosťou, ktorá má vplyv na neúmerné predlžovanie trvania konania je\ndoba, počas ktorej nebola vec po vydaní rozsudku súdom I. stupňa predložená na konanie\na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pričom na to neexistoval žiadny dôvod.\nNapokon, výhrady vzhliadam aj k postupu odvolacieho Krajského súdu Košice\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9Cod/4/2015, v ktorom rozhodoval súd o odvolaní žalobkyne\nproti rozsudku súdu I. stupňa zo dňa 16.12.2014. Odvolací súd vo veci nevykonal žiadne\ndokazovanie, jediný meritórny úkon, ku ktorému počas viac ako 13 mesiacov zo strany\nodvolacieho súdu došlo, bolo rozhodnutie o odvolaní žalobkyne. Uvedený postup, s\ndôrazom na trvanie odvolacieho konania nepovažujem za ústavne konformný.\nMám za to, že súdy v mojej právnej veci rozhodne nepostupujú tak ako im to ukladá\njednak Ústava, rovnako tiež Dohovor, no v neposlednom rade tiež Civilný sporový\nporiadok, kedy postup súdov nekorešponduje s povinnosťami, ktoré súdom zákon ukladá\nv otázkach postupu v konaní.\nJedná sa najmä o ust. čl. 17 Civilného sporového poriadku (predtým § 6\nObčianskeho súdneho poriadku), v zmysle ktorého „súd postupuje v konaní tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“\nRovnako tak súd nerešpektuje ust. § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (predtým\n§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), v zmysle ktorého „súd postupuje v konaní\ntak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania.“...\nZ vyššie uvedených dôvodov preto namietam prieťahy v jednotlivých obdobiach\noznačeného konania a tiež celkovú dĺžku trvania konania, ktoré považujem za nesúladné\ns Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n... Mám za to, že v dôsledku prieťahov v konaní na Okresnom súde Košice - okolie\ndošlo k následkom, ktoré sa už nedajú zásadne napraviť alebo odstrániť.\n\n4\n\nVzhľadom na skutočnosť, že označený súd si v rozpore s princípmi právneho štátu,\nresp. v rozpore s právnymi predpismi, neplní jednu zo svojich základných úloh, a to\nposkytnutie rýchlej a účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov\nsúdneho konania, dochádza k takému neúnosnému predlžovaniu súdneho konania, že u mňa\nako sťažovateľky vyvoláva dojem, že predmetný súdny spor nebude možné skončiť.\nSom toho názoru, že pod vznik týchto prieťahov v konaní sa podpísala nečinnosť\na laxný prístup konajúceho súdu, ktorý je jednoznačne na ujmu účastníkov konania.\nCelý priebeh konania vo mne vzbudzuje silnú stratu dôvery k súdu ako inštitúcii,\nktorej hlavnou úlohou je ochrana zákonnosti, a ktorá svojím postupom hrubo porušuje\nzákladný zákon štátu, resp. jedno zo základných práv zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy\n(ÚS 58/02).\n... V zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie, ak deklarovanie porušenia práva a príkaz konať bez zbytočných\nprieťahov nemožno považovať za dostatočné a prieťahy v konaní sa už nedajú napraviť ani\nodstrániť (III. ÚS 14/02).\nNemožnosť dosiahnutia prejednania mojej právnej veci v lehote zodpovedajúcej\nústavným a zákonným požiadavkám, s tým spojená nemožnosť dosiahnutia právoplatného\nvyriešenia predmetného sporu, vo mne vyvoláva pocit straty dôvery v súdny systém ako\ntaký.\nNaviac, prejednávaná vec, resp. prieťahy v nej spôsobené, majú význam aj v širšom\nkontexte. Žalobkyňa sa neustále domáha vstupu do rodinného domu, ktorý bol predmetom\nzávetu, pričom dňa 01.03.2016 podala na Okresnom súde Košice - okolie žalobu, v zmysle\nktorej žiadala, aby mi bola uložená povinnosť vydať kľúče od rodinného domu a strpieť\nvýkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Konanie sa vedie pod sp. zn.\n15C/204/2016.\nDo času, kedy nedôjde k právoplatnému skončeniu konania vedeného na Okresnom\nsúde Košice - okolie pod sp. zn. 17C/17/2013, ja nemám žiadne právne prostriedky, ktorými\nby som sa mohla domáhať zrušenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z dôvodu\nzmeny pomerov.\n\n5\n\nJe teda zrejmé, že vzhľadom na prieťahy spôsobené v označenom súdnom konaní,\nktorých zavinením je celková dĺžka tohto konania neprípustná, moje právne postavenie je\nneisté, neviem si definitívne usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, ktorú obývam,\nčo má nezanedbateľný negatívny vplyv aj na kvalitu môjho života.\nMám za to, že vzhľadom na doterajší priebeh konania, ktoré vykazuje znaky\nzbytočných prieťahov, pričom vzhľadom na doterajší priebeh konania, samotné uplatnenie\nprávomoci Ústavného súdu v podobe príkazu okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných\nprieťahov dostatočne nereparuje porušenie môjho základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy.\nZ uvedených dôvodov preto ako sťažovateľka považujem za vhodné, aby mi bolo\ntaktiež priznané primerané finančné zadosťučinenie, a to v sume 5000 Eur.\nZároveň si uplatňujem náhradu trov konania titulom trov právneho zastupovania\nv konaní pred ústavným súdom... v sume 312,34 Eur.\n... Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že postupom Okresného súdu\nKošice - okolie, t.j. nečinnosťou, nesústredenosťou a neefektívnosťou v konaní 17C/17/2013,\ndošlo k prieťahom v konaní, a tým k porušeniu môjho základného práva garantovaného\nÚstavou, a to práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujem, aby\nÚstavný súd na základe vyššie uvedených skutkových a právnych skutočností a vykonanému\ndokazovaniu vo veci nálezom rozhodol:\n1) Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.\n17C/17/2013, porušené bolo.\n2) Okresnému súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/17/2013,\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3) Sťažovateľke\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie\n\nvo výške 5000 €, ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4) Okresný súd Košice - okolie je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania na\núčet jej právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»\n\n6\n\nII.\n3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n5. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného\nsúdu Košice-okolie v konaní „o neplatnosť závetu“ vedenom pod sp. zn. 17 C 17/2013.\n6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n7\n\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n7. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe\nsubsidiarity.\n8. Ústavný súd v systéme ochrany základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad vyvoditeľných\nz § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,\nII. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\n9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,\nI. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť\nna prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny\nstav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak\nsťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní\npodľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže,\nže túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o\nústavnom súde).\n\n8\n\n11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle\nzákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,\nktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom\nna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť\ntakého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní\npotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach\nzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy\naj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)\na § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že\n„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy\nv konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia\n„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky\nskutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia\n„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme\na zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí\nza vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný\nsúd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych\nprostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne\nposkytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov, je jedným\nz atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania\nvo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.\n12. Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je\nkvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju\nnepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno\nvyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd,\nopierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04),\ndospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu (napr. nedoručenie rozsudku) niet\ndôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch\nneumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky priznaného jej podľa čl. 48\n9\n\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto bolo potrebné jej sťažnosť\nodmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.\n13. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2\nv spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "dedenie, dedičstvo-neplatnosť závetu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:128b477f-e1f4-4b71-bba3-31550a7272c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 107/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 107/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:128b477f-e1f4-4b71-bba3-31550a7272c9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:59396d90-1c05-4475-bc74-0963fec26d64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59396d90-1c05-4475-bc74-0963fec26d64"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:41373954-0542-40ed-bba6-1ecb1013fdad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/03 z 13. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-13", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41373954-0542-40ed-bba6-1ecb1013fdad"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:353b5de8-3434-420c-9655-91f0ed97a29f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 14/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/02 z 6. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:353b5de8-3434-420c-9655-91f0ed97a29f"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "310460ad-8dfe-4ac4-b3b5-07a6c58c7aaa:44131ce1-7fb1-4c91-96c3-a2e0b2ab1395", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4125208401.1", "spisova_znacka": "11Co/100/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/100/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4125208401.1"}]}