{"guid": "ussr:5f9a336a-b907-45f5-b235-f941f8943a65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.333.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 333/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 333/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 333/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.333.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5f9a336a-b907-45f5-b235-f941f8943a65", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.333.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.333.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.333.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 333/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\nslobody\n\n, Ústav na výkon trestu odňatia\n, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1\na čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 40/2018 a jeho uznesením\nz 21. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tos 40/2018 a jeho uznesením z 21. marca 2018.\n\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 20. septembra 2017 podal Okresnému súdu\nZvolen (ďalej len „okresný súd“) návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne\nskončenej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 1 T 24/2011.\nUznesením okresného súdu č. k. 4 Nt 17/2017-42 z 10. januára 2018 bol návrh\nzamietnutý z dôvodu nezistenia podmienok obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného\nporiadku.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 40/2018 z 21. marca 2018 bola sťažnosť\npodaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku.\n3. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosti svedčiace o procesnoprávnej neústavnosti\npostupu a rozhodovania krajského súdu, ktoré odôvodňujú potrebu poskytnutia ochrany\njeho označeným právam.\nZ uznesení všeobecných súdov je podľa sťažovateľa zrejmé, že považovali v návrhu\nna obnovu predložené opodstatnené okolnosti dôležité pre zistenie skutočnej výšky škody,\nvylučujúce správnosť skutkových zistení a zakladajúce pochybnosti o právnej kvalifikácii\na uloženej výmere trestu za také skutočnosti, ktoré už boli preukázané na základe\nvyhodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom v pôvodnom konaní, s ktorými sa\nstotožnil aj krajský súd v odvolacom konaní.\nOkresný súd formálne poukazuje v odôvodnení svojho uznesenia na skutočnosti\nalebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré sťažovateľ vo svojom návrhu neuviedol\na na základe ktorých zvažoval možnosť povolenia obnovy konania. Vo veci posudzovania\nďalších podmienok obnovy konania (či konanie prinesie pre odsúdeného priaznivejšie\nrozhodnutie o treste) dospel k záveru, že nie je naplnená ani táto druhá podmienka.\n4. Podľa názoru sťažovateľa sa okresný súd dostatočne nezameral práve na\nhodnotenie skutočností, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o treste a pre ktoré by\npôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom\npáchateľa, prípadne uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Okresný\n\n2\n\nsúd vôbec nezhodnotil, ktoré sú tie konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť iné\nrozhodnutie o treste a viesť k inému rozhodnutiu o treste priaznivejšom pre sťažovateľa.\n5. Podľa zistenia krajského súdu sa sťažovateľ domáhal povolenia obnovy konania\nna základe takých dôkazov, ktoré boli okresnému súdu, krajskému súdu, ale aj Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky známe v pôvodnom konaní. Nešlo teda o skutočnosti súdu\nneznáme, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania.\nKrajský súd a priori nepripustil možnosť nových právnych skutočností, keď zdôraznil, že si\nosvojil záver okresného súdu, ktorý sa jednoznačne vysporiadal s návrhom sťažovateľa,\npričom je zrejmé, že nie sú splnené podmienky obnovy konania. Z odôvodnenia uznesenia\nkrajského súdu vyplýva jednostrannosť a alibistická aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných predpisov, ktorá je popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Všeobecné\nsúdy si neujasnili vecnú podstatu skutočností obsiahnutých v predloženom návrhu a nimi\nprijaté právne závery sú nepreskúmateľné, a to aj pri zohľadnení minima rozumovej\ndostatočnosti.\n6. Sťažovateľ je presvedčený, že rozhodujúcou okolnosťou bolo posúdenie, či boli\nalebo neboli splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Išlo\no vymedzenie výkladu pojmu „skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme“ vrátane posúdenia\notázky, či na okresnom súde došlo alebo nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na\nzákonného sudcu, a to z toho pohľadu, či je nezákonné zloženie senátu okresného súdu\nrozhodujúceho v pôvodnom konaní skutočnosťou súdu skôr neznámou a či túto skutočnosť\nmal krajský súd skúmať a zohľadniť pri posudzovaní splnenia podmienok obnovy konania.\n7. Sťažovateľ zdôrazňuje, že v čase podania návrhu na obnovu konania existovala\nnová skutočnosť súdu neznáma v čase, keď rozhodoval o treste pre sťažovateľa, pričom\ntouto novou skutočnosťou je práve nezákonný senát rozhodujúci o vine a treste sťažovateľa.\nTým sú naplnené obidva predpoklady na povolenie obnovy konania, teda tak existencia\nnovej, skôr neznámej skutočnosti alebo dôkazu, ako aj spôsobilosť tejto novej skutočnosti\nalebo dôkazu privodiť iné, pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie o vine alebo treste.\nV obnovenom konaní totiž nemožno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že by zákonne\nzložený, spravodlivý a nezaujatý senát uložil iný, pre sťažovateľa priaznivejší trest. Napriek\n\n3\n\nuvedenému namietané porušenie práva sťažovateľa na zákonného sudcu vo vzťahu\nk posúdeniu prípustnosti obnovy konania zostalo zo strany všeobecných súdov bez\nprávneho záujmu.\n8. Po zistení, že pôvodné konanie bolo zaťažené vadou významnou z hľadiska\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, nadobudol\nsťažovateľ presvedčenie, že táto skôr neznáma skutočnosť zakladá dôvod na povolenie\nobnovy konania. Na podporu tejto argumentácie poukazuje sťažovateľ na možnú analógiu\naplikácie práva. Upriamuje pozornosť na dikciu § 394 ods. 4 Trestného poriadku, ktorá\nobdobne ako v tomto prípade predpokladá porušenie základného práva alebo slobody\nsťažovateľa. Toto ustanovenie tiež nepredpokladá nové skutočnosti alebo dôkazy, ale\nreflektuje na chyby aplikácie práva konštatované Európskym súdom pre ľudské práva.\nSplnenie podmienok obnovy konania je konštatované už v tomto ustanovení, kde sa skúma\nlen možnosť alternatívnej nápravy negatívnych dôsledkov dotknutého rozhodnutia a vopred\nsa neposudzuje možnosť iného rozhodnutia o vine alebo treste.\n9. Podľa sťažovateľa je potrebné ďalej ustáliť, či pri použití extenzívnej interpretácie\ndotknutého ustanovenia je možné dospieť k záveru o jeho aplikácii aj na povolenie obnovy\nkonania za situácie, keď boli vyčerpané dostupné opravné prostriedky a v rámci nich\nsťažovateľ uplatnil námietku porušenia práva na zákonného sudcu.\nPodľa presvedčenia sťažovateľa všeobecné súdy zvolili konzervatívny prístup\nk výkladu aplikovateľných právnych predpisov a neposkytli sťažovateľovi požadovanú\nochranu, čím porušili jeho označené práva podľa ústavy, listiny a dohovoru.\n10. Krajský súd podľa presvedčenia sťažovateľa nedostatočne odôvodnil svoje\nuznesenie, ktoré je založené iba na simplexnom zovšeobecňujúcom konštatovaní bez\nodkazu na konkrétny dôkaz a bez vysporiadania sa so všetkými relevantnými okolnosťami.\nRozhodol tiež bez toho, aby odkazoval na vykonané dokazovanie a poskytol tak rozumné\nvysvetlenie rozhodujúcich záverov týkajúcich sa splnenia podmienok obnovy konania. Text\nodôvodnenia uznesenia krajského súdu nie je písaný najzrozumiteľnejším štýlom, čo\n\n4\n\nvyvoláva pocit nezrozumiteľnosti a indikuje možnosť porušenia ústavnej požiadavky\nna zrozumiteľnosť súdnych rozhodnutí.\n11. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ požaduje, aby ústavný\nsúd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1) Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy\na v čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie a právo na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru boli postupom a napadnutým\nuznesením Kraj. súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/40/2018 zo dňa 21.3.2018 porušené.\n2) Uznesenie Kraj. súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/40/2018 zo dňa 21.3.2018\nzrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3) Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 396.135,51eur /slovom tristodeväťdesiatšesťtisícstotridsaťpäť eur a paťdesiatjeden centov/.\n4) Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5) Ustanovenému právnemu zástupcovi priznáva odmenu a náhradu hotových\nvýdavkov v zmysle príslušnej vyhláške MS SR.\n6) Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť odmenu a náhradu hotových\nvýdavkov právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n12. Napokon sťažovateľ osobitnou žiadosťou z 8. júna 2018 pripojenou k sťažnosti\nžiada ústavný súd, aby mu ustanovil právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti.\nII.\n13. Z uznesenia okresného súdu č. k. 4 Nt 17/2017-42 z 10. januára 2018 vyplýva, že\nním bol podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietnutý návrh sťažovateľa na povolenie\nobnovy konania, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1\nTrestného poriadku.\nPodľa konštatovania okresného súdu jeho rozsudkom sp. zn. 1 T 24/2011 z 29. marca\n2012 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 74/2012 z 30. januára 2013 bol\nsťažovateľ uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe\n\n5\n\ncudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom\nsúbehu s prečinom poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a)\nTrestného zákona na tom skutkovom základe, že v čase od 24. februára 2004 do\n10. februára 2010 ako osobitný správca konkurznej podstaty úpadcu\nv konkurze porušením zákonných povinností nerešpektoval právoplatné rozvrhové\nuznesenia konkurzného súdu v tom, že aj keď konkurzná podstata disponovala sumou\n10 354 064 Sk (343 692 €), neuváženým nakladaním so zverenými prostriedkami ohrozil\nuspokojenie pohľadávok veriteľov v zmysle právoplatných rozvrhových uznesení. Bol mu\nza to uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne so zaradením do\nústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti\nvykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty na 4 roky, ale tiež ochranný dohľad na 12\nmesiacov, ako aj povinnosť nahradiť škodu poškodeným subjektom. Sťažovateľ podal\nvo veci aj dovolanie, ktorého prípustnosť oprel o § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\na domáhal sa v rámci neho doplnenia, resp. iného hodnotenia už vykonaného dokazovania\nvo vzťahu k ustáleniu subjektívnej stránky, keďže nebol preukázaný jeho úmysel spôsobiť\nporušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Namietal tiež výšku škody, ako aj\nspôsob jeho výpočtu. Dovolanie bolo odmietnuté s tým, že skutková veta právoplatného\nrozsudku tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestných činov, z ktorých\nbol uznaný vinným.\nPodľa ďalšieho konštatovania okresného súdu sťažovateľ v návrhu na obnovu\nkonania doručenom okresnému súdu 20. septembra 2017 poukazoval na podstatné skutkové\nokolnosti pri stanovení výšky škody súvisiace s výrokom o náhrade škody, namietal\nnesprávnosť právnych záverov všeobecných súdov a ich nedostatočný skutkový základ\nvo vykonanom dokazovaní. V ďalšom podrobne zdôvodňoval a vyčísľoval škodu\nspôsobenú jednotlivým poškodeným, ktorá je v skutočnosti podstatne nižšia, než to bolo\nprávoplatne ustálené. Uviedol aj konkrétne dôvody, pre ktoré je podľa jeho názoru škoda\nnižšia. Pritom výška škody mala význam aj pre právnu kvalifikáciu a výšku uloženého\ntrestu. Namietal tiež podstatné okolnosti pri určení vecnej legitimizácie poškodených\nsubjektov, čo vyústilo do situácie, keď niektorým právnickým osobám nesprávne nebolo\npriznané procesné oprávnenie poškodenej osoby. Sťažovateľovi bola uložená povinnosť\nnahradiť škodu aj v prípadoch, keď si poškodený veriteľ nárok na náhradu škody uplatnil\n\n6\n\nv občianskom súdnom konaní, v ktorom mu bol aj prisúdený, čím došlo vlastne\nk duplicitnému priznaniu odškodnenia. Napokon sťažovateľ namietal nezákonné zloženie\nsenátu okresného súdu, ktoré nebolo v súlade s platným rozvrhom práce v kritickom čase.\nPodľa názoru okresného súdu skutočnosti uvádzané sťažovateľom v návrhu\nna povolenie obnovy konania nemožno považovať za také skutočnosti, ktoré by mali\nza následok iné rozhodnutie o vine alebo treste, a to aj napriek tomu, že výška škody by\nmala byť podľa sťažovateľa nižšia o sumu viac než 133 000 €. Nedošlo ani k duplicitnému\nplneniu, pretože kým v prípade rozvrhových rozhodnutí bol dlžníkom úpadca (pričom\nnedošlo k celkovému plneniu v prospech veriteľov), v druhom prípade (teda v trestnom\nkonaní) bola povinnosť uhradiť zvyšok škody uložená sťažovateľovi. V súvislosti\nso skutočnosťou, že úpadca nebol považovaný za poškodeného treba uviesť, že ak došlo\nk zániku úpadcu výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, ani v prípade\npovolenia obnovy konania by o jeho nárokoch nebolo možné rozhodovať.\nĎalej okresný súd vyslovuje v súvislosti s námietkou nesprávneho zloženia senátu\nokresného súdu v pôvodnom konaní názor, podľa ktorého táto skutočnosť nie je dôvodom\nna povolenie obnovy konania, ale je dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku.\nTreba konštatovať, že sťažovateľ vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti alebo\ndôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami\nuž skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine alebo vzhľadom na ktoré by\npôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom\npáchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.\n14. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 Tos 40/2018 z 21. marca 2018 vyplýva, že\nním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu.\nPodľa konštatovania krajského súdu sťažovateľ v dôvodoch sťažnosti poukázal\nna nesprávne ustálený skutkový stav v pôvodnom konaní, a to hlavne čo sa týka ustálenej\nvýšky škody a právnej kvalifikácie, čo v konečnom dôsledku mohlo mať vplyv aj\nna výmeru trestu. V návrhu na povolenie obnovy konania vykonal podrobný výpočet sumy,\nktorá mala byť správne určená ako suma na výplatu veriteľom a ktorá bola v skutočnosti\nvo výške 95 471,08 €. Sťažovateľ vyslovil názor, že v pôvodnom konaní bola táto\n\n7\n\nskutočnosť opomenutá a prehliadnutá, všeobecné súdy sa ňou nezaoberali a ide preto o novú\nskutočnosť, ktorá by odôvodnila iné rozhodnutie o jeho vine a treste.\nPodľa názoru krajského súdu sťažovateľ sa domáhal povolenia obnovy konania\nna základe takých dôkazov, ktoré boli v pôvodnom konaní všetkým konajúcim súdom\nznáme, nejde teda o skutočnosti predtým neznáme. Vo vzťahu k nim bolo vykonané\nznalecké dokazovanie, na ktoré sťažovateľ sám poukazuje. Sťažovateľ sa v podstate\ndomáha prehodnotenia pôvodne súdu známych dôkazov v jeho prospech na základe jeho\nvlastnej obhajoby a vlastných úvah o dôkazoch. Okresný súd sa jednoznačne vysporiadal\ns návrhom sťažovateľa a s dôkaznou situáciou a dospel k jednoznačnému záveru, ktorý si\nosvojil aj krajský súd.\nIII.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n17. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n\n8\n\n18. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n19. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n20. Podstatou sťažovateľovej argumentácie je názor, podľa ktorého v pôvodnom\nkonaní rozhodoval okresný súd v nesprávnom zložení senátu nezodpovedajúcom rozvrhu\npráce platnému v kritickom čase. Túto okolnosť treba podľa sťažovateľa považovať za novú\nskutočnosť, na základe ktorej prichádzalo do úvahy obnovu konania povoliť.\n\n9\n\n21. Okresný súd bol toho názoru, že námietka nesprávneho zloženia senátu\nokresného súdu nie je dôvodom na povolenie obnovy konania, ale je dovolacím dôvodom\npodľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\n22. Podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak súd\nrozhodol v nezákonnom zložení.\nPodľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo\nprávoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú\nnajavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo\nv spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine\nalebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti\nčinu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore\ns účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od\nuloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom\npáchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.\nPodľa § 394 ods. 4 Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa\nodsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého\nrozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne\ndôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.\n23. Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým vo všeobecnej rovine poukázať\nna to, že právoplatný rozsudok predstavuje v zásade konečné rozhodnutie v trestných\nveciach, ktoré je pre trestne stíhanú osobu, ale aj pre orgány verejnej moci záväzné.\nPrávoplatne skončené konanie zakladá zároveň prekážku veci rozsúdenej (rei iudicatae),\nteda takej veci, o ktorej už znova konať nemožno (zásada ne bis in idem).\n24. Iba výnimočne možno právoplatne skončenú trestnú vec znova otvoriť (znova\no nej konať a rozhodovať), a to v prípade, ak dôjde k zrušeniu právoplatného rozhodnutia\nv mimoriadnom opravnom konaní. Trestný poriadok pozná dva mimoriadne opravné\nprostriedky, ktorými sú dovolanie a obnova konania. Kým dovolanie možno podať pre\nveľmi závažné vady konania procesnoprávneho charakteru, ako aj pre nesprávne právne\n\n10\n\nposúdenie zisteného skutku, resp. pre uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej\nsadzby alebo trestu, ktorý sa na prejednávaný trestný čin nepripúšťa uložiť, tak obnova\nkonania prichádza do úvahy v prípade, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,\nktoré súdu neboli v pôvodnom konaní známe. Inými slovami, kým dovolanie prichádza\ndo úvahy v prípadoch právnych pochybení, tak obnova konania je určená na nápravu\npochybení vzniknutých nesprávnym ustálením skutkového stavu. Medzi oboma\nmimoriadnymi opravnými prostriedkami treba prísne rozlišovať a nemožno ich vzájomne\nzamieňať.\n25. Ťažiskovým argumentom podanej sťažnosti je námietka nesprávneho zloženia\nsenátu okresného súdu, ktorý pôvodne konal vo veci samej. Ako na to okresný súd správne\npoukázal, takáto námietka zakladá v zásade prípustnosť dovolania podľa § 371 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku. Všetko nasvedčuje tomu, že sťažovateľ podal dovolanie, avšak\n(ako sa zdá) námietku nesprávneho zloženia senátu okresného súdu v dovolaní neuplatnil\na (predpokladateľne) neuplatnil ju ani v odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu.\nPritom zloženie senátu okresného súdu mu bolo od prvej chvíle známe a nič mu (prípadne\njeho obhajcovi) nebránilo presvedčiť sa v aktuálnom čase, či zloženie senátu okresného\nsúdu zodpovedá alebo nezodpovedá platnému rozvrhu práce.\n26. Sťažovateľ je toho názoru, že pri neformálnom výklade už citovaných ustanovení\nTrestného poriadku možno nesprávne zloženie konajúceho senátu považovať aj za novú\nskutočnosť pre účely obnovy konania. Poukazuje pritom na § 394 ods. 4 Trestného\nporiadku, z ktorého (podľa jeho názoru) možno analogicky vyvodiť ním tvrdený záver.\n27. Uvedená argumentácia sťažovateľa nie je z pohľadu ústavného súdu vôbec\nakceptovateľná.\n28. Ak by bol sťažovateľ postupoval v súlade so zákonom, mohol už v odvolaní\na následne v dovolaní nesprávne zloženie senátu okresného súdu namietať a v prípade\nnepriaznivého rozhodnutia by mohol podať proti rozhodnutiu dovolacieho súdu sťažnosť\nústavnému súdu a v nej trvať na námietke nesprávneho zloženia senátu okresného súdu.\nNečinnosť sťažovateľa v rámci odvolania a dovolania nemožno nahradiť tak, že sa nápravy\n\n11\n\nuvedeného pochybenia bude domáhať cestou obnovy konania, teda prostredníctvom takého\nprávneho inštitútu, ktorého zmysel a účel je odlišný.\n29. K argumentácii sťažovateľa treba ešte dodať, že Trestný poriadok v § 394 ods. 4\npriamo pomenúva ako skutočnosť skôr neznámu rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva vyslovujúce, že došlo k porušeniu základných ľudských práv alebo slobôd\nobvineného. Existencia takéhoto rozhodnutia je teda (za splnenia ďalších podmienok)\nnovou skutočnosťou a dôvodom na povolenie obnovy konania. V sťažovateľovom prípade\nvšak podľa všetkého k vydaniu takéhoto rozhodnutia nedošlo.\n30. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "fe26c4fb-ff1b-4b44-b68a-395e1135ae72:c5768f0a-2548-40ff-859d-7f6e6ce24b1f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6717010525.1", "spisova_znacka": "3Tos/40/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/40/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6717010525.1"}, {"guid": "348dafc0-be6c-41d9-9c12-002652a3d91e:ecfa842a-3146-40a6-81d9-0dbe7069eb76", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/74/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/74/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/348dafc0-be6c-41d9-9c12-002652a3d91e:ecfa842a-3146-40a6-81d9-0dbe7069eb76"}, {"guid": "a315e2f6-4762-4347-a5d8-ccd6eb76937a:46e9da16-3672-4de2-9fd6-1a4baebee7ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Nt/17/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4Nt/17/2017 z 23. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2017-10-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a315e2f6-4762-4347-a5d8-ccd6eb76937a:46e9da16-3672-4de2-9fd6-1a4baebee7ae"}], "citovane_v": []}