{"guid": "ussr:ff92f5fb-f4ee-4101-8581-2eb85cba8afc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.340.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2018 z 4. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. júla 2018, sp. zn. II. ÚS 340/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.340.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ff92f5fb-f4ee-4101-8581-2eb85cba8afc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.340.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.340.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.340.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 340/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\n,\n\nJUDr.\n\nJozefom\n\nPodobom,\n\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nBratislavská 354/32, Dubnica nad Váhom, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\npostupom Krajského súdu v Trnave a jeho uznesením sp. zn. 5 Tos 55/2018 z 12. apríla\n2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\na 2 ústavy postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením\nsp. zn. 5 Tos 55/2018 z 12. apríla 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Sťažnosť bola\nodovzdaná na poštovú prepravu 15. mája 2018.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné\nstíhanie pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania\ns nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) a d) a ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138\npísm. b) a i) Trestného zákona. Sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 11/2017 z 3. februára 2017 v spojení s uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 3 Tpo 9/2017 zo 14. februára 2017 vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1\npísm. a) a c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný poriadok“).\nUznesením sudcu pre prípravne konanie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 83/2017\nzo 14. augusta 2017 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 43/2017\nz 22. augusta 2017 bola na základe návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej\nlen „krajská prokuratúra“) podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku predĺžená lehota väzby\nsťažovateľa (ako aj ďalších šiestich spoluobvinených) do 28. februára 2018. Označeným\nuznesením okresný súd zároveň zamietol žiadosť (aj) sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu, neprijal jeho návrhy na nahradenie väzby písomným sľubom, dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka ani peňažnou zárukou.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 1 Tp 11/2018 z 5. februára 2018 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 12/2018 z 22. februára 2018 predĺžil lehotu väzby\nsťažovateľa (ako aj ďalších šiestich spoluobvinených) do 28. apríla 2018 a súčasne zamietol\nžiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu.\nDňa 28. februára 2018 požiadal sťažovateľ o prepustenie z väzby na slobodu.\nProkurátor krajskej prokuratúry podal na okresnom súde 27. marca 2018 obžalobu\nna sťažovateľa a ďalších spoluobvinených pre skutok právne posúdený ako obzvlášť\nzávažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) a d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona\na stanovisko k žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, ktorej nevyhovel.\n\n2\n\nNa neverejnom zasadnutí 3. apríla 2018 okresný súd uznesením sp. zn. 1 Tk 1/2018\nrozhodol tak, že ponechal sťažovateľa (a ďalších spoluobvinených) vo väzbe, pretože\ndôvody ich väzby naďalej trvajú, zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby,\nneprijal jeho návrhy na nahradenie väzby zárukou dôveryhodnej osoby, písomným sľubom,\ndohľadom probačného a mediačného úradníka ani peňažnou zárukou.\nProti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský\nsúd (napadnutým) uznesením sp. zn. 5 Tos 55/2018 z 12. apríla 2018 tak, že sťažnosť\nzamietol ako nedôvodnú.\n3. Za najpodstatnejší dôvod podania ústavnej sťažnosti sťažovateľ považuje\nnesprávnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa vôbec nezaoberal\nskutočnosťami, ktoré sťažovateľ aj jeho právny zástupca uviedli aj vo svojej sťažnosti,\na to predovšetkým, že dôvody väzby neexistujú, v rozhodnutí sú uvedené iba všeobecne\na rámcovo bez odôvodnenia vo vzťahu ku konaniu sťažovateľa.\nPodľa tvrdenia sťažovateľa sa rozhodovanie krajského súdu javí vyložene ako\nformálne, arbitrárne a nedôvodné. K porušeniu sťažovateľových práv malo dôjsť aj tým, že\nkrajský súd v rámci konania o sťažnosti nerozhodol o jeho alternatívnej žiadosti\no nahradenie väzby inými zárukami.\nV ústavnej sťažnosti sťažovateľ okrem iného uvádza:\n«V sťažnosti som poukázal na to, že v mojom prípade nie sú naplnené dôvody väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., ktoré súd konštatoval, keďže mám trvalý pobyt v\n\n,\n\nu svojich rodičov, nie je ničím preukázané, že v prípade prepustenia\nz väzby by som sa mal vyhýbať trestnému stíhaniu, keďže po tom, čo som sa od mojich\nrodičov dozvedel, že u nás doma bola vykonávaná domová prehliadka, a že ma chce\nvypočúvať vyšetrovateľ, tak som sa okamžite vrátil zo zahraničia a v sprievode mojej matky\nsom pricestoval do Trnavy, kde som sa sám hlásil u vyšetrovateľa PZ. Pred vzatím do väzby\nsom mal teda aj trvalé zamestnanie, to znamená aj vlastný zdroj príjmov a rovnako mám aj\ntrvalé bydlisko, kam som aj počas práce v zahraničí pravidelne skoro týždenne dochádzal\na v prípade prepustenia z väzby som opakovane dokladoval možnosť zamestnania sa\nv blízkosti trvalého bydliska v spoločnosti\nv\n\nv obci\n\n.\n\n3\n\n, prípadne\n\nRovnako nie sú naplnené dôvody preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.\npor., jednak preto, že ničím nie je doposiaľ preukázané konštatovanie, že som si mal\nkonkrétne ja zabezpečovať zdroj príjmov drogovou trestnou činnosťou, nakoľko ako študent\nsom bol podporovaný svojimi rodičmi a nebol som ničím odkázaný na nelegálne\nzaobstarávanie si zdroja príjmov a po skončení strednej školy som si našiel riadne\nzamestnanie v zahraničí, pričom som si chcel ukončiť aj stredoškolské vzdelanie\ndodatočným vykonaním maturitnej skúšky.\nPri domovej prehliadke sa u mňa nenašli žiadne omamné látky, ale ani žiadne\npredmety, ktoré by súviseli s drogami, ako sú váha, sáčky, striekačky a podobne, čo sa\nodráža aj v záveroch znaleckých posudkov uvádzaných v odôvodnení napadnutého\nuznesenia, kde vo vzťahu k mojej osobe nie je nič konkrétne uvedené.\n... Argumentoval som tým, že na vydanie uznesenia orgánom činným v trestnom\nkonaní o vznesení obvinenia konkrétnej osobe postačuje iba odôvodnená pravdepodobnosť,\ntoto sa dá akceptovať aj pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby, naproti tomu\nna dlhšie trvanie väzby a hlavne po podaní obžaloby iba pravdepodobnosť nestačí, ale je\npotrebný dôvod trvania väzby preukázaný bez pochybností, nakoľko sa jedná o jeden\nz najzávažnejších zásahov do základných ústavných práv - obmedzenie osobnej slobody\nčloveka.\n... Vzhľadom na nedôvodnosť a vyloženú arbitrárnosť jednak uznesenia Okresného\nsúdu Trnava zo dňa 03.04.2018 pod sp. zn. 1Tk/1/2018, ale hlavne uznesenia Krajského\nsúdu Trnava zo dňa 12.04.2018 pod sp. zn. 5Tos/55/2018-7373, ktoré neobsahujú vo vzťahu\nk mojej osobe žiadne odôvodnené skutočnosti, spôsobilé potvrdiť existenciu skutočného\nverejného záujmu odôvodňujúceho vzhľadom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla\nrešpektovania mojej osobnej slobody, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že súdy pri svojom\ndoterajšom rozhodovaní o mojej osobnej slobode nepostupovali s osobitnou starostlivosťou\nboli napadnutými rozhodnutiami porušené moje práva ako osoby obvinenej, vyplývajúce\nz čl. 5 ods. 3, ods. 4 „Dohovoru“ a zároveň z vyššie uvedených dôvodov boli porušené aj\nmoje práva, vyplývajúce z čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR, pričom tu poukazujem\nna ustálenú súdnu prax Ústavného súdu SR...»\n\n4\n\n4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo na osobnú slobodu ako aj právo na súdnu a inú právnu ochranu\nupravené v čl. 17 ods. 1/, ods. 2/ ods. 5/ a v čl. 46 ods. 1, ods. 2/ Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trnave rozhodnutím č. k. 5Tos/55/20187373 zo dňa 12.04. 2018 porušené bolo.\n2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 5Tos/55/2018-7373 zo dňa 12.04. 2018\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie\n\npodľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n4. Sťažovateľovi\n\npriznáva trovy právneho zastúpenia v sume\n\n325,42,-€ (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov ), ktoré je Krajský súd\nv Trnave povinný zaplatiť na účet advokáta...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\n\n5\n\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným\nzásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07, III. ÚS 155/09,\nII. ÚS 66/2011).\n\n8. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n\n6\n\nIII.\n9. V prvom rade je potrebné poznamenať, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha.\nÚstavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Vzhľadom na to ústavný súd predbežne prerokoval\nsťažnosť len v rozsahu namietaného porušenia tých práv, ktorých vyslovenia sa sťažovateľ\ndomáha v návrhu na rozhodnutie, teda v petite sťažnosti.\nTvrdenie o porušení ustanovení Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1),\nresp. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [ďalej len „dohovor“\n(čl. 5 ods. 1 a 4, čl. 6 ods. 1 a 3)], ktoré sťažovateľ označil v texte sťažnosti mimo\npetitu, totiž v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu považoval iba za súčasť\nsťažnostnej argumentácie sťažovateľa (napr. III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07,\nIV. ÚS 503/2012).\nTo isté platí aj v súvislosti s námietkou zaujatosti prokurátorov krajskej prokuratúry\nuvedenou v texte sťažnosti mimo petitu, navyše riadne neodôvodnenou.\n10. Jadrom ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s právnymi závermi krajského\nsúdu, ktorými boli porušené jeho základné práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2\na 5 ústavy a základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.\nK namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy\n11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\n\n7\n\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n12. Vo väzobných veciach platí, že skúmanie primeranosti určenej lehoty väzby\nprináleží predovšetkým všeobecným súdom. Na ten účel im patrí skúmať všetky okolnosti\nspôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho\nso zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody\na uviesť\n\nich\n\nv\n\nrozhodnutiach\n\no\n\nväzbe.\n\nPredovšetkým\n\nna\n\nzáklade\n\ndôvodov\n\nuvedených v týchto rozhodnutiach ústavný súd zisťuje, či boli alebo neboli porušené\noznačené články ústavy a dohovoru (mutatis mutandis Toth c. Rakúsko z 12. 12. 1991,\nII. ÚS 94/2012).\n13. Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi sťažovateľom označených\nčlánkov ústavy, ktorých porušenie namieta. Uvedený prieskum ústavný súd vykonal\nv medziach svojich právomocí, a teda posudzoval kvalitu odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia a ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, ktorú krajský súd vo veci\nsťažovateľa aplikoval, inými slovami, ústavnú udržateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n14. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol:\n«Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd postupoval striktne\nv súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami.\n\n8\n\nSkúmal existenciu materiálnych podmienok na ďalšie trvanie väzby obvinených\na veľmi obsiahlym spôsobom sa vysporiadal s dôkaznou situáciou, ktorá existovala v čase\njeho rozhodovania. Rovnako ako okresný súd tak aj Krajský súd je toho názoru, že\ndoterajšie výsledky dokazovania v prípravnom konaní odôvodňujú podozrenie, /ktoré sa\npodaním obžaloby výrazne posilnilo/, že obvinení sa dopustili spáchania skutku, ktorý sa im\nkladie za vinu a tento skutok má všetky zákonné znaky vyššie uvedeného obzvlášť závažného\nzločinu. Hodnotenie dôkazov v rámci rozhodovania o väzbe bolo okresným súdom urobené\nv rozsahu, ktorý ďaleko presahuje potrebný rámec /vzhľadom na všetky aj detailné\nokolnosti pre takéto rozhodnutie nepotrebné/, a je viac ako dostatočný. Pri rozhodovaní o\nväzbe súdy neskúmajú a nehodnotia dôkazy rovnakým spôsobom ako pri meritórnom\nrozhodovaní, teda ako pri rozhodovaní o vine, respektíve o treste. Na rozhodnutie o\nponechaní obvinených vo väzbe, postačuje zistenie, že vykonané dôkazy vyvolávajú určitú\nmieru podozrenia, že obvinení sa dopustili spáchania trestnej činnosti. Takáto miera\npodozrenia je v danom prípade naplnená.\nVo vzťahu k viacerým sťažnostný námietkam, ktoré v konečnom dôsledku sú\nv podstate zhodné z obhajobnými tvrdeniami prednesenými pri výsluchu obvinených a ich\nnávrhoch a ktoré sa týkajú zhodnotenia jednotlivých dôkazov /viď výpovede obvinených\nhoreuvedené/ je potrebné uviesť, že súd rozhodujúci o väzbe obvineného nemôže hodnotiť\ndôkazy takým spôsobom, akým to naznačujú alebo vyžadujú sťažovatelia, pretože by tým\nsuploval rozhodovaciu činnosť v merite veci, respektíve by robil závery o skutkových\na právnych zisteniach ešte pred skončením vyšetrovania a pred skončením dokazovania.\nTaký spôsob hodnotenia dokazovania, aký vyžadujú obhajcovia obvinených vo svojich\nsťažnostiach, nemá oporu v zákone, v rozhodovacej praxi súdov a vo vzťahu k obvineným by\nbol aj nespravodlivý. Zhodnotením dokazovania v tomto štádiu konania po podaní obžaloby\nmožno dôjsť k tomu záveru, že dôvodnosť obvinenia sa v porovnaní s predchádzajúcimi\nštádiami vyšetrovania, v rámci, ktorých súd rozhodoval o väzbe obvinených, posilnila práve\ntým, že konanie sa dostalo do svojho vyššieho štádia, ktoré dôvodnosť trestného stíhania len\nposilňuje. V tomto smere preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje na správne\na vyčerpávajúce dôvody napadnutého uznesenia, ktoré si v celom rozsahu osvojuje.\nZ hľadiska posúdenia zákonnosti doterajšieho priebehu prípravného konania neboli\nzistené žiadne pochybenia majúce dopad na pozitívne rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby\n\n9\n\nu obvinených po podaní obžaloby, pričom ani rozsiahle a viaceré námietky vyslovené\nv písomných dôvodoch sťažnosti, ktoré boli prednesené zo strany obvinených a ich obhajcov\naj na výsluchu, neboli takej sily, aby mohli zvrátiť uvedený záver o existencii dôvodov väzby\ntak ako boli súdmi ustálené už i v predchádzajúcich rozhodnutiach. Krajský súd rovnako\nnezistil ani žiadne okolnosti majúce za následok prieťahy v konaní, ktoré by mohli ovplyvniť\nrespektíve zmeniť alebo vylúčiť dôvodnosť väzby obvinených.\nJednou zo základných podmienok ponechania obvineného vo väzbe je aj existencia\nniektorého z dôvodov väzby uvedených v § 71 Tr. por., ak z konania obvineného, alebo\nz ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený sa bude správať\nspôsobom predpokladaným. Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý\nna základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej veci posúdi, či vzatie\nobvineného do väzby je naozaj opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného\nkonania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak.\nPokiaľ ide o ustálené dôvody väzby na strane obvinených ustálené vo výrokovej časti\nnapadnutého uznesenia, tak z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva naďalej\nodôvodnený ten záver, že v stíhanej trestnej činnosti obvinení pokračovali nepretržite,\nnajmenej od októbra 2015, a teda, že trestnú činnosť páchali dlhšiu dobu, podstatný zdroj\nsvojich príjmov mali práve z drogovej trestnej činnosti, za ktorú im bolo v tejto trestnej veci\nvznesené obvinenie, pričom obvineným hrozí v tomto trestnom konaní vysoký trest odňatia\nslobody (10 až 15 rokov). Naviac trestná činnosť všetkých obvinených sa prejavovala\ni značným stupňom koordinovanosti, plánovania, utajovania a pod., aby neboli odhalení.\nDoteraz zabezpečené dôkazy o existencii! vyššie uvedených konkrétnych skutočnostiach sú\nnaďalej relevantné a boli podrobne rozvedené už aj v predchádzajúcich rozhodnutiach\nsúdov a na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo. Okresný súd k tomuto veľmi rozsiahlym\nspôsobom prezentuje i svoje úvahy, ktoré opiera o výsledky dokazovania, ktoré tiež\npodrobne rozvádza a preto krajský súd len na tieto poukazuje ako na vecne správne a nevidí\npotrebu tieto opakovať.\nNa uvedených záveroch o formálnych dôvodoch väzby u obvinených sa doteraz nič\nnezmenilo nakoľko aj ďalšie zabezpečené dôkazy preukazujú závery vyššie konštatované,\nktoré boli zabezpečené po tom, čo boli obvinení vzatí do väzby.\n\n10\n\nĎalšie podstatné skutočnosti pre tento záver vyplynuli aj z výpovedí obvinených:\nObvinený\n\npri výpovedi v procesnom postavení obvineného ako svoj\n\nčistý mesačný príjem uviedol minimálnu mzdu a ohľadom majetkových pomerov uviedol, že\nje nemajetný. Dodal, že je už 4 mesiace zamestnaný v Nemecku, avšak z výsledkov ITP bolo\nmožné vyvodiť, že komunikoval ohľadom drog a pohyboval sa v okolí\n\n(resp. tzv.\n\nmajera) minimálne v mesiacoch september a október 2016. Má jeden záznam v registri\ntrestov pre násilnú trestnú činnosť, ide však o odsúdenie aktuálne už zahladené, čo však\npre potreby rozhodnutia o väzbe neznamená, že súd na toto odsúdenia automaticky nemôže\nprihliadať. Ide totiž o „konkrétnu skutočnosť“ v zmysle § 71 Tr. por.\n... Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné dôvodne predpokladať, že\nv prípade prepustenia obvinených na slobodu po podaní obžaloby hrozí dôvodná obava, že\nniektorí z nich ujdú alebo sa budú skrývať, že menovaní obvinení budú pokračovať v\ntrestnej činnosti, ktorú mali páchať po dlhší čas, koordinovane a v rámci spoločných\nkomunikácii aj utajovane. Tieto väzobné dôvody boli v prípade obvinených naďalej dané i\ncharakterom obvinenia, ktoré im bolo vznesené.\n... Z hľadiska formálnych i materiálnych dôvodov väzby je potrebné zhrnúť a tiež\nzvýrazniť, že od vzatia obvinených do väzby až do času, kedy na nich prokurátor podal\nobžalobu, nenastali v tomto smere žiadne podstatné zmeny, ktoré by viedli k záveru, že by\ntieto už neexistovali, prípadne že by boli natoľko oslabené, že by sa ich väzba stala\n„neudržateľnou“. Ďalšie vykonané dôkazy podporujú záver o dôvodnosti vzneseného\nobvinenia všetkým obvineným, keď v prípade každého z obvinených boli aj po ich vzatí\ndo väzby a taktiež opakovaným predĺžením lehoty ich väzby zabezpečené dôkazy svedčiace\na podporujúce konštatované formálne dôvody väzby na ich strane.\n... Okresný súd skúmal aj možnosti nahradenia väzby obvinených inými menej\ninvazívnymi prostriedkami trestného práva. Správne dospel k záveru, že nie je možné ich\nväzbu nateraz nahradiť žiadnou náhradou, a to ani náhradami, ktoré ponúkli jednotliví\nobvinení (záruka dôveryhodnej osoby, písomný sľub, dohľad probačného a mediačného\núradníka a peňažná zámka) v rámci podanej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu či\nna neverejnom zasadnutí. Prepustenie obvinených z väzby na slobodu by výrazným\nspôsobom zvýšilo riziko zmarenia účelu trestného konania a náhrady za ich väzbu by neboli\ndostatočnými zárukami eliminujúcimi obavu z konania obvinených, ktoré u nich zakladalo\n\n11\n\ndôvody väzby, najmä s prihliadnutím na charakter páchania stíhanej drogovej trestnej\nčinnosti, ako aj obdobie, počas ktorého mala byť páchaná a pod. V posudzovanom prípade\nnebolo možné konštatovať celkom zjavnú neprimeranosť väzby v porovnaní s jej\nnahradením inými menej invazívnymi prostriedkami trestného práva ani za súčasného\nprípadného uloženia primeraných povinností a obmedzení, ktoré sa javili ako nedostatočné\npráve s prihliadnutím na konštatované materiálne dôvody väzby na strane všetkých\nobvinených. Preto okresný súd postupoval správne keď neprijal ponúknuté náhrady, resp.\nnenahradil väzbu obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka (v prípade,\nak túto náhradu nenavrhli sami obvinení) a zákonom umožnenými náhradami tak, ako to\nvyplýva z výrokovej časti uznesenia.\nSprávne postupoval aj vo vzťahu k žiadostiam obvinených\n\na\n\no prepustenie z väzby na slobodu, ktoré podali ešte pred podaním obžaloby\na o ktorých už nebol príslušný rozhodovať zákonný sudca pre prípravné konanie práve\nz dôvodu podania obžaloby na obvinených, keď o týchto žiadostiach rozhodol tak, že ich\nako nedôvodné z hore uvedených dôvodov zamietol.»\n15. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí dostatočne a ústavne konformne\nvysporiadal s dôvodmi sťažnosti sťažovateľa, a preto jeho rozhodnutie nie je arbitrárne ani\nzjavne neopodstatnené. Odpovedal na všetky námietky sťažovateľa a posúdil ich\npodľa práva.\n16. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\n17. Sťažovateľ v posudzovanej veci (okrem iného) namieta, že postupom krajského\nsúdu v napadnutom rozhodnutí došlo aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy.\n\n12\n\n18. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd, poukazujúc na svoju konštantnú judikatúru,\nuvádza, že vo veciach, v ktorých sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v trestnom\nkonaní, uplatňuje vzťah špeciálneho a všeobecného, pokiaľ ide o vzťah medzi jednotlivými\nčiastkovými právami tvoriacimi súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\ngarantovaného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy) a čl. 17\nústavy, ktorý garantuje osobnú slobodu. Z uvedeného vyplýva, že čl. 46 ods. 1 ústavy,\nporušenie ktorého sťažovateľ tiež namieta, je v trestných veciach v zásade aplikovateľný len\nna rozhodovanie o oprávnenosti trestného obvinenia vzneseného proti konkrétnej osobe,\nt. j. na konanie a rozhodovanie vo veci samej, kým na rozhodovanie vo väzobných veciach\nje aplikovaná špeciálna úprava obsiahnutá v čl. 17 ústavy. Označený článok ústavy totiž\nzahŕňa všetky základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú\nslobodu vrátane práva na súdnu ochranu pri jej pozbavení, a preto sa na konanie\na rozhodovanie súdu o väzbe aplikujú špeciálne ustanovenia o osobnej slobode vyplývajúce\nz čl. 17 ústavy, a nie všeobecné ustanovenia čl. 46 ústavy a naň nadväzujúce ďalšie\nčlánky siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy garantujúce právo na súdnu ochranu\n(napr. III. ÚS 135/04, II. ÚS 60/08, I. ÚS 124/08, IV. ÚS 397/2010, II. ÚS 10/2016).\n19. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa\ngarantovaného v čl. 46 ods. 2 ústavy poukazuje na skutočnosť, že toto ustanovenie ústavy je\naplikovateľné len na prípady, keď bola fyzická osoba alebo právnická osoba ukrátená\nna svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, zatiaľ čo v prípade sťažovateľa\ncelkom zjavne malo ísť o zásah do jeho práv vykonaný prostredníctvom všeobecného súdu\n(krajského súdu), ktorý nie je orgánom verejnej správy. Ústavný súd preto v okolnostiach\nposudzovanej veci považuje námietku porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 2 ústavy postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením\nza zjavne neopodstatnenú.\n20. Vychádzajúc z uvedeného, z dôvodu, že na vec sťažovateľa sú ustanovenia čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy ratione materiae neaplikovateľné, ústavný súd pri predbežnom\n\n13\n\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n21. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júla 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "väzba-dĺžka väzby", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:135b605c-86c2-4bee-a6e7-5489b27b8a9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.10.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 10/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/2016 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.10.2016.1"}, {"guid": "ussr:d9de4676-a185-4d87-833a-acf4f1d4c9ff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 503/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 503/2012 z 9. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d9de4676-a185-4d87-833a-acf4f1d4c9ff"}, {"guid": "ussr:7d258bf5-1fe8-4b83-b86c-bf7dfb78c881", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 94/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 94/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d258bf5-1fe8-4b83-b86c-bf7dfb78c881"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "0b9f40e5-29fd-4e09-aee9-dc5eb7c07476:cd6b2909-1b36-4f58-9b2e-d658bea0417e", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Tk/1/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Tk/1/2018 z 28. 6. 2019", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0b9f40e5-29fd-4e09-aee9-dc5eb7c07476:cd6b2909-1b36-4f58-9b2e-d658bea0417e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0d6d2074-e99f-4fa5-8a46-d285227bf800", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 202/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1"}, {"guid": "ussr:b12fd2dc-adfb-40b7-b8af-b2eabf201854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 552/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 552/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1"}]}