{"guid": "ussr:72a69fdd-9841-4b32-a43e-f4ced5203dbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.346.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 346/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 346/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 346/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.346.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/72a69fdd-9841-4b32-a43e-f4ced5203dbb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.346.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.346.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.346.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 346/2017-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\na mal.\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených Mgr. Peter\n\nSerina, advokátska kancelária, s. r. o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát Mgr. Peter Serina, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.\n50 C 14/2011 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\na mal.\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.\n50 C 14/2011 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\n(tisíc eur),\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\n(päťsto eur) a mal.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €\n\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava II\n\np o v i n n ý vyplatiť\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\n,\n\na mal.\n\npriznáva\n\núhradu trov právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri\ncentov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet Mgr. Peter\nSerina, advokátska kancelária, s. r. o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 346/2017-9 z 18. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\na mal.\n\n(ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len\nokresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 14/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplynulo:\n„1. V mene klientov\ndát.\n\na\n. rod. č.\n\n,\n\n,\n\n, ul.\n\n, dát.\n\n, podávam ústavnú sťažnosť pre porušenie ústavných\n\npráv sťažovateliek v I. a II. rade a maloletého syna sťažovateľky v II. rade,\ndát.\n\n,\n\n,\n\n. Sťažnosť smeruje proti\n\npostupu súdu v súdnom konaní Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 50C/14/2011 o rozvod\na o úpravu práv k maloletým po rozvode.\n\n2\n\n2. Sťažovateľky sú toho názoru, že konaním Okresného súdu Bratislava II bolo\nporušené ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48\nods. 2 Ústavy SR, v súčinnosti s čl. 1 ústavy, podľa ktorého je Slovenská republika právnym\nštátom. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu a právnej teórie je súčasťou právneho\nštátu aj inštitút právnej istoty a právo na spravodlivý proces. Súčasťou inštitútu právnej\nistoty je právo na nestranné rozhodnutie, ako aj právo na rozhodnutie kvalifikované\na odôvodnenie tohto rozhodnutia. Som toho názoru, že postup okresného súdu v predmetnej\nveci právo na kvalifikované a odôvodnené rozhodnutie opakovane porušil a v spojitosti\ns dĺžkou konania, porušil aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nPopis skutkového stavu:\n1. Sťažovateľka v I. rade podala návrh na rozvod a úpravu práv po rozvode na súde\n24. 1. 2011. Dňa 14. 12. 2011 súd manželstvo rozviedol, na návrh sťažovateľky vydal\nmedzirozsudok. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 1.2012.\n2. Následne súd vykonal dokazovanie a vydal rozsudok zo dňa 30. 5. 2012, v ktorom\nschválil rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti a v časti v ktorej sa rodičia nevedeli\ndohodnúť, určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti 90,- € mesačne na každé\ndieťa. Tento rozsudok napadol otec odvolaním, v časti výživného.\n3. Krajský súd v Bratislave 30. 10. 2012 zrušil vyššie uvedený rozsudok v napadnutej\nčasti...\n4. Následne bolo opäť vykonané dokazovanie a súd dňa 24. 9. 2014 vydal opäť\nrozsudok, tentoraz vyživovaciu povinnosť neurčil žiadnemu z rodičov. Voči rozsudku sa\nodvolala sťažovateľka, a to voči výrokom týkajúcim sa výživného.\n5. Krajský súd v Bratislave dňa 23. 3. 2016 uvedený rozsudok v napadnutej časti\nzrušil...\n6. V súčasnosti sú tak sťažovateľky v takej situácii, že hoci návrh bol podaný\nv januári roku 2011 nemá vo veci rozhodnuté s konečnou platnosťou. Vo veci boli vydané\ntri rozsudky, z ktorých dva boli napadnuté odvolaniami, pričom odvolania boli úspešné\na rozsudky boli v napadnutých častiach zrušené. Odvolaniami boli napadnuté len tie\nrozsudky a ich časti rozsudkov, v ktorých súd rozhodoval mimo dohody rodičov, t.z. okresný\nsúd za viac ako päť rokov nevyprodukoval taký rozsudok z vlastnej činnosti, ktorý by podľa\nnázoru krajského súdu obstál v teste zákonnosti.\n\n3\n\nPrávny názor:\n1. Postup súdu v predmetných konaniach považujem za nezákonný a protiústavný\nnajmä z toho dôvodu, že súd ani po viac ako piatich rokoch súdneho konania nevydal\nrozhodnutie, ktoré by obstálo v odvolacom konaní pred vyšším súdom. Okresný súd vydal\ndva rozsudky vo veci, v jednom priznal maloletým výživné, v druhom výživné nepriznal. Oba\nrozsudky krajský súd zrušil pre tú istú príčinu - nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia\nz dôvodu absencie kvalifikovaného a zrozumiteľného odôvodnenia.\n2. Výsledkom je skutočnosť, že sťažovateľka v I. rade dospela a nemáme žiadne\nsúdne rozhodnutie vo veci výživného, o ktoré by sa mohla oprieť. Stala sa tak účastníčkou\nviac ako pätročného súdneho konania, v tejto chvíli bez výsledku. Jej vzťahy s otcom sú\nzaťažené súdnym konaním, v ktorom nastupuje do pozície žalobkyne, pričom ide o vec,\nktorá kontinuálne zaťažovala vzťahy v rodine celé obdobie dospievania. Takýmto postupom\nsúdu sa cíti dotknutá a považuje ho za nesprávny a porušujúci právo na spravodlivý proces.\n3. Je takmer isté, že súdne konanie neskončí, skôr ako dospeje aj maloletý syn\n\n.\n\nOkresný súd viac ako päť rokov koná vo veci a produkuje také rozhodnutia, ktoré krajský\nsúd považuje za nepreskúmateľné. Okresnému súdu nemožno vytknúť nekonanie, ale\nkonanie takým spôsobom, ktorý porušuje právo na spravodlivý a bez prieťahový proces.\nAko majú účastníci dôverovať, že súd tentoraz svoje rozhodnutie odôvodní tak aby opäť\nnebolo zrušené, keď sa to doteraz súdu nepodarilo? Konanie súdu sa fakticky rovná\nnečinnosti.\n4. Viac ako päť rokov sú maloletí a ich matka, rovnako ako otec, v neistote o tom ako\nsúd rozhodne, pričom akékoľvek súdne rozhodnutie, po takejto dlhej dobe, s ohľadom\nna rodinné vzťahy, bude mať pre všetkých účastníkov len negatívne následky. Vzťahy detí\na otca, vzhľadom na tú skutočnosť, že nastúpia dovŕšením plnoletosti do súdneho sporu,\nsú a budú poznačené, bez ohľadu na výsledok, rovnako tak vzťahy matky a detí.\n5. Zákonom ustanovená lehota, v ktorej mal súd rozhodnúť vo veciach starostlivosti\no maloleté deti /do šiestich mesiacov/ je odôvodnená predovšetkým potrebou odstránenia\nprávnej neistoty, v ktorej sa môžu maloleté deti ocitnúť do vydania právoplatného\nrozhodnutia vo veci. K uvedenému sa vyjadril aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn.\nII. ÚS 2/2001 /taktiež v náleze I. ÚS 26/94/, kde uviedol, že v záujme odstránenia stavu\nprávnej neistoty, v ktorom sa môže dieťa nachádzať až do doby, kým nie je vydané\n\n4\n\nprávoplatné rozhodnutie, je nevyhnutné, aby súdy rozhodovali bez zbytočného odkladu\nvo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloletých. Agenda starostlivosti súdu\no maloletých predpokladá osobitnú pozornosť efektívnym a rýchlym postupom súdu.\nVzhľadom na vyššie popísaný skutkový stav a postup súdu mám za to, že súd v konaní\npostupoval v rozpore s týmto názorom.\n6. Dávam tiež do pozornosti rozsudok súdu z 8. júla 1987, H. v. UK, sp. zn.\nII. ÚS 33/1999, v ktorom je uvedené, že medzi tie veci, pri ktorých sa pri posudzovaní dĺžky\nkonania zohľadňuje aj predmet konania, judikatúra štrasburských orgánov zaradila aj\nvzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, takže konaniu o nich majú príslušné súdne orgány\nvenovať mimoriadnu starostlivosť, lebo akékoľvek procesné omeškanie v takejto veci môže\nmať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu.\n7. Zároveň mám za to, že týmto konaním bol porušený princíp právneho štátu,\nktorého súčasťou je aj inštitút právnej istoty. Uplatňovaním tohto princípu sa spája nielen\npožiadavka po všeobecnej platnosti, trvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom obsahu\nprávnych noriem a ich dostupnosti občanom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka\npredvídateľnosti konania orgánov verejnej moci (právna istota) (nález Ústavného súdu SR\nPL. ÚS 15/98).\n8. Právo na spravodlivý proces nevníma moja klientka ako právo na rozhodnutie v\njej prospech, ale očakáva od súdu, že bude schopný rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie\nmalo požadované zákonné kvality, nebolo laické, arbitrárne, nejasné a nezrozumiteľné.\nOkresný súd žiadne také rozhodnutie neprodukoval, čím jednoznačne poškodil všetkých\núčastníkov súdneho konania. Je nepochopiteľné ako je možné, že doteraz každý rozsudok\nokresného súdu v tejto veci trpel rovnakou chybou. Je legitímnou otázkou sťažovateľky, z\nakého dôvodu nie je okresný súd schopný vydať zákonné rozhodnutie vo veci, ktoré by\nobstálo v teste odvolacieho konania.\n9. Sťažovateľka, vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, je toho názoru,\nže samotné konštatovanie ústavného súdu o tom, že v konaní došlo k porušeniu ústavných\npráv sťažovateľky a maloletého na spravodlivý proces a na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, nedostatočne nahradzuje porušenie ústavných práv a preto požaduje\nprimerané finančné zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu.\n\n5\n\n10. Výšku primeraného zadosťučinenia pre sťažovateľku vyčísľujem na sumu 2.500,€ pre maloletého\n\na na sumu 1.500 € pre sťažovateľku. Výšku finančného\n\nzadosťučinenia\n\nskutočnosťou,\n\nodôvodňujem\n\nže\n\npredmetom\n\nkonaní\n\nbolo\n\nvýživné\n\na starostlivosť o maloleté deti, pričom sťažovateľka a jej dieťa sa vyššie uvedeným\npostupom súdu dostali do právnej neistoty, ktorá trvala viac ako päť rokov a stále trvá,\npreto mám za to, že uvedená výška zadosťučinenia je primeraná intenzite spôsobenej\nnemajetkovej ujme. ...\nTrovy konania\nSťažovateľky si uplatňujú trovy právneho zastúpenia pred Ústavným súdom vo výške\n312,34 € bez DPH /prevzatie veci a prvá porada s klientom a vypracovanie a podanie\nsťažnosti, 2 x 147,33 € právny úkon, 2 x 8,84 € paušálna náhrada. Advokátska kancelária\nnie je platcom DPH.\nNávrh nálezu\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava II, v konaní sp. zn. 50C/14/2011 o rozvod\na o úpravu práv k maloletým po rozvode bolo porušené ústavné právo\na\n\n... a jej maloletého syna\n\n...\n\n... na spravodlivý proces\n\na na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.\n2.\n\n... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,-\n\n€ (slovom dvetisícpäťsto Eur),\n\n... sa priznáva primerané finančné\n\nzadosťučinenie v sume 1.500,- € (slovom tisícpäťsto Eur) a jej maloletému synovi\n... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- € (slovom\ndvetisícpäťsto Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľkám trovy právneho\nzastúpenia pred Ústavným súdom SR, vo výške 312,34 € bez DPH, na účet právneho\nzástupcu... a to do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania, a to okresný súd, zastúpený jej predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2082/2017\nz 21. júna 2017 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu\nokresného súdu zo 17. júla 2017.\n\n6\n\n3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom\nv danej veci a dodala nasledujúce relevantné skutočnosti:\n„... Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že návrh bol na tunajší\nsúd podaný dňa 24.01.2011. Vo veci sa jedná o rozvod manželstva a ÚPP k maloletým\ndeťom.\nTunajší súd konal priebežne tak, že čiastkovo rozhodol rozsudkom, ktorým\nmanželstvo účastníkov konania rozviedol a následne vykonával dokazovanie v časti určenia\nvýživného, nakoľko sa rodičia dohodli o striedavej starostlivosti.\nPretože vzťahy medzi účastníkmi konania sú ešte značne rozvrátené a v konaní obaja\nprodukovali nové dôkazy, na základe ktorých došlo k zmene sociálnych a majetkových\npomerov otca i matky detí, ako aj, že zástupca žalobkyne podal dvakrát návrh na vydanie\npredbežného opatrenia, súd po doplnení dôkazných prostriedkov stanovil termín na deň\n28.06.2017, s tým, že vo veci by mal rozhodnúť o zostatku uplatneného návrhu (ako aj\nprotinávrhu) v časti výživného...\nOznamujem Vám, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasím\ns jeho upustením...“\n3.2 Právny zástupca sťažovateľov v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky\nokresného súdu zaujal nasledujúce stanovisko:\n„... Nemožno súhlasiť s tým, že okresný súd konal priebežne, pričom naznačuje, že za\ndlhým súdnym konaním sa skrývajú zlé vzťahy strán /čo je jav úplne bežný/ ako aj konanie\nprávneho zástupcu žalovanej, ktorý podal dve predbežné opatrenia.\nZlé vzťahy medzi stranami do istej miery sú a sú živené nekonečným súdnym sporom,\nkde súd opakovane vydáva rozsudky, ktoré krajský súd opakovane ruší z toho istého dôvodu,\nže sú nepreskúmateľné. Z prehľadu úkonov súdu je zrejmé, že súd sa zameral na kvantitu\na nie kvalitu, čo je hlavným argumentom ústavnej sťažnosti. K prieťahom nedochádza len\nvtedy keď súd fakticky nevykonáva úkony, ale aj vtedy ak ich vykonáva zbytočne, bez účelu,\ns tým, že ani rozsiahle dokazovanie nedokáže poskytnúť sudcovi dostatok argumentov\nna kvalitné a zákonné rozhodnutie.\nStále platí, že jediné nezrušené súdne rozhodnutie v tejto veci je čiastočný rozsudok,\nktorý bol vynesený na návrh a na základe dohody strán, nie činnosťou súdu. Za týmto\n7\n\núčelom navrhujem aby okresný súd doložil kópiu súdneho spisu, nakoľko z predloženého\nprehľadu úkonov si nie je možné spraviť ucelený pohľad na vec.\nZ vyjadrení sudkyne na ostatnom pojednávaní, po tom čo vyniesla rozsudok, vyplýva,\nže bude vypracovávať rozhodnutie min. dva mesiace. Z uvedeného mám za to, že nič\nnebráni zapožičaniu spisu ústavnému súdu, pre rozhodnutie vo veci.\nVoči predmetnému rozsudku bude žalovaná podávať odvolanie, nakoľko súd\nnepriznal maloletým deťom ani zročné výživné, pričom odôvodnenie podané po vydaní\nrozhodnutia nekorešpondovalo s dôkaznou situáciou.“\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledujúci priebeh\na stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 50 C 14/2011:\nDňa 24. januára 2011 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky „na rozvod\nmanželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom“. Sťažovateľka bola\nv manželskom zväzku s\n\n(ďalej len „odporca“). Vec bola zaevidovaná\n\npod sp. zn. 50 C 14/2011 a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Ivane Dančovej.\nDňa 27. januára 2011 okresný súd vyzval navrhovateľku na úhradu súdneho poplatku\nza návrh.\nDňa 4. februára 2011 sťažovateľka uhradila súdny poplatok za návrh.\nDňa 9. februára 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. máj 2011.\nDňa 10. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 50 C 14/2011-14 ustanovil\nmaloletým deťom kolízneho opatrovníka.\nDňa 18. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. október\n2011.\n\n8\n\nDňa 11. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu\nna rozvod spolu s jeho návrhom na striedavú starostlivosť.\nDňa 12. októbra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené\nna 24. október 2011.\nDňa 18. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky\nk návrhu odporcu na striedavú starostlivosť.\nDňa 24. októbra 2011 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne.\nDňa 25. novembra 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. december 2011.\nDňa 12. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené stanovisko odporcu\nk vyjadreniu sťažovateľky na striedavú starostlivosť.\nDňa 14. decembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie. Okresný súd\nrozsudkom č. k. 50 C 14/2011-76 čiastočne rozhodol vo veci tým, že rozviedol manželstvo\nsťažovateľky a odporcu. Pojednávanie bolo odročené na 29. február 2012 na účel výsluchu\nmaloletých detí vo veci úpravy práv a povinností k nim.\nDňa 5. januára 2012 okresný súd zrušil pojednávanie, ktoré sa malo konať\n29. februára 2012 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.\nDňa 22. februára 2012 bola vec opatrením pridelená na prerokovanie a rozhodnutie\nsudkyni JUDr. Michaele Krajčovej.\nDňa 28. marca 2013 bola vec opatrením pridelená na prerokovanie a rozhodnutie\nopäť sudkyni JUDr. Ivane Dančovej.\nDňa 16. apríla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. máj 2012.\nDňa 25. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené\nna 30. máj 2012 na účel prednesenia záverečných rečí účastníkov konania.\nDňa 28. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky vo veci\nurčenia výšky výživného na maloleté deti.\nDňa 30. mája 2012 okresný súd rozsudkom č. k. 50 C 14/2011-124 zveril maloleté\ndeti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.\nDňa 29. júna 2012 odporca podal odvolanie proti rozsudku č. k. 50 C 14/2011-124.\nDňa 23. augusta 2012 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľke na vyjadrenie.\n\n9\n\nDňa 18. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky\nk odvolaniu.\nDňa 1. októbra 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní odporcu.\nDňa 30. októbra 2012 krajský súd uznesením č. k. 6 Co 418/2014-135 napadnutý\nrozsudok okresného súdu č. k. 50 C 14/2011-124 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,\nnajmä z dôvodu, že „odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá kritériám uvedeným\nv § 157 ods. 2 O.s.p., čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a bola mu\nodňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd zdôrazňuje, že tieto nedostatky\nodôvodnenia napadnutého rozsudku znemožňujú preskúmať jeho správnosť z hľadiska\nodvolania, dôvodmi, ktorého je odvolací súd viazaný.“.\nDňa 16. novembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 28. januára 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. apríl 2013.\nDňa 7. februára 2013 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vydanie\npredbežného opatrenia.\nDňa 28. februára 2013 okresný súd uznesením č. k. 50 C 14/2011-147 nariadil\npredbežné opatrenie.\nDňa 21. marca 2013 odporca podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu.\nDňa 25. marca 2013 okresný súd zaslal sťažovateľke odvolanie odporcu\nna vyjadrenie. Zároveň oznámil účastníkom konania zrušenie termínu pojednávania\nz dôvodu odvolania odporcu.\nDňa 11. apríla 2013 bol spis predložený krajskému súdu.\nDňa 16. apríla 2013 krajský súd uznesením č. k. 6 Co 232/2013-158 napadnuté\nuznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia\nzamietol.\nDňa 10. mája 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. júl 2013.\nDňa 3. júla 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. október\n2013 na účel predloženia prehľadu výdavkov účastníkmi konania.\nDňa 3. októbra 2013 bol okresnému súdu doručený prehľad výdavkov sťažovateľky\nna maloleté deti.\n\n10\n\nDňa 23. októbra 2013 bol okresnému súdu doručený prehľad výdavkov odporcu\nna maloleté deti.\nDňa 25. októbra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené\nna 29. november 2013 na účel písomného vyjadrenia sa účastníkov konania k doloženým\ndôkazom a k prednesom z pojednávania.\nDňa 7. novembra 2013 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľky\nk vyjadreniam odporcu, ktoré predniesol na ostatnom pojednávaní.\nDňa 25. novembra 2013 bolo okresnému súdu doručené stanovisko odporcu\nk vyjadreniam sťažovateľky.\nDňa 27. novembra 2013 okresný súd zrušil pojednávanie, ktoré sa malo konať\n29. novembra 2013 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Súd zároveň určil nový\ntermín pojednávania na 7. február 2014.\nDňa 17. decembra 2013 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky\nna vydanie predbežného opatrenia.\nDňa 8. januára 2014 okresný súd uznesením č. k. 50 C 14/2011-861 návrhu\nna vydanie predbežného opatrenia sčasti vyhovel.\nDňa 21. januára 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu\nproti uzneseniu okresného súdu č. k. 50 C 14/2011-861.\nDňa 23. januára 2014 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľke na vyjadrenie.\nDňa 6. februára 2014 okresný súd zrušil pojednávanie, ktoré sa malo konať\n7. februára 2014 z dôvodu podaného odvolania voči uzneseniu o nariadení predbežného\nopatrenia.\nDňa 28. februára 2014 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodovanie\no odvolaní odporcu.\nDňa 26. marca 2014 krajský súd uznesením č. k. 4 Co 124/2014-892 zmenil\nnapadnuté uznesenie okresného súdu tak, že návrh sťažovateľky na nariadenie predbežného\nopatrenia zamietol.\nDňa 17. apríla 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. jún 2014.\nDňa 27. júna 2014 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo\nodročené na neurčito, pretože odporca vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.\n\n11\n\nDňa 30. júna 2014 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti. V rovnaký\ndeň bolo nariadené pojednávanie na 24. september 2014 a súd vyzval sťažovateľku, aby\npredložila do 30. augusta 2014 potvrdenie o výške príjmov.\nDňa 3. júla 2014 okresný súd vyzval odporcu, aby predložil do 30. augusta 2014\npotvrdenie o výške príjmov a zároveň aby doložil aj príjem svojej družky.\nDňa 29. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie sťažovateľky o výške\njej príjmov.\nDňa 22. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie odporcu o výške\njeho a družkiných príjmov.\nDňa 24. septembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd\nrozsudkom č. k. 50 C 14/2011-930 rozhodol tak, že schválil túto rodičovskú dohodu:\n„Maloleté deti budú mať trvalé bydlisko u otca. Daňový bonus na maloleté deti bude\npoberať matka a rodinné prídavky bude poberať otec. Súd výživné neurčil. Rodičia sú\npovinní uhrádzať bežné potreby maloletým deťom, každý v jednej polovici.“\nDňa 9. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti\nrozsudku okresného súdu č. k. 50 C 14/2011-930.\nDňa 11. decembra 2014 okresný súd poslal odvolanie odporcovi a kolíznemu\nopatrovníkovi na vyjadrenie.\nDňa 23. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu\nk odvolaniu.\nDňa 7. januára 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie kolízneho\nopatrovníka k odvolaniu.\nDňa 14. januára 2015 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nsťažovateľky.\nDňa 23. marca 2016 krajský súd uznesením č. k. 7 Co 94/2015-960 zrušil napadnutý\nrozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie najmä z dôvodu, že „V danom\nprípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne skutkový\nstav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán\nk prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré\naplikoval na prejednávaný prípad, avšak závery, ktoré prijal, primerane nezdôvodnil.“.\nDňa 27. apríla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.\n\n12\n\nDňa 4. augusta 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. december 2016.\nDňa 7. decembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. marec\n2017.\nDňa 8. marca 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. júl 2017\nna účel predvolania\n\n(už plnoletej dcéry účastníkov konania) a vyžiadania\n\nsi príjmov odporcu za roky 2011 až 2017.\nDňa 9. marca 2017 okresný súd poslal účastníkom konania upovedomenie o zrušení\npojednávania, ktoré sa malo konať 21. júla 2017 z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne,\na nariadil nový termín pojednávania na 28. jún 2017.\nDňa 14. marca 2017 bola okresnému súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny v Bratislave z prešetrenia pomerov na strane otca.\nDňa 21. marca 2017 bola okresnému súdu doručená výška príjmov odporcu za roky\n2011 až 2017.\nDňa 28. júna 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom\nč. k. 50 C 14/2011-1027 rozhodol, že „Súd výživné na maloletú\n\n,\n\ndo dosiahnutia jej plnoletosti (dňa 04.06.2016) a maloletého\nneurčuje. Súd výživné na plnoletú\n\n,\n\nzastavuje.\n\nŽiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\n\n13\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému\ndieťaťu vedenom pod sp. zn. 50 C 14/2011 dochádza k porušovaniu základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov (...).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je\nrozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t. j. vec, ktorej\npovaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho\nkonania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj\nprocesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr\nodstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou\no rozhodnutie (m. m. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).\n14\n\n12. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nposudzovaného konania nebola závislá od skutkovej zložitosti veci. Po právnej stránke\nmožno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov.\n13.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľov\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala\nbyť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Ústavný súd síce konštatuje, že sťažovatelia\nopakovane využili možnosť (prostredníctvom zákonnej zástupkyne, resp. splnomocneného\nprávneho zástupcu) podať opravné prostriedky a návrhy (2x na vydanie predbežného\nopatrenia) podľa aktuálne platného Občianskeho súdneho poriadku a neskôr Civilného\nsprávneho poriadku, avšak využitie možností daných účastníkom konania procesnými\npredpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v konaní spôsobuje síce predĺženie\npriebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú\nzbytočné prieťahy (mutatis mutandis I. ÚS 31/01). Využitím svojich práv na podanie\nopravných prostriedkov teda sťažovatelia neprispeli svojím správaním k zbytočným\nprieťahom v konaní, avšak museli si byť vedomí toho, že tým prirodzene dochádza\nk oddialeniu rozhodnutia v ich veci.\n14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci\na predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie predmetného konania – v časti\no určenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom – takmer 5,5 rokov, je už samo osebe\nneprimerané, a to napriek tomu, že vec sa približne pol roka nachádzala na odvolacom súde,\npričom toto obdobie nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu a postup krajského súdu\nsťažovateľmi napadnutý nebol, a taktiež napriek tomu, že v postupe okresného súdu nie sú\nvýznamnejšie nečinnosti.\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou však pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\n\n15\n\nÚstavný súd konštatuje, že okresný súd v posudzovanej veci opakovane nekonal\nefektívne najmä preto, že ako to z chronológie úkonov vykonaných v napadnutom konaní\nvyplýva (pozri bod II/5 tohto nálezu), jeho niektoré rozsudky museli byť zrušené pre ich\nnepreskúmateľnosť absencie kvalifikovaného a dostatočného odôvodnenia. Krajský súd\nzrušil najprv 30. októbra 2012 rozsudok okresného súdu, pričom odvolací súd zdôraznil, že\n„nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku znemožňujú preskúmať jeho správnosť\nz hľadiska odvolania, dôvodmi, ktorého je odvolací súd viazaný“. Rovnako krajský súd\n23. marca 2016 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil z dôvodu, že „V danom\nprípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne skutkový\nstav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán\nk prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré\naplikoval na prejednávaný prípad, avšak závery, ktoré prijal, primerane nezdôvodnil.“.\nZa týchto okolností minimálne poldruha rokov bolo treba pričítať na vrub okresnému\nsúdu, pretože toto obdobie uplynulo neefektívne, k čomu prispel okresný súd svojou\nnesprávnou a nesústredenou činnosťou, pričom uvedená neefektívna činnosť okresného\nsúdu je vzhľadom na zákonom ustanovenú lehotu (šiestich mesiacov), v ktorej mal súd\nrozhodnúť vo veci výživného na maloleté deti, a v kontexte 5,5 rokov trvania napadnutého\nkonania ničím neospravedlniteľná, pretože počas minimálne rok a pol súd nevykonával\nvo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia\nv predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva\nzaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie\nneúčelnej činnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať\nza zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože\nk uvedenému došlo v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom\nuž opakovane uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda\nvykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.\n\n16\n\n15. Pretože okresný súd rozsudkom č. k. 50 C 14/2011-1027 z 28. júna 2017\nv napadnutom konaní rozhodol, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľov podľa § 56\nods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, pričom o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.\n16. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie celkove v sume\n4 000 €, pričom výšku finančného zadosťučinenia odôvodnili „skutočnosťou, že predmetom\nkonaní bolo výživné a starostlivosť o maloleté deti, pričom sťažovateľka a jej dieťa sa vyššie\nuvedeným postupom súdu dostali do právnej neistoty, ktorá trvala viac ako päť rokov“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal\nza odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona\no ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti\nzisteného porušenia práv sťažovateľov, vzhľadom aj na doterajšiu dĺžku napadnutého\nkonania a povahu veci považuje za primerané vo vzťahu k matke maloletých –\nvo výške 500 €, vo vzťahu k už dospelej\na vo vzťahu k maloletému\n\nvo výške 1 000 €\n\nvo výške 1 500 €.\n\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu v bode 2.\n17. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti zo 16. februára\n17\n\n2017 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 17. júla 2017). Za tri úkony\nvykonané v roku 2017 patrí odmena v sume trikrát po 147,33 € a režijný paušál trikrát po\n8,84 € [v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)], preto trovy právneho\nzastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali celkove sumu 468,51 €. Základná\nsadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní\n„dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 234,25 €. Spolu s režijným paušálom teda\njednému sťažovateľovi prislúcha odmena v sume 234,25 €. V prípade troch sťažovateľov\ntvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 702,76 € v zmysle citovanej\nvyhlášky.\nVzhľadom na to, že sťažovatelia si prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nuplatnili „trovy právneho zastúpenia pred Ústavným súdom vo výške 312,34 € bez DPH“,\na pretože to nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi, ústavný súd o uplatnených\ntrovách konania sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n18. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "rodičovské práva, rodina", "prieťahy v konaní", "rodičovské práva, rodina", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "50C/14/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "4900dca9-b54c-4d0a-b985-29279bd606b4:d3f24408-4dcf-4627-a114-17eeee87839d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8713201517.1", "spisova_znacka": "7Co/94/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/94/2015 z 29. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8713201517.1"}, {"guid": "59e60e29-7d39-4969-8816-44099075f589:e0b4ed18-f2b2-4e14-9c22-9731eea3f67a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4210212228.1", "spisova_znacka": "6Co/418/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/418/2014 z 29. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4210212228.1"}, {"guid": "89ad77cb-f0b9-4ebb-97d0-1423764e91ee:318aabc3-7af4-4c12-a2bd-53adda94c500", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312217304.2", "spisova_znacka": "4Co/124/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Co/124/2014 z 15. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312217304.2"}, {"guid": "4e056d64-03e3-4cd2-b12f-b539861ed903:b3885d6c-eab2-454b-9bcb-a3cab3b710d2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1211201193.3", "spisova_znacka": "6Co/232/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/232/2013 z 15. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211201193.3"}], "citovane_v": []}