{"guid": "ussr:a2ba7406-3ea0-4c55-b1fa-be890845b2bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.351.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 351/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 351/2018 z 4. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. júla 2018, sp. zn. II. ÚS 351/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.351.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-07-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a2ba7406-3ea0-4c55-b1fa-be890845b2bc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.351.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.351.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.351.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 351/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nspoločnosťou Artner Legal s. r. o., advokátska kancelária, Mandľová 69, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát Mgr. Štefan Artner, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 95/2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. novembra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 95/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti:\n«... Sťažovateľ je odporcom v súdnom konaní, ktoré začalo v roku 2001. Dňa\n19.11.2001 podal právny predchodca súčasného žalobcu, spoločnosť Slovenský plynárenský\npriemysel a.s. žalobu o zaplatenie sumy 1.463,91 EUR (predtým 44.101,80 Sk) voči\nSťažovateľovi na Okresný súd Bratislava II.\nSlovenský plynárenský priemysel a.s. v priebehu súdneho konania postúpil\npohľadávku, ktorá bola predmetom konania na Okresnom súde Bratislava II. na spoločnosť\nEOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava...\n1.1 Stručné zhrnutie najdôležitejších momentov v doterajšom priebehu súdneho\nkonania\nV uvedenej veci:\nOkresný súd Bratislava II. vydal dňa 17.12.2001 platobný rozkaz č.k. 31RO/4303/01.\nKeďže žalobca, Slovenský plynárenský priemysel a.s., nevedel správne označiť\nžalovaného, Sťažovateľ podal odpor proti platobnému rozkazu až dňa 17.06.2002.\nOkresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 10.07.2002 (doručeným až 16.09.2002)\nodmietol odpor podaný Sťažovateľom proti platobnému rozkazu.\nSťažovateľ podal dňa 30.09.2002 voči uzneseniu o odmietnutí odporu odvolanie;\nKrajský súd Bratislava dňa 20.02.2003 uznesením č.k. 10 Co 236/2002 zrušil\nuznesenie Okresného súdu Bratislava II. o odmietnutí odporu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie;\nNásledne, v priebehu súdneho konania na Okresnom súde Bratislava II. sa\nSťažovateľ aktívne bránil a namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, zúčastnil sa\nvšetkých pojednávaní, ktoré boli vo veci nariadené, predkladal dôkazy a navrhoval\nvykonanie výsluchu svedkov. Okresný súd Bratislava II. vyniesol rozsudok č.k.\n14C/58/2003, ktorým zamietol nárok žalobcu, až dňa 08.04.2009.\nŽalobca podal dňa 01.06.2009 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II.\nodvolanie.\n\n2\n\nKrajský súd Bratislava uznesením č.k. 6Co 259/2009 zo dňa 24.06.2010 napadnutý\nrozsudok Okresného súdu Bratislava II. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 13.04.2012 pripustil zmenu účastníkov\nkonania na strane navrhovateľa z dôvodu postúpenia pohľadávky zo spoločnosti Slovenský\nplynárenský priemysel a s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.\nOkresný súd Bratislava II. rozsudkom č.k. 14C/58/2003 zo dňa 26.09.2012 opätovne\nzamietol nárok žalobcu a zaviazal ho zaplatiť Sťažovateľovi trovy konania.\nŽalobca podal dňa 30.11.2012 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II.\nodvolanie.\nKrajský súd Bratislava rozsudkom zo dňa 09.10.2014 č.k. 9Co 42/2013 zmenil\nrozsudok Okresného súdu Bratislava II. tak, že uplatňovaný nárok priznal žalobcovi a\nzaviazal Sťažovateľa žalovanú sumu uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nVzhľadom na to, že žalobca začal priznaný nárok vymáhať v exekučnom konaní,\nSťažovateľ vymáhaný nárok v plnej výške uhradil.\nSťažovateľ zároveň podal dňa 30.12.2014 prostredníctvom Okresného súdu\nBratislava II. dovolanie smerujúce proti rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k.\n9Co 42/2013.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20.12.2016 č.k. 2Cdo 938/2015\nvyhovel podanému dovolaniu a zrušil rozsudok Krajského súdu Bratislava č.k. 9Co 42/2013\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR bolo doručené Okresnému súdu Bratislava II. dňa\n03.02.2017.\nSúdne konanie je momentálne vedené na Krajskom súde Bratislava č.k. 9Co/95/2017.\nSťažovateľ podal dňa 13.09.2017 sťažnosť na postup súdu a prieťahy v konaní.\nKrajský súd Bratislava odpovedal Sťažovateľovi listom zo dňa 04.10.2017\n(doručeným 05.10.2017), v ktorom Sťažovateľa informoval o prešetrení sťažnosti s tým, že\ndospel k záveru, že sťažnosť je nedôvodná.\nKrajský súd Bratislava dňa 13.11.2017 doručil Sťažovateľovi predvolanie na\npojednávanie vo veci na deň 18.01.2018...\n1.2 Právna a faktická zložitosť veci\n\n3\n\nV priebehu súdneho konania sa konajúce súdy museli predovšetkým vysporiadať\ns problémom aplikácie nasledovných právnych predpisov:\nvyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 140/1979 Zb. o dodávke\nvykurovacích plynov obyvateľstvu,\nAplikácia vyhlášky na nároky uplatnené proti Sťažovateľovi je podľa názoru\nSťažovateľa v rozpore s princípmi Ústavy SR, no konajúce súdy túto otázku nepovažovali za\ndôležitú a argumentačne sa s ňou v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec nevysporiadali.\nZákon č. 70/1998 Z. z. o energetike, v znení neskorších predpisov, ktorý s účinnosťou\nod 01.07.1998 zrušil vyhlášku č. 140/1979 Zb..\nZákon č. 70/1998 Z.z. o energetike a vykonávacie právne predpisy k nemu vydané\n(najmä vyhláška MH SR č. 265/1999 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach\npripojenia, dodávok a merania plynu) upravovali nový postup pri vyúčtovaní ceny\nodobratého plynu.\nPodľa názoru Sťažovateľa nárok uplatnený žalobcom nie je právne ani fakticky\nkomplikovaný, i keď je tu niekoľko prvkov, na základe ktorých je možné pripustiť odlišný\nvýklad a prístup k posudzovanému prípadu.\nAko je však zrejmé z priebehu súdneho konania, Okresný súd Bratislava II. dvakrát\nrozhodol v prospech Sťažovateľa, pričom Krajský súd Bratislava po prvýkrát zrušil\nrozsudok z dôvodu, že nebol náležite zdôvodnený a druhýkrát rozhodol o zmene\nprvostupňového rozsudku, pričom sa dopustil obdobných pochybení (podľa uznesenia\nNajvyššieho súdu SR, ktorým bol rozsudok zrušený) ako Okresný súd Bratislava II. - svoj\nrozsudok náležite neodôvodnil a bez toho, aby sa náležite vysporiadal s dôkaznou situáciou,\nrozhodol v prospech žalobcu.\nDokazovanie v súdnom konaní bolo v podstate ukončené už pred vydaním rozsudku\nOkresného súdu Bratislava II. zo dňa 08.04.2009. V ďalšom priebehu súdneho konania\nv podstate už neboli predložené žiadne nové dôkazy, t.j. dôkazná situácia je už viac ako 8\nrokov viac-menej jasná.\n1.3 Správanie Sťažovateľa\nSťažovateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že v doterajšom priebehu súdneho\nkonania na Okresnom súde Bratislava II., na Krajskom súde Bratislava ako aj na\n\n4\n\nNajvyššom súde SR sa Sťažovateľ zúčastňoval osobne alebo prostredníctvom právneho\nzástupcu všetkých pojednávaní, ktoré boli nariadené vo veci;\nSťažovateľ aktívne predkladal písomné dôkazy na svoju obranu a ochranu svojich\npráv, zabezpečil vypočutie svedkov, ktorí mohli dosvedčiť ním tvrdené skutočnosti;\nSťažovateľ vždy reagoval na výzvy konajúceho súdu bez zbytočného odkladu a vždy\ndodržiaval procesné a poriadkové lehoty, ktoré mu boli konajúcim súdom určené.\nVzhľadom na doterajší priebeh súdneho konania má Sťažovateľ za to, že sa žiadnym\nspôsobom nepričinil o to, že konanie nie je ani po 16 rokoch ukončené.\n1.4 Postup súdu\nVzhľadom na to, že dôkazná situácia je známa a uzavretá už viac ako 8 rokov,\nSťažovateľ zastáva názor, že doteraz každý konajúci súd (Okresný súd Bratislava II.,\nKrajský súd Bratislava, Najvyšší súd Slovenskej republiky) konal nehospodárne\na neefektívne, v dôsledku čoho je kontinuálne porušované právo Sťažovateľa na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v zmysle Ústavy SR) ako aj právo na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote (v zmysle Dohovoru citovaného v texte ďalej).\n... V zmysle prvej vety druhého odseku článku 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa\njeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol\nvyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.\nPodľa článku 6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) ods. 1, prvá veta, Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený pod č. 209/1992 Zb.), každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti\nnemu.\nAko vyplýva z vyššie uvedeného stručného súhrnu súdneho konania, na konajúcich\nsúdoch (Okresnom súde Bratislava II., Krajskom súde v Bratislave a na Najvyššom súde\nSR) je vedený spor žalobcu voči Sťažovateľovi od 17.12.2001.\nSťažovateľ do dnešného dňa vynaložil značné finančné prostriedky, ako aj čas a\nenergiu na ochranu a obhajobu svojich práv a svojho postavenia.\n\n5\n\nOd podania žaloby ubehlo už takmer 16 rokov a Sťažovateľ sa zatiaľ márne snaží\no to, aby konajúce súdy rozhodli a potvrdili to, že Sťažovateľ nie je povinný zaplatiť\nžalovanú sumu a že nie je pasívne legitimovaný v prebiehajúcom súdnom konaní.\nPodľa názoru Sťažovateľa bol postupom súdov, ktorý je stručne opísaný v bode 1\ntejto sťažnosti, porušený základný princíp ochrany práv účastníka konania, a to, aby bola\njeho vec prerokovaná bez zbytočných prieťahov v konaní.\nV súdnom konaní vedenom proti Sťažovateľovi síce počas trvania súdneho sporu boli\nvydané súdne rozhodnutia, avšak ani tieto neodstránili stav právnej neistoty, ktorá\nSťažovateľovi vzniká v dôsledku neukončeného súdneho konania.\nOpakujúcimi sa procesnými úkonmi (pojednávania, rozhodnutia, odvolania)\nkonajúce súdy spôsobili neprimerané zaťaženie oboch strán sporu, a to tak časové ako aj\nfinančné. Sťažovateľ zároveň vníma dlhodobý súdny proces ako zásah do jeho právneho\npostavenia, nakoľko uňho navodzuje pocit, že mu príslušné súdy SR nedokážu zabezpečiť\nprimeranú právnu ochranu, ktorá mu je zaručená zákonmi a Ústavou SR.\nNa základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.10.2014 (č.k.\n9Co 42/2013) podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu bol\nSťažovateľ nútený uhradiť žalovaný nárok, napriek tomu, že tento nárok neuznal a naďalej\nsa domáhal svojich práv podaním dovolania proti uvedenému rozsudku na Najvyšší súd SR.\nPo zrušení rozsudku dovolacím súdom sa márne dožadoval vrátenia uhradenej finančnej\nčiastky od žalobcu - uvedená situácia viedla k ďalšiemu súdnemu sporu, v ktorom\nSťažovateľ žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu. Uvedený stav zhoršil stav\nprávnej neistoty Sťažovateľa a zároveň prinútil Sťažovateľa vynaložiť ďalšie finančné\nprostriedky na súdnu ochranu svojich práv.\nZ vyššie uvedených skutočnosti je možné jednoznačne konštatovať, že z dôvodu\nnehospodárneho a neefektívneho postupu súdov sa Sťažovateľ takmer 16 rokov domáha\nochrany svojich práv. Žalobcovi uhradil žalovanú sumu, ktorej nárok je naďalej sporný\na podľa názoru Sťažovateľa ju uhradil za inú osobu, ktorá mala byť v spore pasívne\nlegitimovaná miesto jeho osoby. Prieťahy v súdnom konaní spôsobili začatie ďalšieho\nsúdneho sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý Sťažovateľovi rovnako spôsobil\nfinančné výdavky ako aj stratu času.\n\n6\n\nPostup súdov SR jednoznačne navodzuje u Sťažovateľa stav právnej neistoty,\npochybnosti o vymožiteľnosti práva ako aj frustráciu z porušovania jeho základných práv\na slobôd. Sťažovateľ sa už takmer 16 rokov zúčastňuje pojednávaní, podáva návrhy\na vynakladá finančné prostriedky v spore, ktorého nemal byť podľa jeho názoru ani\núčastníkom. Doterajší priebeh súdneho sporu v ňom vyvoláva nedôveru voči súdnemu\nsystému a zákonom SR a nedáva mu pocit ochrany, aký by od štátnych orgánov SR a súdov\nSR očakával. Všetky doteraz urobené procesné úkony zo strany Sťažovateľa na jeho\nochranu neviedli k jeho ochrane, určeniu jeho právneho postavenia a zadosťučineniu\nvzhľadom na vynaloženú námahu, čas a finančné prostriedky.\nZ vyššie uvedeného súhrnu podľa názoru Sťažovateľa vyplýva, že boli porušené jeho\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v zmysle Ústavy SR) a jeho práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote (v zmysle Dohovoru).\n... Sťažovateľ sa domnieva, že už vyčerpal všetky dostupné opravné a iné právne\nprostriedky, ktoré by mu mohli slúžiť na ochranu jeho práv na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov a prejednanie v primeranej lehote a z tohto dôvodu je daná právomoc\nÚstavného súdu SR rozhodnúť o tejto sťažnosti.\n... Sťažovateľ je presvedčený, že jeho základné práva bližšie špecifikované v časti 2\ntejto sťažnosti boli porušené. Zároveň je presvedčený, že jednoduchým konštatovaním faktu,\nže jeho práva boli porušené, mu nebude poskytnuté dostatočné zadosťučinenie za celé roky\ntrvania súdneho sporu, za pocity jeho frustrácie a bezmocnosti pri dlhoročných prieťahoch\nv konaní a za stratu jeho viery v spravodlivosť v jeho prípade a za stratu jeho viery v to, že\nkonajúce súdy sú schopné ochrániť jeho práva a právom chránené záujmy.\nVzhľadom na uvedené si Sťažovateľ uplatňuje nárok na priznanie primeraného\nzadosťučinenia v zmysle § 50 ods. 3 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, a to vo výške\n5.000 EUR.\nSťažovateľ pri výpočte primeraného zadosťučinenia nevychádza z nároku\nuplatňovaného žalobcom a nezohľadňuje ani svoje náklady, ktoré doteraz vynaložil pri\nsvojej obrane a ochrane pred neoprávnenými nárokmi žalobcu.\nSťažovateľ pri výpočte vychádzal len z vyššie opísaných subjektívnych pocitov\na pocitu subjektívnej ujmy, ktorú utrpel, ako aj z dĺžky doterajšieho súdneho konania (cca\n\n7\n\n16 rokov) a zadosťučinenie vo výške približne 300 EUR za každý rok trvania súdneho\nkonania považuje za primerané.\n... Krajský súd Bratislava odpovedal na sťažnosť Sťažovateľa listom zo dňa\n04.10.2017, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi Sťažovateľa dňa 05.10.2017.\nZ uvedeného vyplýva, že zákonná lehota na podanie tejto sťažnosti bola dodržaná.\n... Trovy súdneho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia Sťažovateľa\nvo výške 374,80 EUR. Trovy právneho zastúpenia vyčíslené za nižšie uvedené úkony\nprávnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“):\n... Vzhľadom na vyššie uvedené Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vydal\nnasledovný nález:\n1. Základné právo Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 9Co 95/2017\nporušené boli.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu Bratislava v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9Co 95/2017 konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi peňažnú sumu vo výške\n5.000 EUR ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Krajský súd Bratislava povinný\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi náhradu trov konania,\na Krajský súd Bratislava je preto povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\nvo výške 374,80 EUR na účet Artner Legal s.r.o., advokátska kancelária... konajúcej\nprostredníctvom: Mgr. Štefan Artner, advokát a konateľ, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.»\n\n8\n\nII.\n3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n5. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný\n\n9\n\nsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez\nnajmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).\n6. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 95/2017.\n7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n8. Vychádzajúc zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistení od krajského súdu, ústavný\nsúd konštatuje, že napadnuté konanie sa začalo začiatkom roku 2017 a vo veci bol krajským\nsúdom vyhlásený rozsudok 18. januára 2018, teda napadnuté konanie bolo uvedeného dňa\nskončené. Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 25. februára 2018. Napadnuté\nkonanie pred krajským súdom trvalo približne 1 rok.\n9. V súvislosti s uvedeným skutkovým stavom ústavný súd poukazuje na svoju\ndoterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý\nzistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem\n„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno\nvykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa\ntotiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by\nbolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.\n\n10\n\nI. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že\nojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí\nzakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).\n10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti\nústavnému súdu využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o súdoch“) a 13. septembra 2017 podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú\npredsedovi krajského súdu.\n11. Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého\nmal sťažovateľ právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch,\nsa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal\nsťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.\nPo prešetrení vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu zo 4. októbra 2017, ktorý\nuznal dôvodnosť sťažnosti, krajský súd už plynulo vykonával úkony smerujúce\nk rozhodnutiu veci a napokon 18. januára 2018 aj meritórne rozhodol.\n12. Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,\nnemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127\nústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej\njudikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie\nopatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho\nnečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).\n13. Postup krajského súdu v napadnutom konaní zrejme nebol bez prieťahov (čomu\nnasvedčuje aj odpoveď predsedu krajského súdu zo 4. októbra 2017), avšak po využití\núčinných prostriedkov nápravy sa postup krajského súdu nevyznačoval takými významnými\nprieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2\nústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n11\n\n14. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou\nčinnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu\nv napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako\nporušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júla 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "platobný rozkaz", "žaloba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cda0db64-d851-45ec-b5f5-56492a765207", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cda0db64-d851-45ec-b5f5-56492a765207"}, {"guid": "ussr:628a6f86-ce4a-4292-bfb5-c55ed94ae380", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:628a6f86-ce4a-4292-bfb5-c55ed94ae380"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "6b4b0053-1167-46a5-a3d0-3517b899065a:bbddefb9-cbfe-4507-accf-3fb0945ed189", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5713219325.1", "spisova_znacka": "9Co/95/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/95/2017 z 28. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5713219325.1"}, {"guid": "1e9c5ed2-1c4e-48c1-ab32-1620580a067e:5944e206-8d3d-48c1-b03c-a3e464e92dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/42/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/42/2013 z 14. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-03-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1e9c5ed2-1c4e-48c1-ab32-1620580a067e:5944e206-8d3d-48c1-b03c-a3e464e92dcc"}], "citovane_v": []}