{"guid": "ussr:4171b598-7cb7-4f56-be54-1c72dc9f4b61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.356.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 356/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 356/2018 z 4. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. júla 2018, sp. zn. II. ÚS 356/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.356.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4171b598-7cb7-4f56-be54-1c72dc9f4b61", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.356.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.356.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.356.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 356/2018-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát JUDr. Lukáš Garčár, vo veci namietaného porušenia čl. 13 ods. 1, čl. 26\nods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžfk 18/2017 a jeho uznesením\nz 21. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nčl. 13 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžfk 18/2017 a jeho uznesením z 21. marca\n2018. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 19. júna 2018.\n\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len\n„URSO“) vydal sťažovateľovi potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov\nenergie č. 2035/2012/PoP-OZE z 20. septembra 2013 podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona\nč. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej\nvýroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 309/2009 Z. z.“) pre rok 2012 pre zariadenie sťažovateľa ako výrobcu elektriny\nvyužívajúce technológiu výroby elektriny zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným\nvýkonom 0,00988 MW, s uvedením do prevádzky 2. júla 2012, nachádzajúce sa na streche\nhospodárskej budovy súp. č. 664 v katastrálnom území\nč.\n\nna pozemku parc.\n\n, s predpokladaným množstvom vyrobenej elektriny za kalendárny rok 11,31 MWh\n\nbez investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu.\n3. Po vydaní potvrdenia sťažovateľ požiadal podľa § 12b ods. 1 zákona č. 309/2009\nZ. z. o vykonanie zmeny tohto potvrdenia z dôvodu, že je v ňom nesprávny dátum uvedenia\nzariadenia výrobcu elektriny do prevádzky k 2. júlu 2012 s tým, aby bol uvedený správny\ndátum, a to 27. júna 2012.\n4. URSO v oznámení z 29. novembra 2013 uviedol, že zmenu potvrdenia nevykoná,\npretože nebolo preukázané, že by potvrdenie bolo vydané na základe nesprávne alebo\nnepravdivo stanovených údajov. Námietky sťažovateľa považoval za neopodstatnené.\n5. Uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z 8. apríla 2014 bolo\nkonanie o žalobe sťažovateľa smerujúcej proti rozhodnutiu URSO zastavené z dôvodu, že\nnesprávnosť dátumu vykonania funkčnej skúšky v potvrdení o pôvode elektriny, ktoré je\npodkladom pre rozhodnutie v cenovom konaní, bude možné preskúmať až v cenovom\nkonaní.\n6. Na základe odvolania sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Sžf 57/2014 z 25. mája 2016 bolo uznesenie krajského súdu zrušené a vec mu bola\nvrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru najvyššieho súdu boli splnené podmienky na súdny\nprieskum postupu URSO, pretože sťažovateľ konkretizoval svoje subjektívne právo, ktoré\nby mohlo byť postupom URSO dotknuté. Ide o následné finančné nároky sťažovateľa\n2\n\nodvodené od termínu zapojenia do distribučnej sústavy, pričom URSO, ale ani krajský súd\nsa s uplatnenými námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa určenia termínu uvedenia zariadenia\ndo prevádzky riadne nevysporiadali a neuviedli, v čom spočíva ich neopodstatnenosť.\nNásledne krajský súd v zmysle záverov najvyššieho súdu vyžiadal od URSO\nprevádzkový poriadok upravujúci spôsob a podmienky vykonania posudzovanej funkčnej\nskúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy Stredoslovenskej energetiky –\nDistribúcie, a. s. (ďalej len „prevádzkovateľ sústavy“). Predmetný prevádzkový poriadok\nschválený 6. decembra 2010 bol vo forme fotokópie predložený krajskému súdu.\n7. Rozsudkom krajského súdu č. k. 20 S 18/2014-196 z 10. januára 2017 bolo\nzrušené rozhodnutie URSO č. 491/2014/BA z 9. januára 2014 a vec bola vrátená URSO\nna ďalšie konanie.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal URSO kasačnú sťažnosť, v ktorej požadoval,\naby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu sťažovateľa v celom rozsahu\nzamietol, prípadne ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n9. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžfk 18/2017 z 21. marca 2018, doručeným\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa 19. apríla 2018, bol rozsudok krajského súdu zrušený\na konanie bolo zastavené. Najvyšší súd dospel k záveru, že odpadol dôvod na pokračovanie\nv konaní, pretože iným rozsudkom najvyššieho súdu už bola posúdená a vyriešená právna\notázka, ktorá bola predmetom aj tohto konania, pričom rozhodnutie URSO č. 491/2014/BA\nz 9. januára 2014 nemá dopad na žiadne iné právo sťažovateľa deklarované v žalobe, len\nna právo na zákonné určenie termínu uvedenia zariadenia na výrobu elektrickej energie\ndo prevádzky a na nároky, ktoré z toho vyplývajú. Zároveň konštatoval, že keďže v inom\nrozhodnutí najvyššieho súdu bola URSO uložená povinnosť vysporiadať sa s námietkami\nsťažovateľa vyplývajúcimi aj zo žaloby v tomto konaní, právne úvahy prezentované\nv rozhodnutí URSO č. 491/2014/BA z 9. januára 2014 v tom dôsledku stratili právny\nvýznam, pričom toto rozhodnutie nemá vplyv na žiaden iný právny záujem žalobcu.\nJe v záujme naplnenia zásady hospodárnosti konania, aby konanie bolo za tohto stavu\nzastavené. Uznesenie najvyššieho súdu sa stalo právoplatným 19. apríla 2018.\n\n3\n\n10. Podľa názoru sťažovateľa uznesenie najvyššieho súdu je v rozpore s ústavou\na dohovorom. Najvyšší súd nerozhodol tak, aby poskytol rozumné vysvetlenie\na odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností. Uznesenie najvyššieho súdu\nodporuje tiež ústavne zakotveným princípom súdneho konania, pretože sťažovateľovi bola\nodňatá možnosť konať pred súdom. Uvedené závery vychádzajú z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, sú arbitrárne, formalistické a nepreskúmateľné, sú v rozpore s princípom\nprávnej istoty a nezohľadňujú právne relevantnú argumentáciu sťažovateľa.\n11. Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odpadol dôvod\nna pokračovanie v konaní, pretože iným jeho rozsudkom bola posúdená a vyriešená právna\notázka, ktorá bola predmetom aj tohto konania.\n12. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd jednoznačne pochybil, lebo hoci na jednej\nstrane prihliadol na závery vyslovené v obdobnom konaní týkajúcom sa tých istých\núčastníkov (rozsudok sp. zn. 3 Sžf 57/2015 z 22. marca 2017), ale na druhej strane poprel\nsťažovateľove práva tým, že rozhodol o zrušení rozsudku krajského súdu a o zastavení\nkonania, pričom sám prejudikoval, že takýto postup nemá dopad na žiadne iné právo\nsťažovateľa deklarované v žalobe. Rozsudok krajského súdu pritom rozhodol o žalobe tak,\nže rozhodnutie URSO zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. Krajský súd v rozsudku č. k. 20 S 18/2014-196 z 10. januára 2017 URSO uložil,\naby opätovne posúdil časový moment uvedenia zariadenia sťažovateľa ako výrobcu\nelektriny do prevádzky aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v roku 2012 nebol\nprevádzkovateľom sústavy vydaný prevádzkový poriadok, ktorý by v zmysle § 5 ods. 14\nzákona č. 309/2009 Z. z. určil spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Uložil\nURSO prihliadnuť pritom aj na vývoj judikatúry, či už najvyššieho súdu alebo ústavného\nsúdu, v danej otázke (nálezy ústavného súdu č. k. I. ÚS 373/2015-33 z 25. novembra 2015\na č. k. II. ÚS 274/2015-57 zo 16. decembra 2015).\n14. Sťažovateľ zdôrazňuje, že hoci § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. je jasný\na zrozumiteľný, povinnosť v ňom uložená nebola splnená, keďže prevádzkový poriadok\nspôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky neupravil, a preto ani nebolo možné\n\n4\n\npožadovať od sťažovateľa splnenie iných než zákonom uvedených požiadaviek na úspešné\nvykonanie funkčnej skúšky. Z rovnakého dôvodu neobstojí ani názor, podľa ktorého\nneexistencia úpravy v prevádzkovom poriadku ešte neznamená, že by si prevádzkovateľ\nsústavy spôsob a podmienky vykonania skúšok nemohol sám určiť. Ak by sa definícia\npodmienok vykonania funkčných skúšok nachádzala v akomkoľvek inom dokumente ako\nv platnom prevádzkovom poriadku, vzhľadom na § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. by\nneboli tieto podmienky záväzné a právne vynútiteľné.\n15. Sťažovateľ poukazuje ďalej aj na skutočnosť, že od 27. júna 2012 bolo jeho\nzariadenie reálne pripojené do distribučnej sústavy a dodávalo elektrickú energiu. S týmto\nargumentom sa URSO, ale ani najvyšší súd vôbec nezaoberali. Pripustenie svojvoľného,\nnezdôvodňovaného, tendenčného a bez zákonných podmienok upraveného odďaľovania\ndátumu uvedenia zariadenia do prevádzky má za následok nižšiu garantovanú cenu\nvyrobenej energie.\n16. Najvyšší súd rozhodol o kasačnej sťažnosti URSO v zmysle § 462 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku. Toto ustanovenie upravuje ďalšie formy meritórneho\nrozhodnutia kasačného súdu. Kasačný súd je oprávnený zrušiť rozhodnutie krajského súdu,\nak dospeje k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti. Napriek tomu najvyšší súd podľa\nsťažovateľa nezdôvodnil, v čom považoval kasačnú sťažnosť podanú URSO za dôvodnú.\nURSO v kasačnej sťažnosti žiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil\na žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nURSO v podanej kasačnej sťažnosti pritom zotrval na rovnakej argumentačnej línii ako\nv priebehu správneho konania. Sťažovateľ mu opäť oponoval, že jeho právny názor týkajúci\nsa ustálenia času úspešného vykonania funkčnej skúšky zariadenia sťažovateľa na výrobu\nelektriny z obnoviteľných zdrojov energie neobstojí. Táto argumentačná línia URSO bola\nvyhodnotená ako nesprávna v množstve súdnych rozhodnutí týkajúcich sa obdobných\nprípadov. V nadväznosti na už spomínané nálezy ústavného súdu všeobecné súdy vo svojej\nrozhodovacej praxi priznali na určenie rozhodného času uvedenia zariadenia na výrobu\nelektrickej energie do prevádzky právnu relevanciu dátumu faktického vykonania funkčnej\nskúšky uvedeného v bode 12 protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu\nelektriny do sústavy prevádzkovateľa sústavy.\n5\n\n17. Sťažovateľ je toho názoru, že v dôsledku uznesenia najvyššieho súdu, ktorý\nrozsudok krajského súdu zrušil a konanie zastavil, zostalo rozhodnutie URSO ako\nindividuálny správny akt nedotknuté, a teda zároveň právoplatné. Rozhodnutie URSO má\npriamy vplyv na stanovenie pevnej ceny elektriny pre rok 2012 v súvislosti so stanovením\ndoplatku v zmysle vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou\nsa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška č. 255/2011 Z. z.“). Cena elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny uvedené\ndo prevádzky od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 bola vo výške 119,11 €/MWh, kým\ncena elektriny v prípade zariadenia uvedeného do prevádzky v čase od 1. januára 2012\ndo 30. júna 2012 bola vo výške 194,54 €/MWh.\n18. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z článku\n46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, právo na slobodu podnikania zaručeného\npodľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa\nčlánku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nna slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR uznesením Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky č.k. 3Sžfk/18/2017 zo dňa 21.03.2018 porušené boli.\nII. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Sžfk/18/2017 zo dňa\n21.03.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\nna účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia právnemu\nzástupcovi sťažovateľa.“\nII.\n19. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžfk 18/2017 z 21. marca 2018 vyplýva,\nže ním bol rozsudok krajského súdu č. k. 20 S 18/2014-196 z 10. januára 2017 zrušený\na konanie o žalobe sťažovateľa bolo zastavené.\nPodľa konštatovania najvyššieho súdu predmetom súdneho prieskumu v rozsahu\nžaloby bolo posúdenie základnej otázky, či zariadenie sťažovateľa na výrobu elektriny\n\n6\n\nz obnoviteľných zdrojov bolo uvedené do prevádzky po 1. júli 2012 (keď pre cenu elektriny\nplatil § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 255/2011 Z. z.) alebo pred 1. júlom 2012 (keď pre\ncenu elektriny platil § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 255/2011 Z. z.) a či je správny právny\nnázor URSO vyslovený v rozhodnutí č. 491/2014/BA z 9. januára 2014, že čas uvedenia\nzariadenia do prevádzky bol určený v súlade s § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z.,\na preto nebol dôvod na zmenu potvrdenia č. 2035/2012/PoP-OZE z 20. septembra 2013\na týmto dňom bol dátum 2. júl 2012 uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške.\nPodľa\n\nďalšieho konštatovania\n\nnajvyššieho súdu\n\ntento skúmaním vlastnej\n\nrozhodovacej činnosti zistil, že základná právna otázka, ktorá bola predmetom súdneho\nprieskumu v tomto konaní, bola vyhodnotená a zodpovedaná v rozsudku najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Sžf 57/2015 z 22. marca 2017, a to v nadväzujúcom cenovom konaní týkajúcom sa\ntých istých účastníkov konania. V predmetnom cenovom konaní krajský súd na základe\nžaloby sťažovateľa skúmal rozhodnutie Regulačnej rady URSO č. 37/19965/14/RR\nz 24. septembra 2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie č. 2012/2012/E-OZ z 15. mája 2014 a ktorým bola schválená pre\nrok 2012 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh.\nPredmetom aj tohto konania bolo posúdenie základnej otázky, či zariadenie sťažovateľa\nna výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bolo uvedené do prevádzky\npo 1. júli 2012, keď pre cenu elektriny platil § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 255/2011\nZ. z., alebo pred 1. júlom 2012, keď pre cenu elektriny platil § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky\nč. 255/2011 Z. z.\nPodľa názoru najvyššieho súdu zákon č. 309/2009 Z. z. v § 2 ods. 3 písm. e) uvádza\nlegálnu definíciu času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Týmto je\ndátum, keď bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé\nužívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo keď bola úspešne vykonaná funkčná skúška\npripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, a to podľa toho, ktorý dátum nastane\nneskôr. Bolo preto potrebné zo strany správnych orgánov posúdiť, či funkčná skúška bola\nv danom prípade úspešne vykonaná do 30. júna 2012, alebo až po tomto dátume.\n20. V rozsudku sp. zn. 3 Sžf 57/2015 z 22. marca 2017 najvyšší súd zodpovedal\nzákladnú právnu otázku, ktorá je aj predmetom tohto konania. K danej problematike\n\n7\n\nuviedol: «Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa\n25.11.2015 rozhodol, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a/ a čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sžf/43/2014 z 28.01.2015. Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušil a vec\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Záväzný právny názor na výklad a aplikáciu bol\nuvedený v bode 22 odôvodnenia nálezu: „... relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny\nelektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu\nel. energie do prevádzky, pričom podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE\nzariadenie na výrobu el. energie sa považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného\nvykonania funkčnej skúšky pripojenia tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej\nsústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky) spôsob a podmienky vykonania má byť podľa § 5\nods. 14 zákona o podpore OZE určený v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa\ndistribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej vety § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE\nvyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná, ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa\ntechnické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ\ndistribučnej sústavy výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10\ndní odo dňa jej vykonania.“\nÚstavný súd SR v bode 27 poukázal na to, že najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku\nnevysporiadal s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky\na spôsob vykonania funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom\nporiadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu\nelektrickej energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých\nobdobných prípadoch, ale túto nezákonnosť konvalidoval subjektívnym výkladom, ktorý\nnemal oporu v jasných ustanoveniach zákona o podpore OZE a vyhlášky o cenovej\nregulácii. Týmto spôsobom bolo prenesené znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu\ndotknutých zákonných ustanovení ad hoc na výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných\nzdrojov.\nVzhľadom na uvedený právny názor ústavného súdu, najvyšší súd konštatuje, že je\npotrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že sa\nžalovaný vysporiada s námietkami, na ktoré poukázal Ústavný súd SR v náleze. Je potrebné\n\n8\n\nposúdiť, aký vplyv mala absencia prevádzkového poriadku na posúdenie podmienok\na spôsobu vykonania funkčnej skúšky, tiež rozdielne posudzovanie relevantnosti riadku 12\na 13 protokolu o funkčnej skúške a najmä skutočnosti, že zariadenie na výrobu elektrickej\nenergie sa fakticky používalo a dodávalo elektrickú energiu do distribučnej siete už od\n27.06.2012.»\n21. Na základe uvedeného bolo potrebné dospieť k záveru, že odpadol dôvod\nna pokračovanie v konaní, pretože iným rozsudkom najvyššieho súdu už bola posúdená\na vyriešená právna otázka, ktorá bola predmetom aj tohto konania, pričom rozhodnutie\nURSO č. 491/2014/BA z 9. januára 2014 nemá dopad na žiadne iné právo sťažovateľa\ndeklarované v žalobe, len na právo na zákonné určenie termínu uvedenia zariadenia\nna výrobu elektrickej energie do prevádzky a na nároky, ktoré z toho vyplývajú (tieto boli aj\npredmetom konania vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Sžf 57/2015).\n22. Keďže v inom rozhodnutí najvyššieho súdu bola URSO uložená povinnosť\nvysporiadať sa s námietkami sťažovateľa vyplývajúcimi aj zo žaloby v tomto konaní,\nprávne úvahy prezentované v rozhodnutí URSO č. 491/2014/BA z 9. januára 2014 v tom\ndôsledku stratili právny význam, pričom toto rozhodnutie nemá vplyv na žiaden iný právny\nzáujem žalobcu. Najvyšší súd dospel k záveru, že je v záujme naplnenia zásady\nhospodárnosti konania daný dôvod na zastavenie konania v súlade s § 99 písm. g) v spojení\ns § 452 Správneho súdneho poriadku.\nIII.\n23. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n24. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n9\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n25. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n26. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n27. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\n\n10\n\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n28. Sťažovateľ je presvedčený, že najvyšší súd neposkytol rozumné vysvetlenie\na odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností. Hoci na jednej strane prihliadol\nna závery vyslovené v obdobnom konaní týkajúcom sa tých istých účastníkov (sp. zn.\n3 Sžf 57/2015), ale na druhej strane poprel sťažovateľove práva zrušením rozsudku\nkrajského súdu a zastavením konania, hoci rozsudkom krajského súdu bolo rozhodnutie\nURSO zrušené. Najvyšší súd rozhodol o kasačnej sťažnosti URSO v zmysle § 462 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku, teda preto, že kasačnú sťažnosť považoval za dôvodnú.\nNapriek tomu nevysvetlil, prečo ju považoval za dôvodnú. Tým, že najvyšší súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a konanie o žalobe sťažovateľa zastavil, zostalo právoplatné\nrozhodnutie URSO ako individuálny právny akt nedotknuté. Toto rozhodnutie má pritom\npriamy vplyv na stanovenie pevnej ceny elektriny pre rok 2012 v súvislosti so stanovením\ndoplatku v zmysle vyhlášky č. 225/2011 Z. z.\n29. Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že najvyšší súd sa\nvo svojom uznesení sp. zn. 3 Sžfk 18/2017 z 21. marca 2018 vecnou opodstatnenosťou,\nresp. neopodstatnenosťou žaloby sťažovateľa vôbec nezaoberal a túto nijako nehodnotil.\nVychádzal totiž z toho, že na meritórne otázky, ktoré sťažovateľ v žalobe nastolil, dal už\nodpoveď v inom prieskumnom konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžf 57/2015.\n30. Ďalej sa javí pre posúdenie veci ako podstatné, že v danom prípade došlo k tej\nšpecifickej procesnej situácii, keď sťažovateľ žalobou v rámci správneho súdnictva napadol\nuž potvrdenie URSO o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a následne podal\nžalobu aj proti neskoršiemu rozhodnutiu Regulačnej rady URSO, ktorým sa stanovila pevná\ncena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh.\n31. Súdne prieskumné konanie týkajúce sa potvrdenia URSO o pôvode elektriny\nz obnoviteľných zdrojov energie skončilo v dôsledku uznesenia najvyššieho súdu\nzastavením tohto konania, čo z formálno-právneho hľadiska znamená, že toto právoplatné\n\n11\n\npotvrdenie URSO zostalo nedotknuté, teda stále existuje v právoplatnej podobe. Keďže jeho\nzávery (na rozdiel od záverov krajského súdu vyslovených v jeho najvyšším súdom\nzrušenom rozsudku č. k. 20 S 18/2014-196 z 10. januára 2017) sú pre sťažovateľa\nnevýhodné, pretože znamenajú vo svojich dôsledkoch nižšiu cenu elektriny, trvá sťažovateľ\nna tom, že súdne prieskumné konanie malo skončiť meritórnym rozhodnutím, čo sa však\nv dôsledku zrušenia rozsudku krajského súdu a zastavenia konania nestalo.\n32. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že o žalobe sťažovateľa smerujúcej proti\nprávoplatnému rozhodnutiu o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku\nvo výške 119,11 €/MWh (ktoré bolo vydané následne po vydaní potvrdenia URSO\no pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie) bolo právoplatne rozhodnuté\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 57/2015 z 22. marca 2017, a to v prospech\nsťažovateľa. Bolo ním totiž zrušené rozhodnutie Regulačnej rady URSO, ktorým sa\nschválila pevná cena elektriny vo výške 119,11 €/MWh. Najvyšší súd sa v tomto rozsudku\nv plnej miere vysporiadal s tými meritórnymi námietkami sťažovateľa, ktoré uplatnil už\nv konaní o preskúmanie potvrdenia URSO a ktoré tvoria základ aj jeho sťažnosti podanej\nústavnému súdu. Treba dodať, že najvyšší súd sa v tomto rozsudku, čo sa týka merita veci,\npriklonil k právnemu záveru zastávanému sťažovateľom, ktorý vedie k možnej konklúzii\no stanovení sťažovateľom požadovanej vyššej ceny.\n33. Práve vzhľadom na vyriešenie všetkých rozhodujúcich meritórnych otázok\nnastolených sťažovateľom, ku ktorému došlo zo strany najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Sžf 57/2015, bol najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžfk 18/2017\ntoho názoru, že právne úvahy prezentované v rozhodnutí URSO č. 491/2014/BA\nz 9. januára 2014 stratili právny význam a v zmysle zásady hospodárnosti konania bol preto\ndaný dôvod na zastavenie konania o žalobe sťažovateľa.\n34. Ústavný súd je toho názoru, že tento záver najvyššieho súdu je dostatočne\npresvedčivý, nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti a v nijakom prípade\nnemôže znamenať porušenie označených práv sťažovateľa. Pretrvávajúca formálna\nexistencia právoplatného potvrdenia URSO (ktorého závery sú v neprospech sťažovateľa)\n\n12\n\nnemá žiadny vplyv na finančné nároky sťažovateľa, keďže vo vzťahu k týmto zaujal\nnajvyšší súd v inom konaní jednoznačné stanovisko v jeho prospech.\n35. Sťažovateľ napokon spochybňuje správnosť procesnoprávneho postupu\nnajvyššieho súdu, ktorý (podľa názoru sťažovateľa) rozsudok krajského súdu zrušil\ns poukazom na § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, pričom neuviedol, v čom\npovažoval kasačnú sťažnosť URSO za dôvodnú, hoci toto zákonné ustanovenie umožňuje\nzrušiť rozhodnutie krajského súdu v prípade dôvodnosti kasačnej sťažnosti.\n36. Ústavný súd k tomu uvádza, že najvyšší súd postupoval podľa § 452 ods. 1, resp.\n§ 99 písm. g) Správneho súdneho poriadku. Podľa § 452 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto\nzákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 99 písm. g) Správneho súdneho poriadku\nsprávny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní\na nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).\n37. Vzhľadom na správny záver najvyššieho súdu, podľa ktorého dôvod na\npokračovanie v konaní odpadol, treba súhlasiť s tým, že konanie o žalobe sťažovateľa bolo\nzastavené. Takýto postup v rámci kasačného konania by však nebol možný bez súčasného\nzrušenia kasačnou sťažnosťou napadnutého právoplatného rozsudku krajského súdu.\nNajvyšší súd (zrejme per analogiam legis) rozhodol preto o zrušení rozsudku krajského\nsúdu podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Osobitné ustanovenie, ktoré by\numožňovalo kasačnému súdu zrušiť právoplatný rozsudok krajského súdu aj z iných\ndôvodov než tých, ktoré sú uvedené v § 462 Správneho súdneho poriadku, totiž neexistuje.\n38. Nezávisle od dosiaľ uvedených úvah treba napokon konštatovať, že hoci\nsťažovateľ (podľa znenia petitu sťažnosti) namieta aj porušenie základného práva na\nslobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, zo skutkového stavu uvedeného v sťažnosti\nnevyplýva ani len náznak o možnosti porušenia tohto základného práva, pričom sťažovateľ\nsa ani len nepokúsil vysvetliť, v čom konkrétne by malo spočívať ním tvrdené porušenie\njeho základného práva na slobodu prejavu.\n\n13\n\n39. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júla 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a7f00c27-d8b4-46ce-9acd-72ba18273f56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.274.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 274/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 274/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.274.2015.1"}, {"guid": "ussr:bfc8dcce-ff6c-49fa-9237-0f18bfd6570d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.373.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 373/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 373/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.373.2015.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}