{"guid": "ussr:ccd14bf2-bcc2-45c9-a469-0c709ba18bba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.38.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 38/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.38.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ccd14bf2-bcc2-45c9-a469-0c709ba18bba", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.38.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.38.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.38.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 38/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátska kancelária, Černyševského 26,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Em 4/2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava IV (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Em 4/2016\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplynulo:\n«Sťažovateľ je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.\n\nRozsudkom Okresného súdu Bratislava 4 sp. zn. 25 P 85/2013-185 v spojení\ns Rozsudkom KS Bratislava 11CoP 245/2014-204 bol o.i. upravený styk otca s maloletou\ndcérou\n\n,\n\nbytom u matky, ktorej bola zverená\n\nsúdom do osobnej starostlivosti.\nNakoľko matka ich dcéry\n\n,\n\n, bytom\n\naktívne marí vymožiteľnosť citovaného rozsudku došlo\nk situácii, že otec - sťažovateľ naposledy videl svoju dcéru 26.12.2015. Od tej doby napriek\nrozhodnutiu súdnej moci nemal s dcérou osobný kontakt a neskôr ani telefonický resp.\npísomný kontakt.\nV marci 2016 podal na Okresný súd Bratislava 4 - Návrh na výkon rozhodnutia\no úprave styku titulom rozsudku Okresného súdu Bratislava 4 sp. zn. 25 P 85/2013-185\nv spojení s Rozsudkom KS Bratislava 11CoP 245/2014-204 o ktorom doposiaľ nebolo\nrozhodnuté. Konanie je vedené pod sp. zn. 39 Em/4/2016. Súčasne sa snažil riešiť\ndramatický stav podaním trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania trestného\nčinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. na príslušnú súčasť\nprokuratúry - Okresnú prokuratúru Bratislava 4.\nJeho trestné oznámenie však bolo vybavené uznesením o odmietnutí trestného\noznámenia vydaným Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava 4 ČVS: ORP-80/1-VYS-B42016 z 06.06.2016. Proti uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť, ktorá však bola\nuznesením Okresnej prokuratúry Bratislava 4 zamietnutá.\nVzhľadom na pasivitu súdu vo vykonávacom konaní podal sťažovateľ sťažnosť na\nprieťahy jeho predsedníčke. Tá vyhodnotila odpoveďou na jeho sťažnosť listom zo dňa\n7.12.2016 pod č. Spr. 2108/2016 ako nedôvodnú.\nV dôsledku odlúčenia s dcérou po dobu dlhšiu ako jeden rok došlo za aktívnej\npodpory matky k vážnemu narušeniu jej vzťahu k otcovi. Došlo k stavu, kedy sa s ním\nodmieta stýkať. Pritom ich predchádzajúce kontakty boli bezproblémové a o harmonickom\nvzťahu otca s dcérou nasvedčuje aj SMS komunikácia.\nNakoľko súd v zmysle návrhu na výkon rozhodnutia počas 10 mesiacov vôbec\nnekonal, a nevykonaním potrebných opatrení na zabránenie prieťahom spôsobil prieťahy\nv uvedenom konaní, preto sa sťažovateľ rozhodol podať túto ústavnú sťažnosť Ústavnému\nsúdu SR. Treba zvýrazniť, že nejde o štandardný súdny spor ale o výkon rozhodnutia na\n\n2\n\nzáklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorý matka dieťaťa úspešne\nnerešpektovala po dobu vyše roka a v príčinnej súvislosti s týmto marením spravodlivosti\ndosiahla nenapraviteľné narušenie vzťahu otca s dcérou a naopak.\n... Sťažovateľ dáva do pozornosti skutočnosť, že Ústavný súd SR v rámci svojho\nrozhodnutia vyslovil, že „aj v prípade osobných prekážok na strane sudcu môže dôjsť\nk porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Je vecou štátu a\norganizácie práce súdov, aby za situácie, keď tomu nebráni žiadna zákonná prekážka,\nnedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní.“ (I. ÚS 64/00) Zároveň dáva do pozornosti\naj rozhodnutie Ústavného súdu SR, v ktorom uvádza, že „ani právo na zákonného sudcu\n(čl. 48 ods. 1 Ústavy) nevylučuje zo strany všeobecného súdu prijatie primeraných opatrení\nv rámci rozvrhu práce na prejednanie veci náhradným samosudcom (resp. senátom), ak vec\nnemôže prejednať samosudca (resp. senát), ktorý vo veci konal, z dôvodu závažnej prekážky\ndlhodobého charakteru brániacej mu vo výkone sudcovskej činnosti.“ (III. ÚS 229/04).\nNa ťarchu účastníka nemôže ísť zmena legislatívy vyjadrená v argumentácii\nPredsedníčky súdu. Zákonodarca vyjadruje záujem spoločnosti na ochrane detí a\nrodičovských práv výrazne krátkymi lehotami vymedzujúcimi ingerenciu štátu za účelom\nrealizácie opatrení na ochranu maloletých detí. Ďalej treba akcentovať fakt, že sťažovateľ\nako disciplinovaný občan využíval aby zákonné prostriedky na zjednanie nápravy avšak štát\nmu nepomohol.\nPodľa názoru sťažovateľa Okresný súd Bratislava 4 svojím postupom porušil\nhoreuvedené práva garantované Ústavou Slovenskej republiky, ako aj Dohovorom\no ochrane základných ľudských práv a slobôd.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd SR v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil\ntri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.\nČo sa týka posúdenia prvého kritéria, t.j. právna a faktická zložitosti veci, o ktorej\nsúd rozhoduje, sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd v zmysle návrhu niekoľko\nmesiacov vôbec nekonal. Ak by sa súd zaoberal aj dôvodmi návrhu, mohol prijať potrebné\nopatrenia na zamedzenie vzniku ďalších prieťahov. Túto povinnosť však opomenul. Teda\n\n3\n\nskutočným dôvodom, že súd počas niekoľkých mesiacov nenastolil stav právnej istoty\nnebola právna a faktická zložitosť prípadu, ale jeho pasivita, nakoľko vzťahy medzi rodičmi\nboli tak narušené a vyhrotené, že dohoda nebola možná.\nRovnako ani pri posudzovaní druhého kritéria, t.j. správanie účastníka súdneho\nkonania, nemôže Okresný súd Bratislava 4 argumentovať tým, že prieťahy boli spôsobené\nsťažovateľom ako oprávneným, nakoľko sťažovateľ neporušil žiadnu povinnosť.\nPri hodnotení posledného kritéria, ktorým je postup samotného súdu, sťažovateľ\ndáva do pozornosti skutočnosť, že Okresný súd Bratislava 4 niekoľko mesiacov vôbec\nnekonal v zmysle návrhu a bol pasívny. Sťažovateľ nemá vedomosť, že by si autoritatívne\npredvolal matku dieťaťa a snažil sa ju motivovať na umožnenie styku otca s dcérou a\nupozorniť ju na nezákonnosť jej postupu. Takýmto postupom odďaľoval účel výkonu\nrozhodnutia a dosiahnutie právnej istoty účastníkov konania.\nPri pasivite účastníka konania možno o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní\nhovoriť napríklad vtedy, keď súd nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom\nktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho\nkonania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný účinok bol vylúčený,\nprípadne značne zminimalizovaný. Kritérium správania sa účastníkov konania preto\nnemožno pri preskúmavaní zbytočných prieťahov na súde ani preceňovať, ani podceňovať\nnajmä ak je spôsobené účelovo jednou procesnou stranou, v snahe neprimerane poškodiť\ndruhú procesnú stranu, či v snahe oddialiť spravodlivosť. Spravodlivosť súdneho konania\nsa vo všeobecnosti spája s tým, že pomalé súdne konanie spravodlivosť ohrozuje (pomalá\nspravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť). Navyše predlžovanie súdneho konania jednej\nstrane súdneho sporu veľa ráz vyhovuje, v dôsledku čoho súd prestáva byť nestranný.\nJe úlohou všetkých subjektov občianskeho súdneho konania, jeho účastníkov, ale aj osôb\nzúčastnených na konaní (znalci, tlmočníci, prekladatelia), a samozrejme súdu, aby si svoje\npovinnosti plnili riadne a včas\nVzhľadom na to, že sťažovateľovi vznikla v dôsledku prieťahov v uvedenom konaní\npostupom Okresného súdu Bratislava 3 ujma vo výške 10.000 €, sťažovateľ žiada zo strany\nOkresného súdu Bratislava 4 - finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €. Treba zvýrazniť\nnásledky pasivity súdu - vážne a nenapraviteľné narušenie vzťahov medzi otcom a dcérou a\nnaopak. Ide o stav, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie jeho právnej\n\n4\n\nneistoty titulom uvedeného konania. Ide o jediného potomka sťažovateľa, ktorý sa o ňu\nstaral od malička a vytvoril si s ňou pekný citový vzťah. Matka od roku 2008 bráni dcérke,\naby sa mohla s otcom pravidelne stretávať. Dňa 10.04.2014 sa obrátil na Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, so žiadosťou o pomoc. Telefonicky mu bolo oznámené, že\nDetské centrum Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktoré dcérka\nnavštevuje, nespadá pod ministerstvo zdravotníctva a z toho dôvodu nemôžu v danej veci\nkonať. Bolo mu povedané, že to čo popisujem je jednoznačne týranie dieťaťa a mám sa\nobrátiť na políciu. Pre ilustráciu zúfalstva otca prikladám na jeho žiadosť listinné dôkazy\npreukazujúce jeho aktivity preukazujúce stav veci.»\n2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný\nsúd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava 4\nv konaní vedenom pod sp. zn. 39 Em/4/2016 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Bratislava 4 v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Em/4/2016\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vsunie 10.000,- € (slovom\n\ndesaťtisíc EUR), ktoré mu je Okresný súd Bratislava 4 povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava 4 je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n670,51 € /za dva úkony právnej pomoci vrátane DPH/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jindřicha Stoszka, Advokátska\nkancelária, Černyševského 26, Bratislava.“\nII.\n3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný\nsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez\nnajmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).\n5. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu\nBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Em 4/2016.\n6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n\n6\n\n7. Vychádzajúc zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistení okresného súdu ústavný\nsúd konštatuje, že napadnuté konanie sa začalo doručením návrhu „na výkon rozhodnutia\no úprave styku s maloletým dieťaťom“ 18. marca 2016 a uznesením okresného súdu č. k.\n39 Em 4/2016-113 zo 17. mája 2017 bolo skončené (uznesenie nadobudlo právoplatnosť\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 248/2017-132 25. októbra\n2017).\nNapadnuté konanie pred okresným súdom trvalo 1 rok a 2 mesiace, počas ktorých\nokresný súd vykonal minimálne desať relevantných procesných úkonov a 17. mája 2017\nvydal vo veci konečné rozhodnutie, avšak je pravdou, ako to uvádza sťažovateľ vo svojej\nsťažnosti, že okresný súd vo veci „niekoľko mesiacov vôbec nekonal“.\n8. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,\nII. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má\nnevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48\nods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým\nmateriálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí\nvyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako\n„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už\nvo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj\nv trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.\nI. ÚS 42/01).\n9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti\nústavnému súdu využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o súdoch“) a 10. novembra 2016 podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú\npredsedovi okresného súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázal, že by si práva, ktorých\nporušenie namieta pred ústavným súdom, chránil iným spôsobom.\n\n7\n\nÚstavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal\nsťažovateľ právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa\nv okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal\nsťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.\nPo prešetrení vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu zo 7. decembra 2016,\nktorá neuznala dôvodnosť sťažnosti, okresný súd už plynulo vykonával úkony smerujúce\nk rozhodnutiu veci. Ku krátkodobým prieťahom už nedošlo („niekoľko mesačným\nnekonaniam“) a okresný súd napokon 17. mája 2017 aj vo veci rozhodol.\nPostup okresného súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov (boli to\nkrátkodobé prieťahy, ako to uviedol aj sťažovateľ), avšak po využití účinných prostriedkov\nnápravy sa postup okresného súdu nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné\nkvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.\n10. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou\nčinnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu\nv napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako\nporušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto jeho\nsťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "výkon rozhodnutia", "maloletý", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 229/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:ef35be63-19c8-4358-a1f8-c2fff7ec6ce5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/00 z 11. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ef35be63-19c8-4358-a1f8-c2fff7ec6ce5"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "b1f39ffb-7738-4d02-8f44-1b2ff9cd7cf9:e5170142-1117-4fe2-a293-c8eab3bd699c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1416202417.1", "spisova_znacka": "18CoE/248/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/248/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1416202417.1"}, {"guid": "29a5ee0e-3eb2-42e4-8d6c-dd9c3ef114af:bc4b3423-1723-45ef-8bd0-5f0f544511c8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1413204741.1", "spisova_znacka": "11CoP/245/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/245/2014 z 26. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-01-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1413204741.1"}, {"guid": "b05fd5b1-84c8-4d88-8353-929c28c761b3:c254cabb-258e-4e27-89bc-c91d0101d2db", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Em/4/2016", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 39Em/4/2016 z 17. 5. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2017-05-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b05fd5b1-84c8-4d88-8353-929c28c761b3:c254cabb-258e-4e27-89bc-c91d0101d2db"}], "citovane_v": []}