{"guid": "ussr:de5fd2bd-f717-4ddf-9367-91eb13b1b7c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.385.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 385/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 385/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 385/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.385.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de5fd2bd-f717-4ddf-9367-91eb13b1b7c9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.385.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.385.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.385.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 385/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., AK Pekár, s. r. o.,\nKukučínova 24, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod č. k. IV Pz 18/18/1000-18 a upovedomením Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky o vybavení návrhu podľa § 363 Trestného poriadku\nč. k. IV Pz 18/18/1000-8 z 5. marca 2018, postupom Okresnej prokuratúry Martin v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Pv 590/17/5506 a uznesením Okresnej prokuratúry Martin\nč. k. 1 Pv 590/17/5506-8 zo 4. decembra 2017 a postupom Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod ČVS: KRP-88/2-VYS-BB2017 a uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici ČVS: KRP88/2-VYS-BB-2017 z 13. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. mája 2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní\nvedenom pod č. k. IV Pz 18/18/1000-18 (ďalej len „postup generálnej prokuratúry“)\na upovedomením generálnej prokuratúry o vybavení návrhu podľa § 363 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) č. k. IV Pz 18/18/1000-8 z 5. marca 2018 (ďalej len „upovedomenie generálnej\nprokuratúry“), postupom Okresnej prokuratúry Martin (ďalej len „okresná prokuratúra“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 590/17/5506 (ďalej len „postup okresnej prokuratúry“)\na uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 590/17/5506-8 zo 4. decembra 2017\n(ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“) a postupom Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru v Banskej Bystrici (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) v konaní vedenom\npod ČVS: KRP-88/2-VYS-BB-2017\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„postup\n\nkrajského\n\nriaditeľstva“)\n\na uznesením krajského riaditeľstva ČVS: KRP-88/2-VYS-BB-2017 z 13. októbra 2017\n(ďalej len „uznesenie krajského riaditeľstva“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením krajského riaditeľstva bolo proti sťažovateľovi\nvznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1\nTrestného zákona na skutkovom základe, že «ako primátor mesta\nv postavení správcu dane podpísal a vydal dňa 06.02.2017 rozhodnutie o vyrubení rozdielu\ndane pod č. 213/2017 zo dňa 06.02.2017 na základe zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych\ndaniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení\n\n2\n\nneskorších predpisov (ďalej len „ZMD“) a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“),\nktorým v zmysle § 68 ods. 5 DP vyrubilo mesto\n,\n\nso sídlom\n\n(ďalej len „SLK“) rozdiel dane vo výške 166.645,-\n\nEUR na dani za ubytovanie podľa ZMD za obdobie od 01.01.2012 – 31.12.2012, pričom\nmal vedomosť o rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) z 18.02.2016,\nsp. zn. 8Sžf 36/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 11.02.2015,\nč. k. 21S/125/2014-94, právoplatné dňa 21.03.2016, ktorým bolo zrušené predchádzajúce\nrozhodnutie mesta\n\nč. 1120/2013 zo dňa 31.10.2013 podľa § 250j ods. 2\n\npísm. a) OSP pre nesprávne právne posúdenie veci, ako aj listiny doručenej mestu\ndňa 17.05.2016 z Finančného riaditeľstva SR, odbor daňovej metodiky,\nže SLK nie sú platiteľom dane ako poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, pričom\naj napriek tejto vedomosti vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 213/2017\nspôsobom odporujúcim zákonu, a to najmä porušením § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 68 ods. 5\nzákona č. 563/2009 DP, § 37 až 41 ZMD, ako aj čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, pričom\nrozhodoval o právach a povinnostiach spoločnosti SLK a neoprávnene vynucoval\nzaplatenie rozdielu dane vo výške 166.645,- EUR od spoločnosti SLK, čím sa nezákonným\nrozhodnutím o vyrubení rozdielu dane č. 213/2017 snažil spôsobiť spoločnosti SLK škodu a\nmestu\n\nzadovážiť neoprávnený prospech vo výške 166.645,- EUR.».\n3. Sťažovateľ považuje označené uznesenie krajského riaditeľstva za nezákonné,\n\nkeďže proti jeho osobe neboli naplnené zákonné podmienky na vznesenie obvinenia,\npretože z doteraz vykonaného dokazovania nie sú naplnené obligatórne znaky skutkovej\npodstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Sťažovateľ považuje za\nneakceptovateľné, aby bol trestne stíhaný za právny názor podporený niekoľkoročnou\nsúdnou či správnou praxou, a poukazuje na to, že v jeho prípade nedošlo k naplneniu\nobligatórneho znaku skutkovej podstaty predmetného trestného činu, a to úmyselného\nzavinenia. Orgánom činným v trestnom konaní stíhajúcim sťažovateľa pre spomenutý\ntrestný čin absentujú dôkazy, ktoré preukazujú úmyselné zavinenie sťažovateľa.\nZ uvedeného dôvodu podal sťažovateľ proti uzneseniu krajského riaditeľstva sťažnosť,\nktorá bola uznesením okresnej prokuratúry ako nedôvodná zamietnutá. Sťažovateľ\n\n3\n\nuznesenie okresnej prokuratúry o zamietnutí jeho sťažnosti považuje za odporujúce zákonu.\nZ toho dôvodu podal podľa § 363 Trestného poriadku na generálnej prokuratúre návrh\nna zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní. Generálna prokuratúra svojím\nupovedomením sťažovateľa oboznámila s tým, že Generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“) nezistil dôvody na zrušenie právoplatného\nrozhodnutia v prípravnom konaní.\n4. Sťažovateľ orgánom činným v trestnom konaní, ako aj generálnemu prokurátorovi\nvyčíta, že sa vo svojich rozhodnutiach nijako nevysporiadali s absenciou dôkazov\na skutočností preukazujúcich jeho vinu za predmetný trestný čin. Sťažovateľ poukazuje\nna to, že v konaní doložil súdne rozhodnutia, dôvodovú správu k novele zákona o miestnych\ndaniach a ďalšie dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že liečebné kúpele sú platiteľom\ndane za ubytovanie bez ohľadu na to, či sú v postavení podnikateľa alebo zdravotníckeho\nzariadenia. Generálny prokurátor vo vzťahu k dôkazom predloženým sťažovateľom uviedol,\nže judikatúra súdov v slovenskom právnom poriadku nie je záväzným prameňom práva,\nčo sťažovateľ považuje za ústavne nekomformnú argumentáciu, ktorá je v rozpore\ns princípom materiálneho právneho štátu s ohľadom na nález Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. II. ÚS 566/05 z 20. septembra 2006. Generálny prokurátor\nsa nevysporiadal s argumentom sťažovateľa týkajúcim sa toho, že konanie, ktoré mu\nje kladené za vinu, nie je spôsobilé vyvolať trestne relevantný následok, keďže išlo\no prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré nie je predbežne vykonateľné,\nale vykonateľnosť nadobúda až márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania,\npričom včas podané odvolanie má odkladný účinok, preto nemohlo bezprostredne smerovať\nk dokonaniu obzvlášť závažného zločinu, a teda toto konanie podľa názoru sťažovateľa\nnie je možné považovať za pokus trestného činu.\n5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Postupom Generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV PZ 18/18/1000\na\n\njej\n\nupovedomením\n\no\n\nvybavení\n\nnávrhu\n\npodľa\n\n§\n\n363\n\nTrestného\n\nporiadku\n\nč. k. IV Pz 18/18/1000-8 zo dňa 05.03.2018 bolo porušené základné právo sťažovateľa,\na to právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo\n\n4\n\nbyť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonodarcom len za konanie, ktoré ustanoví\nako trestný čin iba zákonodarca podľa čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nPostupom Okresnej prokuratúry Martin v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 PV 590/17/5506 a jej uznesením č.k. 1 PV 590/17/5506-8 zo dňa 04.12.2017 bolo\nporušené základné právo sťažovateľa, a to právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, právo byť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonodarcom len\nza konanie, ktoré ustanoví ako trestný čin iba zákonodarca podľa čl. 49 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\nPostupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici v konaní\nvedenom pod ČVS: KRP-88/2-VYS-BB-2017 a jeho uznesením ČVS: KRP-88/2-VYS-BB2017 zo dňa 13.10.2017 bolo porušené základné právo sťažovateľa, a to právo na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. I Ústavy Slovenskej republiky, právo byť stíhaný\nspôsobom ustanoveným zákonodarcom len za konanie, ktoré ustanoví ako trestný čin\niba zákonodarca podľa čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje upovedomenie generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky č. k. IV PZ 18/18/1000-8, zo dňa 05.03.2018.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry Martin\nč. k. 1 Pv 590/17/5506-8 zo dňa 04.12.2017.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Banskej Bystrici ČVS: KRP-88/2-VYS-BB-2017 zo dňa 13.10.2017\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva\n\nnáhradu trov\n\nkonania, ktoré mu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť na účet\nAK Pekár s.r.o., Kukučínova 24, 974 01 Banská Bytsrica vedený v spoločnosti\n, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n5\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n8. Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom\na aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\n\n6\n\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n11. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jeho predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 140/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\n1. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1, čl. 49 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom a uznesením krajského riaditeľstva\n12. V súvislosti so sťažovateľom napádaným uznesením krajského riaditeľstva,\nna základe rozhodnutia ktorého bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie pre obzvlášť\nzávažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a),\nods. 4 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,\nústavný súd v prvom rade poukazuje na § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého\nsťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne\nprostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne\nposkytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n7\n\n13. Podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku sťažnosťou možno napadnúť každé\nuznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo\nprokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne\npripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu\nje zrejmé, že sťažovateľ sťažnosťou z 13. októbra 2017 namietal, že vznesenie obvinenia\npre skutok uvedený v uznesení krajského riaditeľstva považuje za absurdný a popiera\nakúkoľvek vinu zo spáchania predmetného trestného činu, a domáhal sa toho,\naby dozorujúci prokurátor napadnuté uznesenie krajského riaditeľstva zrušil a uložil\nvyšetrovateľovi krajského riaditeľstva, aby vo veci znovu konal a rozhodol tak, že vec\nodmietne podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva,\nže sťažovateľ sa mohol prostredníctvom jemu dostupných prostriedkov priznaných mu\nzákonom domáhať preskúmania ním namietaného uznesenia krajského riaditeľstva,\nčo napokon aj účinne využil, pričom predmetom jeho sťažnosti boli identické námietky,\naké proti uzneseniu krajského riaditeľstva uvádza aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu\na s ktorými sa v rámci svojej prieskumnej právomoci vysporiadala už okresná prokuratúra.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom\nprerokovaní odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n2. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1, čl. 49 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom a uznesením okresnej prokuratúry\n14. V súvislosti so sťažovateľom napádaným uznesením okresnej prokuratúry,\nna základe ktorého bola sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu krajského riaditeľstva\nzamietnutá ako nedôvodná, ústavný súd opätovne poukazuje na princíp subsidiarity\nzakotvený v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 185 ods. 2 Trestného\nporiadku sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí\ntrestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len\nv tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom\n\n8\n\nstupni. Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné\nrozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, bol porušený zákon. Z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu je zrejmé,\nže sťažovateľ podal návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí podľa § 363 a nasl.\nTrestného poriadku z 12. januára 2018. Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ sa mohol\nprostredníctvom jemu dostupných prostriedkov priznaných mu zákonom domáhať\npreskúmania ním namietaného uznesenia okresnej prokuratúry, čo napokon aj účinne\nvyužil, pričom predmetom jeho návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia\nv prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku boli identické námietky,\naké uvádza aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu a s ktorými sa v rámci svojej\nprieskumnej právomoci vysporiadal už generálny prokurátor. Vzhľadom na uvedené\nústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol\npre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n3. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1, čl. 49 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom a upovedomením generálnej prokuratúry\n15. Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv a práv zaručených\nústavou a dohovorom aj v súvislosti so závermi generálnej prokuratúry vyjadrenými\nv jej upovedomení.\n16. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že mu zásadne neprislúcha hodnotiť\nvykonané dôkazy tak, ako to požaduje sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Takýto postup\nústavného súdu by bol nielen v príkrom rozpore s uvedenými úlohami ústavného súdu,\nale popieral by aj základnú zásadu ústnosti a bezprostrednosti, ktoré vytvárajú najlepšie\npredpoklady na zistenie materiálnej pravdy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 11/2015 zo 7. júla 2016).\n17. Generálna prokuratúra vo svojom upovedomení o vybavení podnetu sťažovateľa\nopísala dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie uznesenia krajského riaditeľstva\no vznesení obvinenia, pričom podľa názoru ústavného súdu sa dostatočne vyčerpávajúco\n\n9\n\nzaoberala námietkami sťažovateľa, ktoré sú totožné s námietkami v ústavnej sťažnosti.\nV súvislosti s vedomosťou sťažovateľa týkajúcou sa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Sžf 36/2015 z 18. februára 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline č. k. 21 S 125/2014-94 z 11. februára 2015 generálny prokurátor uviedol:\n„K vnútornému vzťahu obvineného k týmto rozhodnutiam a jeho práva na vlastný právny\nnázor, konštatujem, že obvinený sa vnútorne nemusí stotožňovať s uvedenými rozhodnutiami\nsúdov, ale je povinný ako verejný činiteľ ich rešpektovať a musí konať v súlade s nimi,\nako to vyplýva okrem iného aj s ustanoveniami § 145 ods. 4 a § 191 ods. 6 Správneho\nsúdneho poriadku.“\n18. Z upovedomenia generálnej prokuratúry ďalej vyplýva, že pre posúdenie toho,\nči sťažovateľ skutok spáchal úmyselným konaním, je potrebné poukázať na to,\nže z predmetných súdnych rozhodnutí mal vedomosť o tom, že subjekt, ktorému vyrubil\nrozdiel dane za rozhodné obdobie, nie je v danom prípade platiteľom dane, keďže bol\nposkytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti. Subjekt v rozhodnom období\nneprevádzkoval svoje zariadenie na základe zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní\n\n(živnostenský\n\nzákon)\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov,\n\na teda\n\nnebol\n\nprevádzkovateľom zariadenia podľa § 41 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach\na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších\npredpisov, keďže v danom prípade neposkytoval odplatné prechodné ubytovanie tak,\nako to ustanovuje § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008\nZ. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní\ndo kategórií a tried, a teda sa na jeho zariadenia v rozhodnej dobe nemohla vzťahovať\nkategorizácia podľa § 3 označenej vyhlášky. Z upovedomenia generálnej prokuratúry\nje ďalej zrejmé: „Na základe vyššie uvedených skutočností je potrebné uviesť, že\nprávoplatné uznesenie vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia bolo vydané na základe\ndostatočného množstva dôkazov, ktoré odôvodňovali postup podľa § 206 ods. 1 Trestného\nporiadku. Predmetné uznesenie bolo vydané v súlade s ustanoveniami § 206 ods. 3 a § 176\nTrestného poriadku, je vo veľmi rozsiahlej miere odôvodnené, obsahuje náležitosti uvedené\nv ustanovení § 176 ods. 2 Trestného poriadku. V odôvodnení uznesenia je poukázané\nna skutočnosti, ktoré vyšetrovateľ PZ považuje za dokázané a na dôkazy o ktoré sa\n\n10\n\npri vydaní uznesenia opieral. Obsahuje aj právne úvahy na základe ktorých vyšetrovateľ\nposudzoval dokázane skutočnosti. Predmetné uznesenie je preskúmateľné. Obvinenie bolo\nvznesené na základe podkladov, ktoré v danom štádiu trestného konania odôvodňovali\nskonštatovať skutočnosť, že skutok sa stal, je trestným činom a mal ho spáchať obvinený...\nK právoplatnému rozhodnutiu prokurátora sp. zn. 1 Pv 590 17/5506-8 zo 04. 12. 2017\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku konštatujem, že je zákonné, nebolo vydané\npredčasne, obsahuje všetky náležitosti v zákonnom ustanovení § 176 ods. 1, ods. 2\nTrestného poriadku a je preskúmateľné.“\n19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\npo jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prokurátor, prokuratúra", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cb833675-456a-4e0f-8c9f-8037945e359f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/2015 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}], "citovane_v": []}