{"guid": "ussr:0cca49ff-64fb-4574-a778-e6bc81465947", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 387/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "nazov": "čl. 20 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0cca49ff-64fb-4574-a778-e6bc81465947", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1/text", "citacie_n": 23, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 387/2018-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť mesta Bardejov, Radničné námestie 16, Bardejov,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3, základného práva\nna ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a 5 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Sžf 12/2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť mesta Bardejov o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. mája 2018 doručená sťažnosť mesta Bardejov (ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „žalobca“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3, základného práva\nna ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a 5 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\nna ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 Sžf 12/2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Úrad pre verejné obstarávanie\n(ďalej aj „úrad“ alebo „žalovaný“) ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím\nč. 21-6000/2013-SK/4 z 2. januára 2014 uložil sťažovateľovi pokutu vo výške 40 000 €\npodľa § 149 ods. 1 písm. k) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom\nobstarávaní“) za to, že sa dostal do omeškania 19 pracovných dní so splnením povinnosti\npodľa § 136 ods. 9 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní v rámci verejnej súťaže\nna predmet podlimitnej zákazky „Stöcklova ulica Bardejov, 2. etapa“ vyhlásenej\nvo Vestníku verejného obstarávania č. 100/2013 z 24. mája 2013 pod zn. 7933-MSP,\nčím si nesplnil povinnosť v lehote stanovenej zákonom o verejnom obstarávaní.\nÚrad pri odôvodnení výšky pokuty poukázal na § 149 ods. 1 písm. k) zákona\no verejnom obstarávaní, ktorý určuje výšku sankcie pevnou sadzbou za každých začatých\n15 pracovných dní omeškania, a preto nebolo možné pristúpiť v danom prípade k moderácii\nzákonom určenej sadzby pokuty správnym orgánom a výšku pokuty nebolo možné upraviť\nani s ohľadom na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu podal sťažovateľ rozklad, v ktorom\nnamietal, že sankcia je neproporcionálna, zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho\ndôsledkom, je v rozpore s princípom právnej istoty a spravodlivosti. Poukázal na to, že keby\nmesto Bardejov porušilo povinnosť podľa § 136 ods. 9 písm. b), c), d) alebo e) zákona\no verejnom obstarávaní a uzatvorilo zmluvu o dielo na realizáciu zákazky, úrad by uložil\n\n2\n\núčastníkovi konania pokutu podľa § 149 ods. 1 písm. i) len vo výške 2 % zmluvnej ceny\núspešného uchádzača, čiže len vo výške 5 302 €, čo je neporovnateľné s uloženou\npokutou za nesplnenie informačnej povinnosti (40 000 €). Sťažovateľ preto navrhol,\naby odvolací orgán jeho rozkladu vyhovel, napadnuté prvostupňové rozhodnutie úradu\nzrušil a aby o pokute bolo rozhodnuté moderáciou jej výšky.\nÚrad o rozklade žalobcu rozhodol rozhodnutím č. 25688/2014, spis. č. 3880- P/2014\nz 9. apríla 2014 tak, že rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie úradu\nako vecne správne potvrdil. Úrad sa stotožnil s právnym názorom a argumentáciou\nsprávneho orgánu prvého stupňa o nemožnosti moderácie pokuty a aplikácie § 149 ods. 4\nzákona o verejnom obstarávaní na prípad uloženia pokuty, pri ktorom je výška pokuty\npriamo zo zákona stanovená pevnou sumou alebo percentom. V prípade sťažovateľa bola\nzákonom určená výška pokuty 20 000 € za každých začatých 15 dní omeškania, čo\npri omeškaní 19 dní znamenalo sumu dvakrát vo výške 20 000 €, čiže spolu sumu 40 000 €.\n4. Sťažovateľ podal žalobu na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),\nktorý bol toho názoru, že správny súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia rozhoduje\nv plnej jurisdikcii, a preto argumentácia žalobcu má oporu v rozhodovacej praxi najvyššieho\nsúdu, ktorý napr. vo veci sp. zn. 4 Sžo 72/2010 z 22. decembra 2010 (s. 7) uviedol,\nže ak správny súd pri preskúmavaní výšky uloženej sankcie zistí, že pokuta uložená\nsprávnym orgánom podľa ustanovenia zákona i vo vzťahu ku skutku žalobcu je zjavne\nneprimeraná a porušujúca princíp proporcionality, musí na túto skutočnosť ako orgán\nzaručujúci nielen zákonné, ale aj spravodlivé posúdenie veci prihliadnuť. Tak,\nako v trestnom konaní pre posúdenie výšky sankcie a jej uloženie predpisy trestného práva\numožňujú uloženie sankcie aj pod hranicou trestnej sadzby, nie je dôvod, aby rovnako\nnemohol rozhodnúť súd rozhodujúci v plnej jurisdikcii aj vo vzťahu ku skutku,\nktorý nenaplnil znaky trestného činu, ale len znaky správneho deliktu.\nKrajský súd uviedol, že výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v danom prípade\nv súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 5 ods. 6 ústavy. Podľa názoru krajského súdu právna istota\na spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych\nprípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne, neprimerané povahe\nskutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie\n\n3\n\nchcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia chrániť\nzávažný verejný záujem. Krajský súd preto zastáva názor, že súd je pri ukladaní sankcie\npovinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok.\nKrajský súd s ohľadom na skutkové okolnosti veci bol toho názoru, že ani zo znenia\n§ 149 ods. 1 písm. k) zákona o verejnom obstarávaní, ktorý ustanovil sankciu v rigoróznej\nvýške 20 000 € za každých začatých 15 dní omeškania, nemožno vyvodiť záver, že správny\norgán a predovšetkým súd nemôže, resp. nemá posudzovať výšku sankcie vo vzájomnej\nsúvislosti aj s § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a prihliadať na povahu,\nzávažnosť, spôsob a na následky porušenia povinností. Napokon poukázal na to,\nže v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade\ns ústavou, v danom prípade s jej čl. 1 ods. 1 (napr. uznesenie sp. zn. III. ÚS 247/07,\nrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžo 72/2010, 3 Sžf 732/2007).\nKrajský súd v zmysle už uvedeného svojím rozsudkom č. k. 5 S 87/2014-43\nz 20. októbra 2015 vyhovel žalobe sťažovateľa a napadnuté rozhodnutie úradu\nako žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vec vrátil úradu na ďalšie\nkonanie. Zároveň podľa § 250k ods. 1 OSP sťažovateľovi priznal proti úradu náhradu trov\nkonania vo výške 70 € predstavujúcich zaplatený súdny poplatok vo veci, keďže žalobca\npodmienku povinného právneho zastúpenia splnil prostredníctvom svojho zamestnanca\n.\n5. Úrad podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie, ktoré odôvodnil tým,\nže v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP [§ 205 ods. 2 písm. a) OSP],\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205\nods. 2 písm. b) OSP], a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) OSP].\nÚrad vo svojom odvolaní k rozsudku krajského súdu uviedol, že ako ústredný orgán\nštátnej správy môže postupovať len podľa zákona a nemožno legitímne očakávať,\naby v konkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa\nktorého „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“. Štátny orgán, ktorého postavenie a právomoci sú\n\n4\n\nzákonom reglementované, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej\núvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, pretože takéto konanie mu príslušný\nprávny predpis neumožňuje. Povinnosť konať v súlade so zákonmi a inými predpismi\nexplicitne vyplýva pre správny orgán zároveň z § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“), podľa ktorého „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi.“. Úrad bol toho názoru, že v konaní o uložení pokuty\nsťažovateľovi postupoval a rozhodol plne v rozsahu stanovenom zákonom o verejnom\nobstarávaní a v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy.\nÚrad poukázal na výklad ústavného súdu v uznesení sp. zn. I. ÚS 3/1998\nz 5. februára 1998, v zmysle ktorého „Len taký postup orgánu štátu, ktorý zohľadňuje\nústavné princípy citovaného ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky spôsobom\na v rozsahu uvedenom vyššie pod bodom 1, je naplnením princípu právnej istoty\nako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Základnou\npodmienkou v materiálnom právnom štáte je dôsledné dodržiavanie kompetencií orgánmi\nverejnej moci. V dôsledku uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony\nupravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali v konaní\nnad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom\nustanovený rozsah právomocí jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže\ndôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu,\nktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného\nrozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže\ntakéto konanie príslušný právny predpis neupravuje.“.\nÚrad uviedol: „... z uvedenej judikatúry jednoznačne vyplýva princíp zákonnosti,\nktorý ovláda činnosť verejnej správy ako celok, t. j. limitovanie štátnych orgánov\nnormatívnou právnou úpravou... nemôže byť tento princíp vylúčený pri uplatňovaní\nprávomoci vykonávateľov verejnej správy ani v rámci administratívneho trestania.“\nÚrad uviedol, že v § 149 ods. 1 písm. k) zákona o verejnom obstarávaní („úrad uloží\nverejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 20 000 eur za každých\nzačatých 15 pracovných dní omeškania so splnením povinnosti podľa § 136 ods. 9 písm. a),\nb), c), d) alebo e), ak nedošlo k uzavretiu zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej\n\n5\n\ndohody“) je obligatórne stanovená výška pokuty za nesplnenie informačnej povinnosti\npodľa § 136 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní, a preto nemohol na tento prípad\naplikovať § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a zohľadniť povahu, závažnosť\nči následky porušenia povinnosti.\nÚrad uviedol, že prihliadať na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia\npovinnosti podľa § 149 ods. 4 zákona o verenom obstarávaní môže len v prípadoch\nuvedených v § 149 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď zákon stanovuje výšku\npokuty v rozmedzí od výšky 1 000 € do výšky 30 000 €.\nÚrad poukázal na to, že zákon o verejnom obstarávaní rozlišuje dve skupiny\nsprávnych deliktov spáchaných verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V § 149\nods. 1 zákona o verejnom obstarávaní sú vymenované správne delikty, ktoré predstavujú\nnajzávažnejšie porušenia zákona o verenom obstarávaní a sú sankcionované fixne\nstanovenou pokutou (zákonom stanovené percento v závislosti od zmluvnej ceny,\nresp. pevne stanovená suma v eurách). Úrad je teda v prípade preukázania spáchania\nsprávneho deliktu uvedeného v § 149 ods. 1 zákona o verenom obstarávaní povinný uložiť\npokutu vo výške pevne stanovenej zákonom a nemá možnosť uplatniť správnu úvahu.\nÚrad ďalej uvádza, že do druhej skupiny správnych deliktov patria porušenia zákona\no verejnom obstarávaní uvedené v § 149 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, za ktoré\nukladá úrad pokuty v rozmedzí od výšky 1 000 € do výšky 30 000 €. Pri týchto správnych\ndeliktoch úrad postupuje podľa § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a pri ukladaní\npokuty prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti.\nV týchto prípadoch úrad po uplatnení správnej úvahy rozhoduje o uložení pokuty za správne\ndelikty uvedené v § 149 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v zákonom stanovenom\nrozsahu.\nÚrad argumentuje, že ak by mohol aj pri správnych deliktoch uvedených v § 149\nods. 1 zákona o verejnom obstarávaní uložiť sankciu v inej výške, ako je pevne stanovená\nzákonom, bol by tým popretý účel a zmysel aplikovanej právnej normy. Zároveň by stratilo\nrozlišovanie správnych deliktov podľa § 149 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní\nakékoľvek opodstatnenie.\nÚrad upozornil na to, že je potrebné rozlišovať čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy. Je neprípustný\nprávny názor, že úrad ako štátny orgán môže aplikovať § 149 ods. 4 zákona o verejnom\n\n6\n\nobstarávaní z dôvodu, že to nemá zakázané, pretože princíp zakotvený v ústave, že každý\nmôže konať, čo nie je zákonom zakázané, platí pre fyzické osoby a právnické osoby,\nno nevzťahuje sa na štátne orgány. Akceptovaním argumentácie krajského súdu by došlo\nk popretiu elementárnej právnej istoty, keďže od správneho orgánu nemožno legitímne\nočakávať, aby porušoval princíp legality zakotvený ústave. Zároveň by uvedený postup\nnarúšal princíp trojdelenia moci, keďže orgán aplikácie práva, či už v rámci výkonnej,\nalebo súdnej moci, by si takto neprípustným spôsobom atrahoval právomoc zákonodarného\norgánu.\nÚrad\n\npoukázal\n\nna\n\nrozsudky\n\nsúdov\n\npreskúmavajúcich\n\nvýšku\n\nsankcie\n\nna základe jej rigorózne stanovenej výšky (rozsudok najvyššieho súdu v konaniach\nso sp. zn. 2 Sžo 452/2009, sp. zn. 2 Sžf 737/2012, sp. zn. 4 Sžf 60/2014 a rozsudky\nkrajského súdu č. k. 3 S 357/2010-38, č. k. 3 S 243/2011-30, č. k. 3 S 202/2011-79).\nV žiadnom prípade, až na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžf 85/2012 z 28. mája 2013,\nna ktorý poukázal sťažovateľ, dosiaľ nebola spochybnená ustálená rozhodovacia prax úradu\ntýkajúca sa uloženia zákonom fixne stanovenej pokuty pri správnych deliktoch podľa § 149\nods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.\nÚrad zároveň poukázal aj na rozsudok senátu 5 S krajského súdu (čiže senátu, ktorý\nrozhodoval v prvom stupni v tejto právnej veci), ktorý ešte v rozsudku sp. zn. 5 S 86/2014\nzo 17. marca 2015 (približne 7 mesiacov pred vydaním napadnutého rozsudku) rozhodol\nv súlade s ustálenou judikatúrou. V predmetnom rozsudku krajský súd uviedol: „Čo sa týka\nvýšky sankcie správny orgán správne určil jeho výšku, nakoľko z ustanovenia § 149 ods. 1\npísm. e) ZVO (zákona o verejnom obstarávaní, pozn.) vyplýva, že výška sankcií je 5 %\nzmluvnej ceny ak pri uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody nedodržal\npodmienky ustanovené v § 45 ods. 2-7 a žalovaný nemal možnosť moderácie zákonom\nurčenej sadzby pokuty, a teda nebolo možné upraviť výšku uloženej sankcie s ohľadom\nna povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Zákon o verejnom\nobstarávaní neumožňoval žalovanému ani správnemu orgánu prvého stupňa akúkoľvek\nodchýlku od určenej sadzby.“\nNapokon úrad v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 201 a § 202 OSP podal odvolanie\nproti prvostupňovému rozsudku v časti trov konania, pretože vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP.\n\n7\n\nPodľa názoru úradu súd prvého stupňa nesprávne posúdil okolnosti prípadu,\nkeď na základe skutkového stavu mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať\n§ 250k poslednú vetu OSP, ktorá ustanovuje, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,\nsúd náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Úrad bol toho názoru, že dôvody\nhodné osobitného zreteľa v predmetnej právnej veci nesporne existujú, keďže sťažovateľ\nsíce mal v prvostupňovom rozsudku čiastočný úspech vo veci, ale len pokiaľ ide o výšku\npokuty, a nie pokiaľ ide o oprávnenosť a základ samotnej sankcie. Na základe uvedených\nskutočností úrad zastával názor, že priznanie náhrady trov sťažovateľovi vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil\nv tejto časti tak, že sťažovateľovi sa náhrada trov nepriznáva.\nV zmysle už uvedených argumentov úrad navrhol, aby najvyšší súd rozsudok\nkrajského súdu č. k. 5 S 87/2014-43 z 20. októbra 2015 zmenil tak, že žalobu sťažovateľa\nzamietne.\n6. Sťažovateľ k odvolaniu úradu uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy „trestné obvinenie“ a „práva a záväzky\nobčianskej povahy“, pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru, vykladať\nautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov\ndohovoru (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Judikatúra najvyššieho súdu\n(napr. sp. zn. 3 Sžn 68/2004, 3 Sž 85/2007, 8 Sžo 28/2007, 8 Sžo 147/2008) je jednotná\nv tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že trestanie\nza správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty\nfyzických osôb – podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné\nčiny. Rovnako preto treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému.\nĎalej sťažovateľ poukazoval na princíp právnej istoty a uviedol, že právna istota\na spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych\nprípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe\nskutku a jeho dôsledkom, čo platí aj v prípade, ak zákonodarca v záujme generálnej\nprevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez stanovenia kritérií jej uloženia\nchrániť závažný verejný záujem.\n\n8\n\nSťažovateľ nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, pokiaľ ide o napadnutú časť\nrozsudku krajského súdu v časti trov konania. Uviedol, že v danej veci neexistovali žiadne\ndôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania,\na o náhrade trov konania bolo krajským súdom rozhodnuté v súlade s § 250k ods. 1 OSP.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby najvyšší súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n7. Najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté\nrozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj konania predchádzajúce ich vydaniu\nv rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne\nprávne posúdil.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „... je zrejmé, že skutkový\nstav medzi procesnými stranami sporný nebol.\nV posudzovanej veci neexistovali žiadne pochybnosti o tom, že žalobca naplnil\nskutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. k) zákona o verejnom\nobstarávaní, keď sa ako verejný obstarávateľ dostal do omeškania s informačnou\npovinnosťou podľa § 136 ods. 9 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní o 19 dní.\nÚlohou súdu bolo preto výlučne vyriešenie právnej otázky, či žalovaný bol\npri rozhodovaní o uložení pokuty viazaný pevne stanovenou výškou pokuty, ktorá\nje taxatívne stanovená v zákone o verejnom obstarávaní alebo mal možnosť moderácie\npodľa § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a mal prihliadnuť na závažnosť, spôsob\na následky porušenia povinností žalobcu.\nNajvyšší súd sa v plnom rozsahu stotožnil s podrobnou a logickou argumentáciou\nžalovaného uvedenou v jeho odvolaní.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu bol žalovaný striktne limitovaný zákonom\nstanovenou výškou pokuty, a preto nemohol pri rozhodovaní o výške pokuty použiť správnu\núvahu, resp. prihliadať na iné ako predmetné riešenie stanovené v administratívno-právnej\nnorme, ako to je v prípadoch keď rozhoduje o sankcii podľa § 149 ods. 2 a ods. 3 písm. a)\na písm. d) až f) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. keď správny orgán rozhoduje o uložení\npokuty v rámci hornej a dolnej sadzby alebo do maximálnej výšky pokuty.\n\n9\n\nSprávny súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v sankčných\nveciach sa nemôže zaoberať otázkou, či je príslušná sankcia primeraná vo vzťahu ku skutku,\nkeďže príslušná skutková podstata trestania správneho deliktu, v danom prípade v zmysle\n§ 149 ods. 1 písm. k) zákona o verejnom obstarávaní, jednoznačne vymedzuje spôsob\ntrestania.\nZa stavu, že výška pokuty je podľa ustanovenia § 149 ods. 1 písm. k) zákona\no verejnom obstarávaní určená pevnou sadzbou za každých začatých 15 pracovných dní\nomeškania, nebolo možné pristúpiť v danom prípade k moderácii zákonom určenej sadzby\npokuty a upravovať jej výšku s ohľadom na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia\npovinnosti.\nŽalovaný preto postupoval v zmysle zákona, keď pri ukladaní pokuty prihliadal\nrigorózne len na počet dní, v ktorých bol žalobca v omeškaní so splnením informačnej\npovinnosti.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k\nods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.\nv súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu\nnepriznal.“\n8. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Uplatnenie zásady lex dura sed lex\nv tomto prípade z formálneho hľadiska zaobchádza zo všetkými priestupcami rovnako,\navšak zásadným spôsobom bráni rozlišovať ich majetkovú situáciu. Možno preto\nkonštatovať, že vzniknutá faktická sociálnohospodárska nerovnosť je takej intenzity,\nže zakladá zásah do zásady rovnosti v ústavnoprávnom zmysle /čl. 47 ods. 3 ústavy/.\nPostupom najvyššieho súdu, ktorý v zmysle § 149 ods. 4 zákona o verejnom\nobstarávaní nezhodnotil primeranosť správneho deliktu a uloženej sankcie, resp. možnosť\nprieskumu jej ústavnosti podľa čl. 144 ods. 2 ústavy... došlo k porušeniu práv sťažovateľa\nna súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru;\n\n10\n\npredmetné konanie totiž možno kvalifikovať ako konanie kvázi-trestné, na ktoré sa vzťahuje\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavnokonformným výkladom ust. § 139 ods. 9 písm. e), § 149 ods. 1 písm. k)\na § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní sa dalo obhájiť stanovisko krajského súdu\no možnosti moderovať výšku pokuty a prijať rozhodnutie o uložení nižšej než zákonom\nstanovenej pokuty za príslušný delikt. Stanovená výška pokuty len znemožňuje jej zvýšenie.\nPokiaľ to najvyšší súd nerešpektoval, podľa nás porušil zároveň právo na ochranu\nvlastníckeho práva garantovaného čl. 20 ods. 1, 5 ústavy a čl. 1 ods. 1 protokolu\nk dohovoru...\nProtiústavný stav zakladá tiež okolnosť, kedy všeobecný súd svoj právny názor\nracionálne akceptovaným spôsobom nevyargumentuje; tak sa stalo aj v prejednávanej veci,\nkeď najvyšší súd bez akéhokoľvek vysvetlenia, ako a prečo zvolené riešenie krajským\nsúdom, podporené množstvom judikatúry najvyššieho súdu, neakceptoval, čím porušil\npredvídateľnosť súdneho rozhodovania, ako jedného zo základných hodnôt právneho štátu\npodľa čl. 1 ods. 1 ústavy.\nŽalovaný úrad pre verejné obstarávanie listom zo 16.4.2018 vyzval sťažovateľa\nna okamžitú úhradu uloženej pokuty v nezaplatenej istine 30.000 EUR, a to pod následkami\nexekúcie, preto sťažovateľ iniciuje inštitút odkladu vykonateľnosti napadnutého rozsudku\nNS SR podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde do rozhodnutia o tejto sťažnosti. Exekúcia\nby totiž spôsobila veľkú ujmu na chode mesta a naproti tomu u žalovaného jej odloženie\nnespôsobí žiadnu ujmu. Preto náš návrh v tomto smere je legálny a legitímny a žiadame mu\nvyhovieť.“\n9. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Základné právo mesta Bardejov na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu vlastníctva\npodľa čl. 20 ods. 1, 5 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 Protokolu k dohovoru,\npostupom a rozsudkom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžf 12/2016,\nporušené boli.\n2. Rozsudok NS SR z 21. 2. 2018, sp. zn. 6 Sžf 12/2016 zrušuje a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\n\n11\n\n3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť mestu Bardejov trovy konania v sume\n390,50 EUR /odmena za dva úkony právnej služby po 153,50 € + 2 x 9,21 režijný paušál +\n20 % DPH, t.j. 65,08 €/, a to na účet JUDr. Eleny Ľalíkovej v lehote 1 mesiaca\nod doručenia nálezu.“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n13. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj postup, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov\ns obsahom sťažovateľom označeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3, základného\npráva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a 5 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy,\n\n12\n\nako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.\n14. Podstata sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu nebol dostatočne odôvodnený a argumentačne presvedčivý.\n15. Ústavný súd k námietke sťažovateľa uvádza, že najvyšší súd vyjadril\nv napadnutom rozsudku svoj právny názor o neprípustnosti moderácie správnej pokuty\nv prípade správnych deliktov uvedených v § 149 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní\na vyslovil, že správny súd sa nemôže zaoberať primeranosťou správnej sankcie vo vzťahu\nku skutku v prípade, ak príslušná skutková podstata správneho deliktu jednoznačne\nvymedzuje druh a výšku trestu. Najvyšší súd uviedol, že sa stotožnil s argumentmi úradu,\nktoré v napadnutom rozsudku aj uviedol.\n16. Ústavný súd poukazuje na to, že pre štátne orgány je kľúčovým princípom\nprincíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Štátne orgány môžu konať\niba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“, a úrad\nsprávne poukázal na to, že štátny orgán nie je oprávnený konať nad rozsah svojich\nzákonných právomocí, ako to uvádza § 3 ods. 1 správneho poriadku: „Správne orgány\npostupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.“\nK princípu legality sa ústavný súd už vyjadril (ako poukázal aj úrad vo svojom\nodvolaní) v uznesení sp. zn. I. ÚS 3/1998 z 5. februára 1998, v zmysle ktorého „Len taký\npostup orgánu štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie pod bodom 1, je\nnaplnením princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle čl. 1\nÚstavy Slovenskej republiky. Základnou podmienkou v materiálnom právnom štáte\nje dôsledné dodržiavanie kompetencií orgánmi verejnej moci. V dôsledku uvedeného preto\nštátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci\nneumožňujú, aby samostatne rozhodovali v konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah\nzákonom ustanovených právomoci. Zákonom ustanovený rozsah právomocí jednotlivých\norgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo\n\n13\n\nodlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje,\nnie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah\nsvojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje.“.\n17. Ústavný súd uvádza, že pri ukladaní sankcie pri správnych deliktoch je prísna\nindividualizácia zodpovednosti za skutok a posudzovanie okolností a následkov skutku\nsamozrejmosťou, no sú možné vždy len v rámci zákonom stanovených hraníc.\nZákonodarca sankcie za správne delikty (ktoré sú mimochodom prevažne peňažnej\npovahy) najčastejšie ohraničí vyjadrením, že správny orgán uloží pokutu do určitej výšky\npeňažnej sumy, prípadne že uloží pokutu od určitej výšky peňažnej sumy do určitej výšky\npeňažnej sumy, alebo uvedie, že správny orgán môže uložiť pokutu, čím mu dá možnosť\nod jej uloženia upustiť. To ilustruje rôzne variácie hraníc, v rámci ktorých je správny orgán\noprávnený sa pohybovať pri úvahe o výške (v tomto prípade peňažnej) sankcie za správny\ndelikt.\nTo, ako je ustanovenie zákona o sankcii naformulované, je výlučne vecou a taktiež\nzodpovednosťou zákonodarného orgánu a moderácia správnej sankcie, či už správnym\norgánom, alebo súdom, je možná len v rámci zákonodarným orgánom stanovených hraníc.\n18. Úradu zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase jeho rozhodovania\njasne zadefinoval, že za porušenie povinností uvedených v § 149 ods. 1 „úrad uloží“\n(čiže nemá možnosť od uloženia sankcie upustiť) pokutu v presne a fixne stanovenej výške\nbez ponechania možnosti správnemu orgánu „pohybovať sa“ v určitom rozmedzí\na bez možnosti uloženia alternatívnej sankcie.\nZa porušenie povinností uvedených v § 149 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní\nuž zákonodarný orgán umožnil úradu „pohybovať sa“ pri úvahe o výške sankcie vo vzťahu\nku každému individuálnemu skutku v určitom rozmedzí, a tak mu nechal priestor\nna aplikovanie § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.\nZ už uvedeného jasne vyplýva, že zámerom zákonodarného orgánu v § 149 ods. 1\nzákona o verejnom obstarávaní bolo rigidné ukladanie sankcií za porušenia povinností\nv ňom uvedených a vylúčenie možnosti úradu do výšky sankcií akokoľvek zasahovať.\n\n14\n\nAk by úrad, prípadne súd, uložil inú než v § 149 ods. 1 písm. k) stanovenú sankciu,\nkonal by nielen ultra, ale aj contra legem, nerešpektujúc vôľu zákonodarcu.\n19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\n20. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n21. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nsama osebe nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím\nvlastným.\n\n15\n\n22. Ústavný súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu sa najvyšší súd ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými\ntvrdeniami a námietkami sťažovateľa, a to buď priamo vlastnými argumentmi,\nalebo stotožnením sa s argumentáciou úradu, ktorú v napadnutom rozsudku aj uviedol.\nNapadnutý rozsudok najvyššieho súdu považuje ústavný súd za ústavne udržateľný\na konštatuje, že mu nemožno vyčítať svojvoľnosť či neodôvodnenosť, ktorá by mala\nza následok jeho arbitrárnosť.\n23. Ústavný súd, prihliadajúc na obsah sťažnosti, na obsah napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, ako aj na obsah príloh k sťažnosti týkajúcich sa predmetnej veci,\npri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n24. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti (odklad\nvykonateľnosti napadnutého rozsudku a náhrada trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta-uloženie", "správny delikt", "verejná súťaž"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:b79afc19-058f-4a8b-b317-e1703d6ee9c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b79afc19-058f-4a8b-b317-e1703d6ee9c2"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cb09d5a0-8820-43ba-b294-39f346031c40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.730.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 730/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 730/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.730.2025.1"}, {"guid": "ussr:7ccf3b4e-3e12-45f2-b259-c0acb3046df1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.674.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 674/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 674/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.674.2023.1"}, {"guid": "ussr:eeed5fb1-2e1e-4bd0-b829-855fcc9bbd84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.4.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2022 z 23. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.4.2022.1"}, {"guid": "b7926343-8a01-465a-a2cb-baba876e2815:ecdfb0b5-db9a-4c64-a3b7-742f46b3682a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016200961.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/24/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/24/2018 z 27. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200961.1"}, {"guid": "198bda86-bdc5-4b5b-b5f8-109251845440:bbcd7078-46d3-4101-83aa-f65fcc4cb03a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200588.1", "spisova_znacka": "4Sfk/21/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/21/2023 z 29. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200588.1"}, {"guid": "f528b30c-df33-470c-97ce-a9f1520e55fd:ea543c94-05b7-44c7-acf6-03b3cdeb6a4b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200322.1", "spisova_znacka": "4Stk/6/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/6/2023 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200322.1"}, {"guid": "58c25770-22a5-412d-a667-cb75bf2a72ec:a0f4c9e2-e0d9-45e9-b12c-300023225697", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200409.1", "spisova_znacka": "4Asan/9/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/9/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200409.1"}, {"guid": "b0128a41-0741-4880-a04a-cc7fccb4d284:b5c72d30-1e9c-41d8-8e92-e3cac9ff7ea9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200902.1", "spisova_znacka": "6Asan/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/9/2020 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200902.1"}, {"guid": "a7a75254-f086-4045-9c9e-220a64780622:60a60e1b-c5ba-4c10-b98c-8135f1a23ada", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:2015200638.1", "spisova_znacka": "2Asan/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/6/2019 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:2015200638.1"}, {"guid": "66e5fdbf-c412-42f6-8e23-eccac20dc0c2:abd74070-b3a1-49e1-8135-1ab57b852d4c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201367.3", "spisova_znacka": "BA-5S/217/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/217/2021 z 13. 8. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201367.3"}, {"guid": "4525baeb-8f7e-4f43-9e59-5e7fe85b0685:a82245af-8dd2-495e-8dd8-8829ac371991", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200812.1", "spisova_znacka": "BA-5S/119/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/119/2020 z 21. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-07-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200812.1"}, {"guid": "1aebf587-2ce7-4e5b-9589-079f49bee9f3:098183a3-1d2b-4639-ad7b-cde98e6c6abf", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200130.1", "spisova_znacka": "BA-6S/24/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/24/2022 z 11. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200130.1"}, {"guid": "7d45d2b9-a589-465b-85e5-907c1fd7b7a3:e61de331-7e29-492c-bf51-faf1c4b24512", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200146.1", "spisova_znacka": "TN-13S/37/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/37/2023 z 6. 2. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200146.1"}, {"guid": "4dc547dd-b939-49d0-bae0-650a94da5a89:8889d0c8-1a84-47a2-962e-4e48081ed21e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200322.2", "spisova_znacka": "BA-6S/46/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/46/2019 z 14. 11. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200322.2"}, {"guid": "9ea7a395-1302-4fcb-b844-474dae989698:942a924d-3a9f-42ec-b0a6-0a9e7f09d2ab", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201554.3", "spisova_znacka": "BA-1S/156/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/156/2018 z 16. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201554.3"}, {"guid": "2975f9de-73b5-443d-8594-11186e1395c4:2d99ba28-0a84-4267-a3ce-1fa39e4f7d54", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200427.2", "spisova_znacka": "PO-5Sa/19/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-5Sa/19/2022 z 17. 6. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200427.2"}, {"guid": "f662ecaa-6af4-478f-aee7-a1cb5ffe8193:e79483f3-9e21-4b8a-b29e-fae389e72715", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200585.2", "spisova_znacka": "BA-1S/88/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/88/2023 z 13. 5. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200585.2"}, {"guid": "9ef17761-df92-4505-ba5b-d6e0290ccb7d:32bdee0d-81b8-41a6-8c05-4b8c0247d116", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200312.1", "spisova_znacka": "KE-7S/50/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/50/2022 z 10. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200312.1"}, {"guid": "341af119-54a3-49cd-8163-7db1f565b6ad:4ca871bb-8206-4ec6-8015-efd1498de20a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200070.2", "spisova_znacka": "TT-14S/31/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/31/2023 z 23. 1. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200070.2"}, {"guid": "be45de91-7091-494d-a53e-169d456baced:bcbeb4f3-b191-48cd-9039-4ca8ca370818", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200396.4", "spisova_znacka": "BA-1S/72/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/72/2022 z 21. 11. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200396.4"}, {"guid": "23ede3ab-ca03-45f4-a312-fcac503e8df8:487b45e9-5e9e-45af-8118-9e751d2c6844", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8020200173.4", "spisova_znacka": "2S/19/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/19/2020 z 25. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8020200173.4"}, {"guid": "7c4cba97-38a2-4e5c-84ed-aace5d1f2f14:a63589dd-1b06-400c-aeaa-bb3d9e29f61d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8020200172.3", "spisova_znacka": "2S/18/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/18/2020 z 25. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8020200172.3"}, {"guid": "d556bcc4-9977-4e03-8cc8-f17d4161c7ae:afd0d020-017b-4f42-9392-8ff0446d5678", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6020200409.1", "spisova_znacka": "20Sa/14/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/14/2020 z 14. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6020200409.1"}]}