{"guid": "ussr:98cdd7f2-773e-464c-8df5-49072e2a03a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.391.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 391/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 391/2017 z 20. 3. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 391/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.391.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-20", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/98cdd7f2-773e-464c-8df5-49072e2a03a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.391.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.391.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.391.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 391/2017-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, advokátska\nkancelária, Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. II. ÚS 518/2012-26 zo 14. februára 2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09\nv období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.\nII. ÚS 518/2012-26 zo 14. februára 2013 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €\n\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur tridsaťtri centov), ktorú j e Okresný súd\nKošice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Dariny Solárovej, advokátska\nkancelária, Škultétyho 3, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 391/2017-6 z 22. júna 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej\naj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09 v období po právoplatnosti\nnálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 518/2012-26 zo 14. februára 2013.\n2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:\n„Dňa 28.10.2009 sťažovateľ ako oprávnený z exekučného titulu rozsudku Okresného\nsúdu Košice II zo dňa 16.5.2008 č. k. 20C/40/2005 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 1.7.2019 č. k. 11Co/187/2008-107, ktorým mu bola\npriznaná náhrada mzdy za obdobie od 1.7.2002 do 31.3.2004 s prísl. /úrokmi z omeškania/,\n\n2\n\ndoručil exekútorovi návrh na začatie exekúcie voči povinnému SWAM, s. r. o. Košice,\nktorým sa domáhal vymoženia v návrhu uvedenej časti nevyplatenej náhrady mzdy s prísl.\n... Sťažovateľ preto, že súdne exekučné konanie, po podaní jeho návrhu 28.10.2009\ntrvá už 7 rok a ani po náleze Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.\nII. ÚS 517/2012-26, ktorý v bode 2 výrokovej časti nálezu prikázal súdu konať vo veci\nvedenom pod sp. zn. 48 Er/3404/2009 bez zbytočných prieťahov a preto, že súd nekoná bez\nzbytočných prieťahov ani po príkaze ústavného súdu, ktorý neberie vážne, lebo jeho konanie\nani po náleze ústavného súdu nebolo efektívne a v konaní sa nepostupovalo plynule,\nurýchlene a bez zbytočných prieťahov, má za to, že pomalým postupom súdu, v rozpore\ns ust. § 6 , § 100 prvá veta O. s. p. bolo a je naďalej porušované jeho právo na prejednanie\nveci bez zbytočných prieťahov, zaručené mu čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, domáha sa sťažovateľ ochrany svojho práva na ústavnom súde,\nlebo ani sťažnosť sťažovateľa zo dňa 18.5.2012, ktorú predseda súdu uznal obratom\nza dôvodnú s prísľubom, že bude plynulosť konania sledovať do právoplatnosti rozhodnutia\nani nález ústavného súdu nepriniesli pre sťažovateľa konečné rozhodnutie, ktorým by\nkonanie bolo právoplatne rozhodnuté...“\n2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\no jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er/3404/2009 porušil\nopakovane - po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.\nII. ÚS 517/2012-26, ktorý v bode 2 výrokovej časti nálezu prikázal súdu konať vo veci bez\nzbytočných prieťahov - základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez\nzbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd\nOkresnému súdu Košice II prikazuje konať vo veci vedenom pod sp. zn.\n48 Er/3404/2009 bez zbytočných prieťahov.\n\n3\n\nSťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000. Eur, ktoré\nje mu povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOkresný súd Košice II je povinný vyplatiť Sťažovateľovi 307,62 Eur do 2 mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. Dariny Solárovej...\nDôvodom pre ktorý si sťažovateľ uplatňuje podľa konštantnej judikatúry ESĽP\nv Strasbourgu primerané finančné zadosťučinenie 3000 Eur za toho času celkove už 7 rok\ntrvajúci pocit právnej neistoty sťažovateľa je práve tento pocit právnej neistoty, že kedy súd\njeho exekučnú vec, ktorá sa nepovažuje za právne a ani za fakticky zložitú ako to\nkonštatoval ústavný súd vo svojom náleze zo 14. februára 2013 sp. zn. II. ÚS 517/2012-26,\nprávoplatne rozhodne konečným rozhodnutím ak doposiaľ napriek sťažnosti sťažovateľa\nzo dňa 18.5.2012 a napriek príkazu Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.\nII. ÚS 517/2012-26 v bode 2 výrokovej časti nálezu, ani v 7 roku od začatia exekučného\nkonania nie je definitívne exekučné konanie ukončené konečným rozhodnutím, proti\nktorému by už nebolo možné podať riadny opravný prostriedok.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1SprV/509/2017 zo 6. júla\n2017 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 28. júla\n2017.\n3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov\nvykonaných okresným súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n„... S poukazom na... uvedenú chronológiu úkonov vo veci možno konštatovať, že\nv určitých úsekoch v období roku 2014 a 2015 došlo k obdobiam nečinnosti.\nV zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov, Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd\nkonal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“\n3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu\nokresného súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:\n\n4\n\n„... Faktograficky vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice II zodpovedá\nskutočnostiam vyplývajúcim zo spisu súdu sp. zn. 48 Er 3404/2009.\nSám predseda Okresného súdu Košice II uznáva zbytočné prieťahy v rokoch 2014 a\n2015 avšak k tomu treba dodať to, že aj procesné úkony sudcu neznalého práva Okresného\nsúdu Košice II v rokoch 2014 / od 16.10.2014 kedy bol zbytočne ustanovený súdny znalec /\n2015 a 2016 boli úplne zbytočné, na čo sťažovateľ poukazoval vo svojich podaniach od\nr. 2014, naposledy vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2017 k odvolaniu povinného zo dňa\n11.5.2017 a práve tieto procesné úkony Okresného súdu Košice II od 16.10.2014 a v rokoch\n2014, 2015 a 2016 boli tou rozhodnou skutočnosťou, ktorá spôsobila zbytočné prieťahy\nv predmetnom exekučnom konaní aj po právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 517/2012-26 zo dňa 14. februára 2013.\nPretože však\n- celková dĺžka / 8 rokov / jednoduchého exekučného konania bola viac ako\nprehnaná a exekučné konanie doposiaľ nie je rozhodnuté konečným rozhodnutím\n- a viac ako prehnaná bola aj dĺžka konania / 4 a 1/2 roka / po právoplatnosti Nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 517/2012-26 zo dňa 14. februára 2013\nberúc do úvahy\n- skorší Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 517/2012-26 zo\ndňa 14. februára 2013\n- judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných konaniach\na tiež majúc na zreteli...\n- zmenu petitu ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti požadujúcej výšky priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia takto:\nSťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500.Eur, ktoré\nje mu povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n... Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na tom aby sa v predmetnej veci konalo\nústne pojednávanie, keďže vo veci by neprinieslo žiadne nové skutočnosti.“\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\n\n5\n\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu doručený\n28. februára 2018, ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom\nsúde Košice II pod sp. zn. 48 Er 3404/09 najmä v období po právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu č. k. II. ÚS 518/2012-26 zo 14. februára 2013:\nDňa 28. októbra 2009 súdny exekútor JUDr. Peter Cirbes podal okresnému súdu\nžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sťažovateľa ako oprávneného\nproti povinnému SWAM s. r. o., zmluvnému partnerovi značky Renault so sídlom\nv Košiciach (ďalej len „povinný“), o zaplatenie sumy 2 465,13 € s prísl. Vec bola na\nokresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 48 Er 3404/09.\nDňa 14. februára 2013 ústavný súd svojím nálezom č. k. II. ÚS 518/2012-26 vyslovil\nporušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09.\nOkresnému súdu zároveň prikázal v uvedenej veci konať bez zbytočných prieťahov,\nsťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a priznal mu aj trovy\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\nDňa 20. februára 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa, ktoré podal proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 48 Er 3404/09-77 z 28. decembra 2012. Okresný súd uvedeným uznesením\nnámietkam povinného proti exekúcii nevyhovel.\nDňa 31. januára 2014 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 13/2013-115 napadnuté\nuznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože „odôvodnenie\nuznesenia nie je presvedčivé a je sčasti nepreskúmateľné“.\n6\n\nDňa 4. marca 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 10. marca 2014 bolo uznesenie krajského súdu č. k. 3 Co 13/2013-115\nexpedované účastníkom konania.\nDňa 23. júla 2014 okresný súd (vyššia súdna úradníčka) „v zmysle záverov\nodvolacieho súdu“ uznesením č. k. 48 Er 3404/09-77 ustanovil vo veci znalca, ktorý bol\nzaviazaný vypracovať znalecký posudok „do 30 dní od doručenia spisu“.\nDňa 20. augusta 2014 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o ustanovení\nznalca.\nDňa 16. októbra 2014 okresný súd (sudca) vyhovel odvolaniu sťažovateľa\na spresneným uznesením č. k. 48 Er 3404/09-125 ustanovil vo veci znalca, ktorý bol\nzaviazaný vypracovať znalecký posudok „do 30 dní od doručenia spisu“.\nDňa 3. marca 2015 (po doručení ostatného uznesenia účastníkom konania) bol spis\nzaslaný znalcovi.\nDňa 6. mája 2015 znalec doručil okresnému súdu vypracovaný posudok č. 23/2015.\nDňa 2. júna 2015 bol účastníkom konania doručený znalecký posudok s tým, že sa\nk nemu môžu písomne vyjadriť.\nDňa 29. septembra 2015 sa k znaleckému posudku vyjadril povinný.\nDňa 4. januára 2016 bolo vyjadrenie povinného zaslané znalcovi na zaujatie\nstanoviska.\nDňa 12. januára 2016 znalec zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu povinného\na k jeho námietkam.\nDňa 19. januára 2016 sa k pôvodnému znaleckému posudku vyjadril sťažovateľ.\nDňa 28. septembra 2016 okresný súd zaslal „doplnenie znaleckého posudku“\núčastníkom konania na vyjadrenie.\nDňa 7. októbra 2016 sa sťažovateľ písomne vyjadril k doplnenému znaleckému\nposudku.\nDňa 13. októbra 2016 povinný požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie\nk doplnenému znaleckému posudku.\nDňa 22. decembra 2016 sa povinný písomne vyjadril k doplnenému znaleckému\nposudku.\n\n7\n\nDňa 25. januára 2017 okresný súd uznesením č. k. 48 Er 3404/09-165 zamietol\nnámietky povinného proti exekúcii.\nDňa 8. februára 2017 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie.\nDňa 25. apríla 2017 okresný súd uznesením č. k. 48 Er 3404/09-175 zamietol\nnámietky povinného na zastavenie exekúcie.\nDňa 16. mája 2017 povinný podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 48 Er 3404/09-175.\nDňa 27. júna 2017 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu povinného.\nDňa 30. júna 2017 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\npovinného.\nDňa 21. decembra 2017 krajský súd uznesením č. k. 16 Co 275/2017-201 napadnuté\nuznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, najmä „v dôsledku\nnesprávneho právneho posúdenia veci“.\nDňa 2. februára 2018 bol spis vrátený okresnému súdu.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v exekučnom konaní\nvedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48 Er 3404/09 v období po právoplatnosti\n\n8\n\nnálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 518/2012-26 zo 14. februára 2013 dochádzalo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu (II. ÚS 26/95). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna\nneistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota.\nPre splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec\nprerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne\nnaplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha\nodstránenia právnej neistoty týkajúcej sa jej práv (napr. II. ÚS 518/2012).\n10. Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto\nvec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie\nodvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie\no výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava\na ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach\n\n9\n\nnevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť\nposkytnutá súdna ochrana (napr. I. ÚS 70/98, I.ÚS 56/02).\n11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\n(čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd (rovnako ako aj predtým\nvo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 518/2012) konštatuje, že neprimeraná dĺžka posudzovaného\nkonania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predseda\nokresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť\npredmetnej veci.\n11.2\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto\nkonaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná\nsprávaním sťažovateľa.\n11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie predmetného konania už takmer 8 a pol\nroka je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že ústavný súd už svojím nálezom\npred piatimi rokmi vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal\nokresnému súdu konať v danej veci bez prieťahov.\nOkresný súd bol však v danej veci opakovane aj dlhodobo nečinný, a to konkrétne od\n12. januára 2016 do 28. septembra 2016 (deväť mesiacov).\n\n10\n\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť\nporušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.\nIV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nÚstavný súd konštatuje, že okresný súd v posudzovanej veci počas viac ako jedného\nroka nekonal ani efektívne, keďže jeho rozhodnutie o zamietnutí námietok povinného proti\nexekúcii bolo zrušené uznesením krajského súdu č. k. 3 Co 13/2013-115, pretože\n„odôvodnenie uznesenia nie je presvedčivé a je sčasti nepreskúmateľné“. Okrem toho\nvyššia súdna úradníčka vydala 23. júla 2014 zmätočné uznesenie č. k. 48 Er 3404/09-77\no ustanovení znalca, ktoré muselo byť 16. októbra 2014 nahradené novým uznesením sudcu\nč. k. 48 Er 3404/09-125. Za týchto okolností minimálne dva roky bolo treba pričítať na vrub\nokresnému súdu, pretože toto obdobie je v kontexte napadnutého konania trvajúceho 8 a pol\nroka ničím neospravedlniteľné, keďže počas minimálne takmer dvoch rokov okresný súd\nnevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa\nsťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom\npráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie\nnečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu treba považovať za zbytočné prieťahy\nv konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože k uvedenému\npostupu nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým\nv dôsledku nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už\nopakovane uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda\nvykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 1.\n12. Vzhľadom na to, že ústavný súd už svojím nálezom č. k. II. ÚS 518/2012-26\nzo 14. februára 2013 prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných\nprieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3\n\n11\n\npísm. a) zákona o ústavnom súde, a preto o návrhu sťažovateľa, aby prikázal okresnému\nsúdu konať bez zbytočných prieťahov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku\ntohto nálezu.\n13. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,\nnajmä z dôvodu „právnej neistoty sťažovateľa... kedy súd jeho exekučnú vec, ktorá sa\nnepovažuje za právne a ani za fakticky zložitú... doposiaľ napriek sťažnosti sťažovateľa\nzo dňa 18.5.2012 a napriek príkazu Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.\nII. ÚS 517/2012-26... ani v 7 roku od začatia exekučného konania nie je definitívne\nukončené konečným rozhodnutím.“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre\nsťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie\npodľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti\ns prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä aj na\npredmet konania (ide o exekúciu finančnej čiastky 2 465,13 € s prísl.), považuje\nza primerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu\nk napadnutému\n\nkonaniu\n\nuž\n\nvyslovil\n\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov,\nsťažovateľovi uložil už satisfakciu, napriek tomu okresný súd nekoná vo veci s osobitnou\nstarostlivosťou.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n\n12\n\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti\nz 25. januára 2016 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 28. júla\n2017). Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný\npaušál v sume dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 prislúcha odmena\nv sume 147,33 € spolu s režijným paušálom v sume 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),\npreto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 459,33 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. marca 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:268e5653-0b52-422f-974b-2e88d549a5e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2012 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:268e5653-0b52-422f-974b-2e88d549a5e2"}, {"guid": "ussr:0d3787df-950c-483c-9b4e-dc553c300c5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 517/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 517/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d3787df-950c-483c-9b4e-dc553c300c5a"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:1d569435-0df7-464a-bde9-15f1901f6eae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/02 z 14. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d569435-0df7-464a-bde9-15f1901f6eae"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "0cb9e91c-1578-46b7-a801-0c8a4ed68437:586cfadc-5906-4dd0-913c-e557247e01ef", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6714210103.1", "spisova_znacka": "16Co/275/2017", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/275/2017 z 12. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6714210103.1"}, {"guid": "5bd17984-9049-4df1-a99b-01b8018c30c7:fa395aeb-c5fb-4503-8647-f7122c286aee", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7109212657.1", "spisova_znacka": "3Co/13/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/13/2013 z 19. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7109212657.1"}, {"guid": "09462aec-6436-4ff7-8357-ddc3d2939954:bce2d7e0-c3df-4891-bfbf-7ce823606ace", "ecli": null, "spisova_znacka": "48Er/3404/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 48Er/3404/2009 z 18. 2. 2021", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2021-02-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/09462aec-6436-4ff7-8357-ddc3d2939954:bce2d7e0-c3df-4891-bfbf-7ce823606ace"}], "citovane_v": []}