{"guid": "ussr:d53d9a4a-fc25-4c80-b2e1-9d194839db2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.392.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 392/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.392.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d53d9a4a-fc25-4c80-b2e1-9d194839db2b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.392.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.392.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.392.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 392/2018-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Trnave č. k. 21 Cob 10/2017-335 z 20. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 21 Cob 10/2017-335\nz 20. marca 2018, ktorou žiada vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa\n\nčlánku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčlánku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 21 Cob 10/2017-335 zo dňa 20. 3. 2018 porušené bolo.\nRozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21 Cob 10/2017-335 zo dňa 20. 3. 2018 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Trnave je povinný zaplatiť\n\ntrovy konania v sume\n\n325,42 EUR...“\n2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z k nej pripojených príloh\nvyplynulo, sťažovateľ bol ako žalovaný stranou civilného sporového konania na Okresnom\nsúde Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 Cb 96/2014, v ktorom sa\nako žalobca (ďalej aj „žalobca“) domáhal zaplatenia sumy 21 205,50 €\ns príslušenstvom z titulu neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalobca tvrdil, že\nsťažovateľovi dodal na základe objednávky tovar (dosky 2 triedy, hranoly) a vystavil mu\nfaktúry (spolu na sumu 54 757,50 €), ktoré však sťažovateľ uhradil iba čiastočne\n(neuhradená zostala žalovaná suma). Sťažovateľ sa bránil tým, že žalobca svoj nárok\nnepreukázal žiadnym listinným dôkazom a že so žalobcom\n(\n\n–\n\n) nebol v zmluvnom vzťahu a tovar od neho neprevzal. Sťažovateľ tvrdil, že\n\nv zmluvnom vzťahu bol s otcom žalobcu\n\n(\n\n). Pokiaľ\n\nsťažovateľ poukázal finančné prostriedky žalobcovi, nebolo to na úhradu jeho faktúr, ale na\núhradu faktúr jeho otca, ktorý pod rôznymi zámienkami počas zmluvného vzťahu menil\nčísla účtov, na ktoré žiadal poukázať finančné prostriedky.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 23 Cb 96/2014-250 z 20. októbra 2016 sťažovateľa\nzaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 21 205,50 € s úrokom z omeškania a nahradiť trovy\nkonania. Právne vec posúdil podľa § 409, § 447, § 407 ods. 3, § 450 ods. 1 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný\nzákonník“), teda vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil ako kúpnu zmluvu a poukázal\n\n2\n\nna účinky čiastočného plnenia sťažovateľa ako uznania dlhu. Uzatvorenie kúpnej zmluvy\npovažoval okresný súd za preukázané výsluchom strán sporu, svedkov a listinnými dôkazmi\n(najmä podpísanými faktúrami, dodacími listami, výpismi z účtov o čiastočných úhradách).\nAko svedkov vypočul\n\na\n\nst. Z obsahu faktúr zistil, že\n\nfaktúry vystavil sťažovateľovi žalobca, a nie jeho otec (je v nich uvedené IČO žalobcu).\nPokiaľ sťažovateľ tvrdil, že faktúry sú fiktívne a tovar mu nikdy nebol dodaný, pretože\nfaktúry mali byť vystavené po dohode s otcom žalobcu z dôvodu optimalizácie daňového\nzákladu, okresný súd túto obranu sťažovateľa nepovažoval za preukázanú. Okresný súd\npoukázal i na to, že sťažovateľ pri čiastočných úhradách uvádzal ako variabilný symbol\nčíslo faktúry žalobcu. Výsluch svedka\n\n, ktorý vykonával prepravu dodaného\n\ntovaru a vypočutie ktorého žiadal sťažovateľ, okresný súd nepovažoval za potrebný, pretože\nzistenie, kto prepravu objednával a uhradil, nebolo pre posúdenie veci významné. Rovnako\nnepovažoval okresný súd za významný výsluch zamestnancov sťažovateľa (\n\n,\n\n) ako svedkov navrhovaný k otázke existencie zmluvného vzťahu\nsťažovateľa a otca žalobcu a k spôsobu úhrady kúpnej ceny, pretože z výpovedí sťažovateľa\na žalobcu nevyplynulo, že títo zamestnanci boli prítomní pri vzniku zmlúv. Okresný súd\nnevyhovel ani návrhu sťažovateľa na opakovanie výsluchu\n\na\n\n(pretože sťažovateľ nevysvetlil, z akých dôvodov opakovanie ich výsluchu navrhuje)\na účtovníčky žalobcu\n\n, ktorý považoval za nedôvodný. Okresný súd\n\nna pojednávaní, na ktorom vyhlásil rozsudok, konal v neprítomnosti sťažovateľa, ktorý\nsvoju neúčasť ospravedlnil zlým zdravotným stavom a žiadal pojednávanie odročiť.\nKonštatoval, že nebol dôvod pojednávanie odročiť, pretože naň riadne predvolal právneho\nzástupcu sťažovateľa a nepovažoval za potrebné znova vykonať výsluch sťažovateľa.\nOkresný súd poukázal i na to, že na tomto pojednávaní už nevykonával žiadne dôkazy.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Okresnému súdu\nvytkol, že mu bolo odňaté právo na prednesenie záverečnej reči na pojednávaní 13. mája\n2016, v ktorej v úvode vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, ktorú ale\nkrajský súd nevylúčil z prejednávania veci napriek tomu, že konala v prospech žalobcu\na voči sťažovateľovi bola zaujatá. Sťažovateľovi bolo upreté právo na záverečnú reč, ako aj\nna vyjadrenie k vykonaným dôkazom. Konajúca sudkyňa totiž na pojednávaní 20. októbra\n\n3\n\n2016, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, neumožnila sťažovateľovi predniesť záverečnú\nreč s poukazom na to, že už bola prednesená 13. mája 2016, čo však nie je pravda. Navyše\nokresný súd nevykonal sťažovateľom navrhované dôkazy, a tak nedostatočne zistil\nskutkový stav veci. Posledné pojednávanie okresný súd vykonal v neprítomnosti\nsťažovateľa, ktorému zdravotné dôvody znemožnili účasť. Okresný súd sťažovateľovi odňal\nmožnosť konať pred súdom a rozhodol v rozpore so základnými princípmi civilného\nsporového konania.\n5. Krajský súd rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania rozsudkom\nč. k. 21 Cob 10/2017-335 z 20. marca 2018 podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.\nS dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil\na po preskúmaní odvolania sťažovateľa dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom\nsťažovateľovi neznemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere,\nže by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n6. Rozsudok okresného súdu č. k. 23 Cb 96/2014-250 z 20. októbra 2016 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 21 Cob 10/2017-335 z 20. marca 2018 nadobudol\nprávoplatnosť 23. apríla 2018.\n7. Sťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. 21 Cob 10/2017-335 z 20. marca 2018\nodôvodnil tým, že krajský súd neoznámil sťažovateľovi napriek žiadosti jeho právneho\nzástupcu termín verejného vyhlásenia svojho rozhodnutia, čím sťažovateľovi odňal\nmožnosť konať pred súdom. Sťažovateľ považuje rozsudok krajského súdu za nedostatočne\nodôvodnený, pretože v ňom absentuje právne posúdenie veci, nie je preto zrejmé,\nna základe akej normy hmotného práva dospel krajsky súd k záveru, že rozsudok okresného\nsúdu je vecne správny. Nie je z neho zrejmé ani to, ako sa krajský súd vysporiadal\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, najmä s jednotlivými námietkami prednesenými\nsťažovateľom v rámci jeho obrany. Krajský súd navyše potvrdil rozsudok okresného súdu\n\n4\n\nnapriek tomu, že sťažovateľ ani jeho právny zástupca v dôsledku postupu okresného súdu\nnemali možnosť predniesť záverečnú reč, teda zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor\nna vykonané dokazovanie a jeho úplnosť, zákonnosť a uviesť svoje hodnotenie výsledkov\nvykonaného dokazovania. Záverečná reč sťažovateľa ani jeho právneho zástupcu neodznela\nna pojednávaní 13. mája 2016 a ani na pojednávaní 20. októbra 2016. Sťažovateľ bol takto\npostupom okresného súdu v značnej miere obmedzený pri uplatňovaní svojich práv.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\n12. Sťažovateľ namieta porušenie týchto svojich práv:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Ako zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, k porušeniu týchto jeho práv malo dôjsť\nrozsudkom krajského súdu č. k. 21 Cob 10/2017-335 z 20. marca 2018 preto, že\nsťažovateľovi nebol oznámený napriek jeho žiadosti termín verejného vyhlásenia rozsudku\na tento rozsudok neobsahuje dostatok dôvodov, pričom krajský súd potvrdil rozsudok\nokresného súdu napriek tomu, že v konaní pred okresným súdom došlo k odňatiu možnosti\nsťažovateľa konať pred súdom tým, že mu nebolo umožnené predniesť záverečný návrh,\na tak sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu a právnemu posúdeniu veci.\n14. Krajský súd rozsudok č. k. 21 Cob 10/2017-335 z 20. marca 2018, pokiaľ ide\no jeho záver, podľa ktorého postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti\nsťažovateľa konať pred súdom, odôvodnil takto:\n„Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 13. 05. 2016 (č. l. 204) vyplýva,\nže súd prvej inštancie vyzval strany sporu, aby svoje návrhy zhrnuli a v záverečnej reči sa\nvyjadrili k dokazovaniu a k právnej stránke veci, pričom zdôraznil, z akého dôvodu\nnevykonal dôkazy, o ktoré žiadal žalovaný. Právny zástupca žalovaného toto právo využil,\nvyjadril sa k dokazovaniu, predmetný prednes sám v stanovisku, ktoré adresoval právnemu\nzástupcovi žalobcu označil za svoju záverečnú reč (č. l. 205) a tak odvolateľom označený\nodvolací dôvod, v zmysle ktorého malo byť právnemu zástupcovi žalovaného odňaté právo\nzáverečnej reči nie je daný.\nV rámci záverečnej reči právny zástupca žalovaného tiež vzniesol námietku\nzaujatosti zákonnej sudkyni, z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené a spis bol\npredložený na rozhodnutie o tejto námietke nadriadenému súdu. Krajský súd v Trnave ako\n\n6\n\nsúd príslušný rozhodnúť o vznesenej námietke zaujatosti uznesením č. k. 31Ncb/6/2016-216\nzo dňa 13. 06. 2016 označil námietku zaujatosti za neopodstatnenú, nedôvodnú, vo veci\nkonajúcu sudkyňu JUDr. Janu Tóthovú z prejednávania rozhodnutia v danej veci nevylúčil.\nDňa 16. 06. 2016 bolo síce zo strany žalovaného ešte Krajskému súdu v Trnave doručené\ndoplnenie námietky zaujatosti zo dňa 14. 06. 2016, na ktorú ale v tomto štádiu už\nnadriadený súd nemal dôvod prihliadať.\nPo vrátení spisu Krajským súdom v Trnave súdu prvej inštancie bol určený ďalší\ntermín pojednávania na deň 20. 10. 2016, na ktorý súd predvolal právneho zástupcu\nžalovaného. Nie je dôvod, pre ktorý by bol mal súd predvolávať na konanie i žalovanú\nstranu sporu, ktorá je zastúpená zástupcom pre celé konanie a výsluch žalovaného súd\nnepotreboval vykonať. Prvoinštančný súd teda postupoval v súlade s ust. § 178 C. s. p.,\npodľa ktorého, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie\nspravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutne vykonať jej výsluch\n(1) a predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času\nna prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (2).\nNedoručením predvolania na pojednávanie priamo žalovanému a neakceptovaním jeho\nžiadosti zo dňa 17. 10. 2016 (č. l. 229) o odročenie pojednávanie teda nedošlo k vade\nkonania, ktorá by založila relevantný odvolací dôvod.\nZo spisu ďalej vyplýva, že dňa 18. 10. 2016 bol prvoinštančnému súdu doručený\nďalší návrh žalovaného na vykonanie dokazovania a to o vypočutie svedkov\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\ntým, že žiadal, aby ich súd predvolal, pretože nie je schopný zabezpečiť ich účasť.\nNa pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2016 súd prvej inštancie k tomu návrhu informoval\nprítomných o tom, že navrhované dôkazy a to výsluchy označených svedkov už nevykoná\na dokazovanie súd vyhlásil za skončené. K dôvodom, pre ktoré súd žalovaným žiadané\ndôkazy nevykonal sa podrobne vyjadril v odôvodnení rozhodnutia.\nOdvolací sud nezistil ani existenciu dôvodu pre zrušenie preskúmavaného\nrozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p., podľa ktorého súd prvej inštancie\nv dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhovane dôkazy, ak nie je\núčelne doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Odvolací súd k uvedenému len dopĺňa, že\nsúd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pre rozhodnutie mal dostatok dôkazov,\n\n7\n\nna základe ktorých mohol vo veci vydať správne a zrozumiteľné rozhodnutie, založené\nna logickej argumentácii a vyplývajúce z vykonaného dokazovania. I keď už strany sporu\nukončili svoju podnikateľskú činnosť, záväzkový vzťah vznikol v čase ich podnikateľských\naktivít a nie je možné považovať tvrdenia žalobcu za sporné iba z dôvodu, že i jeho otec\npodniká v rovnakom odbore ako v rozhodnom čase žalobca. Podľa v spise sa\nnachádzajúcich dokladov, každý bol samostatným podnikateľom, a i keď majú meno,\npriezvisko zhodné, odlišuje ich IČO, ktoré v dokumentoch žalobca správne uvádzal a\nktorým sa identifikoval, preto obrana žalovaného odvolateľa založená na tvrdení, že plnil\npre otca žalobcu a so žalobcom nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu je nepreukázaná, na\nrozdiel od tvrdení žalobcu, ktorý existenciu nároku v súdnom konaní preukázal.“\n15. Krajský súd v odôvodnení rozsudku č. k. 21 Cob 10/2017-335 z 20. marca 2018\n(s. 7, bod 18) konštatuje, že na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa, aby mu\noznámil na jeho mailovú adresu miesto a čas vyhlásenia rozsudku, krajský súd takto\npostupoval, o čom svedčí „záznam na pokyne o nariadení pojednávania“.\n16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n17. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\n\n8\n\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n18. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n19. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n20. Vo vzťahu k obsahu sťažnosti sťažovateľa považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť, že sťažovateľ, hoci bol v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom,\nformuloval svoj petit sťažnosti spôsobom, ktorý čiastočne nekorešpondoval s obsahom\nsťažnosti. Ako z petitu sťažnosti doručenej ústavnému súdu, ktorým je ústavný súd viazaný,\nvyplýva, sťažovateľ ním namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nnežiadal ním však, aby sa ústavný súd zaoberal posúdením prípadného porušenia čl. 48\nods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho\n\n9\n\nprítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Napriek tomu sa\nvšak ústavný súd v medziach čl. 6 ods. 1 dohovoru zaoberal i argumentáciou sťažovateľa\nnaznačujúcou možnosť porušenia práva sťažovateľa na prerokovanie veci v jeho\nprítomnosti a jeho práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.\n21. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akých\ndôvodov potvrdil rozsudok okresného súdu, a podrobne reagoval i na jednotlivé pre vec\npodstatné argumenty prednesené v priebehu konania vrátane dôvodov sťažovateľovho\nodvolania. Krajský súd sa osobitne zaoberal posúdením sťažovateľových tvrdení o odňatí\nmožnosti konať pred súdom a konštatoval i to, že právneho zástupcu sťažovateľa o termíne\nverejného vyhlásenia svojho rozhodnutia informoval. Vzhľadom na to, že krajský súd sa\nstotožnil s dôvodmi rozsudku okresného súdu vrátane hmotnoprávneho posúdenia veci,\nna tieto iba odkázal. V takýchto prípadoch ústavný súd stabilne posudzuje naplnenie práva\nstrany sporového konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu,\nzohľadňujúc i dôvody potvrdzovaného prvoinštančného rozhodnutia, a preto aj v tomto\nprípade považuje odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu za také, ktoré spĺňa všetky\npožiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý\nproces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\n22. Pretože podstatou sťažnosti sťažovateľa boli jeho tvrdenia, podľa ktorých mu\nokresný súd odňal možnosť konať pred súdom v dôsledku vykonania posledného\npojednávania v jeho neprítomnosti a v dôsledku toho, že sťažovateľovi malo byť\nznemožnené predniesť záverečný návrh, ústavný súd sa osobitne zaoberal týmito\nnámietkami sťažovateľa. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na to, že zo zdravotných dôvodov sa\nnemohol zúčastniť nariadeného pojednávania a požiadal o jeho odročenie, avšak okresný\nsúd napriek tomu pojednávanie vykonal, ústavný súd v postupe okresného súdu nenachádza\nznaky odňatia možnosti sťažovateľa pred súdom konať. Tak, ako konštatuje krajský súd,\nna pojednávanie nariadené na 20. október 2016 okresný súd riadne predvolal právneho\nzástupcu sťažovateľa, sťažovateľ bol už prv v konaní vypočutý a iný postup okresnému\nsúdu procesné normy neprikazovali. Pokiaľ preto okresný súd nariadené pojednávanie\n\n10\n\nvykonal a toto na základe žiadosti sťažovateľa neodročil, postupoval v súlade so zákonnou\nprocesnou úpravou.\n23. Ústavný súd – ako na to poukázal v sťažnosti i sťažovateľ – považuje právo\nstrany civilného sporového konania na prednesenie záverečného návrhu za významnú\nsúčasť základného práva na súdnu ochranu garantovaného ústavou. Pri posudzovaní jeho\nnaplnenia postupom súdu v konkrétnom prípade je však potrebné sledovať naplnenie jeho\npodstaty, ktorou je v záverečnej fáze civilného sporového konania umožniť každej strane\nsporu vyjadriť sa najmä k výsledkom vykonaného dokazovania vrátane jednotlivých\ndôkazov, umožniť strane predostrieť súdu jej hodnotenie vykonaných dôkazov jednotlivo\na v ich celosti, ako aj ich hodnotenie z hľadiska spôsobu ich vykonania. Súčasťou tohto\npráva je i umožniť strane vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci, teda ozrejmiť súdu, ako\npo právnej stránke strana vec posudzuje. Napriek tomu však ani výkon tohto práva stranou\nnemožno posudzovať formalisticky bez zohľadnenia jeho zmyslu a účelu. Právo vyjadriť\nhodnotenie dôkazov a právnej stránky veci je právom, a nie povinnosťou strany sporového\nkonania. Vo veci sťažovateľa považuje ústavný súd jeho právo na prednesenie záverečného\nzhodnotenia dôkazov a vyjadrenie sa k právnej stránke veci za naplnené v ústavne\nakceptovanej podobe. Sťažovateľovi bolo okresným súdom umožnené potrebné hodnotenie\ndôkazov a svoju verziu právnych záverov okresnému súdu predložiť. Tomu ostatne\nnasvedčuje aj obsah rozhodnutia okresného súdu, ktorý reagoval na argumentáciu\nsťažovateľa a s touto sa i vysporiadal, hoci spôsobom odlišným od názoru sťažovateľa.\n24. Z týchto dôvodov ústavný súd nepovažoval právny názor krajského súdu, ktorým\nodôvodnil potvrdenie odvolaním sťažovateľa napadnutého rozsudku okresného súdu ako\nvecne správneho, za taký, ktorý by bol založený na výklade ustanovení Obchodného\nzákonníka a Civilného sporového poriadku spôsobom popierajúcim ich účel a zmysel.\nÚstavný súd preto nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces a postupom krajského súdu\npri rozhodovaní o jeho odvolaní. Sťažnosť sťažovateľa preto odmietol podľa § 25 zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n\n11\n\n25. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva-kúpna zmluva", "konanie-procesný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "1b6b735b-f3e2-4c89-ab21-e72be234d793:3f99a21b-70e8-466a-916c-4fffb1cacf76", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2114208506.1", "spisova_znacka": "21Cob/10/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/10/2017 z 19. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2114208506.1"}, {"guid": "a95315d6-c235-4cc4-b24d-d40af9dce4cc:6e66c340-2fb3-4113-8d0d-bea419b0f472", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/96/2014", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/96/2014 z 26. 5. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2014-05-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a95315d6-c235-4cc4-b24d-d40af9dce4cc:6e66c340-2fb3-4113-8d0d-bea419b0f472"}], "citovane_v": []}