{"guid": "ussr:a2a79200-3ad2-4e70-a8df-6da002d13ecd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.398.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 398/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 398/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.398.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "nazov": "čl. 20 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a2a79200-3ad2-4e70-a8df-6da002d13ecd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.398.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.398.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.398.2018.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 398/2018-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nKAMWOOD,\n\ns.\n\nr.\n\no.,\n\nSkladištná 4676, Lučenec, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou UHAĽ s. r. o.,\nŠtefana Moyzesa 43, Zvolen, v mene ktorej koná advokát JUDr. Maroš Uhaľ, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru a ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 13\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 33/2016 z 24. mája 2017 a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti KAMWOOD, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra\n2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti KAMWOOD, s. r. o., Skladištná 4676,\nLučenec (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20\n\nods. 1 a 5, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2\nods. 2, čl. 13 ods. 1 ústavy a čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžf 33/2016 z 24. mája 2017\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľke bola daňovými orgánmi na podklade\nvykonanej daňovej kontroly vyrubená daň z pridanej hodnoty. Proti rozhodnutiam daňových\norgánov brojila správnou žalobou, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 23 S 177/2015 zo 16. marca 2016 zamietnutá. Krajský súd\nzamietnutie odôvodnil v podstate na tom základe, že sa v priebehu daňovej kontroly\nnepreukázala reálnosť obchodov s maďarskými dodávateľmi sťažovateľky, a to najmä\nna podklade vyjadrení maďarských daňových orgánov získaných v procese medzinárodnej\nvýmeny informácií, a z toho dôvodu nie je možné, aby na tieto obchody sťažovateľka\nuplatnila odpočítanie dane.\n3. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, na podklade ktorého bol\nnapadnutým rozsudkom potvrdený. Odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzil\nna konštatovanie správnosti rozsudku správneho súdu prvého stupňa, poskytol pomerne\nextenzívnu citáciu vyjadrení maďarských daňových orgánov a na tom základe dospel\nk záveru, že odvolanie sťažovateľky nie je dôvodné.\n4. Sťažovateľka napadnutému rozsudku vyčíta viaceré pochybenia, ktoré možno\nzhrnúť do týchto okruhov:\n(a) najvyšší súd rozhodol v rozpore so svojou skoršou judikatúrou;\n(b) najvyšší súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil\nrelevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)\nk problematike splnenia podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, k pravidlám\n\n2\n\nrozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní a k existencii podvodného úmyslu\nna strane daňového subjektu a neadekvátne sa s ňou vysporiadal;\n(c) neboli splnené materiálne podmienky na začatie daňovej kontroly;\n(d) došlo k zásahu do legitímnych očakávaní sťažovateľky, ktoré v súvislosti\ns právom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nadobudla;\n(e) napadnutým rozsudkom bolo porušené jej právo na súdnu ochranu;\n(f) napadnutým rozsudkom bolo porušené i právo Európskej únie;\n(g) sťažovateľka bola odňatá svojmu zákonnému sudcovi.\n5. Sťažovateľka teda v prvom rade uvádza, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom\nrozhodol v priamom rozpore s jeho iným rozsudkom sp. zn. 3 Sžf 115/2015 z toho istého\ndňa, ako je napadnutý rozsudok, pričom sťažovateľka zdôrazňuje, že o obidvoch veciach\nrozhodoval senát v totožnom zložení.\n6. Sťažovateľka v druhom rade extenzívne analyzuje aplikovateľnú hmotnoprávnu\núpravu práva odpočítať daň z pridanej hodnoty podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Zdôrazňuje, že\nsplnila všetky formálne podmienky na vznik práva odpočítať daň a že daňové orgány ani\nsprávny súd prvého stupňa netvrdili, že by sťažovateľka tieto podmienky nesplnila.\n7. Sťažovateľka tvrdí, že daňové orgány i súdy v jej veci založili záver o nesplnení\npodmienok na odpočítanie dane na materiálnej neexistencii dotknutých zdaniteľných\nobchodov, hoci sťažovateľka predložila (a daňové orgány i súdy jej prisvedčili) validné\ndoklady, ktoré § 43 zákona o DPH vyžaduje. Podľa názoru sťažovateľky preto v jej veci\ndošlo (v rozpore s aplikovateľnou judikatúrou Súdneho dvora) k vytváraniu ďalších\npodmienok na vznik práva odpočítať daň. Táto novovytvorená podmienka spočíva podľa\nsťažovateľky v tom, že by daňový subjekt popri splnení formálnych podmienok podľa § 43\nzákona o DPH musel preukázať i reálnu existenciu zdaniteľných obchodov, a to v situácii,\nkeď sťažovateľka nevie ovplyvniť splnenie zákonných povinností svojimi odberateľmi.\nDaňové orgány založili svoje závery na vyjadreniach maďarskej daňovej správy\no ekonomickej inaktivite (napr. jeden odberateľ bol v čase podania vyjadrenia v likvidácii)\n\n3\n\nodberateľov sťažovateľky, ktoré však boli pravdivé v čase podania vyjadrenia, nie v čase,\nkeď prebehli jednotlivé zdaniteľné obchody.\n8. Sťažovateľka argumentuje, že neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že by bola\nzapojená do podvodného konania alebo mala vedomosť o podvodnom konaní jej\nodberateľov, čo by podľa nej v kontexte judikatúry Súdneho dvora odôvodnilo prísnejšiu\naplikáciu zákonných podmienok vzniku práva odpočítať daň. Trestné stíhanie proti\nkonateľovi sťažovateľky bolo „ako nezákonné zrušené“.\n9. V ďalšom argumente sťažovateľka nesúhlasí s výkladom pojmu „osoba\nidentifikovaná pre daň“ tak, ako ho podali správne súdy v jej veci. Sťažovateľka nesúhlasí\ns názorom, že osoba identifikovaná pre daň musí byť okrem toho, že je na daň formálne\nregistrovaná, i reálne schopná (musí mať reálnu možnosť) daň odviesť.\n10. Sťažovateľka je toho názoru, že „Správca dane nemôže donekonečna žiadať od\ndaňového subjektu, aby predložil stále ďalšie a ďalšie dôkazy, ktorými má potvrdiť\noprávnenosť oslobodenia od dane.“. Opätovne deklaruje svoj názor, že ak splnila všetky\nzákonné podmienky na vznik práva odpočítať daň, toto právo jej malo byť uznané.\n11. V treťom rade sťažovateľka argumentuje, že neboli splnené podmienky\nna začatie daňovej kontroly. Podľa jej názoru správca dane nerešpektoval pri začatí daňovej\nkontroly princíp proporcionality, keďže začal daňovú kontrolu bez toho, aby uviedol\ndôvody, ktoré ho k začatiu daňovej kontroly viedli.\n12. Sťažovateľka vo štvrtom rade tvrdí, že bolo zasiahnuté do jej legitímnych\nočakávaní v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu, a opätovne rekapituluje svoje argumenty\nk splneniu podmienok na vznik práva odpočítať daň.\n13. V piatom rade sťažovateľka považuje napadnutý rozsudok, ako i rozsudok\nsprávneho súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnené. Podľa jej názoru napadnutý\nrozsudok neobsahuje žiadnu reakciu na jej odvolacie námietky, ktoré boli rozsiahle.\n\n4\n\n14. V šiestom rade sťažovateľka tvrdí, že sa na správnych súdoch domáhala\npriameho účinku smernice Rady č. 2006/112/ES. Podľa názoru sťažovateľky „Ak Súdny\ndvor EÚ raz prejudikoval a priznal určitému ustanoveniu smernice priamy účinok, ten\npotom platí neobmedzene a orgány členských štátov Únie, teda aj súdy, musia aplikovať\npriamy účinok samostatne a nezávisle na rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.“. Z toho\ndovodzuje porušenie práva podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii.\n15. V siedmom rade sťažovateľka namieta, že bola odňatá zákonnému sudcovi.\nPorušenie svojich práv vidí v tom, že súčasná vec (ako i jej ďalšie veci) bola pridelená vždy\ndo toho istého senátu 23S Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tvrdí, že „Ak boli spisy\nprideľované náhodným výberom pre dva senáty, nie je predsa možné, že by všetky žaloby\nboli pridelené len a výhradne do jediného a toho istého senátu.“.\n16. Sťažovateľka preto navrhuje ústavnému súdu, aby po prijatí jej sťažnosti bolo\nnálezom rozhodnuté takto:\n„Základné práva sťažovateľa KAMWOOD, s.r.o., ..., so sídlom Skladištná 4676,\n\n984 01 Lučenec, a to právo na právnu istotu a naplnenie znakov materiálneho právneho\nštátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, právo na dodržiavanie medzinárodných zmlúv\na záväzkov podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, právo na dodržanie zásady legality zo strany\nštátnych orgánov podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, právo na dodržanie princípu\nmateriálneho právneho štátu a zásady legality podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, právo vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 a 5 Ústavy SR, právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu\nnaň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1\nÚstavy SR, právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nprávo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, právo na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo\nsa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo\nna pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na dodržanie zásady únijnej\n5\n\nspolupráce podľa čl. 4 ods. 3 zmluvy o Európskej únii rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k.\n3Sžf/33/2016 zo dňa 24.5.2017 a jeho postupom porušené boli.\nRozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/33/2016 zo dňa 24.5.2017 sa zrušuje a vec\nsa Najvyššiemu súdu SR vracia na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi spoločne\na nerozdielne trovy konania pred Ústavným súdom SR na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nPosúdenie ústavným súdom\n17. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n20. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\n6\n\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované dôkazy.\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.\n21. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n22. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na\nochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n23. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá\nmedzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 13 ods. 1 ústavy možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe\nzákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou\nzmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\nPodľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa podľa zásady lojálnej spolupráce Únia\na členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré\nvyplývajú zo zmlúv.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\n\n7\n\n24. Ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť je v časti zjavne neopodstatnená, v časti\nje potrebné ju odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a v časti pre\nneprípustnosť.\n- nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí\n25. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované\nprávomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných\nnáležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 zákona o ústavnom súde).\nAž na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je pritom ústavný súd viazaný\nnávrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Viazanosť ústavného\nsúdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu\nna začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej\nsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd zdôrazňuje, že\nviazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých\nsú osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené advokátom.\n26. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný\nsúd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup\nslúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom\nz doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd\nposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.\nI. ÚS 162/2010, I. ÚS 368/2010, I. ÚS 333/2017, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 206/2010,\nIII. ÚS 357/2010, IV. ÚS 77/08, IV. ÚS 134/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,\nIV. ÚS 234/2010).\n27. V prerokovávanej veci sťažovateľka nepredkladá žiadnu relevantnú argumentáciu\n(odôvodnenie), prečo sú na jej prípad aplikovateľné viaceré ňou použité normy a v čom\nspočíva ich porušenie v tejto veci. Platí to pre argumentáciu k čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj čl. 38 ods. 2 listiny. K týmto námietkam ústavný súd nedokáže priradiť\n\n8\n\nžiadnu argumentáciu z ústavnej sťažnosti a v zásade sa vyskytujú iba v petite. V tejto časti\npreto sťažnosť trpí nedostatkom náležitostí, ktoré bránia jej prerokovaniu ústavným súdom,\nkeďže ústavnému súdu nie je umožnené porozumieť a uchopiť, v čom sťažovateľka vidí\nporušenie svojich práv.\nPovedané inak, sťažovateľka tvrdí porušenie svojich práv, ale netvrdí, prečo\nk takému porušeniu došlo, v dôsledku čoho ústavný súd so sťažovateľkou nemôže\nkomunikovať a reagovať na jej námietky.\nZ týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 47 ods. 3\na čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí.\n- zjavná neopodstatnenosť\n28. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že vzhľadom na ústavné\npostavenie (čl. 123 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, pričom jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, a to najmä z toho\nhľadiska, či skutkové a právne závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp.\nči nie sú arbitrárne, a teda zakladajúce reálne dôvody na vyslovenie porušenia niektorého\nzo základných práv alebo slobôd (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n29. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09, I. ÚS 406/2017). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\n\n9\n\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť\nprincípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj tým, že\nvšeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne\na zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany.\n30. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno tiež hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, II. ÚS 388/2017, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n31. Ústavný súd citlivo vníma argumenty sťažovateľky a uvedomuje si popri ich\nprávnej podstate aj ich ekonomickú podstatu. Rozhodnutia daňových orgánov, odobrené\nv tejto veci i správnym súdnictvom, nepochybne predstavujú citeľný zásah do činnosti\na majetkových pomerov sťažovateľky. V tomto kontexte sa ústavný súd pokúsi adresovať\nviaceré vecné argumenty sťažovateľky, zdôrazňujúc však, že si musí citlivo strážiť svoje\nvlastné medze.\na) východiská\n32. Ústavný súd sa vo všeobecnej rovine plne prihlasuje k viacerým tvrdeniam\nsťažovateľky a cíti potrebu ich náležite zdôrazniť, hoci nie je súdom správnym. Ústavný\nrozmer daňového konania vidí ústavný súd najmä v ochrane majetkovej sféry daňových\nsubjektov, a preto sú isté princípy daňového konania neoddeliteľne späté i s právom\nna pokojné užívanie majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (k tomu analogický prístup\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 1 dodatkového protokolu; napr. vec Intersplay\n\n10\n\nv. Ukrajina č. 803/02, vec Di Belmonti v. Taliansko č. 72638/01, vec Buffalo Srl v likvidácii\nv. Taliansko č. 38746/97). Referenčný rámec potom nie je exkluzívne lokalizovaný\nv procesných garanciách čl. 46 ústavy, resp. jeho analógu (pre opačný prístup porov. napr.\nvec sp. zn. III. ÚS 24/2010).\n33. V reakcii na zásadné námietky sťažovateľky ústavný súd zdôrazňuje, že ide\nnajmä o princípy, že daňové orgány musia veľmi starostlivo skúmať každý dôkaz, ktorým\nv daňovom konaní v jeho jednotlivých fázach disponujú, a také dôkazy nemôžu bez\nrelevantného skutkového podkladu ignorovať alebo im pripisovať iný význam, než\nv skutočnosti majú. Ústavný súd súhlasí s tvrdením, že dôkazné bremeno daňového subjektu\nnie je bezbrehé, práve naopak, ak daňový subjekt splní sériu zákonných predvídateľných\npodmienok na vznik práva odpočítať daň, daňové orgány nesmú ďalšie zákonné podmienky\ndotvárať ani hrubou svojvôľou, ani účelovou interpretáciou normatívneho textu.\n34. Na druhej strane súbor hmotnoprávnych podmienok práva odpočítať daň podľa\n§ 43 zákona o DPH je komplexom formálnych i materiálnych faktorov, ktorých splnenie\nv súhrne zaručuje, že daňovému subjektu bude právo odpočítať daň uznané. Popri\nformálnych kritériách (ako je napr. existencia faktúr) do procesu rozvažovania vstupujú\ni materiálne kritériá, ktoré smerujú k zisteniu, či formálne podmienky práva odpočítať daň\nnie sú narúšané existenciou významných skutočností spochybňujúcich pravdivosť formálnej\nstránky práva odpočítať daň. Cieľom spoločného systému dane z pridanej hodnoty\nv Európskej únii je zabezpečiť predvídateľný systém zdaňovania i cezhraničných\nobchodných transakcií, čo sa premieta do pomerne taxatívne nastaveného diapazónu\nformálnych podmienok vzniku práva odpočítať daň, na druhej strane však tento spoločný\nsystém zo svojej podstaty nesmie prispievať k uľahčovaniu podvodných konaní tým, že by\npri splnení formálnych podmienok prehliadal významné indície o materiálnej neexistencii\nrelevantných obchodných transakcií. V tomto kontexte je potom východiskovým\nnastavením model, v ktorom splnenie formálnych podmienok vzniku práva odpočítať daň\nv zásade zaručuje uznanie tohto práva, ibaže by vyšli najavo skutočnosti indikujúce opak,\nt. j. reálne nesplnenie týchto podmienok, teda fingovanie splnenia formálnych podmienok.\n\n11\n\n35. Daňový subjekt teda nemôže byť nútený pod sankciou zániku práva\nvyplývajúceho z hmotného daňového práva k takej miere obozretnosti v obchodnom styku,\nktorá by sa priečila reálnym (i právnym) možnostiam daňového subjektu či odvetvovým\nzvyklostiam. Daňovému subjektu preto nemôže byť bez prítomnosti ďalších faktorov\nna ťarchu len tá skutočnosť, že jeho odberateľ (vnútroštátny alebo cudzozemský) si sám\nnesplnil svoje zákonné povinnosti voči finančnej správe, keďže taký stav daňový subjekt\nnevie ovplyvniť a ani nemôže svojho odberateľa legálne prinútiť k splneniu jeho zákonných\npovinností. Nesplnenie rôznych povinností na strane odberateľa daňového subjektu samo\nosebe ešte nemôže byť indíciou o podvodnosti konania daňového subjektu.\n36. Ústavný súd na tomto mieste odkazuje i na rekapituláciu princípov daňového\nkonania, ktorú vykonal vo veci sp. zn. II. ÚS 437/2016.\nb) primeraná vecná analýza argumentov sťažovateľky\n37. Obrátiac sa na prerokúvanú vec a aplikujúc tieto východiskové úvahy, ústavný\nsúd nemôže argumenty sťažovateľky uznať.\n38. Ústavný súd na jednej strane vníma, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je\nnajvyššiemu súdu k pochvale. Podľa názoru ústavného súdu predstavuje hraničnú situáciu,\nktorá by inak viedla ku kasácii pre arbitrárnosť. Na druhej strane je tu prítomná významná\nskutková okolnosť, ktorá zase privedie ústavný súd k záveru, že konanie pred správnymi\nsúdmi a daňovými orgánmi ako celok dostatočne šetrilo podstatu práv sťažovateľky, pretože\njej poskytlo zásadný dôvod, ktorý dostatočne vysvetľuje, prečo právo odpočítať daň\nnevzniklo.\n39. Ústavný súd zdôrazňuje, vychádzajúc z napadnutého rozsudku, ako i z rozsudku\nsprávneho súdu prvého stupňa, že napriek skutkovým tvrdeniam sťažovateľky zo správnych\nspisov, do ktorých boli zahrnuté vyjadrenia maďarskej daňovej správy získané v priebehu\nmedzinárodnej výmeny informácií, vyplýva, že jej odberatelia v relevantnom čase\na na rozdiel od toho, čo tvrdí sťažovateľka (ústavný súd vychádza z narácie napadnutého\nrozsudku), boli ekonomicky inaktívni. Maďarská daňová správa indikovala, že z jej\npoznatkov vyplýva, že viacerí z nich sú zapojení do daňových podvodov, už dlho pred\n12\n\ndotknutými obchodmi sťažovateľky nepodávali daňové priznania a nevykazovali žiadnu\nčinnosť, nemali vhodné skladové priestory na prijatie dodávaného tovaru a z bankových\núčtov neodišli v relevantnom čase v prospech sťažovateľky žiadne platby. Existencia\nzdaniteľných obchodov na strane sťažovateľky je preto v požadovanej intenzite\nspochybnená, t. j. vyšli najavo skutočnosti indikujúce opak, t. j. reálne nesplnenie týchto\npodmienok, teda fingovanie splnenia formálnych podmienok.\n40. Ústavný súd nie je v pozícii, aby svojou od sťažovateľky očakávanou\nuniverzálnou supervíziou nahrádzal procesy správneho konania a konanie pred správnym\nsúdom, obstarával si správne spisy a tieto nanovo vyhodnocoval. Na podklade skutkového\nstavu, tak ako bol ustálený v tejto veci v konaní, ktoré konaniu pred ústavným súdom\npredchádzalo, ústavný súd v záveroch správnych súdov nevidí arbitrárnosť, javia sa mu\nlogické, nerozporné a významne sa opierajúce o zistený skutkový stav.\n41. Ústavný súd neidentifikuje v napadnutom rozsudku ani absenciu vysporiadania sa\ns relevantnou judikatúrou Súdneho dvora, keďže najvyšší súd mal k dispozícii spoľahlivý\nskutkový podklad, ktorým mohol odôvodniť vylúčenie naplnenia hypotézy všetkých\nsťažovateľkou uvádzaných rozhodnutí, t. j. dostatočnú a zreteľnú indíciu o neexistencii\nreálnych obchodných transakcií. Posudzovanie správnosti záverov správnych súdov o tom,\nktorú osobu možno považovať za identifikovanú pre daň, je v kontexte presvedčivých\nskutkových okolností tejto veci nepotrebné. Neaplikácia právnych štandardov judikatúry\nnielen Súdneho dvora pre nesplnenie faktuálnych podmienok takej aplikácie nemôže byť\nnerešpektovaním tejto judikatúry.\n42. Podobný argument platí i pre tvrdený odklon od stabilizovanej judikatúry\nnajvyššieho súdu, a to i v iných veciach sťažovateľky. V prejednávanej veci je prítomný\nsilný skutkový faktor, ktorý analogickosť situácií v sťažovateľkou uvádzaných prípadoch\ns týmto prípadom z podstaty vylučuje. Dôležitá je intenzita pochybností, ktorá je\nv prejednávanej veci mimoriadna až značiaca pravdivosť opaku k tvrdeniam sťažovateľky,\nčo túto vec dostatočne odlišuje od skutkových okolností v sťažovateľkou uvádzaných\nprípadoch.\n\n13\n\n43. V tomto kontexte preto nemôže obstáť ani argument sťažovateľky, že by\nnadobudla legitímne očakávanie na vznik práva daň odpočítať. Bez toho, aby ústavný súd\nbližšie teoreticky analyzoval podstatu ochrany legitímnych očakávaní v kontexte práva\nna ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, musí prijať záver, že\nsťažovateľka nemohla nadobudnúť voči štátu žiadne legitímne očakávania v situácii, keď\npri splnení formálnych podmienok celkom zjavne absentovalo splnenie materiálnych\npodmienok vzniku práva odpočítať daň, keďže sťažovateľka deklarovala, že obchodovala\ns odberateľmi, ktorí v príslušnom období nevykazovali žiadnu aktivitu, neviedli účtovníctvo\nani nepodávali daňové priznania. Požiadavka na verifikáciu odberateľa v tom zmysle, či\naspoň vyvíja nejakú ekonomickú aktivitu, sa nemôže javiť ako prehnaná, a to nie tak pre\núčely potenciálneho daňového konania, ako pre vlastnú istotu sťažovateľky, že obchoduje\ns dlžníkom, ktorý je schopný plniť svoje záväzky.\n44. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii nemá\nklasickú normatívnu štruktúru zakotvujúcu subjektívne právo a sťažovateľka ústavný súd\nnijako nepresviedča, ako je možné z čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii jej subjektívne\nprávo dovodiť. Podľa názoru ústavného súdu čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii\nzakotvuje objektívnu hodnotu primárneho práva Európskej únie, nezakotvuje však\nsubjektívne právo hájiteľné pred ústavným súdom. Tento argument sťažovateľky preto\nmožno podobne ako jej argumentáciu k čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1\nústavy považovať za zjavne neopodstatnené (III. ÚS 7/02, II. ÚS 167/04, III. ÚS 32/08,\nIV. ÚS 51/2011).\nc) funkcia ústavného súdu v kontexte otázky Quis custodiet ipsos custodes?\n45. Ústavný súd tak venoval primeranú pozornosť argumentom sťažovateľky\na na tieto sa pokúsil v rámci medzí svojej ústavnej funkcie odpovedať, jeho pozornosti však\nneuniklo, že odôvodnenie ústavnej sťažnosti je len pokračovaním v polemike s názorom\ndaňových orgánov a správnych súdov. Sťažovateľka zlyháva v predkladaní relevantných\nkonektorov, ktoré by nesprávny výklad práva, či dokonca mylné voľné hodnotenie dôkazov\ndaňovými orgánmi a súdmi katapultovalo do ústavnej roviny, t. j. spojilo námietky hodné\nsprávnej žaloby či kasačnej sťažnosti (po starom odvolania) s požiadavkami subjektívnych\n\n14\n\nústavných práv, ktoré v prvom rade chráni ústavný súd. Ústavná sťažnosť nie je\npokračovaním súdneho konania pred všeobecným súdom ani priestorom pre per se odbornú\npolemiku s napadnutým rozsudkom.\n46. Z pohľadu sťažovateľky správny výklad podústavného práva či logické\nvyhodnotenie skutkového stavu ešte samy osebe nepredstavujú ústavnú hodnotu, ktorú by\nústavný súd bol povolaný chrániť. Sťažovateľka preto principiálne nemôže byť úspešná, ak\nsíce tvrdí (z jej pohľadu) nesprávne právne posúdenie či nesprávne zhodnotenie skutkového\nstavu, ale tam sa jej úvaha končí a nenaberá žiaden ústavný nádych.\n47. Možno povedať, že prepojenie súdnych sústav všeobecných súdov a ústavného\nsúdu zavedením inštitútu ústavnej sťažnosti na základe zmeny vykonanej ústavným\nzákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky\nč. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nesledovalo zavedenie ďalšej opravnej\ninštancie, ale vytvorenie systému viac či menej zdržanlivej a zriedkavej korekcie\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov výlučne z hľadiska jej súladnosti s normami\nzakotvujúcimi subjektívne ústavné práva. Daňou za uvedenú ústavnú zmenu je i časté\npresvedčenie mnohých sťažovateľov, že prehra na všeobecných súdoch nie je konečná,\npretože je tu ešte ústavný súd, ktorý napraví pomyselné nesprávne a zlé rozhodnutia\nurobené všeobecným súdom. Známy bonmot „We are not final because we are infallible,\nbut we are infallible only because we are final.“ (sudca Robert H. Jackson v konkurencii\nk rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA vo veci Brown v. Allen, 344 U.S. 443) však v prvom\nrade platí o vrchole súdnej sústavy všeobecných súdov, najvyššom súde, a nie o ústavnom\nsúde. Ústavný súd si musí s istou dávkou inštitucionálneho egoizmu strážiť kontúry svojej\nprávomoci, inak by sa ľahko mohol stať len bezuzdným strážcom ústavnosti.\n48. V tomto prípade musí ústavný súd preferovať, že „final“ je tu najvyšší súd\na argumentácia sťažovateľky vo svojej syntéze nevolá po intervencii ústavným súdom.\n49. Konanie ako celok preto z pohľadu štandardov ústavného súdu celkom\ndostatočne preukázalo, prečo nemožno sťažovateľke uznať právo odpočítať daň, a ústavný\nsúd jej sťažnosť v tejto časti odmieta pre zjavnú neopodstatnenosť.\n\n15\n\n- neprípustnosť ostatných argumentov sťažovateľky\n50. Ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľky týkajúca sa základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (obsahovo i čl. 38 ods. 1 listiny) je novou\nnámietkou, ktorú sťažovateľka predniesla až v ústavnej sťažnosti. Predmetom prieskumu\nv odvolaní však túto námietku neurobila, hoci odvolanie ako opravný prostriedok\nk dispozícii mala a aj ho využila. V tejto časti preto ústavný súd sťažnosť odmieta pre\nneprípustnosť.\n51. Ústavný súd napriek tomu považuje za potrebné vyjadriť sa k argumentu\no porušení základného práva na zákonného sudcu. Je potrebné uviesť, že sťažovateľka\nnijako netvrdí, že by v jej veci bol nezákonne nastavený rozvrh práce krajského súdu\n(správne žaloby zapisované do súdneho registra „S“ sa v relevantnom čase prideľovali\naspoň dvom senátom) alebo že by nedošlo k použitiu tzv. elektronickej podateľne. Samotný\nfakt, že počítačový algoritmus opakovane pridelil veci sťažovateľky tomu istému senátu, je\nsíce pozoruhodný matematicky či informaticky, v žiadnom prípade však nenaznačuje, že by\nboli obídené pravidlá pre náhodné prideľovanie vecí na Krajskom súde v Banskej Bystrici.\n52. Ústavný súd potom nevidí žiaden rozpor medzi spôsobom pridelenia\nsťažovateľkinej veci na Krajskom súde v Banskej Bystrici a požiadavkami kladenými\nna zákonné obsadenie súdu obsiahnutými v čl. 48 ods. 1 ústavy (obsahovo i čl. 38 ods. 1\nlistiny), preto by mohol sťažnosť v tejto časti odmietnuť i pre zjavnú neopodstatnenosť.\n53. Pre všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť odmieta ako celok.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-odpočet dane", "daň-z pridanej hodnoty", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eeb366cc-9fdd-4793-a8b7-1f791179e8db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.406.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 406/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 406/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.406.2017.1"}, {"guid": "ussr:c915aa36-3d08-41ce-94d3-cf1655bc546f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.388.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 388/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 388/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.388.2017.1"}, {"guid": "ussr:2b614467-8579-4d5c-a1f1-eaf8111a11f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.333.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 333/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 333/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.333.2017.1"}, {"guid": "ussr:d6f8efb1-2efb-46c6-aba4-ebd3c2b901a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.437.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 437/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 437/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.437.2016.1"}, {"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:7fa813e0-0fa4-4f25-b58c-170b96aaa07d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/08 z 31. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-31", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7fa813e0-0fa4-4f25-b58c-170b96aaa07d"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:09541058-d7cd-4582-8fac-4b9ed43722cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 7/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/02 z 31. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09541058-d7cd-4582-8fac-4b9ed43722cb"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a3b30d17-a106-43c7-905b-5c30c77d6303:b0874b55-4809-4bc8-b451-b5ff65af2eb8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200510.1", "spisova_znacka": "5Sfk/2/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/2/2022 z 26. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200510.1"}, {"guid": "bd322942-5bf4-48f0-a571-1b379f0e6681:cf13146b-c7e5-4bca-8741-b1dcba1d3dcd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200507.1", "spisova_znacka": "3Sfk/7/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/7/2021 z 30. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200507.1"}, {"guid": "2349008b-3f53-414e-b879-61beef39dc04:2c99b552-1fbe-4792-b4df-91069817d8e7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6018200159.5", "spisova_znacka": "23S/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/49/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200159.5"}, {"guid": "2349008b-3f53-414e-b879-61beef39dc04:8bb0c74c-a511-4447-8606-8728183465cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6018200159.5", "spisova_znacka": "23S/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/49/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200159.5"}, {"guid": "2349008b-3f53-414e-b879-61beef39dc04:9933495c-409f-4f7e-aa3b-4ba1f07da315", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6018200159.5", "spisova_znacka": "23S/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/49/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200159.5"}]}