{"guid": "ussr:2a0fe25f-c5c3-4b02-a76e-a7f35726ca6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.411.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 411/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 411/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 411/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.411.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "nazov": "čl. 15 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-15", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2a0fe25f-c5c3-4b02-a76e-a7f35726ca6e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.411.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.411.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.411.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 411/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Stanislav Stehura, vo veci namietaného porušenia čl. 15 ods. 1,\nčl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline\nv konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 202/2017 a jeho rozsudkom z 26. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 202/2017 a jeho rozsudkom z 26. marca\n2018. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 11. júla 2018.\n\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa ako žalobkyňa domáhala náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní vedenom Okresným súdom Žilina (ďalej len\n„okresný súd“) pod sp. zn. 13 C 200/2008.\nRozsudkom okresného súdu č. k. 13 C 200/2008-55 z 8. septembra 2009 bola žaloba\nzamietnutá, a to pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie pôvodnej žalovanej z dôvodu, že\nv takýchto prípadoch je vecne pasívne legitimovaným subjektom zdravotnícke zariadenie,\npričom jeho zamestnanci (teda aj pôvodná žalovaná) sami za škodu nezodpovedajú\nv zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.\n3. Uznesením krajského súdu č. k. 9 Co 395/2009-78 z 8. apríla 2010 bol rozsudok\nokresného súdu zrušený pre nesprávne právne posúdenie veci.\n4. Novým rozsudkom okresného súdu č. k. 13 C 200/2008-315 z 30. apríla 2013 bola\nžaloba proti pôvodnej žalovanej (označenej ako žalovanej 1) zamietnutá pre nedostatok\nvecnej pasívnej legitimácie a proti žalovanej obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „žalovaná 2“), bola žaloba uznaná ako dôvodná s tým, že žalovaná 2 zaplatí\nsťažovateľke sumu 33 193,12 €.\nProti rozsudku okresného súdu podala žalovaná 2 odvolanie.\n5. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 474/2013 z 30. januára 2014 bol rozsudok\nokresného súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\n6. Ďalším rozsudkom okresného súdu č. k. 13 C 200/2008-390 z 10. júna 2014 bola\nžaloba sťažovateľky zamietnutá z dôvodu námietky premlčania uplatnenej žalovanou 2,\nktorú okresný súd pôvodne vyhodnotil ako neprípustnú.\n7. Na základe odvolania sťažovateľky rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n9 Co 701/2014 zo 6. novembra 2014 bol rozsudok okresného súdu ako vecne správny\npotvrdený.\n8. Na základe dovolania sťažovateľky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Cdo 325/2015 z 28. júna 2017 bol rozsudok krajského súdu sp. zn.\n9 Co 701/2014 zo 6. novembra 2014 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\n\n2\n\n9. Novým rozsudkom krajského súdu č. k. 11 Co 202/2017-565 z 27. marca 2018 bol\nrozsudok okresného súdu č. k. 13 C 200/2008-390 z 10. júna 2014 opätovne potvrdený.\nRozsudok krajského súdu bol sťažovateľke doručený 15. mája 2018.\nPodľa názoru sťažovateľky rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej\noznačených práv podľa ústavy a dohovoru. Tento rozsudok trpí nedostatkom riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia, čím bola sťažovateľke odňatá možnosť konať pred súdom.\nSťažovateľka sa žalobou z 25. septembra 2008 domáhala náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch z dôvodu porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej\nstarostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej\nstarostlivosti“), v dôsledku čoho došlo k úmrtiu jej manžela\n(ďalej len „manžel“). Dôvodnosť žaloby preukázala sťažovateľka oznámením Úradu\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Martin (ďalej len „úrad“) o výsledku šetrenia jej\npodania, ako aj znaleckým posudkom znalca\n\nV zmysle týchto\n\ndôkazov bolo preukázané, že došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti\nzo strany pôvodnej žalovanej, ktorá bola pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti\nv pracovnoprávnom vzťahu so žalovanou 2.\nPodľa sťažovateľky počas celého dlhoročného konania (10 rokov) nebolo relevantne\nspochybnené porušenie právnej povinnosti zo strany pôvodnej žalovanej, za ktoré\nzodpovedá žalovaná 2. Sporným zostalo len vyhodnotenie námietky premlčania žalovanej 2,\nku ktorej sa aj samotné súdy vyjadrovali rozdielne.\nSťažovateľka namieta, že krajský súd aj napriek významným skutočnostiam\nuvedeným v odvolaní a následnom dovolaní sa vo svojom potvrdzujúcom rozsudku\nobmedzil len na konštatovanie správnosti rozsudku okresného súdu a na jeho odôvodnenie.\nVôbec sa nezaoberal ani jedným z podstatných dôvodov odvolania a dovolania.\nPodľa názoru krajského súdu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčaný.\nKrajský súd sa však podľa sťažovateľky vôbec nevysporiadal s tou skutočnosťou, že žaloba\n\n3\n\nbola okresnému súdu doručená 25. septembra 2008 a k úmrtiu manžela došlo 21. augusta\n2007. Aplikujúc ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, k premlčaniu nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy dôjde po 3 rokoch, pričom premlčacia doba začína plynúť\nodo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pokiaľ by sa aj súd stotožnil s názorom\nžalovanej 2, že začiatok plynutia tejto lehoty v danom prípade pripadá na 22. august 2007,\ntak premlčacia doba by uplynula 22. augusta 2010. Žaloba však bola na okresnom súde\npodaná 25. septembra 2008. Je teda zrejmé, že právo sťažovateľky nebolo premlčané.\nPokiaľ sa súd snažil toto spochybniť tým, že žalovaná 2 bola do konania pripustená až\nnávrhom na jej pripustenie do konania z 8. apríla 2011, tak tento právny názor nemá žiadnu\noporu v právnych predpisoch a ani v aplikačnej praxi. V žalobe z 25. septembra 2008, ako\naj počas konania bola žalovaná označená. Ak bol súd toho názoru, že žalovaná 2 nie je\ndostatočne označená, mal o tom sťažovateľku v zmysle § 4 Občianskeho súdneho poriadku\npoučiť. Súd je povinný posudzovať úkony účastníkov konania podľa ich obsahu, a nie\npodľa formy. Keďže sťažovateľka žalovanú 2 označila už v žalobe, právne účinky žaloby\nostali zachované. S touto významnou skutočnosťou sa však krajský súd nevysporiadal.\nPosudzovaná námietka premlčania nie je podľa sťažovateľky akceptovateľná ani\nz ďalších dôvodov. Samotný začiatok plynutia premlčacej doby bol stanovený nesprávne,\nv rozpore so zmyslom zákona, dobrými mravmi a princípom spravodlivosti. V tomto\nprípade ide o také ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 101), ktoré je svojou povahou\nvšeobecné, nie je určené na jeden konkrétny typ uplatňovania práva, ide o generálne\nustanovenie, a preto nie je možné, ale ani vhodné vykladať ho výlučne formalisticky.\nKrajský súd aplikoval toto ustanovenie v absolútnom rozpore s takýmito výkladovými\npravidlami. Z gramatického, ale aj logického výkladu tohto ustanovenia (v súlade\nso zmyslom a účelom Občianskeho zákonníka, princípom spravodlivosti a dobrých mravov)\nje nepochybné, že treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu. Rovnako je potrebné\nvziať do úvahy samotné znenie formulácie „vykonanie práva“. Za vykonanie práva, resp. za\njeho uplatnenie treba považovať aj podanie podnetu úradu, pretože samotné podanie\npodnetu predstavuje záujem oprávneného na ochrane porušeného práva. Tento orgán je\npríslušný vec posúdiť, je to teda kompetentný orgán. Zároveň pre uplatnenie práva na súde\nbolo konštatovanie tohto orgánu o porušení alebo neporušení konkrétneho práva potrebné.\n\n4\n\nSťažovateľka je preto toho názoru, že ďalšie uplatnenie práva súdnou cestou mohlo byť\npremlčané až po uplynutí 3 rokov od momentu, keď jej bolo doručené rozhodnutie úradu\no porušení povinnosti, k čomu došlo 2. mája 2008. Až týmto momentom mohla\nsťažovateľka začať s uplatňovaním svojho práva súdnou cestou. Takýto výklad § 101\nObčianskeho zákonníka je nielen vhodný, ale aj zákonný, súladný s princípom\nspravodlivosti a dobrými mravmi.\nPodľa sťažovateľky krajský súd poskytol žalovanej 2 neoprávnenú ochranu tým, že\nsa stotožnil s konštatovaním okresného súdu, podľa ktorého aj keď bola žaloba podaná\nv premlčacej dobe, proti žalovanej 2 bola účinná až od 8. apríla 2011, teda už po uplynutí\npremlčacej doby. Vzhľadom na čl. 2 ods. 2 ústavy všeobecné súdy pri posúdení takéhoto\nuplatnenia práva ako neúčinného prekročili svoju rozhodovaciu právomoc, keďže takéto\nprávne posúdenie nie je v právnom poriadku uvedené a je zároveň v rozpore s dobrými\nmravmi a princípom spravodlivosti. Občiansky zákonník jednoznačne uvádza, že právo má\nbyť uplatnené (vykonané) v premlčacej dobe. Táto podmienka bola splnená tak podaním\npodnetu na úrade, ako aj podaním žaloby na okresnom súde. Zákony neurčujú, že uplatnenie\npráva je výlučne možné len podaním žaloby na súde.\n10. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu života podľa\nčl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 11Co/202/2017 zo dňa 26.03.2018 porušené boli.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 11Co/202/2017 zo dňa 26.03.2018 zrušuje\na vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nIII. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľke všetky trovy konania do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu\nadvokátskej kancelárie STEHURA & partners, v.o.s...“\n5\n\n11. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti rozsudku\nkrajského súdu č. k. 11 Co 202/2017-565 z 27. marca 2018.\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n14. Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n\n6\n\n15. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri\nktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n16. Sťažovateľka v podanej sťažnosti výslovne tvrdí, že rozsudok krajského súdu trpí\nnedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, čím jej bola odňatá možnosť konať\npred súdom. Uvedená námietka indikuje potenciálnu prípustnosť dovolania podľa § 420\npísm. f) Civilného sporového poriadku.\n17. Okrem uvedeného sťažovateľka vyjadruje názor, podľa ktorého pri posudzovaní\notázky premlčania ňou uplatneného nároku zaujali všeobecné súdy taký právny názor, ktorý\nnemá absolútne žiadnu oporu v právnych predpisoch a ani v aplikačnej praxi. Ide najmä\no riešenie otázky správneho ustálenia momentu začatia plynutia premlčacej doby v danom\nprípade. Inými slovami, sťažovateľka tvrdí, že pri riešení tejto otázky sa všeobecné súdy\nodklonili od ustálenej rozhodovacej praxe, čo indikuje potenciálnu prípustnosť dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku.\n18. Napokon sťažovateľka namieta aj, že v skutočnosti vo včas podanej žalobe\noznačila žalovanú 2 a pokiaľ pre všeobecné súdy nebolo jednoznačné a jasné, koho treba\npovažovať za žalovaného, bolo treba sťažovateľku poučiť o potrebe upresnenia označenia\nžalovaných subjektov, čo sa však nestalo. Aj táto námietka indikuje potenciálnu prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.\n19. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka dovolanie proti rozsudku krajského\nsúdu nepodala. Možno preto dôjsť k záveru, že dôsledne nevyužila všetky zákonné\nmožnosti na účinnú ochranu jej označených práv v konaní pred všeobecnými súdmi.\nTo zakladá neprípustnosť sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n7\n\n20. Napokon treba dodať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej\npreukazovala), že dovolanie proti rozsudku krajského súdu nepodala z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa, a preto ani neprichádzal do úvahy možný postup ústavného súdu podľa\n§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n21. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada nemajetkovej ujmy", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "cc68011f-7aad-4de7-bcd4-9bf2cd2d7ff7:99f56c7c-a523-48ff-9948-befa743e58b2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7815204763.2", "spisova_znacka": "11Co/202/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/202/2017 z 11. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7815204763.2"}, {"guid": "1bbeaa0e-6aea-4e55-9d5c-454a8dbd2c78:ae6cd096-2ca2-4146-8156-1c2506cc7f2f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1709210997.2", "spisova_znacka": "9Co/701/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/701/2014 z 30. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1709210997.2"}, {"guid": "c1c3b3c7-98c9-4cce-8b10-72b1f9f4295a:3ddd530a-1b87-4634-8d57-070eb825ec44", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1512231795.1", "spisova_znacka": "9Co/474/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/474/2013 z 10. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512231795.1"}], "citovane_v": []}