{"guid": "ussr:9cc6815c-4099-407c-af1d-27e8ee9ca825", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.419.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2018 z 6. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 419/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.419.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9cc6815c-4099-407c-af1d-27e8ee9ca825", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.419.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.419.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.419.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 419/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,\nKošice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 17 C 270/2015 a jeho uznesením sp. zn. 17 C 270/2015 z 9. decembra 2016\na uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 169/2017 zo 14. novembra 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nKošice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 270/2015 a jeho\nuznesením sp. zn. 17 C 270/2015 z 9. decembra 2016 a uznesením Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 169/2017 zo 14. novembra 2017.\nSťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. mája 2018.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou\nna okresnom súde 29. mája 2015 domáhala nároku na náhradu škody zo škodovej udalosti\nna motorovom vozidle proti žalovanému\n\n(ďalej len „žalovaný“)\n\nv sume 638,43 € s príslušenstvom. Po vypracovaní znaleckého posudku na určenie sumy\nškody žalovaný zaplatil sťažovateľke sumu 598,32 € ako časť istiny vrátane príslušenstva.\nNásledne okresný súd z dôvodu sťažovateľkinho späťvzatia návrhu na začatie konania\nuznesením č. k. 17 C 270/2015-126 z 5. mája 2016 zastavil konanie v časti o zaplatenie\nistiny vo výške 141,18 € a uznesením č. k. 17 C 270/2015-135 zo 7. júna 2016 zastavil\nkonanie aj v časti o zaplatenie príslušenstva z uvedenej sumy.\n2.1 Sťažovateľka podaním z 15. novembra 2016 po pojednávaní s prejednaním veci\nsamej vzala žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a uplatnila si trovy\nkonania. Okresný súd uznesením č. k. 17 C 270/2015-198 z 9. decembra 2016 rozhodol tak,\nže konanie zastavil, sťažovateľke priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu\n55,78 % a štátu priznal náhradu trov konania proti sťažovateľke v rozsahu 22,11 % a proti\nžalovanému v rozsahu 77,89 %.\n2.2 Uznesenie okresného súdu č. k. 17 C 270/2015-198 z 9. decembra 2016 v časti\nvýroku\n\no trovách\n\nkonania\n\nsťažovateľka\n\nnapadla\n\nv zákonnej\n\nlehote\n\nodvolaním,\n\no ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 169/2017 zo 14. novembra 2017 tak,\nže potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu.\nSťažovateľka podala 12. februára 2018 podnet na Generálnej prokuratúre Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na podanie dovolania proti uzneseniu\n\n2\n\nkrajského súdu. Generálna prokuratúra prípisom č. k. VI/1 Pz 25/18/1000-6 z 2. marca 2018\nsťažovateľke oznámila, že podnet odložila bez prijatia opatrenia prokurátora.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n„V predmetnom prípade výsledok sporu závisel od znaleckého posudku, avšak táto\nskutočnosť nebola zohľadnená v rozhodnutí (a odôvodnení) o náhrade trov štátu\na o náhrade trov konania sťažovateľky.\n... Právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.11.2017,\nsp. zn. 5Co/169/2017 a uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 09.12.2016,\nsp. zn. 17C/20/2015-198 vykazuje znaky porušovania práva na spravodlivý proces a trpí\nvadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch,\nktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné. Citované rozhodnutia vykazujú viacero znakov\nnezákonnosti, nepreskúmateľnosti a nesprávnosti, rovnako ako zásadným spôsobom\nnarušujú rovnosť účastníkov konania.\n... Pri daných rozhodnutiach ide o extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich\ncivilné sporové konanie k čomu došlo na základe nesprávnej interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení zákona - svojvoľné rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia, ktorým\nbolo porušené základné právo sťažovateľky čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\ndomáhať sa ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a právo na spravodlivé\nprejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(1950). Ide o fundamentálnu chybu v konaní súdu, ktorá má za následok nespravodlivé\nrozhodnutie, ktoré neobstojí vo svetle judikatúry Ústavného súdu SR ako aj ESĽP.\nV rozhodnutí konajúceho súdu konajúci súd interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia\nzákona tak, že uvedené rozhodnutie zahŕňa v sebe črty svojvôle.“\nPodľa názoru sťažovateľky postup okresného súdu a krajského súdu vykazujú znaky\nporušenia práva na spravodlivý proces spočívajúce v postupe a odôvodnení rozhodnutí,\nktoré sú svojvoľné a nedostatočne odôvodnené. Okresný súd sa pri priznanej náhrade trov\nštátu proti sťažovateľke v rozsahu 22,11 % vôbec nevysporiadal s tým, že „sťažovateľka\nbola úspešná čo do podstaty, dôvodu, nároku a svoj nárok preukázala už pri podaní návrhu,\nkedy predložila znalecký posudok (vypracovaný na náklady sťažovateľky. Dôvodnosť\nžaloby, resp. nárok sťažovateľky, potvrdilo aj súdom nariadené znalecké dokazovanie,\n\n3\n\nnapriek tomu bola zaviazaná na náhradu trov štátu vo výške 22,11 %. Takýto postup je\nmožné považovať v rozpore s elementárnou spravodlivosťou a za nedostatočne\nodôvodnené.“.\nSťažovateľka zároveň tvrdí, že okresný súd sa v odôvodnení nevysporiadal s tým, že\nvýsledok sporu závisel od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. Tým, že okresný súd\nkrátil sťažovateľke ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania bez akéhokoľvek\nracionálneho a právne podloženého podkladu, svojím rozhodnutím narušil celý princíp\nnáhrady trov konania, v zmysle ktorého náhrada trov konania prináleží strane, ktorá má\nv konaní úspech.\nPorušenie práva na spravodlivý proces postupom okresného súdu spočíva ďalej aj\nvo výklade, ktorý je podľa sťažovateľky v rozpore s ústavou a zákonom. Odvolávajúc sa\nna dôvodovú správu a odbornú literatúru k aplikácii § 255 Civilného sporového poriadku,\ntvrdí, že ak je strana procesne úspešná, čo sa týka základu a podstaty nároku, pričom suma\nnároku závisela od znaleckého posudku, t. j. od výsledku, ktorý nemožno jednoznačne\nvzhľadom na sumu predpokladať, je potrebné považovať sťažovateľku za procesne úspešnú\nstranu a žalovaný by mal nahradiť náklady (t. j. došlo k zmenšeniu jej majetkovej sféry),\nktoré sťažovateľka vynaložila na ochranu svojich práv, do ktorých jej žalovaný zasahoval.\nOkresný súd v danom posudzovanom prípade nevykladal a nepoužil ustanovenia Civilného\nsporového poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.\nV tejto súvislosti sťažovateľka v sťažnosti zároveň uviedla, že nie je „objektívne\nmožné spravodlivo očakávať a akceptovať nevýhodu na strane sťažovateľky, že ak neuvedie\npresnú výšku svojho nároku, ak táto výška mnohokrát závisí od iného posúdenia či\nposúdenia súdom, bude neúspešná v nákladoch, ktoré vynaložila na uplatnenie svojho\npráva a ktoré nezavinila. Takéto nazeranie na vec by viedlo k tomu, že žalobcovia pred\nobavou, že im súd neprizná náhradu trov konania za advokáta, znalca, súdny poplatok a\npod., nebudú uplatňovať svoje základné práva pred súdom, napriek tomu, že došlo k\nzmenšeniu ich majetku, čo zároveň a contrario pomôže stranám, ktoré si neplnia záväzky,\nprávne povinnosti. Takýto výklad je v hrubom rozpore s právnym štátom a základnými\nprávami priznanými jeho občanom. Pri ponechaní tejto aplikácie CSP by došlo k zjavnej\nnespravodlivosti, narušeniu ochrannej funkcie civilného ako aj procesného práva,\nt. j. celkovej úlohy sudu a k nepriamej podpore narušiteľov právnych predpisov.“.\n\n4\n\nPodľa názoru sťažovateľky sa okresný súd aj krajský súd svojimi rozhodnutiami\nodklonili od ustálenej súdnej praxe a právnu otázku náhrady trov konania vyriešili podstatne\nodchylným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnali so skoršími súdnymi\nrozhodnutiami, čím konali v rozpore s princípom právnej istoty. Sťažovateľka poukázala\nna tie rozhodnutia ústavného súdu, v ktorých vyslovil porušenie práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania.\n4. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky\n\ndomáhať sa ochrany svojho práva\n\nna nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo\nna spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nKošice\n\nI\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 17C/270/2015 bolo porušené.\n2. Ústavný súd zrušuje rozhodnutie Okresnému súdu Košice I, sp. zn: 17C/270/2015198 zo dňa 09.12.2016 v časti trov konania, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v\nKošiciach, sp. zn. 5Co/169/2017 zo dňa 14.11.2017 a vec vracia súdu v tejto časti na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n3. Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania v celkovej sume 390,50 €, ktoré je\nOkresný súd Košice I povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu, č. ú...\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\n8. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh (sťažnosť) okrem všeobecných\nnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:\na) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,\nb) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili\nzákladné práva alebo slobody,\nc) proti komu sťažnosť smeruje.\n\n6\n\n9. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\n10. Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej\npodanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je\ndvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť, pričom rozhodnutie\ngenerálnej prokuratúry o podnete sťažovateľa sa za takýto zásah nepovažuje (I. ÚS 67/02,\nI. ÚS 266/2016). Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom\nna odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon\no ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53\nods. 3\n\nzákona\n\no\n\nústavnom\n\nsúde\n\nneumožňuje\n\n(napr. IV. ÚS 14/03,\n\nI. ÚS 110/03,\n\nIII. ÚS 124/04, II. ÚS 267/04). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany\nzákladných práv alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).\n11. Pokiaľ sťažovateľka implicitne v sťažnosti vychádza pri plynutí lehôt\nzo skutočnosti, že po doručení rozhodnutia krajského súdu podala podnet na generálnej\nprokuratúre na podanie mimoriadneho dovolania, a teda lehota sa má počítať od ostatného\noznámenia generálnej prokuratúry, ústavný súd takúto úvahu nemôže akceptovať. Podanie\npodnetu na podanie mimoriadneho dovolania adresované generálnemu prokurátorovi\nnezakladá podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľke) právny nárok na podanie\nmimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom, a preto ho nemožno podľa názoru\nústavného súdu považovať za právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa\n§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti\nústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti proti\n\n7\n\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu začala plynúť nadobudnutím jeho právoplatnosti\n(napr. I. ÚS 292/2014).\n12. V danej veci lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu proti uzneseniu\nkrajského súdu zo 14. novembra 2017 začala plynúť právoplatnosťou tohto rozhodnutia,\npričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. decembra 2017. Sťažovateľka podala\nsťažnosť 4. mája 2018, teda v čase, keď nepochybne uplynula dvojmesačná lehota\npodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n13. Pretože sťažovateľka podala sťažnosť na ústavnom súde celkom zjavne\npo uplynutí dvojmesačnej lehoty, ústavný súd musel sťažnosť odmietnuť ako oneskorene\npodanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n14. Ústavný súd však v danej veci zistil aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné\npredmetnú sťažnosť prijať na ďalšie konanie.\n15. V posudzovanom prípade obsah splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľky\nadvokátom, doručeného ústavnému súdu spolu so sťažnosťou, trpí takým nedostatkom\n(nebol predložený originál, ale kópia), ktorý má za následok jeho neakceptovanie v konaní\npred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na ustálenú súdnu prax\npodľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 4 Sži 35/2014),\npodľa ktorej je zastúpený povinný predložiť splnomocnenie v jeho originálnej verzii, a nie\nfotokópiu, pretože iba originál splnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom,\nže jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného. Z uvedeného ústavný súd vyvodil,\nže pri posudzovaní právnych účinkov fotokópie splnomocnenia je súdna prax jednotná,\nkeďže fotokópii splnomocnenia nepriznala žiadne právne účinky, preto je potrebné\npredkladať konajúcemu súdu originál splnomocnenia (m. m. III. ÚS 129/2017,\nII. ÚS 231/2018).\n16. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej\n8\n\nsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany, znamená, že ústavný súd môže\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu\nk tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05,\nIV. ÚS 415/09, II. ÚS 660/2016). To zvlášť platí vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom.\n17. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný (jednoznačný) návrh\nrozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania ústavným súdom sa sťažovateľka\ndomáha; petit nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby\nmohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia\nnávrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná. Petit sťažnosti\nnekorešponduje s argumentáciou sťažovateľky v odôvodnení sťažnosti.\nSťažovateľka sa v bode 1 petitu domáha vyslovenia porušenia označených práv\npostupom okresného súdu. V bode 2 petitu požaduje sťažovateľka zrušenie okrem\nrozhodnutia okresného súdu aj zrušenie rozhodnutia krajského súdu, avšak bez toho, aby\nvýslovne navrhla vysloviť, že ňou označené práva boli napadnutým rozhodnutím krajského\nsúdu porušené.\n18. Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by zrušil rozhodnutie všeobecného\nsúdu bez predchádzajúceho vyslovenia, že práva sťažovateľa boli týmto rozhodnutím\nporušené, ústava a ani zákon o ústavnom súde neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia je totiž\nviazané na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva\na slobody sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 54\nods. 4 zákona o ústavnom súde).\n19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky, ktorá je\nzastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavky kvalifikovanej\n\n9\n\nsťažnosti, ktoré by zodpovedali požiadavkám obsiahnutým v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol už pri predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n20. Nad rámec ústavný súd ešte poznamenáva, že v posudzovanom prípade by tú\nčasť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta postup a rozhodnutie okresného súdu, v zmysle\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol aj pre nedostatok právomocí.\n21. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. septembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c389954-aadb-4c49-a24e-e8eeb7afe92c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.231.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.231.2018.1"}, {"guid": "ussr:6b32470c-6569-44f6-918d-cc11f5f0dcfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.129.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2017 z 21. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.129.2017.1"}, {"guid": "ussr:917ead48-a815-495e-b2a0-a5d0015af642", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.660.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 660/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 660/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.660.2016.1"}, {"guid": "ussr:f4751a50-5183-4cf8-a0d7-4993b80f5174", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.266.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 266/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 266/2016 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.266.2016.1"}, {"guid": "ussr:c7c4c39f-cfaf-4371-9685-9e26341fb0b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 292/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 292/2014 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7c4c39f-cfaf-4371-9685-9e26341fb0b8"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 267/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:4c632e2c-fdcc-49d8-82b1-f2b22ee8a1a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c632e2c-fdcc-49d8-82b1-f2b22ee8a1a6"}, {"guid": "ussr:112053ac-7acd-4a2c-aaed-e8134000c08e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:112053ac-7acd-4a2c-aaed-e8134000c08e"}, {"guid": "ussr:bd888647-0fff-45d5-b952-c868ae8458b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd888647-0fff-45d5-b952-c868ae8458b1"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/02 z 27. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6"}, {"guid": "25dbf0c4-d8f8-41b7-a492-ee46b83bf34a:c162a1af-3559-45ea-972b-7021c8f72d9f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8114215859.2", "spisova_znacka": "5Co/169/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/169/2017 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8114215859.2"}], "citovane_v": []}