{"guid": "ussr:2845d091-2d37-4a35-b3ae-14773475af8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.42.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 42/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 42/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 42/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.42.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2845d091-2d37-4a35-b3ae-14773475af8e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.42.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.42.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.42.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 42/2018-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného JUDr. Júliusom Kvetánom, advokátska kancelária, Štefánikova 17, Humenné,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Prešove a jeho rozsudkom sp. zn. 4 Co 233/2013 z 19. novembra 2014, ako aj postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uznesením sp. zn. 4 Cdo 33/2017\nz 25. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaniami\n\ndoručenými ústavnému súdu 13. decembra 2017, 22. decembra 2017 a 4. januára 2018,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho rozsudkom\nsp. zn. 4 Co 233/2013 z 19. novembra 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ako aj\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a jeho\nuznesením sp. zn. 4 Cdo 33/2017 z 25. septembra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 C 668/2001-964 z 9. júla\n2013 vo výroku o povinnosti sťažovateľa ako žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu\n5 179,15 € istiny s príslušenstvom a vo výroku o zamietnutí protinávrhu sťažovateľa\nv prevyšujúcej časti nad sumu 5 179,15 € istiny s príslušenstvom zrušil rozsudok okresného\nsúdu, v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a zároveň zrušil\nuznesenia okresného súdu č. k. 7 C 668/2001-1012 zo 17. septembra 2013 o trovách\nkonania. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uviedol:\n„Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným\nskutkovým stavom, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil\nskutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje\nso skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku žalobcom, vo\nvzťahu k uplatneným námietkam žalovaným týkajúcim sa náležitosti podania žaloby, t. j.\npodpísania žaloby osobou oprávnenou v mene žalobcu s poukazom na to, že v zmysle ust. §\n21 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, môže štatutárny zástupca poveriť\nakéhokoľvek zamestnanca na vykonanie príslušného úkonu, žaloba bola podpísaná osobou\noprávnenou na jej podanie, lebo v spise sa nachádza splnomocnenie zo dňa 08.01.2001 na\npodanie tejto žaloby. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o zamestnanca žalobcu, správne mal\nbyť poverený na konanie v mene žalobcu... Odvolací súd sa nestotožnil so žalovaným, že\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti ním uplatneného nároku.\nŽalobca pri uplatnení nároku vychádzal z platne uzavretého právneho vzťahu na základe čl.\nVI. bodu 10 nájomnej zmluvy uzavretej dňa 20.12.1996 s tým, že k tejto namietanej\nskutočnosti ohľadne dátumu uzavretia zmluvy, odvolací súd poukazuje na to, že účastníci sú\npovinní pri úprave zmluvných vzťahov dbať o to, aby sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť\nk vzniku rozporov (§ 43 Občianskeho zákonníka), tzn., že bolo povinnosťou aj žalovaného v\nprípade, že zistil nesprávnosť uvedeného dátumu podpísania zmluvy, opraviť ho následným\n\n2\n\npísomným dodatkom k zmluve. Je nesporné, že na základe tejto nájomnej zmluvy, ktorej\npodkladom je uplatnený nárok žalobcu na základe č. zmluvy 512-037/96 zo dňa 20.12.1996\n(č. l. 3 spisu), právny vzťah medzi účastníkmi konania trval, účastníci plnili podľa zmluvy,\nvrát. žalovaného, ktorý prenajímal predmet nájmu ďalším osobám, na základe ktorých\nz titulu podnájmu mal príjem. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu v konaní žalobca splnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ust.\n§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo ním tvrdené skutočnosti boli v konaní\npreukázané. Len spochybňovanie ním tvrdených skutočnosti žalovaným samo o sebe nebolo\ndôvodom na zamietnutie žaloby. S uplatnenými námietkami sa súd prvého stupňa náležite\nvysporiadal, napadnuté rozhodnutie - jeho odôvodnenie je jasné, preskúmateľné\na zrozumiteľné týkajúce sa 5.179,15 Eur istiny s príslušenstvom.“\n2.1 Ústavný súd následne na základe sťažnosti sťažovateľa proti napadnutému\nrozsudku uznesením č. k. I. ÚS 128/2015-16 z 18. marca 2015 odmietol sťažnosť\nsťažovateľa (podanú v zákonom stanovenej lehote a doručenú ústavnému súdu 19. februára\n2015) z dôvodu, že na najvyššom súde bolo podané dovolanie, o ktorom nebolo v čase\npodania sťažnosti rozhodnuté.\n2.2 Dovolací súd dovolanie napadnutým uznesením odmietol okrem iného aj\ns týmto odôvodnením:\n„Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.\nz hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných\nskutkových a právnych otázok. Z odôvodnení sú zrejmé právne úvahy odvolacieho\ni prvoinštančného súdu (ich vecnou správnosťou sa dovolací súd nezaoberal), ktoré viedli\nk prijatiu záveru, že nárok žalobkyne voči žalovanému je oprávnený ako aj\no neopodstatnenosti protinávrhu žalovaného. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní\nsplnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov,\nna ktorých je rozhodnutie založené, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne\nprávne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že žalovaný má\nodlišný právny názor než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú\nvadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Za porušenie základného práva zaručeného v čl.\n3\n\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. Ako vyplýva aj z\njudikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného\nsúdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06)...“\n3. Keďže sťažovateľ už v minulosti podal ústavnému súdu sťažnosť proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k.\nI. ÚS 128/2015-16 z 18. marca 2015, a teda keďže ústavnému súdu i účastníkom konania\npred ním je skutkový a právny stav sťažovateľovej veci známy, ústavný súd odkazuje\nna opísané uznesenie ústavného súdu a len stručne rekapituluje sťažovateľovu aktuálnu\nsťažnosť:\n3.1 Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti a jej doplnení zameriava takmer výlučne\na obšírne na rozsudok okresného súdu a s týmto polemizuje, pričom proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu a napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu len stručne, všeobecne\na neadresne uvádza:\n„Podľa názoru sťažovateľa nerešpektovaním... právoplatných a vykonateľných\nrozhodnutí, eklektívnym výberom dôkazov, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí zo strany\nuvedených všeobecných súdov (okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu) došlo\nk narušeniu právnej istoty... Mám za to, že uvedeným konaním a rozhodnutiami všetkých\nvšeobecných súdov, ktoré konali vo veci okresného súdu sp. zn. 7C 668/2001 došlo\nk odňatiu sťažovateľovho práva na spravodlivý súdny proces, ktorého obsahové znaky\nvyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, keďže konanie na okresnom súde, krajskom súde a najvyššom súde\nako celok nevykazuje znaky spravodlivosti... Na základe uvedeného sťažovateľ je toho\nnázoru, že aj týmto nezaoberaním sa novými skutočnosťami, ktoré sťažovateľ nemohol\npoužiť v konaní okresného súdu do 9. júla 2013, došlo zo strany krajského súdu\na najvyššieho súdu k odopretiu mu práva na súdnu ochranu podľa ust. Čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 postupom v konaní\na rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. novembra 2014 vo veci vedenej pod\nsp. zn. 4Co/233/2013 a následne postupom v konaní a rozhodnutím Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 25. septembra 2017 vo veci vedenej pod sp.zn. 4Cdo 33/2017\nporušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa\n19. novembra 2014 č.k. 4Co/233/2013-1079 a súčasne zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 25. septembra 2017 č.k. 4Cdo 33/2017 a vec vracia Krajskému\nsúdu v Prešove na ďalšie rozhodnutie.\nKrajský súd v Prešove je povinný uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 254.88 eur...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n\n5\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Čo sa týka napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že\nsťažovateľ neuvádza vo svojej sťažnosti žiadnu argumentáciu, ktorou by z ústavnoprávneho\nhľadiska namietal porušenie jeho procesných ústavných práv právnymi závermi najvyššieho\nsúdu, v zmysle ktorých odmietol sťažovateľom podané dovolanie ako neprípustné. Inak\npovedané, sťažovateľ síce v petite sťažnosti označil konkrétne články ústavy a dohovoru,\nktoré mali byť napadnutým uznesením najvyššieho súdu porušené, avšak v obsahu sťažnosti\nneuvádza argumentáciu alebo odôvodnenie jeho názoru o porušení týchto článkov ústavy\na dohovoru (požiadavka plynúca z čl. 127 ústavy a § 20 a 49 zákona o ústavnom súde).\nPreto tento nedostatok odôvodňuje možnosť odmietnuť sťažnosť v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\n8. K napadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd v úvode uvádza, že obdobné\nzáťaže sťažnosti nachádza aj vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu. Keďže\nsťažovateľ v sťažnosti obšírne uvádza výhrady proti rozsudku okresného súdu, ktorý bol\nvo veci samej (t. j. v rozhodovaní o hmotných právach a povinnostiach sťažovateľa)\npotvrdený práve napadnutým rozsudkom krajského súdu (na rozdiel od najvyššieho súdu,\n\n6\n\nktorý nerozhodoval vo veci samej ani o hmotných právach a povinnostiach sťažovateľa, ale\nrozhodoval o podmienkach dovolacieho konania), ústavný súd v záujme materiálnej\nochrany základných práv a slobôd preskúmal v rámci predbežného prerokovania sťažnosti\nnapadnutý rozsudok krajského súdu a na základe toho dospel k záveru o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti v tejto časti, a to z nasledujúcich dôvodov.\n8.1 K formálnej stránke postupu a vydania napadnutého rozsudku krajského súdu\nústavný súd potom uvádza, že krajský súd postupoval podľa procesnoprávnych predpisov\nvzťahujúcich sa na rozhodovanie o odvolaní (t. j. podľa príslušných ustanovení v tom čase\nplatného a účinného Občianskeho súdneho poriadku), aplikoval na vec sa vzťahujúce\nprávne normy, napadnutý rozsudok bol vydaný vo forme predpokladanej zákonom\na obsahuje zákonom predpísané náležitosti.\n8.2 K materiálnej stránke napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych\nzáveroch napadnutého rozsudku nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich\narbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\n8.3 Krajský súd sa pri odôvodňovaní svojich právnych záverov zaoberal (i)\nformálnymi náležitosťami žaloby, (ii) dôvodnosťou žalobcom uplatneného nároku\nvychádzajúc z platne uzavretého právneho vzťahu na základe čl. VI bodu 10 nájomnej\nzmluvy (iii) a protinávrhmi sťažovateľa.\n8.4 Ústavný súd hodnotí, že krajský súd odpovedal na ťažiskové premenné vo veci\nsťažovateľa. Krajský súd jasne poukázal, že účastníci zmluvných vzťahov sú povinní\npri úprave zmluvných vzťahov dbať o to, aby sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť\nk vzniku rozporov (§ 43 Občianskeho zákonníka), tzn., že bolo povinnosťou sťažovateľa\nv prípade, že zistil nesprávnosť uvedeného dátumu podpísania zmluvy, opraviť ho\nnásledným písomným dodatkom k zmluve. Krajský súd ďalej jasne deklaroval a odôvodnil,\nže bolo nesporné, že na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi žalobcom\na sťažovateľom právny vzťah medzi účastníkmi konania trval, účastníci plnili podľa zmluvy\nvrátane sťažovateľa, ktorý prenajímal predmet nájmu ďalším osobám, na základe ktorých\nz titulu podnájmu mal príjem.\n7\n\n8.5 Uvedené závery krajského súdu nemožno z pohľadu ústavného súdu považovať\nvzhľadom na skutkový a právny stav vo veci za zjavne nelogické, arbitrárne či\nneodôvodnené alebo vzhľadom na princípy práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie ústavne neudržateľné. A preto závery krajského súdu a ich odôvodnenie je\nnutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie\nje oprávnený v tomto prípade zasahovať.\n8.6 Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nájom a podnájom-nájomný vzťah", "záväzkové právo", "zmluva-nájomná zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fb2cdc17-2948-43e9-9c22-09a2f33eef69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.128.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 128/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 128/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.128.2015.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "7d14a6d3-f59d-4126-9e60-8d24b30eef9d:46e19224-996e-40dd-abc0-e47d6a12ae46", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8301899574.1", "spisova_znacka": "4Cdo/33/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/33/2017 z 24. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8301899574.1"}], "citovane_v": []}