{"guid": "ussr:13361719-4248-44f9-8902-5c1b2b5e1525", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.425.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 425/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 425/2018 z 6. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 425/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.425.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/13361719-4248-44f9-8902-5c1b2b5e1525", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.425.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.425.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.425.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 425/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SINES, s. r. o., Československej\narmády 241/12, Kremnica, právne zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola\nKašjaka 1, Rajecké Teplice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 6 C 199/2009\nz 13. decembra 2017 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 63/2018 z 28. marca\n2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti SINES, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2018\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SINES, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),\nzákladného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného\npráva podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného\npráva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 199/2009\nz 13. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 63/2018 z 28. marca 2018\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou zo 4. augusta 2009\ndomáhala vydania súdneho rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému na zaplatenie\nsumy 28 620,67 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Okresný súd rozsudkom\nsp. zn. 6 C 199/2009 z 3. októbra 2014 žalobu sťažovateľky v celom rozsahu zamietol.\nDruhým výrokom rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nProti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd rozsudkom sp. zn. 8 Co 11/2015 z 30. októbra 2015 tak, že rozsudok okresného\nsúdu potvrdil a súčasne určil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd.\nRozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 18. januára 2016.\nNapadnutým uznesením okresného súdu z 13. decembra 2017 bol žalovanému\na intervenientovi na strane žalovaného priznaný voči sťažovateľke nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Okresný súd v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že v dôsledku zmeny právnej úpravy týkajúcej sa rozhodovania\no trovách konania s účinnosťou od 1. júla 2016 rozhodol sudca okresného súdu najskôr\no nároku na náhradu trov konania, a to na základe výsledku sporu, ktorým bolo zamietnutie\nžaloby sťažovateľky v celom rozsahu s tým, že o výške priznanej náhrady trov konania\nbude rozhodnuté samostatným uznesením.\n\n2\n\nO včas podanom odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutým\nuznesením z 28. marca 2018 tak, že napadnuté unesenie okresného súdu potvrdil a druhým\nvýrokom rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.\n3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti predovšetkým uviedla:\n«... Treba zdôrazniť, že o trovách konania mal podľa právoplatného výroku\nprvostupňového rozsudku rozhodnúť súd prvej inštancie do 30 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej, t.j. do 17.02.2016. Súd však rozhodol až po takmer 2 rokoch.\nOkresný súd tak mal rozhodnúť ešte za účinnosti a výlučne podľa O.s.p. č. 99/1963 Zb. a nie\npodľa C.s.p. č.160/2015 Z. z. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. totiž o nároku na náhradu trov\nkonania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom úprava\nrozhodovania o náhrade trov podľa C.s.p. už nepripúšťa vyčlenenie rozhodovania o nároku\nna náhradu trov na samostatné rozhodnutie vydané až po právoplatnom skončení veci\nsamej. Úspešný žalovaný ako aj vedľajší účastník (intervenient) sa proti výroku\nprvostupňového rozsudku o samostatnom rozhodnutí o trovách do 30 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej neodvolali, pričom tak učiniť mohli.\nPokiaľ okresný súd ako súd prvej inštancie nerozhodol v lehote, pričom žiadna\nzo strán ani vydanie rozhodnutia o náhrade trov následne nežiadala, súd už nemohol\nza danej situácie rozhodovať o nároku na náhradu trov a v tejto časti konať, nakoľko súd\nmôže vykonávať svoju právomoc výlučne lege artis. Túto právomoc mohol vykonať, avšak\nnevykonal. Uvedenému odporujú ust. §-u 470 C.s.p. upravujúce intertemporálne\nustanovenia...\nV neposlednom rade výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný\nvždy tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania\nale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom\nprvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov\nkonania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov\nkonania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo\nspôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6Cdo 222/2016).\n\n3\n\nVo výroku uznesenia okresného súdu však absentuje formulácia, že o výške tejto\nnáhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, čím výrok ani nie\nje formálne nevykonateľný.\nSamotná formulácia výroku: „Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného\npriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %.“ je pritom zjavne nedostatočná a zmätočná, nakoľko jasne neurčuje, kto\na komu má zaplatiť náhradu trov konania, iba sa neurčito a všeobecne „priznáva nárok“,\navšak neukladá sa žiadna povinnosť strane sporu.\nOkresný ako i krajský súd dokonca nerešpektovali judikatúru najvyššieho súdu,\nnajmä uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017.\nPodľa krajského súdu v tejto otázke (údajne) nebola súdna prax doposiaľ ustálená, preto\nz uvedeného judikátu nevychádzal. Ide tak o zjavné nerešpektovanie judikatúry NS SR\nnižšími súdmi, ktorá vychádza z jasnej dikcie zákona. Podľa argumetácie krajského súdu by\ntak ten istý zákon platil na tom-ktorom súde odlišne, čo je ústavne neudržateľné. Žiadna\nsúdna prax predsa nemôže prekrúcať zákon a byť s ním v rozpore. Krajský súd tak plne\nbagatelizoval nezákonný a nesprávny postup okresného súdu pri vydaní uznesenia\nsp. zn. 6 C 199/2009 zo dňa 13.12.2017, dokonca sa odklonil aj od svojho právoplatného\nrozhodnutia vo veci 9Co 160/2016, kde zmeškanie lehoty súdom na vydanie rozhodnutia\no trovách malo zásadný význam na možnosť vydania rozhodnutia o trovách.»\nĎalej sťažovateľka uviedla, odvolávajúc sa na viaceré rozhodnutia ústavného súdu\na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), že\nnapadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu sú nedostatočne odôvodnené\na arbitrárne, čím boli porušené v petite sťažnosti identifikované základné práva podľa\nústavy a listiny a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu.\n4. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa SINES, s. r. o... na súdnu a inú právnu ochranu\nzaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces\nzaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n4\n\na základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základné právo podľa čl. 37 ods. 2 Listiny, základné právo na vlastníctvo podľa\nčl. 20 ústavy a základné právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu č. 1\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nv Žiline sp. zn. 6C 199/2009 zo dňa 13.12.2017 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n8Co 63/2018 zo dňa 28. 03. 2018 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Okresného súdu v Žiline sp. zn. 6C 199/2009 zo dňa 13.12.2017\na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co 63/2018 zo dňa 28.03.2018 sa z r u š u j e .\n3. Okresný súd v Žiline a Krajský súd v Žiline sú p o v i n n í uhradiť spoločne\na nerozdielne sťažovateľovi SINES, s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu trovy konania.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n5\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní.\nPodľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nIII.\n8. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa dohovoru, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa ústavy\na listiny, ako aj základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a práva na majetok\npodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami okresného súdu\na krajského súdu tým, že sú nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.\n\n6\n\nK namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, listiny a práv\npodľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu\n9. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n10. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n11. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu mohla sťažovateľka podať\nodvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.\nPrávomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n12. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\n\n7\n\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n13. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad\n(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n14. Ústavný súd preto v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, ktorý predovšetkým uviedol:\n„Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že súd vo veci samej rozhodol rozsudkom\nč. k. 6C/199/2009-492 zo dňa 03.10.2014, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol\ns tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci\nsamej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. Krajský súd v Žiline rozsudkom\nč. k. 8Co/11/2015-574 zo dňa 30.10.2015 rozsudok okresného súdu potvrdil s tým, že\no trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O. s. p.) Rozsudok\nOkresného súd Žilina č. k. 6C/199/2009-492 zo dňa 03.10.2014 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline č. k. 8Co/11/2015-574 zo dňa 30.10.2015 nadobudol právoplatnosť\ndňa 18.01.2016. Žalobca podal dňa 16.02.2016 proti rozsudku krajského súdu dovolanie\nna Najvyšší súd SR, ktorý uznesením sp. zn. 6 Cdo 70/2016 zo dňa 31.05.2017 dovolanie\nžalobcu odmietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho\n8\n\nkonania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.\nToto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2017. Následne napadnutým\nuznesením súd prvej inštancie žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal\nžalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %\nvychádzajúc z C. s. p. účinného od 01.07.2016 a to ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1.\n... Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru\njej úspechu vo veci.\nStrana má nárok na náhradu trov konania voči protistrane v prípade jej úspechu\nv konaní. Plný úspech žalobcu vo veci znamená, že nárok uplatnený žalobcom bol v plnej\nvýške rozsudkom žalobcovi priznaný, alebo bol žalovaný na jeho zaplatenie zaviazaný\nv súdom schválenom zmieri. Plný úspech žalovaného znamená, že žalobcova žaloba bola\nv celom rozsahu zamietnutá.\nPreskúmaním\n\nrozhodnutia\n\nv\n\nnapadnutom\n\nrozsahu,\n\nspisového\n\nmateriálu\n\na vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ (žalobca), odvolací súd dospel k záveru, že súd\nprvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci\na v plnom\n\nrozsahu\n\nsa\n\nstotožnil\n\ns\n\nprávnym\n\nzáverom\n\nsúdu\n\nprvej\n\ninštancie\n\npričom v podstatných bodoch odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 387\nods. 2 C. s. p.).\nŽalobca v odvolaní v prvom rade poukazoval na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie\nnerozhodol do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. do 17.02.2016\na za účinnosti O. s. p. účinného do 30.06.2016 pričom v zmysle platnej úpravy C. s. p.\npodľa neho už nie je možné vyčlenenie rozhodovania o nároku na náhradu trov konania sa\nsamostatné rozhodnutie vydané až po právoplatnom skončení veci samej. Odvolací súd\nnemohol danú skutočnosť považovať za kľúčovú pre nepriznanie náhrady trov konania\núspešnej strane sporu voči neúspešnému žalobcovi len preto, že vec samá bola právoplatne\nskončená rozhodnutím súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu ešte za účinnosti vtedy\nplatného O. s. p. Z ust. § 470 ods. 1 C. s. p. vyplýva dôsledné dodržiavanie princípu\nokamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná\núprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti\nC. s. p. pričom situáciu, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany rieši ust.\n§ 470 ods. 2. Vzhľadom na to bolo potrebné napriek vysloveniu podľa O. s. p., že o trovách\n\n9\n\nkonania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, za súčasného rozhodovania\naplikovať ust. § 262 ods. 1 C. s. p.\nPokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod žalobcu o nevykonateľnosti výroku napadnutého\nrozhodnutia, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 262\nods. 1 C. s. p., keď najskôr rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom\nv odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Súd prvej inštancie tak naplnil dikciu\nust. § 262 ods. 2 C. s. p., z ktorého vyslovene nevyplýva priamo povinnosť súdu uviesť\nvo výrokovej časti rozhodnutia kto a kedy rozhodne o výške náhrady trov konania. Pokiaľ\nide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, na ktoré\nžalobca v odvolaní poukazoval, odvolací súd uvádza, že v tejto otázke nebola súdna prax\ndoposiaľ ustálená, preto z neho nevychádzal.\nOdvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil považujúc ho za vecne\nsprávne (§ 387 ods. 2 C. s. p.).“\n15. Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej rozhodovanie o trovách\nkonania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorej sa\nprejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto iba celkom\nvýnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania\na k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných\nokolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách\nkonania iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému\nexcesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania\n(II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 248/08, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011,\nII. ÚS 137/2018).\n16. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že krajský súd sa\nnámietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\nsťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\nKrajský súd v ňom dostatočne jasne vysvetlil správnosť aplikácie prechodného ustanovenia\n§ 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n\n10\n\n(ďalej len „CSP“). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery napadnutého uznesenia krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti\npripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného\nsúdnictva.\n17. Skutočnosť, že sa sťažovateľka s názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n18. Pokiaľ sťažovateľka s poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu, predovšetkým\nuznesenie sp. zn. 6 Cdo 222/2016, mala v úmysle odôvodňovať porušenie svojich práv\nodchýlením sa krajského súdu od právnych záverov posudzovania otázky aplikácie § 262\nods. 2 CSP, ústavný súd konštatuje, že nie je úlohou ústavného súdu zjednocovať\nrozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou\nodvolacích súdov, resp. najvyššieho súdu. Podstatné je, či sú odlišné názory všeobecných\nsúdov ústavne konformné, lebo v kladnom prípade niet dôvodu na to, aby ústavný súd\ndo takýchto záverov zasiahol (m. m. I. ÚS 199/07, II. ÚS 273/08, I. ÚS 56/2017).\n19. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú\nskutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základného práva\nsťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n11\n\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ústavy a práva\npodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu\n20. Sťažovateľ porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu odvíja od porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKeďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1\ndohovoru) napadnutým uznesením okresného súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú,\nkonštatuje, že v takom prípade nemohlo ani dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označeného\nzákladného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu,\na preto aj v tejto časti bolo treba jej sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37\nods. 2 listiny napadnutým uznesením krajského súdu\n21. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáha aj vyslovenia porušenia\nzákladných práv podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 2 listiny. V odôvodnení sťažnosti\nale nie sú uvedené žiadne skutkové tvrdenia, či právne argumenty, na ktorých by\nsťažovateľka zakladala svoj návrh na vyslovenie porušenia týchto práv.\n22. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,\nv ktorej opakovane zdôrazňuje, že nedostatok odôvodnenia sťažnosti má významné\nprocesné dôsledky. Ak sťažnosť neobsahuje opis skutkového stavu, z ktorého sťažovateľ\nvyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom a ani právne\nargumenty a právne posúdenie predloženého sporu, t. j. kvalifikované odôvodnenie, tak\nnespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, čo\nzakladá dôvod na jej odmietnutie pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí\n(m. m. IV. ÚS 359/08).\n\n12\n\n23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\n24. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. septembra 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trovy konania-náklady konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1af9ad71-ea24-4189-b530-bc7914e12ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 221, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 75/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 75/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "2e696973-5c05-4b26-8eea-dd237708101d:1270376e-8b56-49f4-87ef-3cde7279468a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8116204229.2", "spisova_znacka": "8Co/63/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/63/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8116204229.2"}, {"guid": "d5f4fa6b-8ea9-411d-bb8a-5adf43b0fa92:bbdbd334-8e9f-42e2-b597-e647a231b9cf", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5109230088.2", "spisova_znacka": "8Co/11/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/11/2015 z 29. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-10-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5109230088.2"}], "citovane_v": []}