{"guid": "ussr:f4b59d27-7235-4ac9-882c-b8c396e4f38d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.440.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 440/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 440/2018 z 19. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 440/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.440.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f4b59d27-7235-4ac9-882c-b8c396e4f38d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.440.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.440.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.440.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 440/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., Holubyho 51, Martin, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7 Co 325/2016-457 z 26. apríla 2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 5/2018 z 21. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\n\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Co 325/2016-457 z 26. apríla 2017 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 5/2018 z 21. marca 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Martin\n(ďalej len „okresný súd“) domáhal od žalovaného vrátenia požičaných finančných\nprostriedkov. Okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 7 C 239/2008-407 z 21. apríla 2016,\nktorým žalobu sťažovateľa zamietol.\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol: „V priebehu konania som nadobudol presvedčenie, že\nzákonný sudca nepostupuje nezaujato a nestranne. Uvedené som namietal v námietke\nzaujatosti zo dňa 23.09.2015. Následne bola táto námietka zaujatosti predložená\nna rozhodnutie nadriadenému súdu. O tejto námietke zaujatosti rozhodol nadriadený súd Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.: 6NcC743/2015 zo dňa 29.10.2015 tak, že zákonného\nsudcu z prejednávania a rozhodovania danej veci nevylúčil. Zloženie senátu, ktorý\nrozhodoval o podanej námietke zaujatosti, bolo určené predsedníčkou senátu podľa\núradného záznamu nachádzajúcemu sa na č. 1. 378 až o deň neskôr, t. j. 30.10.2015.\nKeďže som zosumarizoval ďalšie skutočnosti, ktoré podľa môjho názoru\npreukazovali absenciu nezaujatosti a nestrannosti zákonného sudcu, podal som druhú\nnámietku zaujatosti a to podaním zo dňa 26.10.2015. Podľa prezenčnej pečiatky bola\ndoručená nadriadenému súdu dňa 02.11.2015. Porovnaním obsahu prvej a druhej námietky\nzaujatosti je podľa môjho názoru preukázané, že nejde o totožné podania.“\n3. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu okresného súdu odvolanie, o ktorom krajský\nsúd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ\nv sťažnosti uviedol: „Skutočnosť, že o podanej druhej námietke nebolo rozhodnuté\ndo rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj to, čo ma viedlo k jej podaniu...\nsom urobil zároveň predmetom odvolania proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa\n21.04.2016. Uviedol to v podanom opravnom prostriedku môj právny zástupca. Ja som\nv mojom samostatnom podaní odvolania uviedol znova skutočnosti, ktoré podľa môjho\nnázoru odôvodňovali absenciu nezaujatosti zákonného sudcu.“\n\n2\n\n4. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom najvyšší súd\nrozhodol napadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol.\nPodľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv došlo najmä tým, že\nkrajský súd nerozhodol o námietke zaujatosti z 26. októbra 2015 (ďalej len „druhá\nnámietka“). Najvyšší súd podľa názoru sťažovateľa porušil jeho základné práva tým, že\n„Dovolací súd pokryl úvahou postup iného súdu, ktorý však takouto úvahou nemôže byť\npokrytý. Nie je pravda, že by malo byť správne, že nadriadený súd o druhej námietke\nzaujatosti nerozhodoval - on zrejmým omylom ani nezaznamenal, že sa nachádza v spise.\nTakýto nedostatok vo vedomosti nie je totožný, resp. zameniteľný s akoukoľvek procesnou\naktivitou iného druhu. Opomenutie nie je totožné so správnosťou postupu, ktorý mi ukladá\nniečím sa nezaoberať. Navyše, a to je zrejmá nesprávnosť úvahy dovolacieho súdu,\nustanovenie § 15a ods. 5 OSP (na ktoré poukazuje dovolací súd a dôvodí ním údajnú\nsprávnosť postupu Krajského súdu v Žiline) je ustanovením, ktoré umožňuje nepredložiť\nuplatnenú námietku zaujatosti nadriadenému súdu (a zdanlivo je tak potvrdený záver\ndovolacieho súd o tom. že námietka bola doručená na nadriadený súd len za spisom).\nNo v takom prípade však v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 OSP by mi musel byt' oznámený\ndôvod, pre ktorý sa moje podanie nepredložilo na nadriadený súd. A iba v takom prípade by\nbolo zrejmé, že súdu nevznikla povinnosť rozhodnúť o podanej námietke zaujatosti.\nK takémuto postupu (zákonne upravenému) však nikdy nedošlo.“.\n5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo\n\nna prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným\n\nsúdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na prerokovanie\nveci pred zákonným sudcom podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho\nzákladné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.:\n7Co/325/2016-457 zo dňa 26.04.2017 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn.: 7Cdo 5/2018 zo dňa 21.03.2018 porušené boli.\nRozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 7Co/325/2016-457 zo dňa 26.04.2017\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Cdo 5/2018 zo dňa 21.03.2018\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n\n3\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n8. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa\nmôže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n\n4\n\n10. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nZákladné právo na zákonného sudcu garantované čl. 48 ods. 1 ústavy predstavuje\nv právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu\na sudcu. Označené základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že\nv jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych\npravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov\njednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy\na aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“\n(m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je\ntak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu.\nIII.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu\n11. Sťažovateľ ako ťažisko porušenia svojho práva na spravodlivý proces uvádza\nskutočnosť, že krajský súd nerozhodol o druhej námietke zaujatosti.\nSťažnosť v tejto časti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n12. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n„O námietke zaujatosti žalobcu voči zákonnému sudcovi bolo rozhodnuté uznesením\nKrajského súdu Žilina č. k. 6NcC/43/2015-383 zo dňa 29.10.2015, keď tento nebol vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania veci. V spise sa nenachádza nejaká ďalšia námietka\nzaujatosti žalobcu až do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, o ktorej by nebolo\nrozhodované.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne\nprijal záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že došlo k uzavretiu reálneho\nkontraktu medzi ním a žalovaným, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1\nCSP ako vecne správny potvrdil.\n\n5\n\n13. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že medzi\nobsahom základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a základného práva na zákonného\nsudcu (čl. 46 a čl. 48 ústavy) a napadnutým rozsudkom krajského súdu neexistuje taká\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne mohol rozhodnúť o porušení sťažovateľom označených práv. V tomto smere ústavný\nsúd konštatuje, že záver krajského súdu nemožno považovať za svojvoľný či neodôvodnený\na ani za taký, ktorý by popieral účel a zmysel zákona.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n14. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v podanom dovolaní ako\ndovolací dôvod uviedol § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Úlohou ústavného\nsúdu bolo posúdiť, či najvyšší súd ako dovolací súd napadnuté uznesenie primeraným\nspôsobom odôvodnil a či ho nemožno považovať za arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska\nza neakceptovateľné a neudržateľné.\n15. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a konštatuje,\nže sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 88/07, II. ÚS 18/2018).\n16. Žiadne z katalógu základných práv a slobôd v zmysle ústavy či dohovoru\nnezaručuje účastníkovi akéhokoľvek súdneho konania nárok na personálne zloženie senátu\n\n6\n\npodľa predstáv účastníka, resp. neexistuje ústavou či dohovorom chránený nárok\nna zloženie sudcovského stavu konkrétneho súdu z konkrétnych, účastníkom želaných\nsudcov (m. m. II. ÚS 669/2017).\n17. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n„V danom prípade žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420\npísm. f/ CSP.\nDruhá dovolacia námietka žalobcu spočíva v tvrdení, že vo veci nebolo rozhodnuté\no druhej námietke zaujatosti z 27. októbra 2015 (správne má byť 26. októbra 2015, pozn.)\nnapriek tomu, že bola predložená odvolaciemu (správne nadriadenému) súdu. Dovolateľ\nv dovolaní neuvádza ako dovolací dôvod ustanovenie § 420 písm. e/ CSP, teda, že by vo\nveci rozhodoval vylúčený sudca, len poukazuje na nesprávny procesný postup odvolacieho\nsúdu, ktorý vo veci samej rozhodol bez toho, aby prv rozhodol o tzv. druhej námietke\nzaujatosti. I v tejto súvislosti ale dovolateľ poukazuje len na vadu zmätočnosti v zmysle\nustanovenia § 420 písm. f/ CSP.\nV zmysle § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré\nspočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných\nveciach.\nV zmysle § 15a ods. 5 O. s. p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolnosti\nustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec\nnadriadenému súdu nepredkladá.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že o prvej námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi\nJUDr. Miroslavovi Dobríkovi uplatnenej žalobcom podaním z 23. septembra 2015\nrozhodol Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený uznesením z 29. októbra 2015\nsp. zn. 6 NcC 43/2015 tak, že sudca JUDr. Miroslav Dobrík nie je vylúčený z prejednávania\na rozhodovania veci. Dovolateľom namietaná skutočnosť, že vec bola až po rozhodnutí\npridelená predsedníčkou senátu úradným záznamom z 30. októbra 2015 sudkyni\nspravodajkyni je irelevantná, keďže vo veci v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. rozhodoval\nnadriadený súd v senáte. Správne nadriadený súd nerozhodoval o tzv. druhej námietke\nzaujatosti žalobcu z 27. októbra 2015, keď táto ani nebola predložená súdom prvej\ninštancie nadriadenému súdu na rozhodnutie predkladacou správou, ale bola mu zaslaná\n\n7\n\nlen z dôvodu, že spis sa v tom čase nachádzal v dôsledku rozhodovania o tzv. prvej námietke\nzaujatosti na nadriadenom súde. Druhá námietka zaujatosti obsahovala len dôvody\nspočívajúce v postupe sudcu v konaní a v takom prípade sa v zmysle § 15a ods. 5 O. s. p.\nna námietku zaujatosti neprihliada. Totožný záver možno vyvodiť i v súčasnosti\nz ustanovenia § 53 ods. 2 CSP.“\n18. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n19. Ústavný súd uvádza, že najvyšší súd v napadnutom uznesení jasne vysvetlil,\nprečo o druhej námietke zaujatosti sťažovateľa krajský súd nerozhodoval. Z pohľadu\nústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že najvyšší súd správne poukázal\nna skutočnosť, že „Druhá námietka zaujatosti obsahovala len dôvody spočívajúce\nv postupe sudcu v konaní a v takom prípade sa v zmysle § 15a ods. 5 O. s. p. na námietku\nzaujatosti neprihliada. Totožný záver možno vyvodiť i v súčasnosti z ustanovenia § 53 ods. 2\nCSP.“.\n\n8\n\n20. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno\npovažovať za svojvoľné či neodôvodnené a ani za také, ktoré by popieralo účel a zmysel\nzákona, a preto sťažnosť v tejto časti odmieta ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom a napadnutým uznesením\n21. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že\nkonanie o námietke zaujatosti nezávislé na konaní, v ktorom bola námietka uplatnená,\nsa týka predovšetkým procesných práv účastníka konania a netýka sa civilných práv\na záväzkov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj keď konanie o námietke zaujatosti môže mať\nvplyv na konanie vo veci samej, ide o nedostatočné spojenie a vzdialené následky, aby\nmohol čl. 6 ods. 1 dohovoru vstúpiť do hry, a preto je čl. 6 ods. 1 dohovoru na takéto\nkonanie neaplikovateľný [pozri Schreiber and Boetsch v. Francúzsko, č. 58751/00,\nrozhodnutie o prijateľnosti z 11. 12. 2003; Mianiovicz v. Nemecko, č. 37111/ 04, 55440/07,\n55443/07, rozhodnutie o prijateľnosti z 19. 5. 2009, oddiel 1a (m. m. II. ÚS 190/2015,\nI. ÚS 507/2016)].\nÚstavný súd, vychádzajúc a akceptujúc judikatúru ESĽP, odmietol aj túto časť\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n22. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c27b8151-f20a-4da1-b6ef-119428e607ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1"}, {"guid": "ussr:d3e48bc0-e025-464e-bedf-4477fa152afd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.669.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 669/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 669/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.669.2017.1"}, {"guid": "ussr:477f4595-579a-4cdd-ae7e-b95a349b4461", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.507.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 507/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 507/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.507.2016.1"}, {"guid": "ussr:96c7e3b9-a1fd-4170-84d0-a4765fb72ea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.190.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 190/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 190/2015 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.190.2015.1"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "4c0af2e6-62cd-4bd4-8ba5-94edf97cfcd4:eac68346-1c6c-4f71-9986-de0751f3e9cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5707207254.1", "spisova_znacka": "7Cdo/5/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/5/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5707207254.1"}, {"guid": "b178256b-96f2-4d8f-bb93-128af8422948:bb2664d5-e0aa-48f4-9e82-78dd429a7723", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1216200944.1", "spisova_znacka": "7Co/325/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/325/2016 z 24. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-08-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1216200944.1"}], "citovane_v": []}