{"guid": "ussr:b6ceb568-6463-4238-8249-0869d2788169", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.442.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2018 z 19. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 442/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.442.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b6ceb568-6463-4238-8249-0869d2788169", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.442.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.442.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.442.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 442/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou BUŽEK & TEREM advokáti s. r. o., Mariánska 12,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Michal Bužek, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 6 S 52/2014 z 13. novembra 2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 21/2016 z 28. februára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\n\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 6 S 52/2014 z 13. novembra 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 8 Sžo 21/2016 z 28. februára 2018 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Mesto Poprad vydalo rozhodnutie č. 77034/6521/2013-OSP-Mz z 22. novembra\n2013, ktorým\n\n(ďalej len „stavebník“) povolilo stavbu na ulici\nv Poprade, na pozemku parcelné č.\n\nv katastrálnom území mesta\n\nPoprad. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie.\nOkresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) ako\nodvolací orgán rozhodol rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2/2014/12698/26737/ŠSS-ZV\nzo 14. apríla 2014 (ďalej „rozhodnutie odvolacieho orgánu“) tak, že odvolanie sťažovateľa\nzamietol.\n3. Sťažovateľ sa žalobou podanou na krajskom súde domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu vydaného žalovaným v správnom konaní.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol.\nSťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie, o ktorom najvyšší súd\nrozsudkom rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.\n4. Sťažovateľ vo vzťahu k porušeniu svojich práv napadnutými rozsudkami uviedol:\n„Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd SR nereagovali na sťažovateľom prednesené\nzásadné a právne relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a vykonaného\ndokazovania, a tým:\n(i) nerešpektovali procesné normy - najmä § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku;\n(ii) bez náležitého odôvodnenia povýšili vlastnícke práva jedného vlastníka nad\npráva druhého, pričom Ústava SR zabezpečuje rovnakú ochranu vlastníckeho práva; a tiež\n(iii) neumožnili realizovať právo na verejné prerokovanie veci a v prítomnosti\nsťažovateľa, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu, ktoré je taktiež garantované\nÚstavou SR.“\n\n2\n\n5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd „... rozhodol o dočasnom opatrení a odložil\nvykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6S/52/2014 zo dňa 13. novembra\n2015 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/21/2016 zo dňa\n28. februára 2018.“.\nNávrh na vydanie dočasného opatrenia sťažovateľ odôvodnil tým, že stavebná\nčinnosť stavebníka môže mať negatívny dopad na majetok sťažovateľa.\n6. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom:\n„1. Základné právo\n\n... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 6S/52/2014 zo dňa 13. novembra 2015 porušené bolo.\n2. Základné právo\n\n... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/21/2016 zo dňa 28. februára 2018 porušené bolo.\n3. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/21/2016 zo dňa\n28. februára 2018 ako aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/52/2014 zo dňa\n13. novembra 2015 sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľovi\n\n... priznáva finančné zadosťučinenie...\n\n5. Sťažovateľovi\n\n... priznáva náhradu trov...“\nII.\n\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n9. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa\nmôže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n\n4\n\nIII.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n11. Sťažnosť proti napadnutému rozsudku krajského súdu vo vzťahu k namietanému\nporušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.\n12. Ako to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku krajského súdu bolo prípustné podať odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa\nústavy a dohovoru mal najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Sťažovateľ právo podať\nodvolanie proti rozsudku krajského súdu využil. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu\nvylúčená právomoc ústavného súdu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\n13. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú. O zjavnej neopodstatnenosti\nnávrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS\n66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\n\n5\n\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (m. m. II. ÚS 255/2018, IV. ÚS 362/09, IV. ÚS 62/08).\n14. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd vydal rozhodnutie, ktoré je\nneodôvodnené,\n\nnerešpektuje\n\nprocesné\n\nani\n\nhmotnoprávne\n\nnormy,\n\nje\n\narbitrárne\n\na z ústavnoprávneho hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.\nSťažovateľ uviedol: «Námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní boli skutkovo aj\npráve relevantné, dokonca boli pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov\npodstatné. Ani prvostupňový súd ani súd odvolací sa najmä riadne nevyjadrili k námietke\nsťažovateľa týkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v znení\nneskorších predpisov ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických\npožiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška“), podľa\nktorého: „Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia\nako 2 m.“»\nÚstavný súd preskúmal rozsudok najvyššieho súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého\nrozsudku k uvedenej námietke sťažovateľa uviedol: «Ako vyplýva zo samotnej príslušnej\ntechnickej normy STN 73 4301 Budovy na bývanie, napriek tomu, že rodinné domy možno\ndeliť na podkategórie (o. i. dvojdom), pri všetkých rodinných domoch zostáva základný\ncharakter funkčnosti a urbanisticko-architektonických požiadaviek zachovaný. Nemožno\nsúhlasiť so žalobcom, že stavebník stavia nový „samostatný“ rodinný dom, a to ani napriek\nskutočnosti, že oproti odstránenej časti dvojdomu pôdorys nezostal zachovaný, nakoľko\npodkategóriu rodinných domov „dvojdom“ je potrebné vykladať ako dva samostatné\nrodinné domy, ktorých definujúcim znakom je spoločná stena. S ohľadom na uvedené potom\nneprichádza do úvahy, v časti, v ktorej dochádza ku stretu budov, uplatňovať a dovolávať sa\nreštrikcií vyplývajúcich z ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o odstupových\nvzdialenostiach medzi domami.»\n\n6\n\n15. Sťažovateľ ďalej namieta, že najvyšší súd bez náležitého odôvodnenia povýšil\nvlastnícke práva jedného vlastníka nad práva druhého vlastníka, pričom túto námietku\nodôvodňuje najmä tým, že mesto Poprad vydalo stavebné povolenie bez vykonania\nmiestneho zisťovania.\nK uvedenej námietke najvyšší súd uviedol: „... predmetné odvolacie námietky nie sú\ndostatočne určité a podložené tak, aby boli spôsobilé spochybniť rozhodnutie či už\nžalovaného správneho orgánu alebo napadnuté rozhodnutie súdu. Rozhodnutie o tom, či\nsprávny orgán pristúpi k miestnemu zisťovaniu je výlučne v kompetencii správneho orgánu,\npričom v ďalšom konaní samotnú skutočnosť, či miestne zisťovanie vykonané bolo, nemožno\nnamietnuť, namietnuť možno výlučne závery prijaté správnym orgánom. S námietkami voči\nzáverom správneho orgánu, čo do skutkových zistení sa dostatočným spôsobom vysporiadal\nkrajský súd. Navyše, v priebehu konania vyplynulo, že v súvisiacej veci bola správnym\norgánom na danom mieste vykonaná miestna obhliadka, na základe čoho možno\nskonštatovať, že o skutočnosti, že pomery staveniska sú správnemu orgánu dobre známe, nie\nje dôvod pochybovať.“\n16. Sťažovateľ napokon sťažnosť odôvodnil takto: „Existujú podľa nášho názoru\npochybnosti, či bola splnená zákonná povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku tak ako je\nuvedené vyššie, a teda či reálne ide o rozsudok vydaný a vyhlásený v súlade princípom\nverejného vyhlásenia rozsudku.“\nÚstavný súd sa uvedenou námietkou nezaoberal vzhľadom na skutočnosť, že\nsťažovateľ žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by skutočne k verejnému\nvyhláseniu, hoci aj za jeho neprítomnosti, nedošlo. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku uviedol: „Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia\n§ 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 28.2.2018 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O. s. p.).“\n\n7\n\n17. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež uviedol:\n„Všetky žalobcom uvádzané škody sú však v teoretickej rovine, bez predloženia\nakéhokoľvek relevantného dôkazu a majú čisto subjektívny charakter...\nKu škodám, ktoré vzniknú v priamej príčinnej súvislosti so zvýšením masy stavby,\nnajvyšší súd jednak poukazuje na svoj záver, že zásah je minimálny a zásadným spôsobom\nneovplyvňuje vlastnícke právo žalobcu, a jednak dáva do pozornosti, že rozhodnutím\nsprávneho súdu nie sú dotknuté jeho práva, ktoré si môže uplatniť v civilnom súdnom\nkonaní (uplatnenie nároku na náhradu škody, poskytnutie jednorazovej náhrady za zníženie\nhodnoty nehnuteľnosti a pod.).“\n18. Ani jednu z uplatnených námietok sťažovateľa nepovažuje ústavný súd\nza dôvodnú.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. II. ÚS 386/2017, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n19. Ústavný súd poukázaním na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku\nnajvyššieho súdu dospel k záveru, že najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré\nsťažovateľ v konaní nastolil. V napadnutom rozhodnutí vysvetlil skutkové aj právne\n\n8\n\nokolnosti opodstatňujúce jeho rozhodnutie. Z napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé, ako\nsa súd vysporiadal s tými z argumentov sťažovateľa, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný\nvýznam.\nSkutočnosť, že sa sťažovateľ so závermi všeobecných súdov nestotožňuje, nemôže\nsama osebe založiť odôvodnenosť ústavnej sťažnosti (m. m. I. ÚS 10/2012).\n20. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Keďže ústavný súd\nsťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, o ďalších nárokoch v nej uplatnených\nnerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "stavba-stavebný úrad", "rozhodnutie-správne rozhodnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:acbebfc7-4d70-443a-bbed-8ea6e8a7f41f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1"}, {"guid": "ussr:68430b56-758a-4c59-85cd-affc5c939ec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1"}, {"guid": "ussr:8a493f57-72d3-4219-ac6b-bf37216de634", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/2012 z 11. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a493f57-72d3-4219-ac6b-bf37216de634"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:49a66041-0a93-483f-893d-558d02d5bfbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.485.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 485/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 485/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.485.2018.1"}, {"guid": "ussr:e78942d0-8c2e-4a51-9071-737fc4956075", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.439.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 439/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 439/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.439.2018.1"}]}