{"guid": "ussr:e4887c81-5d52-4a79-bf03-4be6bc6b2409", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.450.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 450/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 450/2018 z 19. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 450/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.450.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e4887c81-5d52-4a79-bf03-4be6bc6b2409", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.450.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.450.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.450.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 450/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Mediatex s. r. o., Bojnická 18,\nBratislava, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou TORA Legar s. r. o., Laurinská 18,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Alexandra Čižmáriková, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž 7/2016 z 30. mája 2018\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Mediatex s. r. o.\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Mediatex s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“)\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sž 7/2016 z 30. mája 2018 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom\nrozhodoval o opravnom prostriedku navrhovateľky MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.\n(ďalej aj „navrhovateľka“ alebo „vysielateľ“), ktorým sa táto domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „rada“ alebo\n„odporkyňa“) č. RP/23/2016 z 24. mája 2016, ktorým rada v zmysle zákona č. 308/2000\nZ. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) uložila\nnavrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii úhrnnú sankciu –\npokutu vo výške 60 000 eur za porušenie povinnosti uvedenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona\no vysielaní a retransmisii tým, že na programovej službe DAJTO odvysielala v rozmedzí od\n21. októbra 2015 do 29. októbra 2015 opakovane komunikát „Akčná výhra“, ktorý naplnil\ndefiníciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii a ktorý\nneobsahoval jednoznačné a presné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, keďže\nzadanie, ktoré bolo uvedené, viedlo aj k iným riešeniam, než len k tomu, ktoré vyplynulo\nz priebehu tejto hry a ktoré bolo zverejnené na konci tejto hry alebo nebolo zverejnené\nvôbec.\n2.1 Najvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie rady a uložil\nnavrhovateľke zaplatiť súdny poplatok v sume 500 eur. Zároveň však výrokom napadnutého\nrozsudku vstup sťažovateľky ako intervenienta do konania nepripustil. Sťažovateľka brojí\npred ústavným súdom ako nepripustený intervenient práve proti tejto časti napadnutého\nrozsudku.\n2.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku v časti venujúcom sa nepripusteniu\nsťažovateľky ako intervenienta do konania najvyšší súd uviedol:\n«Spoločnosť Mediatex, s.r.o. podala dňa 16.11.2016 návrh na jej vstup do\npredmetného konania v postavení intervenienta podľa § 82 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „C.s.p.“). Svoj návrh odôvodnila tým, že s navrhovateľkou majú uzatvorenú\ndohodu v zmysle ktorej podľa čl. 6 písm. f/ „v prípade, že budú tretími stranami alebo\n\n2\n\nštátnymi orgánmi v súvislosti s Programom na TV uvalené úradne schválené nároky,\npeňažné pokuty, sankcie, pokuty, alebo iné úradne schválené nároky, spoločnosť Mediatex,\ns.r.o. nahradí všetky škody v plnej výške spôsobené TV a/alebo oprávnenými tretími\nstranami po doručení písomného oznamu od TV alebo tretej strany, za predpokladu, že\nMediatex, s.r.o. bol informovaný o nároku bezodkladne a odvolací orgán potvrdil\nrozhodnutie konkrétneho orgánu bez ohľadu na právne argumenty Mediatex-u poskytnuté\nTV, ak nejaké boli“. Výsledok prebiehajúceho súdneho konania sp. zn. 3SŽ/7/2016 bude\nmať významný vplyv na intervenienta (spoločnosť Mediatex, s.r.o.). V prípade, že Najvyšší\nsúd SR potvrdí napadnuté rozhodnutie odporkyne, výkonom tohto rozhodnutia, t.j.\nuhradením finančnej sankcie vo výške 60.000,- € bude v zmysle uvedenej dohody postihnutý\nintervenient (spoločnosť Mediatex, s.r.o.).\nNajvyšší súd k uvedenému udáva, že vzťah spoločnosti Mediatex, s.r.o. a odporkyne\nako vysielateľa má výlučne súkromný charakter a správne súdy nepreskúmavajú obsah\ntýchto právnych vzťahov v rámci správneho súdnictva. Vysielateľ musí byť odborne\nspôsobilý posúdiť obsah komunikátov, ktoré pre neho pripravujú súkromné subjekty\na nemôže prenášať zodpovednosť za obsah vysielania odkazom na autora komunikátu.\nNajvyšší súd SR poukazuje na to, že v zmysle § 25 Správneho súdneho poriadku sa\nna konanie pred správnym súdom primerane použijú ustanovenia prvej a druhej časti\nCivilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii a navyše v zmysle § 492\nods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016 sa\nkonania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa\nzákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd SR\nsúd rozhodol o nepripustení vstupu intervenienta do tohto konania.»\n3. Podľa sťažovateľky najvyšší súd napadnutým rozsudkom absolútne odňal\nsťažovateľke možnosť konať pred súdom v prejednávanej veci, čím zrejme spätne chcel\nkonvalidovať skutočnosť, že so sťažovateľkou od podania jej návrhu v novembri roku 2016\nnekonal ako s vedľajším účastníkom.\n3.1 Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v častiach\n(strana 8 napadnutého rozsudku prvý odsek), ktoré predstavujú vlastnú myšlienkovú\n3\n\nčinnosť vo vzťahu k procesnému postaveniu sťažovateľky v konaní, vyhodnoteniu obsahu\njej podania z novembra 2016, k vyhodnoteniu právneho záujmu sťažovateľky ako\nvedľajšieho účastníka na výsledku konania, úplne absentuje, odôvodnenie aplikácie\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) je strohé, formálne a\nneposkytuje žiadnu (ba ani formálnu) odpoveď na zásadnú otázku, z akého dôvodu najvyšší\nsúd rozhodol o nepripustení vstupu intervenienta do konania, a nezaoberal sa samotným\núčelom a zmyslom podania sťažovateľky z pohľadu vstupu vedľajšieho účastníka do\nkonania. Sťažovateľka zastáva názor, že v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku na základe vlastného podnetu vo forme návrhu na vstup do konania vstúpila do\nkonania už momentom doručenia návrhu (oznámenia) na vstup do konania ex lege.\n3.2 V rozpore s už uvedeným najvyšší súd podľa mienky sťažovateľky rozhodol o jej\nprocesnom postavení až po uplynutí takmer dvoch rokov od podania návrhu na vstup do\nkonania, a to až v napadnutom rozsudku, proti ktorému nie je prípustný opravný\nprostriedok, v dôsledku čoho nemohla sťažovateľka podľa jej presvedčenia účinne brániť\nsvoje práva, právom chránené záujmy ako vedľajšieho účastníka v samotnom konaní.\nRovnako v dôsledku toho, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom už vo veci samej\nrozhodol, aj akýkoľvek opravný prostriedok vo veci nepripustenia vstupu sťažovateľky ako\nvedľajšieho účastníka do konania by bol podľa názoru sťažovateľky reálne bez\nakéhokoľvek významu, čím bolo porušené právo sťažovateľky na prístup k súdu a súdnu\nochranu.\n3.3 Napadnutý rozsudok v časti svojho prvého výroku podľa sťažovateľky absolútne\nnerešpektuje ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a to najmä ustanovenia týkajúce\nsa formálnych a obsahových náležitostí rozhodnutia o (ne)pripustení vstupu vedľajšieho\núčastníka do konania, ktoré sa analogicky (per analogiam legis) v zmysle § 246c ods. 1 OSP\nuplatňujú aj v rámci správneho súdnictva.\n3.4 Sťažovateľka za kľúčové pre posúdenie veci považuje to, že pre vysielateľa\n(MARKÍZA ‒ SLOVAKIA, spol. s r. o.) zabezpečovala, t. j. dodávala na „kľúč“ v celom\nrozsahu obsahového aj technického vybavenia, výrobu relácie s názvom „Akčná výhra“,\nktoré boli predmetom posudzovania v rámci správneho konania. V zmysle čl. 6 písm. f)\n\n4\n\ndohody medzi sťažovateľkou a vysielateľom sa sťažovateľka v prípade udelenia sankcií,\npeňažných pokút alebo iných úradne schválených nárokov zaviazala nahradiť vysielateľovi\nvšetky škody v plnej výške za predpokladu, že ho vysielateľ o takomto nároku bezodkladne\ninformuje a odvolací orgán potvrdí rozhodnutie konkrétneho orgánu. S ohľadom na uvedené\nje podľa sťažovateľky zrejmé, že v prvom rade sťažovateľka ako autor všetkých\nvysielaných komunikátov mala nepopierateľný právny záujem na výsledku konania, keďže\nsi bola vedomá, že výsledok konania zasiahne do jej práv, právom chránených záujmov\na povinností. Pretože sťažovateľka nebola priamo vysielateľom, ktorý odvysielal predmetné\nkomunikáty, a teda nebola ani účastníkom správneho konania, avšak mala podľa jej mienky\npreukázateľný právny záujem na výsledku konania, podala 16. novembra 2016 návrh\nna vstup do konania, ktorý je potrebné podľa jej slov vnímať ako oznámenie o jej vstupe do\nkonania v pozícii vedľajšieho účastníka.\n3.5 Sťažovateľka dopĺňa, že hoci nebola účastníkom predmetného konania,\nna výsledku konania mala predovšetkým ona priamy a odôvodnený záujem, pretože\nakýkoľvek výsledok tohto konania sa priamo dotýkal jej práv a povinností, a teda najvyšší\nsúd bol podľa názoru sťažovateľky povinný zaoberať sa a vyhodnotiť, či a v akom rozsahu\nmôže byť sťažovateľka dotknutá výsledkom konania, a teda či objektívne existuje\nrelevantný dôvod, z ktorého možno vyvodiť, že aj sťažovateľka ako vedľajší účastník má\nna úspechu žalobcu v predmetnom konaní právny záujem.\n3.6\n\nPodľa\n\nsťažovateľky\n\nodôvodnenie\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nje\n\nzaložené\n\nna reštriktívnom prístupe k možnosti uplatnenia ústavnoprocesných práv sťažovateľky\nv postavení vedľajšieho účastníka konania a na v zásade formálnom a ústavne\nnekonformnom výklade pojmu „právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania“\npopierajúcom základné právo na prístup k súdu a súdnu ochranu. Arbitrárnosť napadnutého\nrozsudku je podľa sťažovateľky absolútne zjavná v tom, že najvyšší súd vôbec nevyhodnotil\nprávny záujem sťažovateľky na výsledku konania z hľadiska účinkov na jej práva\na povinnosti podľa hmotného práva.\n3.7 Odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorým sa podľa sťažovateľky stroho, len\njednou vetou vysporadúva s esenciálnou náležitosťou pripustenia alebo nepripustenia\n\n5\n\nvstupu vedľajšieho účastníka, ktorou je preukázanie právneho záujmu na výsledku konania,\na to bez zohľadnenia ustálenej súdnej praxe a zákonných ustanovení, predstavuje podľa\nzáverov sťažovateľky porušenie jej základného práva na dostatočne zrozumiteľné, jasné\na argumentačne podložené odôvodnenie prijatých záverov zo všetkých zákonných hľadísk,\nktoré v danej veci prichádzajú do úvahy.\n4. Sťažovateľka navrhla vydať takýto nález:\n„Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu podľa\nčl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SŽ/7/2016 zo dňa 30.05.2018 porušené bolo.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SŽ/7/2016 zo dňa\n30.05.2018 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia vrátane DRH na účet jeho právneho zástupcu, ktoré budú vyčíslené v písomnom\nvyhotovení nálezu, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\n6\n\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Predmetom sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky so závermi najvyššieho súdu, ktorý\nnepripustil sťažovateľku do konania v procesnej pozícii intervenienta.\n7.1 Ústavný súd musí najprv uviesť, že predmetom konania pred najvyšším súdom\nbolo preskúmanie rozhodnutia rady smerujúce proti vysielateľovi za porušenie povinností\na obmedzení ustanovených vysielateľovi v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii.\nRozhodnutie rady smeruje len proti vysielateľovi a len tento je povinný znášať sankcie\nuložené radou vysielateľovi za porušenie povinností a obmedzení ustanovených\nvysielateľovi v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii. Právna úprava vysielania v zmysle\nzákona o vysielaní a retransmisii je zahrnutá do oblasti verejného práva, vysielateľom sú\nukladané viaceré verejnoprávne povinnosti a obmedzenia a len vysielateľ je braný orgánom\nverejnej moci (radou) na zodpovednosť pri porušení povinností a obmedzení ustanovených\nvysielateľovi v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii. Z pohľadu verejného práva, a teda\nz pohľadu vzťahu vysielateľ – ochrana verejného záujmu – porušenie povinnosti – rada,\npreberá za svoju vysielaciu činnosť plnú a výhradnú zodpovednosť vysielateľ.\n\n7\n\n7.2 To, aký (akej kvality, ako sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán\na pod.) je zmluvný súkromnoprávny vzťah pri dodávaní produktov a služieb vysielateľom\ntretími súkromnoprávnymi i podnikateľskými subjektmi, je z pohľadu plnenia povinností\nvysielateľa podľa zákona o vysielaní a retransmisii a z pohľadu zodpovednosti vysielateľa\nza porušenie povinností a obmedzení ustanovených vysielateľovi v zmysle zákona\no vysielaní a retransmisii irelevantné. Pri porušení povinností a obmedzení ustanovených\nvysielateľovi v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii len vysielateľ bude pred orgánom\nverejnej moci braný na zodpovednosť a len jemu bude ukladaná prípadná sankcia bez\nohľadu na to, „kto“ mu „aký produkt“ produkt či službu, ktorá bola vysielateľom vysielaná,\ndodal na základe súkromnoprávneho vzťahu.\n7.3 To, že tretí súkromnoprávny subjekt vezme na seba zmluvný záväzok uhradiť\nvysielateľovi náklady spojené s opísanou verejnoprávnou sankciou, je prejavom zmluvnej\nslobody súkromnoprávnych subjektov a dobrovoľným (nemocenským, nie verejnoprávnym)\nrozhodnutím (prejavom vôle) takéhoto tretieho subjektu. V tomto ohľade sú potom pri\nuložení sankcie vysielateľovi za porušenie povinností a obmedzení ustanovených\nvysielateľovi v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii „v hre“ len sekundárne práva\na povinnosti súkromnoprávneho charakteru, t. j. vyplývajúce zo súkromnoprávnej zmluvy\nmedzi dvoma súkromnými subjektmi, a nie práva, právom chránené záujmy a povinnosti\nplynúce z právneho predpisu verejného práva, ktoré by mohli byť rozhodovaním orgánu\nverejnej moci v oblasti štátnej správy dotknuté.\n7.4 Ústavný súd vzhľadom na právny stav sťažovateľkinej veci je rovnako ako\nnajvyšší súd presvedčený, že „vzťah spoločnosti Mediatex, s.r.o. a odporkyne ako\nvysielateľa má výlučne súkromný charakter a správne súdy nepreskúmavajú obsah týchto\nprávnych vzťahov v rámci správneho súdnictva. Vysielateľ musí byť odborne spôsobilý\nposúdiť obsah komunikátov, ktoré pre neho pripravujú súkromné subjekty a nemôže\nprenášať zodpovednosť za obsah vysielania odkazom na autora komunikátu.“.\n7.5 Akcentujúc tak ústavným súdom už popísané východiská a právne závery je\nústavný súd toho názoru, že neobstojí argument sťažovateľky o právnom záujme na\n\n8\n\nvýsledku konania pred najvyšším súdom v správnom súdnictve v tom duchu a obsahu, ako\nto prezentovala sťažovateľka pred ústavným súdom. Nepripustením sťažovateľky do\nsprávneho súdneho konania pred najvyšším súdom v pozícii intervenienta nedošlo\na nemohlo dôjsť k porušeniu jej procesných ústavných práv, ktorých porušenie sťažovateľka\nnamieta.\n7.6 Čo sa týka správnej aplikácie Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho\nv čase podania návrhu sťažovateľky na jej vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka\na správnej aplikácie Správneho súdneho poriadku, ústavný súd hodnotí, že ani v tomto\nsmere nenašiel v postupe a záveroch najvyššieho súdu žiadnu ústavne relevantnú záťaž.\nVýklad aplikovateľných právnych noriem zo strany najvyššieho súdu je jeden z možných\nvýkladov a má základ v paragrafovom znení Správneho súdneho poriadku, ktoré najvyšší\nsúd jednak odcitoval a vzal pri rozhodovaní do úvahy.\n7.7 Na tomto základe možno hodnotiť, že závery najvyššieho súdu uvedené\nv napadnutom rozsudku vo vzťahu k sťažovateľke a k jej nepripusteniu do konania ako\nintervenient nie sú arbitrárne a možno ich považovať za ústavne aprobovateľné. Ani po\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie by tak nebolo (ani potenciálne) možné dospieť k záveru\no porušení sťažovateľkou označených ústavných práv napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu.\n7.8 Ústavný súd tak odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluvná voľnosť", "intervencia-intervenient", "rozhlasové a televízne vysielanie", "zmluva", "správne súdnictvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": []}