{"guid": "ussr:450767a3-c673-4e55-b944-e8e7079e5dae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.453.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 453/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 453/2018 z 26. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 453/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.453.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/450767a3-c673-4e55-b944-e8e7079e5dae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.453.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.453.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.453.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 453/2018-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, PhD., Park Angelinum 4,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Rožňava v konaní o návrhu na obnovu\nkonania vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 65/2006 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako oneskorene podanú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní o návrhu\nna obnovu konania vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 65/2006.\n\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného okresným\nsúdom pod sp. zn. 10 C 65/2006, ktoré bolo právoplatne skončené. Sťažovateľ podal v roku\n2010 návrh na obnovu tohto konania. Konanie vo veci návrhu na obnovu konania podaného\nv roku 2010 a vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 104/2010 bolo právoplatne\nukončené 17. januára 2014 (návrh bol zamietnutý, pozn.). Ešte pred právoplatným\nukončením konania vedeného pod sp. zn. 9 C 104/2010 podal sťažovateľ nový návrh na\nobnovu konania v právnej veci vedenej pod sp. zn. 10 C 65/2006, a to z dôvodu nových\nskutočností, ktoré môžu privodiť obnovu konania. Nový návrh na obnovu konania bol\npodaný na okresnom súde 2. januára 2013. Okresný súd do dňa podania tejto ústavnej\nsťažnosti nepridelil tomuto novému návrhu na obnovu konania spisovú značku a vo veci\nžiadnym spôsobom nerozhodol a sťažovateľ nemá ani vedomosť o tom, že by bol vykonal\nv tejto veci nejaký úkon. Nešlo pritom podľa sťažovateľa o situáciu, keď by návrh\nna obnovu konania vedený pod sp. zn. 9 C 104/2010 (návrh z roku 2010) bol zakladal\nprekážku litispendencie vo vzťahu k návrhu z roku 2013, pretože ten neskorší návrh bol\nodôvodnený\n\ninými\n\n(novými)\n\nskutočnosťami,\n\nktoré\n\nsú\n\nodlišné\n\nod\n\nskutočností\n\nodôvodňujúcich návrh vedený pod sp. zn. 9 C 104/2010.\n3. Dňa 6. septembra 2016 podal sťažovateľ sťažnosť predsedovi okresného súdu.\nV liste z 13. septembra 2016 sa však predseda vyjadril k inému návrhu na obnovu konania,\na nie k návrhu podanému 2. januára 2013. Sťažovateľ ďalej uvádza, že v tejto veci podal\ndvakrát ústavnú sťažnosť a jeho podanie z 3. novembra 2016 bolo odložené postupom\npodľa § 23a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Sťažovateľ sa rozhodol podať\nnovú sťažnosť, ktorá bola uznesením sp. zn. II. ÚS 698/2017 z 10. novembra 2017\nodmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ako nosné dôvody ústavný súd uviedol, že\nsťažovateľ sa o tom, že jeho návrh na povolenie obnovy konania bol priradený k už\nexistujúcemu súdnemu spisu, dozvedel už skôr z nahliadnutia do spisu, a teda mu uplynula\ndvojmesačná lehota, a konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch nepodliehajú pod\nochranu zaručenú čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“).\n\n2\n\n4. Postupom okresného súdu bolo podľa sťažovateľa porušené jeho právo na súdnu\nochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy. Súčasťou tohto práva je aj právo podať mimoriadny\nopravný prostriedok. Súd bol povinný o tomto prostriedku konať a rozhodnúť.\nArgumentácia prezentovaná v uznesení sp. zn. II. ÚS 698/2017 v súvislosti s tým, že pri\nmimoriadnom opravnom prostriedku už existuje skoršie právoplatné rozhodnutie, by mala\npodľa sťažovateľa «nepochybnú relevanciu vo vzťahu k intenzite neistoty sťažovateľa.\nNakoľko totiž už všeobecný súd právoplatne rozhodol, existuje právoplatné rozhodnutie,\na tak sťažovateľ zjednodušene povediac „vie na čom je“». Prijať názor ústavného súdu by\nznamenalo, že ak všeobecné súdy budú pri podaní návrhov na povolenie obnovy konania\nnečinné, tak by nemohlo dôjsť k porušeniu práva na súdnu ochranu. Inými slovami,\nnemuseli by konať zrejme vôbec. To by však znamenalo presunúť mimoriadny opravný\nprostriedok do úplne inej kategórie inštitútov, než do akej ho zaraďuje slovenské právo.\nNavyše, ak už II. senát ústavného súdu dospel k záveru, opierajúc sa o rozhodovaciu prax\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, že pri nečinnosti súdu pri návrhu na obnovu konania sa\nnemožno domáhať ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak potom sa mal zaoberať aj\nnamietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý neviaže túto ochranu na občianske práva\nalebo záväzky alebo na trestné obvinenie. II. senát ústavného súdu sa však k čl. 48 ods. 2\nústavy nevyjadril vôbec. Akceptovať uvedený názor II. senátu ústavného súdu by\nznamenalo aj to, že ak o ktoromkoľvek návrhu na obnovu konania nebude všeobecný súd\nvôbec konať, tak potom by nemalo dôjsť k porušeniu zrejme ani čl. 48 ods. 2 ústavy, ale\nostalo by len porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, lebo v opačnom prípade by došlo k vylúčeniu\ntakéhoto porušenia spod garancií daných ústavou, čo by bolo v príkrom rozpore s princípmi\nmateriálno právneho štátu (nehovoriac o princípoch ústavnoprávneho štátu), ku ktorým sa\nSlovenská republika hlási.\n5. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ spochybňuje názor II. senátu ústavného súdu\ntýkajúci sa nahliadania do spisu. Prijať záver o tom, že už nahliadnutím do spisu, do ktorého\nsa zrejme omylom dostalo iné podanie účastníka konania, tento účastník konania získal\nvedomosť o porušení jeho práva, je podľa sťažovateľa neprípustným zjednodušením.\nSťažovateľ predsa nemôže za to, že súd riadne nezaevidoval spis. Sťažovateľ sa\n\n3\n\nv skutočnosti o nesprávnom postupe súdu dozvedel až z uznesenia ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 698/2017.\n6. Sťažovateľ uzatvára, že postup okresného súdu, ktorý vo veci vôbec nekoná, je\nzjavne nesprávnym procesným postupom, a okresný súd tak porušil sťažovateľovo právo\nna súdnu ochranu, ktoré mu zaručuje čl. 46 ods. 1 ústavy.\n7. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vo veci návrhu na obnovu konania\nvedného pod sp. zn. 10C/65/2006 porušené holo.\nOkresnému súdu Rožňava o návrhu na obnovu konania vedeného pod sp. zn.\n10C/65/2006 prikazuje konať.\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 500 EUR\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Rožňava povinný vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd Rožňava je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Štefana Kseňáka..., do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či\n\n4\n\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti spochybňuje postup okresného súdu, ktorý do\ndnešného dňa nepridelil spisovú značku ani nijak nekonal vo veci jeho návrhu na obnovu\nkonania podaného 2. januára 2013. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že keďže sťažovateľ nebol\núspešný so svojou ústavnou sťažnosťou smerujúcou na porušenie základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\ndohovoru, sťažovateľ to tentokrát „skúša“ skrz čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože podľa jeho slov\nvyňatie ním popísanej situácie spod garancií práva na spravodlivý proces by bolo v príkrom\nrozpore s princípmi materiálneho právneho štátu.\n11. Ústavný súd konštatuje, že relevantné skutkové okolnosti prípadu sa\nod prerokovania veci sp. zn. II. ÚS 698/2017 nijako nezmenili, preto ústavný súd nemal\ndôvod odchýliť sa od záverov vyslovených v tomto rozhodnutí. V citovanej veci ústavný\nsúd zistil, že sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na obnovu konania vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 10 C 65/2006. Predmetný návrh bol pridelený sudkyni\nokresného súdu JUDr. Agnese Hvastovej a konanie o tomto návrhu bolo okresným súdom\nvedené pod sp. zn. 9 C 104/2010. O návrhu na obnovu konania rozhodol okresný súd\nuznesením z 21. februára 2012 tak, že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ\nodvolanie. Súdny spis bol 28. mája 2012 doručený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Okresný súd prípisom z 18. júla 2012 doručeným\nkrajskému súdu 20. júla 2012 zaslal krajskému súdu podanie sťažovateľa označené ako\n„doplnenie odvolania k obnove konania pod spis. znač. 9 C/104/2010-64“. Okresný súd\nprípisom zo 7. februára 2013 doručeným krajskému súdu 11. februára 2013 zaslal podanie\nsťažovateľa z 1. januára 2013 označené ako „VEC obnova konania 10 C/65/2006“ a žiadal,\naby na krajskom súde „toto podanie pripojili k vyššie uvedenému spisu“. Krajský súd\nnásledne rozhodol o odvolaní sťažovateľa uznesením z 29. novembra 2013 tak, že uznesenie\n\n5\n\nokresného súdu z 21. februára 2012 potvrdil. V odôvodnení uznesenia krajský súd okrem\niného uviedol: „Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie\nnavrhovateľ. V obsahovo rozsiahlom odvolaní (doplneného podaniami zo dňa 23. 06. 2012\na dňa 02. 01. 2013) žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na\nďalšie konanie, resp. uznesenie zmeniť a jeho návrhu na povolenie obnovy konania\nvyhovieť... V neskorších písomných doplneniach podaného odvolania (podaných po uplynutí\nodvolacej lehoty navrhovateľa) namietal nesprávne právne závery súdu prvého stupňa\na odvolacieho súdu, najmä vo vzťahu k posúdeniu dovolania sa relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu ako aj otázky premlčania uplatneného nároku.“\n12. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu z 29. novembra 2013 vyplynulo, že\npredmetné podanie sťažovateľa bolo posúdené ako doplnenie odvolania sťažovateľa proti\nuzneseniu okresného súdu z 21. februára 2012. O tomto právnom názore krajského súdu sa\nsťažovateľ dozvedel najneskôr po doručení uznesenia krajského súdu, t. j. 6. januára 2014.\nV prípise zo 7. februára 2013, ktorým okresný súd doručil podanie sťažovateľa krajskému\nsúdu, ktorý v tom čase rozhodoval o odvolaní sťažovateľa, okresný súd žiadal, aby krajský\nsúd „toto podanie pripojili k vyššie uvedenému spisu“. Z uvedeného je zrejmé, že okresný\nsúd rovnako posúdil predmetné podanie sťažovateľa ako doplnenie pôvodného návrhu\nna obnovu konania doručeného okresnému súdu 26. júla 2010, resp. ako podanie\nsťažovateľa urobené v uvedenom konaní. O tomto právnom posúdení a o samotnej\nskutočnosti, že podanie sťažovateľa z 1. januára 2013 bolo založené do súdneho spisu\nsp. zn. 9 C 104/2010, sa sťažovateľ mohol dozvedieť najneskôr pri nahliadnutí do spisu\n6. októbra 2014.\n13. Rovnaký právny názor okresného súdu – t. j. že podanie sťažovateľa\nz 1. januára 2013 bolo posúdené ako doplnenie pôvodného návrhu na obnovu konania\na bolo považované za podanie sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 104/2010 –\nje zrejmý z prípisu predsedu okresného súdu sp. zn. Spr V/397/16 z 13. septembra 2016\noznačeného ako „Odpoveď na prešetrenie konania vo veci návrhu na obnovu konania\nvo veci 10 C/65/2016 (správne má byť sp. zn. 10 C 65/2006, pozn.)“, v ktorom predseda\nokresného súdu odpovedal na žiadosť sťažovateľa, aby bolo prešetrené „nekonanie“\n\n6\n\nokresného súdu vo veci návrhu na obnovu konania sp. zn. 10 C 65/2006. Predseda\nokresného súdu v prípise z 13. septembra 2016 uviedol, že konanie o návrhu sťažovateľa\nna obnovu konania bolo vedené pod sp. zn. 9 C 104/2010 a okresný súd tento návrh\nzamietol\n\nuznesením\n\nz 21. februára\n\n2012,\n\nktoré\n\npo\n\nrozhodnutí\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nako odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 17. januára 2014. Predmetný prípis bol\nsťažovateľovi doručený 1. októbra 2016 (čo vyplýva z tvrdenia sťažovateľa v podaní\ndoručenom ústavnému súdu 3. novembra 2016 vedenom pod sp. zn. Rvp 14213/2016).\n14. Vzhľadom na to, že o skutočnosti, ktorá mala podľa sťažovateľa zakladať\nnesprávny postup okresného súdu (teda o tom, že podanie z 2. januára 2013 bolo\nvyhodnotené ako doplnenie odvolania vo veci sp. zn. 9 C 104/2010), sa sťažovateľ dozvedel\nnajneskôr 6. januára 2014 (resp. najneskôr 1. októbra 2016) a sťažnosť doručil ústavnému\nsúdu 16. júla 2018, je sťažnosť podaná oneskorene. K polemike sťažovateľa s názorom\nústavného súdu vysloveným v uznesení sp. zn. II. ÚS 698/2017 ústavný súd poznamenáva\niba toľko, že prieskum rozhodnutia ústavného súdu je vylúčený [porovnaj ustanovenie § 24\npísm. c) zákona o ústavnom súde]. O nemožnosti podať proti rozhodnutiu ústavného súdu\nopravný prostriedok bol sťažovateľ riadne poučený.\n15. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd návrh podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol ako oneskorene podaný.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania-v občianskom súdnom konaní", "návrh"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6fd6096c-d82d-474f-b9ca-908b03891103", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.698.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 698/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 698/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.698.2017.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:452151a9-9636-4624-b0b7-281a2b3cba4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.235.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 235/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.235.2023.1"}]}