{"guid": "ussr:5548ea90-5221-4bbc-a073-617e13b6c3dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.456.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 456/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 456/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 456/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.456.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5548ea90-5221-4bbc-a073-617e13b6c3dd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.456.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.456.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.456.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 456/2017-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Komkom, advokátska\nkancelária, Hlavná 2884/27, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 T 72/2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 456/2017-10 z 25. júla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nKošice II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 72/2012 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo:\n«Sťažovateľka je poškodenou v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom\nKošice II. pod sp. zn. 4T/72/2012 v trestnej veci obžalovaného\n\n... pre trestný\n\nčin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 TZ, trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 5\npísm. c), trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 TZ, trestný čin podvodu podľa\n§ 250 ods. 1 TZ, trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b) TZ, prečin podvodu\npodľa § 221 ods. 1, ods. 2 TZ.\nKonanie vo vyššie uvedenej trestnej veci obžalovaného\n\n... začalo\n\npodaním obžaloby z Okresnej prokuratúry Košice II. na Okresný súd Košice II., pod sp. zn.\n2 Pv 905/08-70 dňa 22.5.2012, ktoré bolo doručené na Okresný súd Košice II. dňa\n4.6.2012, pričom táto trestná vec bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Janke Túryovej.\nPrvý termín pojednávania bol vytýčený až po žiadosti poškodenej\no vytýčenie pojednávania zo dňa 15.11.2012 a to z dôvodu dlhého času nekonania vo veci\nsamej zo strany Okresného súdu Košice II. Súčasne poškodená\n\npodala\n\nsťažnosť zo dňa 11.12.2012, prijatá na podateľni OS KE II. dňa 12.12.2012 na prieťahy\nvo veci, vo veci sa nekonalo a ani nebol včas vytýčený termín hlavného pojednávania...\nOdpoveďou na sťažnosť zo dňa 11.12.2012 zo strany OS KE II. - list zo dňa\n19.12.2012 - sťažnosť bola posúdená predsedom Okresného súdu Košice II. ako nedôvodná\nsťažnosť na prieťahy, pretože už súd po podaní sťažnosti termín hlavného pojednávania\nnariadil na deň 21.1.2013. Máme za to, že uvedený termín hlavného pojednávania by bez\ningerencie poškodenej v trestnom konaní nebol riadne vytýčený.\nDňa 20.2.2014 žiada samosudkyňa Okresnú prokuratúru KE II o doručenie otázok\nzo strany obžalovaného a to svedkom poškodeným do Českej republiky v termíne ihneď.\n2\n\nPo odpovedi z Okresnej prokuratúry Košice II. je daná odpoveď, že podľa návrhu\nprokuratúry postačovalo v rámci prebiehajúceho trestného konania čítať výpovede svedkov\n- poškodených z prípravného konania, aj napriek tomu im bola daná možnosť podľa\ntrestného poriadku SR vypovedať, resp. trvať na výpovedi z prípravného konania.\nObhajca obžalovaného\n\n- odpovedá podaním zo dňa\n\n14.4.2014, že sa nevie skontaktovať s obžalovaným.\nSamosudkyňa teda na tomto základe opakovane žiadala dňa 27.5.2014 advokáta\n, aby doručila v lehote 10 dní otázky pre poškodených do Českej\nrepubliky v rámci pomoci.\nOpakovane obhajca\n\noznamovala súdu dňa 9.6.2014, že sa\n\nnevie skontaktovať s obžalovaným a žiada súd, aby sa s otázkami obrátil na obžalovaného,\nčo považujeme za nadbytočné vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v trestnom\nkonaní zastúpený riadne a to advokátom. Je na uváženie súdu, aby obhajcu obžalovaného\nopakovane nevyzýval, nakoľko tým konal v prospech obžalovaného, lebo týmto konaním\noddiaľuje ukončenie trestnej veci a vynesenie rozsudku.\nNávrhom poškodenej\n\nna pokračovanie v súdnom konaní zo dňa\n\n15.7.2014 - dôvodom bolo poukázané na cielené oddiaľovanie trestného procesu zo strany\nobžalovaného (ako aj nedostatočné kroky v postupe sudcu a prokuratúry.) - termín po\nnávrhu vytýčený nebol, odpoveď v zákonnej lehote zo strany samosudcu nebola poškodenej\ndoručená.\nPodanie vo veci 4T/72/2012 na OS KE II. ako aj OP KE II. zo dňa 15.8.2014\ns podaním informácie, obžalovaný je stíhaný v inej trestnej veci 7T/77/2013. Podanie\nobsahuje opakovanú žiadosť o vytýčenie termínu HP - odpoveď na žiadosť doručená\nnebola, HP vytýčené nebolo.\nSťažnosť poškodenej na súdne prieťahy adresovaná predsedovi OS KE II. zo dňa\n18.11.2014.\nOdpoveď predsedu OS KE II. na sťažnosť poškodenej zo dňa 10.12.2014 v ktorej\npredseda potvrdil nedôvodnosť podanej sťažnosti, vzhľadom na to, že podľa jeho názoru sa\nnejedná o prieťah, ale dané podanie sa týka procesného postupu v konaní. Súčasne\npoškodenú v odpovedi na sťažnosť informoval, že je na deň 22.12.2014 naplánovaný\nprocesný úkon výsluchu obžalovaného - úkon sa mal konať mimo hlavného pojednávania.\n3\n\nPodanie poškodenej vo veci zo dňa 16.1.2015 (súčasťou súdneho spisu), adresovaná\nsamosudkyni JUDr. Túryovej vo veci 4T/72/2012, obsahom ktorého bolo upovedomenie\no skutočnosti, že obžalovaný v čase PN sa dňa 15.1.2015 nezúčastňuje na hlavnom\npojednávaní vo veci 3T/42/2014, vedenej pred Okresným súdom Košice I. u samosudcu\nJUDr. Jána Poprockého, v trestnej veci, v ktorej je obžalovaným pre trestný čin úverového\npodvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona. Vo večerných hodinách spáchal\nobžalovaný\n\ntrestný čin ublíženia na zdraví - konanie vo veci ublíženia na\n\nzdraví je v štádiu prípravného konania vedeného na OO PZ Košice Staré mesto.\nSťažnosťou poškodenej zo dňa 23.1.2015 adresovanej opakovane k rukám predsedu\nOkresného súdu Košice II. v trestnej veci 4T/72/2012, ktorej obsahom bolo zamedzenie\nprístupu poškodenej k nahliadaniu do súdneho spisu, plánovaného na deň 19.1.2015 –\nv informačnej kancelárii Okresného súdu Košice II. z dôvodu údajného vydania zatykača na\nobžalovaného\n\n. Zatykač na obžalovaného\n\nvydaný nebol,\n\ninformácia bola získaná na Obvodnom oddelení PZ Košice Staré mesto, lustráciou po\npodávaní trestného oznámenia vo veci ublíženia na zdraví zo dňa 21.1.2015. Zamedzenie\nnahliadania do spisu Okresného súdu Košice II. sp. zn. 4T/72/2012 ale nastalo v reálnom\nčase v prítomností poškodenej\n\nv informačnej kancelárii na Okresnom súde\n\ndňa 19.1.2015 o 8-mej hodine, po plánovanej dohode termínu na nahliadanie do súdneho\nspisu dňa 13.1.2015. Neskorším nahliadaním do súdneho spisu bolo potvrdené, že zatykač\ndo 19.1.2015 vydaný nebol. Odpoveď zo strany OS KE I. zo dňa 20.2.2015 na sťažnosť\npoškodenej obsahuje oznámenie zo strany súdu, že sú úkony vykonávané plynulo a bez\nzbytočných prieťahov, že bol vydaný zatykač na obžalovaného. Táto odpoveď je vydaná aj\nnapriek tomu, že v predchádzajúcich sťažnostiach poškodenej bolo poukazované, že je\nzo strany súdu zavádzaná o termínoch vydávania zatykačov.\nPoškodená v trestnej veci obžalovaného\n\nbola na hlavnom pojednávaní\n\nkonanom dňa 21.1.2013 vypočutá k okolnostiam skutku, z ktorého jednoznačne usvedčovala\nobžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe v bodoch 9,10,11 ako priamy\nsvedok spáchaných skutkov. V bode 12 obžaloby bola poškodená vypočutá ako svedok na\nhlavnom pojednávaní konanom dňa 27.1.2014.\nNa hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.1.2014 bol vypočutý svedok\n, k okolnostiam poskytnutia pôžičky, pričom konajúci súd po ukončení jeho\n4\n\nvýsluchu nenavrhoval žiadne ďalšie výsluchy svedkov. Nasledujúcim úkonom konajúceho\nsúdu už bolo len na základe medzinárodnej pomoci v trestnej veci odstrániť rozpory, ktoré\nvznikli a to tým, že súd uznesením uložil do 3 týždňov doručiť otázky, ktoré budú zaslané do\nČR. Súčasne súd odročil pojednávanie na neurčito.\nPoškodená po nahliadnutí do súdneho spisu podala návrh na pokračovanie\nv trestnom konaní (návrh zo dňa 15.7.2014), nakoľko považovala stagnáciu súdneho\nkonania za neprijateľnú. V návrhu poukazuje na komunikáciu advokátky obžalovaného\ns predsedníčkou senátu. Poukazuje na to, že obžalovanému medzičasom boli ukončené dve\nnovšie trestné konania pre prečin podvodu, naproti tomu predsedníčka senátu nevyvodila\nžiadne dôsledky voči advokátke obžalovaného pre nesplnenie si povinností uložených\nv uznesení na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.1.2014. Poukázala aj na to, že\nnepokračovaním trestného konania si v žiadnom prípade nemôže uplatňovať náhradu škody\nvzniknutú trestným činom.\nPo jeden a pol roku nečinnosti súdu, na hlavnom pojednávaní s termínom dňa\n29.6.2015 bolo konajúcim súdom konštatované, že súd pre úplné obstaranie dôkazov musí\nvyžiadať trestný spis z OS Trnava, s tým že ďalší termín hlavného pojednávania bol\nstanovený na deň 26.8.2015.\nKonajúci súd na hlavnom pojednávaní dňa 26.8.2015 konštatoval, že napriek\nvyžiadaniu trestného spisu OS Trnava, doposiaľ tento spis zaslaný nebol, aj keď sa jedná\no pomaly dvojmesačnú lehotu, pričom súd dôvodil, že bez zaslania a pripojenia\nvyžiadaného trestného spisu OS Trnava nemôže rozhodnúť v tejto trestnej veci\nobžalovaného, nakoľko tento má súvis s prejednávanou trestnou vecou vedenou na OS KE\nII., pričom obžalovanému bude uložený súhrnný trest odňatia slobody. Následne bolo\npojednávanie odročené s presne stanoveným termínom ďalšieho pojednávania na deň\n19.10.2015.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2015 Okresný súd Košice II., opätovne\nkonštatoval, že trestný spis Okresného súdu Trnava nebol doposiaľ konajúcemu súdu\ndoručený, aj napriek tomu, že bol viackrát vyžiadaný, súd odročil pojednávanie na deň\n14.12.2015, a trestný spis OS Trnava mal byť opätovne žiadaný zo strany konajúcej sudkyne\na aj prostredníctvom mailovej komunikácie medzi asistentkou konajúcej sudkyne\na asistentkou OS Trnava.\n5\n\nVzhľadom na vyššie uvedené, konajúca sudkyňa konala tak, že ohľadne vyžiadania\ntrestného spisu OS Trnava opätovne ho vyžiadala až 1 mesiac a 8 dní po hlavnom\npojednávaní (27.11.2015). Súčasne upriamujem pozornosť aj na to, že asistentka bola\npoverená zo strany konajúcej sudkyne, aby kontaktovala asistentku OS Trnava ohľadne\ntoho, aký je problém, a prečo OS Trnava doposiaľ opätovne žiadaný trestný spis, pričom\ntýmto bola poverená už po hlavnom pojednávaní 19.10.2015, a tá kontaktuje súd Trnava\nprostredníctvom mailovej komunikácie až následne a to dňa 10.12.2015.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.12.2015 Okresný súd Košice II., opätovne\nkonštatoval, že trestný spis Okresného súdu Trnava nebol doposiaľ konajúcemu súdu\ndoručený, aj napriek tomu že bol viackrát vyžiadaný, súd odročil pojednávanie na deň\n27.01.2016.\nKonajúci súd vedel o tom, že trestný spis Okresného súdu Trnava bude musieť\npripojiť, vedel to minimálne odo dňa 5.12.2012, kedy zákonná sudkyňa požiadala prvýkrát\no poskytnutie odpisu registra trestov obžalovaného, nakoľko uvedené odsúdenie\nobžalovaného\n\nv odpise registra trestov bude bez ohľadu na to, či by mu súd\n\nneskôr uložený trest vo výroku o treste zrušil. S poukazom na vyššie uvedené preto\nakékoľvek iné tvrdenie konajúceho súdu je neprípustné a nie je v súlade s platným trestným\nporiadkom. Zákonná sudkyňa požiadala o vydanie spisu OS Trnava až na základe\ningerencie splnomocnenca poškodenej\n\na to na hlavnom pojednávaní\n\nkonajúcom sa dňa 26.8.2015 (oproti vedomiu zákonnej sudkyne zo dňa 5.12.2012).\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2016 Okresný súd Košice II., vyhlásil\nrozsudok, ktorým obžalovaného\n\nodsúdil uložením nepodmienečného trestu\n\nodňatia slobody v trvaní 5 a pol roka, a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť škodu\nspôsobenú trestným činom. Do dnešného dňa /t.j. 29.02.2016/ nebol písomný rozsudok\ndoručený poškodeným, aj napriek tomu, že rozsudok je právoplatný. Zákonný sudca tak\nbráni nedoručovaním rozsudku, aby si poškodená mohla uplatňovať škodu voči\nobžalovanému.\nObžaloba v trestnej veci 4T/72/2012 bola na obžalovaného podaná dňa 22.5.2012 a\ndoručená Okresnému súdu Košice II. dňa 4.6.2012. Pred vytýčeným prvým pojednávaním\npoškodená zaslala Okresnému súdu Košice II. žiadosť o vytýčenie termínu a súčasne\ns odstupom mesiaca sťažnosť adresovanú predsedovi Okresného súdu Košice II.\n6\n\nPojednávanie v trestnej veci obžalovaného konané dňa 21.1.2013 sa uskutočnilo,\npoškodená bola vypočutá k okolnostiam spáchania skutkov podľa bodov 9, 10, 11.\n(7 mesiacov a 17 dní)\nHlavné pojednávanie s vytýčeným termínom na deň 4.3.2013, obžalovaný\nžiadal odročiť z dôvodu nutnej voľby obhajcu, na to samosudkyňa vydala uznesenie,\nv ktorom uložila povinnosť obžalovaného nahlásiť voľbu zvoleného obhajcu do 7-mich dní,\nčo obžalovaný nedodržal. (1 mesiac 11 dní )\nHlavné pojednávanie s vytýčeným termínom na deň 10.4.2013, obžalovaný sa\nhlavného pojednávania nezúčastnil a ani sa vopred a riadne neospravedlnil. (1 mesiac a 6\ndní).\nHlavné pojednávanie s vytýčeným termínom na deň 17.6.2013 bolo odročené pre\ndôvod, že obžalovaný\n\nnepreberá súdne zásielky, obsahom ktorých bolo\n\nupovedomenie o termíne konania hlavného pojednávania. Samosudkyňa vydala príkaz na\nzatknutie obžalovaného\n\nspísaný dňa 15.7.2013, pričom tento príkaz na\n\nzatknutie obžalovaného\n\nbol vypravený až dňa 26.9.2013 (súčasť súdneho\n\nspisu) a obžalovaný bol zatknutý dňa 2.10.2013 a súčasne upovedomený o termíne hlavného\npojednávania. (2 mesiace a 7 dní)\nHlavné pojednávanie s vytýčeným termínom na deň 27.11.2013 sa konalo a to aj\nso zabezpečenou účasťou obžalovaného vzhľadom k doručeniu upovedomenia o termíne\npojednávania v súčinnosti s príkazom na zatknutie, nakoľko doručenie zo strany súdu bolo\nobžalovaným marené. (5 mesiacov a 10 dní)\nHlavné pojednávanie s vytýčeným termínom na deň 27.1.2014 sa uskutočnilo, bolo\nvykonané vypočutie ďalšieho poškodeného a svedka. Obžalovaný z dôvodu oddialenia\nsúdneho rozhodnutia žiadal súd, aby mal možnosť predložiť otázky do Českej republiky\nv rámci medzinárodnej pomoci, kde sa nachádza väčšina poškodených, uznesením\nsamosudkyne Okresného súdu Košice II. obžalovaný dostal lehotu 3týždňov na doručenie\notázok pre poškodených prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. (2 mesiace)\nOd tohto termínu 27.1.2014 do dňa 29.6.2015 t.j. 17 mesiacov a 2 dni - čiže skoro\njeden a pol roka nebol v trestnom konaní obžalovaného vytýčený termín hlavného\npojednávania...\n\n7\n\nPoškodená\n\nsťažnosťou na súdne prieťahy zo dňa 18.11.2014\n\nadresovanú k rukám predsedu Okresného súdu Košice II. namietala a poukazovala na\nvznikajúce prieťahy v trestnom konaní, kde dokazovanie zo strany súdu nie je odo dňa\npodania obžaloby na Okresný súd Košice II. zo dňa 4.6.2012 ukončené a ani nie je v štádiu\nkonania.\nV zákonnej lehote predseda Okresného súdu Košice II. odpoveďou zo dňa\n10.12.2014 upovedomil poškodenú\n\n, že jej sťažnosť považuje za neprípustnú pretože\n\nnesmeruje proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nale týka sa procesného postupu v konaní. Súčasne upovedomil poškodenú o procesnom\núkone - výsluchu obžalovaného na termín 22.12.2014 - mimo hlavného pojednávania.\nOpakovanou sťažnosťou poškodená\n\nadresovala dňa 23.1.2015\n\nsťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II., v ktorom opakovane poukazovala na súdne\nprieťahy v trestnom konaní na obžalovaného\n\n, kde poukazovala hlavne na viac\n\nako ročnú absenciu procesných úkonov zo strany súdu.\nV zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom\nkonaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného\npresvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v\nich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo\nniektorá zo strán.\nĎalšie hlavné pojednávanie sa konalo dňa 29.6.2015, teda 4 mesiace a 27 dní,\npritom obžalovaný bol väzobné stíhaný a neskôr vo výkone trestu.\nNásledne súd odročil pojednávanie na deň 26.8.2015, teda po 1 mesiaci a 27 dni.\nPojednávanie dňa 19.10.2015 bolo odročené na 14.12.2015, teda po 1 mesiaci a 23\ndní.\nSúd dňa 14.12.2015 odročuje pojednávanie opätovne a to na deň 27.01.2016, teda 1\nmesiac a 13 dní.\nSťažovateľka podanou ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) namieta porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... , ktoré porušenie nastalo v\nkonaní vedenom pred Okresným súdom Košice II. pod sp. zn. 4T/72/2012.\n\n8\n\n... Sťažovateľka žiada, aby Ústavný súd SR jej priznal primerané finančné\nzadosťučinenie podľa ust. čl. 127 ods. 3 Ústavy SR vo výške 15.000,- EUR.\nSťažovateľka požaduje priznať primerané finančné zadosťučinenie, pretože má za to,\nže trestné konanie na Okresnom súde Košice II. bolo vedené v rozpore so základnými\nzásadami uvedenými v trestnom poriadku, núti sťažovateľku domáhať sa svojich základných\nústavných práv opätovnými sťažnosťami pre nečinnosť v rozhodovaní a postupe trestného\nkonania na súde a zámerného odročovania hlavných pojednávaní, vzhľadom na opomenutie\nzákladných a elementárnych náležitostí a povinností zákonnej sudkyne. Sťažovateľke takto\ndlhodobým spôsobom zákonná sudkyňa odopierala vymáhanie náhrady škody, ktorú si\nnevie uplatňovať, kým nie je vynesený právoplatný rozsudok a tento jej ani nebol do\ndnešného dňa doručený.\nVzhľadom k tomu sa na základe preukázateľných a opakovaných chýb zákonnej\nsudkyne nevie domáhať škody, ktorej predchádza ešte konanie o začatie exekúcie voči už\nodsúdenému, čo v konečnom dôsledku naďalej postihuje poškodenú domôcť sa jej priznanej\nfinančnej náhrady škody. Poškodenej nepomohlo ani adekvátne právne zastúpenie\nprostredníctvom splnomocnenkyne, ktoré nedonútilo zákonnú sudkyňu, aby bolo v trestnej\nveci konané v zmysle základných zásad trestného poriadku, a to aj vzhľadom na tú\nskutočnosť, že osobu vtedy obžalovaného, mala vo väzbe a aj napriek tomu vytýčila\npojednávanie až 6 mesiacov po vzatí obžalovaného do väzby.\n... V konaní vo veci samej navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky\nrozhodol aplikujúc ustanovenie vyplývajúce z citovaných ústavných a medzinárodných\nnoriem takto nález\nZákladné práva sťažovateľky\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... v konaní\nvedenom pred Okresným súdom Košice II. pod sp. zn. 4T/72/2012 porušené boli.\nÚstavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II., aby v právnej veci vedenej pod\nsp.zn. 4T/72/2012 konal.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľke podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- EUR.\n\n9\n\nOS KE II. je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume\n363,80 € a to na účet jej právneho zástupcu JUDr. František Komka... a to do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti nálezu...»\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1SprV/573/2017\nz 21. augusta 2017 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu\nz 20. septembra 2017.\n3.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej\nveci a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n„... S poukazom na... prehľad procesných úkonov som toho názoru, že v konaní\nnedošlo k prieťahom, dĺžka konania bola spôsobená využívaním procesnej obrany\nobžalovaného a potrebou zabezpečenia účasti obžalovaného na hlavnom pojednávaní.\nZároveň pokiaľ došlo k odročeniu jednotlivých pojednávaní, bolo to spôsobené\npráceneschopnosťou zákonnej sudkyne, ako aj potrebou zabezpečenia podkladov\npotrebných pre rozhodnutie vo veci.\n... V súvislosti s uplatňovaním náhrady finančného zadosťučinenia zo strany\nsťažovateľky si dovolím uviesť, že výška požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia je\nneprimerane vysoká bez bližšieho vymedzenia z hľadiska ujmy spôsobenej konaním, resp.\nnekonaním súdu. Ten na margo vyjadrenia v sťažnosti sťažovateľky udáva, že rozsudok\nsúdu jej bol doručený 04.04.2016 (č.l. 742 spisu).\nVo vzťahu k skutočnostiam uvádzaným sťažovateľkou týkajúcim sa hodnotenia\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok v tomto trestnom konaní s poukazom na § 2\nzákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších zmien, nie som ako predseda súdu oprávnený zaujímať stanovisko.\nV tejto súvislosti uvádzam, že je právom každého sťažovateľa, resp. strany sporu\nzaujímať stanoviská a vyjadrovať sa k prerokúvanej veci, hodnotiť konanie a rozhodnutie\nsúdu, či už z hľadiska hmotného alebo procesného práva, domnievam sa však, že má byt’\nzvolená primeraná forma vyjadrenia, čo bohužiaľ komunikácia sťažovateľky, či už v konaní\nsamotnom, ako aj pri komunikácii s orgánmi riadenia a správy súdu nespĺňa.\n10\n\nZároveň udávam, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov netrvám na tom, aby ústavný súd\nkonal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“\n3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k uvedenému vyjadreniu\nokresného súdu uviedol:\n«... Predseda súdu uvádza v obsahu vyjadrenia určitý zoznam úkonov, okolností a\ndátumov, podľa ktorých mal snahu poskytnúť Ústavnému súdu, pre účely rozhodovania\nucelený obraz o tom, že priebeh súdneho konania, čo do procesu tak aj do hmotnoprávnej\nstrany nenaplnil podstatu Ústavnej sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka sťažuje na prieťahy a\nžiada, aby jej ÚS priznal primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. čl. 127 ods. 3\nÚstavy SR. Predsedu súdu sa vyjadruje s poukázaním podľa § 2 zákona č. 385/2002 Z.z.\no sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, že nie je ako predseda súdu oprávnený zaujímať stanovisko, čím si vlastne\nsamotný predseda súdu súčasne vo vyjadrení odporuje.\nČo do obsahu zoznamu vo vyjadrení predsedu súdu zo dňa 1.8.2017 namietam:\n1. Zoznam... zrejme zámerne neobsahuje informáciu na stranu ÚS, že termín prvého\nHP bol určený až po naliehaní zo strany sťažovateľky, ktorá výzvou zo dňa 15.11.2012\nnaliehala na vytýčenie pojednávania, pritom tejto výzve predchádzalo podanie sťažnosti zo\nstrany sťažovateľky zo dňa 11.12.2012 na prieťahy v konaní. Sťažovateľka už v tej dobe\nupozorňovala na nečinnosť sudcu a zrejme bez ingerencie sťažovateľky by sa na termín HP\nčakalo ešte dlhšiu dobu. Vyjadrenie zo strany predsedu súdu, že termín pojednávania bol\nvytýčený a sťažovateľka upovedomená, nenachádza oporu v odstránení právnej neistoty na\nstranu sťažovateľky a to hneď od začiatku konania zákonne prideleným sudcom.\n2. Nezrovnalosti vo vyjadrení a zámerne stáčanie okolností predsedom súdu\nspočívajú v tom, že zabudol oboznámiť ÚS so zistením, prečo vlastne zákonne pridelený\nsudca vydáva zatykač na obžalovaného dňa 17.06.2013, ale vypraví ho až 26.09.2016\n(obžalovaný je zadržaný dňa 2.10.2013).\n3. V zozname... udáva predseda súdu, že HP malo byť odročené na neurčito, pritom\nsudca v Uznesení zaviaže obžalovaného na jeho žiadosť v lehote 3 týždňov o poskytnutie\n11\n\notázok pre českú stranu, kde mal byť v rámci medzinárodnej pomoci vykonaný procesný\núkon, smerujúci k objasneniu okolností trestných skutkov popísaných v obžalobnom návrhu,\nvo veciach ďalších poškodených.\n4. Od odrážok 14. do 31. sťažovateľka namieta, že sa tu nejedná o preukázanie\nvýkonu sudcu a jeho činnosti smerujúcej k vykonaniu procesných úkonov, tak ako to\nkonštatoval predseda súdu vo svojom zhrnutí. U sudcu absentuje proces, v konaní sú\npreukázateľné prieťahy, sťažovateľka na to poukazuje v sťažnostiach, sudca nevydáva\npokyny načas ani nesleduje výsledok, sudca neskôr bráni vydaniu spisu na štúdium\nsťažovateľke. Aj napriek tomu, že sťažovateľka je riadne zastúpená splnomocnencom, táto\nokolnosť nepomáha v postupe konania a sťažnosti na prieťahy sú prehliadané aj samotným\npredsedom súdu. Na prieťahy pritom sťažovateľka poukazuje listinnými dôkazmi, predseda\nsúdu nemá ani snahu vyriešiť bezprávny stav na stranu sťažovateľky a upozorniť na\nmnožstvo procesných chýb svojho podriadeného sudcu, pritom využíva § 2 zákona\nč. 385/2000 Z.z.\n5. Po odoprení vydania súdneho spisu sťažovateľke k štúdiu na vopred dohodnutý\ntermín (sťažnosť na prieťahy zo dňa 23.1.2015, tiež chyba v zozname), „vzniklo“ vysvetlenie\nzo strany sudcu, ktorý uvedené zdôvodnil, že vydáva rozkaz na zatknutie obžalovaného, čo\nsa preukázalo ako zavádzajúce, s účelom odoprieť spis sťažovateľke. Za preukázané to\nmáme pre dôvody, že zatykač na obžalovaného, sudca vydáva až o mesiac neskôr a to\n18.2.2015, čo potvrdzuje aj zoznam predsedu súdu.\n6. Nesporným preukázaním v pokračovaní prieťahov je aj to, že zákonný sudca\nnapriek tomu, že obžalovaný je vo väzbe od 26.02.2015 a o jeho sťažnosti o vzatí do väzby\nbolo rozhodnuté (18.03.2015 ), sudca určuje termín výsluchu obžalovaného až na 14.4.2015\n- odrážky 34. a 35., pritom predseda súdu nespomenul, že výsluch určený na termín\n14.4.2015 postráda výstup. Výstup procesného úkonu (pod odrážkou 35.) zo dňa 24.4.2015\nje podľa uznesenia spätý iba s vecou prepustenia z väzby pre účely výkonu trestu\nobžalovaného v inej trestnej veci.\n7. Napriek okolnostiam, že obžalovaný je vo väzobnom stíhaní a neskôr vo výkone\ntrestu sťažovateľka čaká na termín HP 4 mesiace a 27dní...\n8. Odrážky zoznamu pod číslom 40. až 42. oznamujúce ako dôvody odročovania\npojednávaní pre nedoručenie spisu z OS Trnava, poukazujú na nezáujem zákonného sudcu\n12\n\nv pokračovaní v konaní, v opačnom prípade by v krátkych lehotách urgoval dodanie spisu.\nNakoniec sudca vyhlásil rozsudok aj napriek absencii tohto súdneho spisu, čo taktiež\npredseda súdu neuviedol.\nNa zhrnutie uvádzaného zoznamu vo vyjadrení predsedom súdu a uvádzané, že\nzoznam neobsahuje ďalšie úkony, ktoré boli potrebné na zabezpečenie vykonania\ndokazovania, sťažovateľka uvádza, že tu absentuje opora zo súdneho spisu, predseda súdu\nto iba skonštatoval, ale neuviedol úkony, nakoľko k tomu neexistujú relevantné dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenie.\nPredseda súdu sa vyjadruje na margo podanej sťažnosti na ÚS, že sťažovateľke bol\nrozsudok v trestnej veci doručený. Sťažovatelia uvádza, že rozsudok doručený bol, ale až\n04.04.2016, pritom jeho právoplatnosť nastala už 12.2.2016, ale zákonný sudca meškal\ns jeho písomným vypracovaním.\nPodanie Ústavnej sťažnosti predchádzalo doručeniu rozsudku, pre dôvody dodržania\nlehoty podania sťažnosti. Sťažovateľka tým poukazuje na predposledný odsek vyjadrenia\npredsedu súdu zo dňa 21.08.2016, kde samotný predseda súdu hodnotí sťažovateľku, ako\nosobu, ktorá údajne nespĺňa svojou komunikáciou určitú primeranú formu na stranu\nOkresného súdu. Pritom podané sťažnosti zo strany sťažovateľky preukazujú presný opak.\nSťažovateľka poukazuje aj na to, že práve na stranu predsedu súdu, dokázala listinami\nv inom konaní vedenom na OS KE I v trestnej sp.zn. 3T/79/2012, ako predseda súdu,\nv rámci kolegiálnych vzťahov s podriadeným sudcom klamal v odpovedi sťažovateľke, práve\npre prospech podriadeného sudcu a spôsobil jej tým ďalšie škody v inom trestnom konaní\n(listiny sú súčasťou súdneho spisu OS KE I, 3T/79/2012). Sťažovateľka bola Okresným\nsúdom opakovane poškodená a nečinnosťou, ako aj klamlivým vyjadrovaním zo strany\npredsedu súdu a hodnotiacimi urážlivými vyjadreniami predsedu súdu na stranu\nsťažovateľky, ktoré nemali oporu v súdnych spisoch ani nemali iné dôvody, je možné\npovažovať stanoviska predsedu súdu za zaujaté. Predseda súdu, je osoba zvolená do svojej\nfunkcie pre účely, aby vykonávala správu súdu a súčasne je zodpovedný za vytváranie\npodmienok pre riadny výkon súdnictva najmä po stránke personálnej, organizačnej,\nhospodárskej, finančnej a odbornej. Predseda súdu sa musí zdržať všetkého, čo by mohlo\nnarušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie predsedu súdu, alebo ohroziť dôveru v nestranný a\nspravodlivý výkon tejto funkcie, nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť osobnými\n13\n\nzáujmami. Čím sťažovateľka nenašla dôvod na jej osobné hodnotenie zo strany predsedu\nsúdu. Tieto okolnosti, mimo už preukázaných prieťahov v konaní, viedli sťažovateľku, že\nbola nútená sa domáhať svojich práv podaním Ústavnej sťažnosti, mali za príčinu aj\nurčenie výšky finančného zadosťučinenia vo výške 15.000 eur.\nNevedno na akom základe predseda súdu uvádza, že požadovaná výška náhrady\nujmy spôsobenej konaním / nekonaním súdu je neprimerane vysoká. Pritom sa samotný\npredseda súdu nedokázal v procese súdneho konania, ani teraz vysporiadať s chybami\nsenátu, ktorému predsedá. Sám nedokázal zastaviť ujmu spôsobovanú počas celej doby\nkonania v trestnej veci a to od počiatku, na stranu sťažovateľky. V odpovediach na stranu\nsťažovateľky, ktorá upozorňovala na prieťahy a bezprávny stav a odstránenie právnej\nneistoty, sám predseda súdu odpovedal zavádzajúco s vedomím krytia chýb senátu, zákonne\nprideleného sudcu, preto nikdy nezdôvodňoval ako ustanovil, že sa nejednalo o prieťahy\nv súdnom konaní.\nNedostatočná sústredenosť sudcu na vec sa prejavila aj v neefektívnom vykonávaní\ndôkazov a nesprávna organizácia práce súdu, ako aj iné nedostatky v jeho činnosti, boli\npríčinou neprimeranej lehoty na prerokovanie konkrétnej veci, a preto sú porušením\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98),\nNetrvám na svojej osobnej účasti na prejednaní mojej sťažnosti a súhlasím, aby sa\nv predmetnej veci konalo bez mojej prítomnosti.»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav\nkonania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 4 T 72/2012:\n14\n\nDňa 4. júna 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na obžalobu obvineného\n(ďalej aj „obžalovaný“) za dvanásť skutkov, medzi inými (vo vzťahu k sťažovateľke\nako poškodenej) aj pre prečin podvodu, pretože si obžalovaný od sťažovateľky postupne\nvypožičal celkovú sumu 2 620 €, ktorú sa zaviazal v určených lehotách vrátiť, avšak do\npodania obžaloby tak neučinil. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 T 72/2012 a bola\npridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Janke Túryovej.\nDňa 4. decembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. marec 2013.\nDňa 21. marca 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n4. marec 2013.\nDňa 4. marca 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n10. apríl 2013.\nDňa 10. apríla 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n17. jún 2013 aj pre neprítomnosť obžalovaného.\nDňa 17. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito pre neprítomnosť obžalovaného.\nDňa 15. júla 2013 predsedníčka senátu vydala príkaz na zatknutie obžalovaného,\npretože sa nedostavuje na pojednávania a zásielky nepreberá.\nDňa 2. októbra 2013 bol obžalovaný zadržaný. V rovnaký deň vydala predsedníčka\nsenátu príkaz na jeho prepustenie s tým, že obžalovaný, ktorý bol práceneschopný,\nprisľúbil, že sa dostaví na pojednávanie nariadené na 27. november 2013.\nDňa 27. novembra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n27. január 2014.\nDňa 27. januára 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito s tým, „že do troch týždňov budú dané otázky na svedkov, ktoré súd spracuje\na zašle v rámci medzinárodnej pomoci do Českej republiky“.\nDňa 20. februára 2014 predsedníčka senátu vyzvala prokurátora Okresnej\nprokuratúry Košice II, obžalovaného, ako i poškodených, aby „ihneď predložili otázky,\nktoré majú byť položené svedkom – poškodeným v rámci pomoci Českej republiky“.\nDňa 13. marca 2014 prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II reagoval na uvedenú\nvýzvu.\n\n15\n\nDňa 14. marca 2014 advokátka obžalovaného oznámila súdu, že sa nevie\nskontaktovať so svojím klientom.\nDňa 27. mája 2014 predsedníčka senátu opätovne vyzvala obžalovaného, ako\ni poškodených, aby „v lehote do 10 dní predložili otázky, ktoré majú byť položené svedkom\n– poškodeným v rámci pomoci Českej republiky“.\nDňa 10. júna 2014 advokátka obžalovaného znovu oznámila súdu, že sa nevie\nskontaktovať so svojím klientom.\nDňa 18. júla 2014 predsedníčka senátu opätovne vyzvala obžalovaného, aby\n„v lehote do 2 týždňov predložili otázky, ktoré majú byť položené svedkom – poškodeným\nv rámci pomoci Českej republiky. V prípade, ak v stanovenej lehote tieto nepredložíte, bude\nnariadený termín hlavného pojednávania“.\nDňa 9. septembra 2014 predsedníčka senátu nariadila výsluch obžalovaného\n„za účelom formulovania otázok“ na 24. september 2014.\nDňa 24. septembra 2014 sa neuskutočnil výsluch obžalovaného z dôvodu\npráceneschopnosti predsedníčky senátu.\nDňa 2. októbra 2014 predsedníčka senátu nariadila výsluch obžalovaného „za\núčelom formulovania otázok“ na 20. október 2014.\nDňa 14. októbra 2014 bol zrušený termín výsluchu obžalovaného z dôvodu\npráceneschopnosti predsedníčky senátu a zároveň bol určený nový termín výsluchu na\n22. december 2014.\nDňa 18. decembra 2014 bol zrušený termín výsluchu obžalovaného z dôvodu jeho\npráceneschopnosti, ako aj práceneschopnosti predsedníčky senátu.\nDňa 18. februára 2015 predsedníčka senátu vydala príkaz na zatknutie obžalovaného,\npretože sa nedostavuje na predvolania súdu a zásielky nepreberá.\nDňa 26. februára 2015 bol obžalovaný zatknutý. V rovnaký deň uznesením č. k.\n4 T 72/2012-658 bol obžalovaný vzatý do väzby. Obžalovaný podal proti uvedenému\nuzneseniu sťažnosť.\nDňa 4. marca 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“), aby rozhodol o sťažnosti obžalovaného.\nDňa 18. marca 2015 krajský súd uznesením č. k. 8 Tos 23/2015-667 sťažnosť\nobžalovaného zamietol.\n16\n\nDňa 26. marca 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 8. apríla 2015 bol nariadený výsluch obžalovaného na 14. apríl 2015.\nDňa 9. apríla 2015 bol okresnému súdu doručený prípis Ústavu na výkon väzby\na Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva, že na obžalovaného evidujú\n„nariadenie na výkon trestu odňatia slobody“.\nDňa 24. apríla 2015 sa uskutočnil výsluch obžalovaného, po ktorom bol prepustený\nz väzby na slobodu s tým, že „ihneď nastupuje trest odňatia slobody uloženého rozsudkom\nKošice I sp. zn. 3T 42/2014 zo dňa 26.3.2015“.\nDňa 6. apríla 2015 bol nariadený informatívny výsluch obžalovaného na 19. máj\n2015.\nDňa 19. mája 2015 sa uskutočnil výsluch obžalovaného. V rovnaký deň bolo vo veci\nnariadené pojednávanie na 29. jún 2015.\nDňa 29. júna 2015 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n26. august 2015.\nDňa 26. augusta 2015 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n19. október 2015.\nDňa 19. októbra 2015 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n14. december 2015.\nDňa 14. decembra 2015 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n27. január 2016.\nDňa 27. januára 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený\nodsudzujúci rozsudok č. k. 4 T 72/2012-737. Obžalovaný bol uvedeným rozsudkom\nzaviazaný nahradiť škodu sťažovateľke v plnej výške (2 620 €). Rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť 28. januára 2016, čo sa týka viny a trestu, a 12. februára 2016, čo sa týka\nnáhrady škody vo vzťahu k sťažovateľke.\nDňa 6. apríla 2016 podala proti uvedenému rozsudku odvolanie\n\nako\n\nmatka obžalovaného.\nDňa 20. mája 2016 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\n.\nDňa 30. júna 2016 krajský súd odvolanie matky obžalovaného uznesením č. k.\n6 To 51/2016-765 zamietol.\n17\n\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n, ktorou ako\n\npoškodená v trestnom konaní namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Košice II\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 72/2012. Zo zapožičaného súvisiaceho spisu ústavný súd\nzistil, že napadnuté konanie bolo už v čase podania tejto sťažnosti (24. marca 2016)\nprávoplatne skončené vo vzťahu k sťažovateľke ako poškodenej 12. februára 2016 (pozri\nbod II./5 tohto nálezu).\n7.1 Ústavný súd v prvom rade pripomína, že „účelom práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (pozri II. ÚS 26/95). Podľa stabilnej\njudikatúry ústavného súdu sa preto ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase\n\n18\n\nuplatnenia tejto ochrany porušenie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto\nprípade okresným súdom) trvalo alebo ešte pretrváva (obdobne IV. ÚS 104/03).\n7.2 Z už uvedeného vyplýva, že okresný súd vo veci 27. januára 2016 vyhlásil\nodsudzujúci rozsudok č. k. 4 T 72/2012-737 a obžalovaný bol zaviazaný nahradiť škodu\nsťažovateľke v plnej výške. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. januára 2016, čo\nsa týka viny a trestu, a 12. februára 2016, čo sa týka náhrady škody vo vzťahu\nk sťažovateľke. Možno teda konštatovať, že v čase doručenia tejto sťažnosti ústavnému\nsúdu (24. marca 2016) už zo strany okresného súdu nemohlo dochádzať k porušovaniu\noznačeného základného práva sťažovateľky, pretože okresný súd vykonal všetky do úvahy\nprichádzajúce úkony smerujúce k vydaniu platobného rozkazu a k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov konania ešte pre doručením tejto sťažnosti (obdobne pozri\nIII. ÚS 557/2013 alebo IV. ÚS 104/03).\n7.3 S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosti sťažovateľky\nnevyhovel, teda rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.\n8. Nad rámec uvedeného v duchu materiálnej ochrany ústavných práv sťažovateľky\nústavný súd preskúmal, či postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4 T 72/2012 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky ako\npoškodenej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n\n19\n\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na\npredmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj\nv danom prípade.\n11. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie\nv napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke zložitejšie, pretože\n\nbol\n\nobžalovaný z dvanástich skutkov, paralelne bolo proti nemu vedené aj ďalšie trestné\nkonanie, ktoré nebolo možné nezohľadniť, a veľký počet poškodených bolo treba\nkontaktovať aj v rámci medzinárodnej právnej pomoci. Po právnej stránke možno danú vec\npovažovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov.\n12.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť\nosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv tomto konaní k zbytočným prieťahom.\n13. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že\nposudzované konanie sa na okresnom súde začalo 4. júna 2012 a 27. januára 2016 bolo\nskončené rozsudkom okresného súdu č. k. 4 T 72/2012-737, teda napadnuté konanie pred\nokresným súdom trvalo 3 roky a 7 mesiacov. Niet pochýb o tom, že okresný súd\nv napadnutom konaní rozhodoval pomerne dlho, vo veci však konal v podstate plynule,\nvykonal 11 pojednávaní, nariadil 4 výsluchy a uskutočnil množstvo výziev. Vzhľadom na\nto, že obžalovaný nebol súčinnostný, 2x vydal príkaz na jeho zatknutie, a napokon spis bol\npredložený na rozhodovanie aj krajskému súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti celková\ndoba rozhodovania okresného súdu bola ešte na hranici akceptovateľnosti.\n\n20\n\nÚstavný súd poukazuje tiež na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,\nII. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má\nnevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48\nods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým\nmateriálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí\nvyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako\n„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už\nvo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj\nv trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.\nI. ÚS 42/01).\nPostup okresného súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov, avšak\nnevyznačoval sa takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako\n„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že ani nebolo možné z hľadiska\nkomplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňom\nza porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto by pripadalo do úvahy\nrozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.\n14. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených základných práv navrhla,\naby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez\nzbytočných prieťahov, a domáhala sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a\ntrov právneho zastúpenia.\nV zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základné\nprávo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie\nalebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde\nmôže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj\n21\n\nprimerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na\nvyhovenie vo veci samej. Keďže v predmetnom prípade ústavný súd vyslovil, že\nsťažnostnému návrhu sťažovateľky nevyhovuje, uvedenými návrhmi sa pri svojom\nrozhodovaní už nemusel zaoberať.\n15. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti\nuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľka v konaní neuspela,\nnepripadalo do úvahy, aby ústavný súd sťažovateľke priznal náhradu trov konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n22", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trestné konanie", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89c75fc0-0ede-46da-9733-1d08caaf622a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2013 z 12. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89c75fc0-0ede-46da-9733-1d08caaf622a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2a23ec2c-edfa-44bf-a02a-8f7afcb4a994", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 61/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 61/98 z 14. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-14", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a23ec2c-edfa-44bf-a02a-8f7afcb4a994"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:912ca4e3-7dc7-4dd0-be84-20b0f3deb40e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.274.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 274/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 274/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.274.2019.1"}]}