{"guid": "ussr:83798338-99e2-4160-bb1b-243e46c4dada", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.456.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 456/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 456/2018 z 26. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 456/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.456.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/83798338-99e2-4160-bb1b-243e46c4dada", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.456.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.456.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.456.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 456/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou agner & partners, s. r. o.,\nŠpitálska 10, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Lukáš Garčár, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 19 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 210/2015 a jeho rozsudkom zo 14. júna\n2016 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Obdo 67/2017 a jeho uznesením z 12. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. septembra 2018 elektronicky doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia čl. 19 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 210/2015 a jeho\n\nrozsudkom zo 14. júna 2016 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obdo 67/2017 a jeho uznesením z 12. júna\n2018.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že v právnej veci sťažovateľky ako žalobkyne proti\n,\nobchodnej spoločnosti\n\n(ďalej aj „žalovaný 1“),\n\n, s. r. o.,\n\n(ďalej aj „žalovaná 2“), a\n\n,\n\n(ďalej aj „žalovaný 3“, spolu aj\n\n„žalovaní“), o ochranu proti neoprávneným zásahom do dobrej povesti a úhrade\nprimeraného finančného zadosťučinenia rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 27 Cb 219/2007-437 z 11. mája 2015 bola žaloba sťažovateľky\nvo vzťahu k žalovanej 2 a žalovanému 3 zamietnutá, pričom konanie proti žalovanému 1\nbolo zastavené.\n3. Rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Cob 210/2015-480 zo 14. júna 2016 bol\nrozsudok okresného súdu potvrdený.\n4. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 67/2017 z 12. júna 2018, ktoré sa\nstalo právoplatným 12. júla 2018 (správne má byť 11. júla 2018, lebo 12. júla 2018 sa stalo\nvykonateľným, pozn.), bolo dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu\nodmietnuté.\n5. Sťažovateľka napáda uznesenie najvyššieho súdu, rozsudok krajského súdu, ako aj\nrozsudok okresného súdu, a to pre namietané porušenie jej označených práv podľa ústavy\na dohovoru.\n6. Uznesenie najvyššieho súdu (ale aj rozsudok krajského súdu v spojení\ns rozsudkom okresného súdu) je podľa sťažovateľky v rozpore s ustálenou rozhodovacou\npraxou ústavného súdu týkajúcou sa posudzovania stretu práva na zachovanie dobrej\npovesti právnickej osoby (resp. na ochranu osobnosti fyzickej osoby) a práva na slobodu\nprejavu. Pri strete dvoch rovnocenných základných práv je totiž potrebné preskúmať\nproporcionalitu zásahu do jedného z nich tzv. testom proporcionality a na jeho základe\ndospieť k záveru, ktoré z týchto dvoch rovnocenných práv sa má uprednostniť.\n2\n\n7. V konaní vedenom všeobecnými súdmi bolo nepochybné, že v ňom ide\no zachovanie dobrej povesti sťažovateľky a dochádza pritom k stretu medzi týmto jej\nprávom a právom žalovaných na slobodu prejavu. Napriek skutočnosti, že sťažovateľka tak\nv odvolaní, ako aj v dovolaní namietala, že v rozsudkoch okresného súdu a krajského súdu\nabsentuje test proporcionality (a tým aj náležité posúdenie a zdôvodnenie, prečo sa\nuprednostnilo právo žalovaných na slobodu prejavu pred právom sťažovateľky\nna zachovanie dobrej povesti), krajský súd sa s touto námietkou vôbec nevysporiadal.\nNajvyšší súd v rozpore s ustálenou judikatúrou ústavného súdu konštatoval, že\nz odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, prečo uprednostnil právo žalovaných na\nslobodu prejavu pred právom sťažovateľky na zachovanie dobrej povesti (hoci nebol\nvykonaný test proporcionality). Žiaden zo všeobecných súdov ani dodatočne test\nproporcionality nevykonal. Nevykonaním testu proporcionality sa všeobecné súdy odklonili\nod ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu.\n8. Podľa sťažovateľky najvyšší súd odmietol dovolanie na základe nesprávneho\nprávneho záveru, že toto nespĺňa atribúty prípustnosti dovolania. Sťažovateľka je toho\nnázoru, že uznesenie je ústavne neprípustné, pretože v skutočnosti zákonné podmienky\nprípustnosti dovolania boli splnené. Rozsudky krajského súdu a okresného súdu neobsahujú\ntotiž dostatočné odôvodnenie, čo predstavuje taký nesprávny procesný postup, ktorý\nznemožnil sťažovateľke ako strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem toho sa najvyšší súd\nodklonil od vlastnej ustálenej rozhodovacej praxe a rozhodol v rozpore s ňou.\n9. Najvyšší súd uvádza, že v odvolacom konaní bolo rozhodnuté krajským súdom\n14. júna 2016, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku. Tento záver najvyššieho\nsúdu je zjavne nesprávny, keďže Civilný sporový poriadok sa stal účinným 1. júla 2016,\nz čoho vyplýva, že krajský súd rozhodol ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku\n(teda do 30. júna 2016). Sťažovateľka preto v podanom dovolaní správne odkazovala\nna náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku.\n\n3\n\n10. Najvyšší súd ďalej uviedol, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu zodpovedá\nzákonným požiadavkám a vyplýva z neho, prečo sa uprednostnilo právo žalovaných\nna slobodu prejavu pred právom sťažovateľky na zachovanie dobrej povesti. Sťažovateľka\npovažuje tento názor za nesprávny. Najvyšší súd opomenul, že popri splnení formálnych\nnáležitostí podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie nesmie byť\narbitrárne a jeho odôvodnenie má byť ako celok presvedčivé. Presvedčivosť odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu vyžadovala detailné hodnotenie miery dôležitosti vzájomne si\nkolidujúcich\n\nzákladných\n\npráv\n\na vysporiadanie\n\nsa\n\ns výkladovými\n\nvýchodiskami\n\nvyplývajúcimi z judikatúry ústavného súdu, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva.\n11. Dovolaciu námietku sťažovateľky týkajúcu sa uplatneného „zdržovacieho\nnároku“ považoval najvyšší súd rovnako za irelevantnú, lebo podľa neho nie je pravdou, že\nby sa všeobecné súdy touto námietkou nezaoberali. Krajský súd konštatoval, že sa v konaní\nnepreukázalo, že predmetné logo spĺňa kritériá autorského diela. Odhliadnuc od toho, že\ntento názor je nesprávny (na poskytnutie autorsko-právnej ochrany postačuje už samotná\nskutočnosť, že ide o dielo výtvarného umenia), toto konštatovanie najvyššieho súdu nič\nnemení na tom, že rozsudok krajského súdu neobsahoval odôvodnenie zamietnutia\n„zdržovacích nárokov“ sťažovateľky uvedených v žalobe (teda nielen vo vzťahu k logu\nsťažovateľky, ale aj ku kľúčovým slovám „\n\n“ a „\n\n“ tvoriacim súčasť\n\nobchodného mena sťažovateľky), čo zakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) Civilného sporového poriadku.\n12. Najvyšší súd arbitrárne uviedol, že právny názor sťažovateľky o splnení dôvodu\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku treba\npovažovať za nesprávny a právne irelevantný. Najvyšší súd sa týmto odklonil od vlastnej\nustálenej judikatúry v skutkovo obdobných veciach týkajúcich sa stretu práva na zachovanie\ndobrej povesti a práva na slobodu prejavu, čím zasiahol do práva sťažovateľky na súdnu\nochranu a spravodlivé súdne konanie. V obdobnej veci (sp. zn. 6 Cdo 169/2011) takýto\ndôvod prípustnosti dovolania uznal a poukázal tiež na potrebu vykonania testu\nproporcionality pri strete týchto dvoch rovnocenných základných práv. Najvyšší súd síce\nkonštatoval, že sťažovateľka neuviedla konkrétne, od akej právnej otázky (od ktorej\nzáviselo rozhodnutie) sa krajský súd odklonil, no išlo o nesprávne posúdenie majúce\n4\n\nza následok nesprávne odmietnutie dovolania, čím sa sťažovateľke rovnako odoprelo jej\nprávo na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie. Z dovolania totiž zreteľne vyplýva,\nže podľa názoru sťažovateľky rozsudok krajského súdu závisel od vyriešenia otázky právnej\nsily práva na zachovanie dobrej povesti a práva na slobodu prejavu pri strete týchto dvoch\nzákladných práv. Práve pri riešení tejto otázky sa krajský súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe najvyššieho súdu a ústavného súdu.\n13. Sťažovateľka ďalej napáda aj rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok\nokresného súdu, pretože aj tieto sú podľa nej v rozpore s jej označenými právami podľa\nústavy a dohovoru.\n14. Sťažovateľka je presvedčená, že v prvostupňovom aj odvolacom konaní\npreukázala neoprávnený zásah do svojej dobrej povesti konaním žalovaných a samotným\nobsahom ich webových stránok. Rozsah a dôsledky tohto neoprávneného zásahu preukázala\nviacerými dôkazmi (napr. čestnými vyhláseniami obchodných partnerov, emailovou\nkorešpondenciou s nimi a s potenciálnymi klientmi, ako aj svedeckými výpoveďami svojich\nzamestnancov). Všetky tieto dôkazy preukazujú, že konaním žalovaných dochádza\nk neoprávnenému zásahu do jej dobrej povesti. Toto konanie žalovaných je dlhodobé (viac\nnež 11 rokov), pričom žalovaní aktívne vyhľadávali obchodných partnerov sťažovateľky\na zasielali\n\nim\n\nvýzvy\n\nna\n\noboznámenie\n\nsa\n\ns obsahom\n\nich\n\nwebového\n\nsídla\n\n˃.\n15. Krajský súd a okresný súd podľa sťažovateľky nesprávne procesne postupovali,\nkeď nevykonali test proporcionality, na základe ktorého by bolo možné určiť, ktoré\nz kolidujúcich si základných práv má dostať prednosť.\n16. Zo sťažnosti tiež vyplýva, že porušenie práva sťažovateľky na súdnu ochranu\na na spravodlivé súdne konanie spočíva aj v tom, že hoci sa sťažovateľka žalobou domáhala\nuloženia viacerých „zdržovacích nárokov“, krajský súd a okresný súd zamietnutie týchto\nnárokov jednotlivo nezdôvodnili. Nedali teda odpoveď na to, prečo bol zamietnutý\n„zdržovací nárok“ spočívajúci v uložení povinnosti odstrániť slová „\nz titulu (názvu) webového sídla ˂\n\n“a„\n\n“\n\n˃ a z kľúčových slov tohto webového\n\n5\n\nsídla, ako aj „zdržovací nárok“ spočívajúci v povinnosti zdržať sa takéhoto používania slov\n„\n\n“ a „\n\n“ v budúcnosti. Rovnako nezdôvodnili, prečo boli zamietnuté\n\n„zdržovacie nároky“ týkajúce sa internetovej stránky sociálnej siete Facebook „\n“ (zdržanie sa zverejňovania nepravdivých údajov o sťažovateľke a jej službách,\nzdržanie sa uverejňovania loga sťažovateľky). Krajský súd iba paušálne na základe\nkonštatovania, že tvrdenia na webovom sídle ˂\n\n˃ sú pravdivé,\n\nuprednostnil slobodu prejavu žalovaných, a to bez toho, že by pri jednotlivých uplatnených\n„zdržovacích nárokoch“ posúdil, či nemá byť uprednostnené právo sťažovateľky\nna zachovanie dobrej povesti.\n17. Jedným zo „zdržovacích nárokov“, ktorých uloženia sa sťažovateľka domáhala,\nbol aj zákaz uverejňovať logo sťažovateľky na webovom sídle ˂\ninternetovej stránke sociálnej siete Facebook „\n\n˃ a na\n\n“. Okresný súd sa k zamietnutiu\n\ntohto „zdržovacieho nároku“ v odôvodnení vôbec nevyjadril. Napriek tomu krajský súd\nkonštatoval, že sa okresný súd vysporiadal so všetkými argumentmi sťažovateľky.\nKu konkrétnej námietke uviedol, že predmetné logo nespĺňa kritériá v zmysle zákona\nč. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“). Ďalej krajský súd\nuviedol, že logo sťažovateľky je zverejnené tak na jej internetovej stránke, ako aj\nna všetkých jej dokladoch a prevádzkach, pričom žalovaná 2 toto logo použila len\nna upozornenie potenciálnych zákazníkov na skúsenosti so sťažovateľkou a žiaden\nobchodný účel za tým nebol. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nezdôvodnením\nzamietnutia tohto „zdržovacieho nároku“ odňal sťažovateľke možnosť vyjadriť sa\nv odvolaní k dôvodom zamietnutia tohto nároku, resp. tieto dôvody namietať. Tento\nnedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku okresného súdu nebol\nkonvalidovaný ani odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, ktorého argumentácia k tejto\nnámietke je zjavne arbitrárna. Predmetom autorského práva v zmysle § 7 ods. 1 písm. f)\nautorského zákona je maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia.\nPre poskytnutie autorsko-právnej ochrany je relevantné to, že ide o dielo výtvarného\numenia, a nie to, či dielo spĺňa alebo nespĺňa určité umelecké kritériá, resp. hodnoty.\nZo samotného vyobrazenia loga sťažovateľky, ktoré pozostáva z kresby slnka a morskej\n\n6\n\nvlny doplnenej štylizovaným nápisom\n\n, je zrejmé, že ide o dielo výtvarného\n\numenia. Skutočnosť, že ide o dielo, ktoré je predmetom autorsko-právnej ochrany, nebola\nv konaní vedenom okresným súdom vôbec spochybnená. Nie je zrejmé, čo vôbec chcel\nkrajský súd vyjadriť tým, že sťažovateľka používa svoje logo na svojich dokladoch\na internetových stránkach, avšak je jej výhradným právom svoje logo používať. Tým, že ho\npoužíva, nezanikajú jej práva k logu, ale ani jej právo domáhať sa ochrany proti\nneoprávnenému používaniu jej loga ako diela výtvarného umenia. Rovnako nezmyselná je\naj argumentácia krajského súdu, podľa ktorej žalovaní nepoužili logo sťažovateľky na\nobchodný účel. Ochrany proti neoprávnenému používaniu loga sťažovateľky ako\nvýtvarného diela sa možno domáhať bez ohľadu na to, či k takémuto neoprávnenému\npoužitiu došlo za obchodným alebo neobchodným účelom. Žiadne ustanovenie autorského\nzákona neumožňuje tretej osobe bez potreby získania príslušného súhlasu vyhotoviť si\nrozmnoženinu diela výtvarného umenia a sprístupniť ju verejnosti na webových stránkach\ntak, ako to robia žalovaní.\n18. Podľa sťažovateľky je nedostatkom riadneho a presvedčivého odôvodnenia\npostihnutý rozsudok krajského súdu aj pokiaľ ide o zamietnutie „zdržovacích nárokov“\ntýkajúcich sa internetových stránok sociálnej siete Facebook „\n\n“. Sťažovateľka\n\nsa okrem „zdržovacích nárokov“ týkajúcich sa jej webového sídla domáhala aj uloženia\npovinnosti zdržať sa zverejňovania nepravdivých údajov o nej a jej službách na stránke\nsociálnej siete Facebook „\n\n“, ako aj uloženia povinnosti zdržať sa uverejňovania\n\njej loga na tejto stránke. Z rozsudkov okresného súdu a krajského súdu nevyplývajú žiadne\ndôvody, pre ktoré boli tieto „zdržovacie nároky“ zamietnuté. Odôvodnenie rozsudkov je\nlimitované len na „zdržovacie nároky“ týkajúce sa webového sídla ˂\n\n˃.\n\nZ odôvodnenia rozsudkov okresného súdu a krajského súdu vyplýva, že zamietnutie\nvšetkých uplatnených „zdržovacích nárokov“ je založené výlučne na hodnotení obsahu\nwebového sídla\n\n˃. Vôbec sa však neuvádza, ako boli vyhodnotené\n\ndôkazy týkajúce sa internetových stránok sociálnej siete Facebook „\n\n“, resp. či\n\nsa vôbec brali do úvahy dôkazy týkajúce sa tejto sociálnej siete.\n19. Riadne a presvedčivé odôvodnenie absentuje podľa presvedčenia sťažovateľky aj\nv súvislosti so zamietnutím „zdržovacích nárokov“ týkajúcich sa používania slov\n7\n\n„\n\n“\n\na\n\n„\n\n“\n\nv titule\n\n(názve)\n\na kľúčových\n\nslovách\n\nwebového\n\nsídla\n\n˂\n\n˃ a iných webových sídiel. Žalovaní tvrdili, že webové sídlo\n\n˂\n\n˃ je určené nielen na zverejňovanie informácií o sťažovateľke, ale aj\n\no iných subjektoch (cestovných kanceláriách). Tomuto tvrdeniu korešponduje skutočnosť,\nže na tomto webovom sídle sú zverejnené aj negatívne príbehy (tvrdenia), ktoré sa týkajú\niných cestovných kancelárií (napr.\n\n,\n\n,\n\n), ďalej sú tam\n\nuvedené aj negatívne príbehy, pri ktorých sa vôbec nedá identifikovať, ktorej cestovnej\nkancelárie by sa mali týkať. Napriek týmto skutočnostiam znie titulok (názov) webového\nsídla ˂\n\n˃: „\n\n– naša nevydarená dovolenka v Bulharsku“.\n\nĎalej v kľúčových slovách tohto webového sídla je zadaný kmeň obchodného mena\n, pričom obchodné mená iných cestovných kancelárií (ani tých, ktorých sa týkajú\nniektoré ďalšie príbehy) v kľúčových slovách nie sú uvedené. Automaticky [najmä vďaka\ntitulku (názvu) webového sídla] je tak celý negatívny obsah spájaný so sťažovateľkou, čo je\nzjavným zásahom do jej dobrej povesti. Okresný súd a krajský súd vôbec neuviedli dôvody\nzamietnutia tohto „zdržovacieho nároku“.\n20. Z rozsudku krajského súdu podľa sťažovateľky nie je zrejmé, ktoré výroky\n(príbehy) zverejnené na webovom sídle a internetovej stránke boli považované za skutkové\ntvrdenia a ktoré za kritiku (hodnotiace úsudky). Krajský súd uvádza, že svedeckými\nvýpoveďami sa preukázalo, že tvrdenia na stránke ˂\nSvedkovia\n\n,\n\n,\n\na\n\n˃ sú pravdivé.\nsa však vyjadrovali len k štyrom\n\nzverejneným príbehom. Nie je teda zrejmé, či za skutkové tvrdenia sa považovali len\nvýroky (príbehy) týkajúce sa týchto svedkov, alebo aj ostatné tvrdenia (príbehy), ktorých sa\nsvedecké výpovede netýkali, resp. či ostatný obsah sa považoval za hodnotiaci úsudok\n(kritiku). Ak krajský súd považoval celý obsah príbehov (tvrdení) zverejnených\nna webovom sídle a na internetovej stránke za skutkové tvrdenia, potom bolo dôkazné\nbremeno preukázania ich pravdivosti na žalovaných. Žalovaní však navrhli vypočuť\nuvedených svedkov len k štyrom príbehom. K ďalším žiadne dôkazy na preukázanie\npravdivosti nenavrhli.\n21. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n\n8\n\n„I. Základné práva spoločnosti\n\ns.r.o... (i) na súdnu a inú právnu ochranu\n\npodľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej Republiky, (ii) na spravodlivé súdne konanie\npodľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane práv a základných slobôd, (iii) na zachovanie\ndobrej povesti podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/67/2017 zo dňa 12.06.2018 a rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/210/2015-480 zo dňa 14.06.2016, porušené boli.\nII. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/67/2017 zo dňa\n12.06.2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/210/2015-480 zo dňa\n14.06.2016 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní zaplatiť\nSťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia pred Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky vo výške 390,50 EUR (slovom tristodeväťdesiat eur päťdesiat centov) (1/6\nvýpočtového základu za 2 úkony právnej služby [prevzatie a príprava právneho zastúpenia,\nústavná sťažnosť], t.j. 2 x 153,50 EUR + 2 x 9,21 EUR [režijný paušál] + 20% DPH)\nk rukám právneho zástupcu Sťažovateľa, advokátskej kancelárie agner & partners, s. r.\no., ..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n22. Z návrhu (žaloby) z 10. septembra 2007 adresovaného okresnému súdu ako návrh\nna ochranu proti neoprávneným zásahom do dobrej povesti (s návrhom na vydanie\npredbežného opatrenia) a podaného proti žalovaným vyplýva, že žalovaný 3 v období\nod augusta 2006 do podania návrhu uverejňuje na elektronickom médiu – internetovej\nstránke\n\n, ktorú zriadila žalovaná 2 ako registrátor pod značkou IBER-\n\na neskôr pod značkou ZUEN-\n\na ktorú vlastní a spravuje žalovaný 1, nepravdivé\n\na pravdu skresľujúce údaje o sťažovateľke v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, ktorú\nvykonáva ako cestovná kancelária. Žalovaná 2 zriadila ako registrátor a vlastník pod\nznačkou IBER-\n\nďalšie dve internetové stránky s názvom\n\na\n\n, kde neoprávnene a bez súhlasu sťažovateľky použila jej obchodné\n\nmeno – názov, ktorý používa ako právnická osoba. Týmto konaním, teda zriadením\ninternetovej stránky s názvom sťažovateľky, žalovaní spoločne neoprávnene použili jej\nnázov a neoprávnene zasahujú do dobrej povesti sťažovateľky ako právnickej osoby\n9\n\npísaním nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov o jej činnosti, a preto sa sťažovateľka\npodľa § 19b Občianskeho zákonníka a § 12 Obchodného zákonníka domáha ochrany\nsvojich práv a požaduje nariadiť žalovaným zdržať sa takéhoto konania, odstrániť\nnevyhovujúci stav a poskytnúť primerané zadosťučinenie v peniazoch. Ako dôkazy boli\nk žalobe priložené texty preukazujúce neoprávnené používanie názvu a zasahovanie\ndo dobrej povesti sťažovateľky, a to v počte 9 listov. Sťažovateľka požaduje, aby\nžalovaným bola rozsudkom uložená povinnosť zdržať sa uverejňovania nepravdivých\núdajov o sťažovateľke, ktorými by poškodzovali jej meno a dobrú povesť. Okrem toho\nžalovaný 3 má byť zaviazaný uverejniť v troch vybraných republikových denníkoch\nospravedlnenie v znení: „Ja,\n\n, trvale bytom\n\nsa ospravedlňujem spoločníkom, konateľke a zamestnancom obchodnej spoločnosti\nso sídlom v\n\n, ktorá prevádzkuje\n\nza to, že som o ich činnosti uvádzal nepravdivé alebo pravdu\nskresľujúce informácie a poškodzoval som tak ich dobré meno. Toto som robil za účelom\nzískať od spoločnosti\n\ns.r.o. obohatenie vo výške 100.000,- Sk.“ Napokon požaduje,\n\naby žalovaní boli solidárne zaviazaní zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n1 000 000 Sk, ako aj náhradu trov konania. Podanie obsahuje tiež návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia, ktorým by sa žalovaným zakázalo do právoplatného rozhodnutia vo\nveci samej uverejňovať akékoľvek informácie o sťažovateľke na stránkach internetu alebo\nv iných médiách, či už obrazových, zvukových alebo tlačových.\n23. Z podania z 13. júna 2013 označeného ako „Čiastočné späťvzatie návrhu na\nzačatie konania a zmena návrhu na začatie konania“ vo veci ochrany proti neoprávneným\nzásahom do dobrej povesti vyplýva, že na základe výpisu z registra domén sťažovateľka\nzistila, že žalovaný 1 už nie je držiteľom domény ˂\n\nna ktorej sú\n\nzverejnené nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie o sťažovateľke, ktoré poškodzujú\njej dobré meno. V čase spísania podania bola držiteľom tejto domény žalovaná 2, a teda nie\nje dôvodné, aby bol žalovaný 1 ďalej účastníkom konania, a preto sťažovateľka berie návrh\nna\n˂\n\nzačatie\n\nkonania\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk žalovanému\n\n1\n\nspäť.\n\nNa\n\nwebovom\n\nsídle\n\n˃ sú i naďalej sprístupňované nepravdivé informácie o sťažovateľke\n\na jej službách, ktoré poškodzujú jej dobré meno. Je tam dokonca odkaz na internetovú\n\n10\n\nstránku sociálnej siete Facebook, kde žalovaná 2 a žalovaný 3 pokračujú v zverejňovaní\nnepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií poškodzujúcich dobré meno sťažovateľky.\nSťažovateľka je presvedčená, že tieto elektronické médiá žalovaná 2 a žalovaný 3 úmyselne\nvyužívajú na poškodzovanie dobrého mena sťažovateľky. Túto skutočnosť potvrdzuje\nnielen nepravdivý obsah článkov uverejnených na tomto webovom sídle, ale napr. aj\ninštruktážne informácie na webovom sídle ˂\n\n˃\n\n„Aby sme mohli\n\nzverejniť na internete váš príbeh potrebujeme aj nejaký kontakt, email, tel. alebo adresu.\nSamozrejme tieto kontakty nebudeme na www uverejňovať. Potrebujeme to mať pre prípad,\nže je nás obvinia z vymýšľania a ohovárania\n\n.“). Skutočnosť, že žalovaná 2\n\na žalovaný 3 konajú s úmyslom poškodzovať dobré meno sťažovateľky, potvrdzuje aj\ntitulok webového sídla „\n\n– naša nevydarená dovolenka v Bulharsku“.\n\nÚmyselné konanie potvrdzuje aj skutočnosť, že ako kľúčové slová webového sídla\n˂\n\n˃ sú na prvých dvoch miestach uvedené slová „\n\n“a„\n\n“.\n\nV dôsledku tejto skutočnosti sa po zadaní obchodného mena sťažovateľky do internetových\nvyhľadávačov medzi prvými odkazmi na internetové stránky objaví odkaz na webové sídlo\n˂\n\nJe zrejmé, že tieto kľúčové slová majú naviesť potenciálnych\n\nzákazníkov, ktorí majú záujem o služby sťažovateľky a ktorí získavajú informácie\nprostredníctvom internetu, na webové sídlo ˂\n\na tým ich odradiť od\n\nvyužívania služieb poskytovaných sťažovateľkou. Úmyselnosť konania potvrdzuje napokon\naj výzva zverejnená na internetovej stránke sociálnej siete Facebook „\n\n“\n\n(„Oklamala Vás\n\n,\n\na pokazila Vám dovolenku? Kontaktujte ma na\nprípadne skype:\n\n“). Na tejto stránke je aj fotografia vstupu do\n\njednej z prevádzok sťažovateľky, ako aj jej logo, hoci sťažovateľka neudelila žalovanej 2\na žalovanému 3 súhlas na používanie jej loga, ktoré je okrem iného chránené aj ako autorské\ndielo. Uvedené konanie je nielen neoprávneným používaním obchodného mena\nsťažovateľky a poškodzovaním jej dobrej povesti, ale má aj znaky nekalosúťažného konania\nv zmysle § 44 a nasl. Obchodného zákonníka. Toto konanie je totiž spôsobilé privodiť\nsťažovateľke ujmu, keďže práve internet je v súčasnosti významným zdrojom informácií\no podnikateľoch a ich službách pre spotrebiteľov, čím ovplyvňuje ich správanie pri voľbe\nposkytovateľov tovarov a služieb. Vzhľadom na aktuálne spôsoby poškodzovania dobrého\n\n11\n\nmena sťažovateľky v súlade s § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku táto mení návrh\nna začatie konania a žiada pripustiť túto zmenu petitu návrhu:\n«Odporcovia v druhom a treťom rade sú povinní zdržať sa zverejňovania\nnepravdivých údajov o navrhovateľovi a jeho službách na webovom sídle\na na internetovej stránke sociálnej siete facebook „\n\n.sk\n\n“.\n\nOdporcovia v druhom a treťom rade sú povinní odstrániť do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku z titulu webového sídla\na„\n\n.sk slová „\n\n“\n\n“.\nOdporcovia v druhom a treťom rade sú povinní zdržať sa používania slov\n\n„\n\n“ a „\n\n“ vo všetkých gramatických tvaroch v titule webového sídla\n\n.sk ako aj akéhokoľvek iného webového sídla.\nOdporcovia v druhom a treťom rade sú povinní odstrániť do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku z kľúčových slov webového sídla\na„\n\n.sk slová „\n\n“\n\n“.\nOdporcovia v druhom a treťom rade sú povinní zdržať sa používania slov\n\n„\n\n“ a „\n\nsídla\n\n“ vo všetkých gramatických tvaroch ako kľúčových slov webového\n.sk ako aj akéhokoľvek iného webového sídla.\n\nOdporcovia v druhom a treťom rade sú povinní zdržať sa uverejňovania loga\nnavrhovateľa na webovom sídle\nfacebook „\n\n.sk a na internetovej stránke sociálnej siete\n\n“.\n\nOdporcovia v druhom a treťom rade sú povinní strpieť na svoje nákady uverejnenie\nnasledujúceho ospravedlnenia v troch celoštátnych denníkoch:\nSpoločnosť\nbytom\n\ns.r.o. so sídlom\n\na\n\nsa ospravedlňujú spoločnosti\n\ns.r.o. so sídlom\n\nza uverejnenie nepravdivých informácií o jej službách na\nwebovom sídle\n\n.sk a na internetovej stránke sociálnej siete facebook „\n\n“, ktorými poškodili dobré meno spoločnosti\n\ns.r.o.\n\nOdporcovia v druhom a treťom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť\nnavrhovateľovi 9 958,16 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n\n12\n\nOdporcovia v druhom a treťom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť\nnavrhovateľovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľ\nvyčísli do troch dní od vyhlásenia rozsudku.»\n24. Z rozsudku okresného súdu č. k. 27 Cb 219/2007-437 z 11. mája 2015 vyplýva,\nže ním bolo zastavené konanie proti žalovanému 1 a proti žalovanej 2 a žalovanému 3 bola\nžaloba zamietnutá.\nPodľa konštatovania okresného súdu bola zmena žaloby v zmysle podania z 13. júna\n2013 pripustená a návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Podľa\nďalšieho\n\nkonštatovania\n\nz písomného\n\nvyjadrenia\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nsťažovateľky\n\ndoručeného okresnému súdu 24. augusta 2012 vyplýva, že počas obdobia február – máj\n2007 bolo iba na doméne\n\npridaných niekoľko príspevkov týkajúcich\n\nsa sťažovateľky. Tieto zahŕňajú v sebe šírenie nepravdivých skutkových údajov\na neprimeranú kritiku voči sťažovateľke, ktorú vykresľujú ako ziskuchtivú kanceláriu\nsnažiacu sa predať zájazd za každú cenu, ako cestovnú kanceláriu, na ktorú je podaná\nhromadná žaloba a ktorá dáva klientom za „zlaté jablká zhnité hrušky“.\nPodľa názoru okresného súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že\nkonaním žalovaných nedošlo k zásahu do dobrej povesti sťažovateľky, ale ani\nk neoprávnenému použitiu jej názvu – obchodného mena. Nebolo možné stotožniť sa\ns právnym názorom sťažovateľky, podľa ktorého zverejnením príbehov z dovoleniek\nv Bulharsku je poškodzovaná jej dobrá povesť. Je potrebné poukázať na to, že klient\ncestovnej kancelárie je v oveľa slabšom postavení ako cestovná kancelária. Je úplne\nprirodzené, že sa klient pri výbere dovolenky nespolieha len na prezentáciu cestovnej\nkancelárie, ale sám si pomocou internetu získava všetky dostupné informácie tak o vybranej\ndestinácii, ako aj o serióznosti tej-ktorej cestovnej kancelárie, a to predovšetkým na základe\nskúseností a názorov skorších klientov.\nAk by súd vyhovel požiadavke sťažovateľky zakázať zverejňovanie akejkoľvek\ninformácie (bez ohľadu na to, či by poškodzovala dobré meno sťažovateľky, alebo nie),\nzasiahol by do ústavného práva žalovaných podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy (sloboda\nprejavu a právo na informácie).\n\n13\n\nZ predložených listinných dôkazov (vytlačených príbehov klientov z webovej\nstránky\n\nsk˃), ktoré zaznamenávajú postrehy a skúsenosti klientov na\n\ndovolenkách, možno zistiť, že klienti sa „podelili“ so svojimi skúsenosťami (či už dobrými,\nalebo negatívnymi) na ich dovolenkách. Je len prirodzené, že vzhľadom na fenomén\nsociálnej siete účastníci zájazdov svoje postrehy, názory a skúsenosti zverejňujú.\nNebolo možné stotožniť sa ani s tvrdením sťažovateľky, podľa ktorého konaním\nžalovanej 2 a žalovaného 3 jej vznikla značná majetková ujma v dôsledku rušenia\nrezervácií, zájazdov a zvýšenia výdavkov na reklamu. Predložených päť emailových správ\n(ktoré mali toto tvrdenie preukázať) hovorí o tom, že v mesiacoch jún – júl 2013 došlo\nk nárastu rušenia rezervácií práve kvôli internetovým stránkam žalovanej 2 a žalovaného 3,\npričom sama sťažovateľka predložila približne 180 pozitívnych reakcií (poďakovaní\na uverejnených recenzií klientov na webovej stránke\n\n/˃).\n\nSťažovateľka preto nepreukázala tvrdenie, že jej vznikla škoda.\n25. Z rozsudku krajského súdu č. k. 2 Cob 210/2015-480 zo 14. júna 2016 vyplýva,\nže ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu.\nPodľa konštatovania krajského súdu sťažovateľka v podanom odvolaní uviedla, že\nv prípade stretu práva na slobodu prejavu a práva na zachovanie dobrej povesti je potrebné\nzohľadniť\n\nvšetky\n\nrozhodujúce\n\nokolnosti\n\ndaného\n\nprípadu\n\na v súlade\n\ns princípom\n\nproporcionality určiť, ktoré základné právo má byť uprednostnené. Okresný súd mal preto\nskúmať, kto, o kom, čo, kde, kedy a ako uverejnil a na základe odpovedí na dané otázky\npomocou testu proporcionality určiť, ktoré základné právo malo byť uprednostnené. Podľa\nsťažovateľky okresný súd neodôvodnil, prečo uprednostnil pred jej právom na zachovanie\ndobrej povesti slobodu prejavu žalovaných. Ďalej z rozsudku nie je zrejmé, či obsah\npríbehov zverejnených na webovom sídle a na internetovej stránke (pravdivosť ktorých\nsťažovateľka namietala) považoval okresný súd za skutkové tvrdenia alebo za kritiku.\nŽalovaní nepreukázali pravdivosť zverejnených príbehov, navrhli iba výpovede 4 svedkov,\nktorými sa však tvrdenia nepreukázali. Záver, podľa ktorého nebola poškodená dobrá\npovesť sťažovateľky, preto nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Ďalej podľa\nsťažovateľky nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel okresný súd k záveru, že\nneboli vždy poskytnuté také služby, aké boli prezentované pri výbere dovolenky, keďže\n\n14\n\nžalovaní v tomto smere nenavrhli žiadne dôkazy. Okresný súd v odôvodnení rozsudku\nnevysvetlil, prečo nevyhovel žalobnej požiadavke zdržať sa používania slova tvoriaceho\nobchodné meno sťažovateľky v titule a kľúčových slovách a odstrániť ho z webového sídla\na požadovanému zákazu uverejňovania loga sťažovateľky na webových stránkach. V tejto\nčasti je rozsudok nepreskúmateľný. Nevysporiadal sa ani s námietkou, že žalovaný 3 konal\nnekalosúťažne.\nPodľa názoru krajského súdu v danej veci dôkazné bremeno, že tvrdenia, ktoré na\nwebovej stránke uviedli žalovaní, sú pravdivé, zaťažovalo žalovaných. S poukazom na\nvykonané dokazovanie (vrátane svedeckých výpovedí) možno konštatovať, že tvrdenia na\nstránke\n\nsú pravdivé a žalovaní tak uniesli dôkazné bremeno.\n\nZ výpovedí svedkov vyplynulo aj to, že práva zákazníkov, ktorí mali postavenie\nspotrebiteľov, zo zmlúv o obstaraní zájazdu boli pri poskytovaní služieb zo strany\nsťažovateľky porušené. Z konania nevyplynulo, že by cieľom zriadenia webovej stránky\nbolo poškodenie dobrého mena sťažovateľky alebo profitovanie na jej úkor. K namietanému\npoužitiu loga sťažovateľky, ktoré je podľa nej autorským dielom, treba uviesť, že v konaní\nnebolo preukázané, že by predmetné logo spĺňalo kritériá autorského diela v zmysle\nautorského zákona. Logo sťažovateľky je zverejnené tak na jej internetovej stránke, ako aj\nna všetkých jej dokladoch a prevádzkach. Žalovaná 2 toto logo použila len na upozornenie\npotenciálnych zákazníkov na skúsenosti so sťažovateľkou a žiaden obchodný účel za tým\nnebol. Z dokazovania rovnako vyplynulo, že nemohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu\nžalovaného 3, pretože sťažovateľka a žalovaný 3 nie sú konkurentmi na relevantnom trhu.\nSkutočnosť, že žalovaná 2 zverejnila na stránke\n\nsvoju negatívnu\n\nskúsenosť so sťažovateľkou a zároveň poskytla priestor aj iným nespokojným zákazníkom,\naby sa podelili o svoje zážitky, nepredstavuje neoprávnený zásah do dobrej povesti\nsťažovateľky. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou nedostatočného odôvodnenia\nzáveru o uprednostnení práva na slobodu prejavu žalovaných pred právom sťažovateľky na\nzachovanie jej dobrej povesti.\n26. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 67/2017 z 12. júna 2018 vyplýva, že\nním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu č. k.\n2 Cob 210/2015-480 zo 14. júna 2016.\n\n15\n\nPodľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovateľka prípustnosť dovolania oprela\no § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Za nesprávny\nprocesný postup krajského súdu [§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku]\nsťažovateľka označila nedostatočné odôvodnenie rozsudku spočívajúce v nevykonaní testu\nproporcionality, ktorý by umožnil určiť prioritu medzi vzájomne si kolidujúcimi\nzákladnými právami. Za porušenie procesného postupu označila aj to, že krajský súd\npaušálne na základe konštatovania, že tvrdenia žalovaných sú pravdivé, uprednostnil ich\nprávo na slobodu prejavu. Za nedostatok rozhodnutia označila aj nedostatočné odôvodnenie\nrozsudku vo vzťahu k zamietnutiu zákazu ďalšieho neoprávneného užívania loga\nsťažovateľky. K tejto otázke sa krajský súd podľa sťažovateľky nevyjadril. Rovnako nebolo\nodôvodnené ani zamietnutie požiadaviek týkajúcich sa internetových stránok sociálnej siete.\nNesprávny je aj záver o pravdivosti všetkých tvrdení uverejnených na webovom sídle,\nkeďže nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. a) Civilného sporového poriadku oprela sťažovateľka o tvrdenie, že krajský súd sa\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, pričom za takúto označil\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 169/2011 z 26. júna 2013. Rovnako v rozpore\ns ustálenou rozhodovacou praxou je podľa nej aj posúdenie otázky poskytnutia autorskoprávnej ochrany. Napokon najvyšší súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že ide\no žalobu podanú za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a že vec bola v odvolacom\nkonaní rozhodnutá rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Cob 210/2015-480 zo 14. júna 2016,\nteda už za účinnosti Civilného sporového poriadku (pozri bod 32 uznesenia najvyššieho\nsúdu).\nPodľa názoru najvyššieho súdu z obsahu dovolania je zrejmé, že sťažovateľka za\nnesprávny procesný postup znemožňujúci uskutočňovať jej procesné práva považuje stret\ndvoch základných práv, a to práva na zachovanie dobrej povesti podľa čl. 19 ústavy a práva\nna slobodu prejavu podľa čl. 26 ústavy. Za podstatnú z hľadiska prípustnosti dovolania\noznačila skutočnosť, že krajský súd nevykonal test proporcionality a nedal odpoveď na\notázku, na základe akého posúdenia určil, ktoré základné právo treba uprednostniť.\nPodľa presvedčenia najvyššieho súdu z odôvodnenia rozsudku krajského súdu je\nzrejmé, prečo a ako dospel k záveru o potrebe uprednostniť právo žalovaných na slobodu\nprejavu pred právom sťažovateľky na zachovanie dobrej povesti. Svedeckými výpoveďami\n\n16\n\nsa preukázalo, že tvrdenia na stránke\n\nsú pravdivé, a preto žalovaní\n\nuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa pravdivosti uverejnených tvrdení. Z výpovedí svedkov\nvyplynulo, že práva zákazníkov (ktorí mali postavenie spotrebiteľov) zo zmlúv o obstaraní\nzájazdu boli pri poskytovaní služieb porušené. Z dokazovania nevyplynulo, že by cieľom\nzriadenia webovej stránky bolo poškodenie dobrého mena sťažovateľky alebo profitovanie\nna jej úkor. V danej veci sa okresný súd a krajský súd pri skúmaní stretu práva na\nzachovanie dobrej povesti a práva na slobodu prejavu zásadou proporcionality zaoberali.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zjavné, že sa zaoberal námietkou\nneoprávneného používania loga sťažovateľky, keď uviedol, že nebolo preukázané, aby logo\nspĺňalo kritériá autorského diela v zmysle autorského zákona.\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku\n(odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) treba uviesť,\nže sťažovateľka prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia vyvodila z nálezu ústavného\nsúdu sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. decembra 2009 a uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n6 Cdo 169/2011 z 26. júna 2013, z ktorých vyplýva, že ak dôjde k stretu práva na\nzachovanie dobrej povesti a práva na slobodu prejavu, súd musí skúmať otázku pomocou\ntestu proporcionality.\nPravdou je, že sťažovateľka konkrétne neuviedla, od akej právnej otázky\n(od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie) sa krajský súd odklonil. Sťažovateľka\nv odvolaní, ale ani v dovolaní túto právnu otázku neuviedla. Prípustnosť dovolania označila\n§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, poukázala na čl. 19 a čl. 26 ústavy,\nna nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. decembra 2009 a na uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 169/2011 z 26. júna 2013, z ktorých je zrejmé iba to, čo sa\nmá pri strete práva na zachovanie dobrej povesti a práva na slobodu prejavu skúmať.\nKonštatovanie v náleze ústavného súdu, na ktoré sa sťažovateľka odvoláva, nie je možné\npovažovať za právnu otázku stretu práva na zachovanie dobrej povesti a práva na slobodu\nprejavu, od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a)\nCivilného sporového poriadku.\nZ citovaného nálezu ústavného súdu a uznesenia najvyššieho súdu je iba zrejmé, čo\nmajú súdy v prípade stretu uvedených práv skúmať, ale z týchto rozhodnutí nevyplýva\nžiadna právna otázka. Sťažovateľka právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo\n\n17\n\nrozhodnutie krajského súdu a v ktorej sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyššieho súdu, nešpecifikovala a bez formulácie tejto právnej otázky iba uviedla,\nže krajský súd nesprávne a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu\nposúdil aj právnu otázku poskytnutia autorsko-právnej ochrany logu sťažovateľky.\nV súvislosti s logom však tak isto žiadnu právnu otázku neoznačila.\nIII.\n27. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n28. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n29. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že podľa obsahu sťažnosti táto smeruje\npre porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru tak proti postupu a rozhodnutiu\nokresného súdu, ako aj krajského súdu a najvyššieho súdu. Napriek tomu (a v rozpore\ns tým) z navrhovaného znenia nálezu (petitu) je zrejmé, že sa sťažnosťou v skutočnosti\nnapádajú iba postup a rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu, nie teda aj okresného\nsúdu. Za tohto stavu je pre ústavný súd rozhodujúci obsah navrhovaného znenia nálezu\n\n18\n\n(petit). Ústavný súd bude preto vychádzať v ďalšom z takého predmetu konania, ktorý je\nvymedzený v petite.\n30. Sťažnosť treba považovať v prevažujúcej časti za zjavne neopodstatnenú.\n31. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n32. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.\nÚlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n33. Jadrom sťažnosti je námietka, podľa ktorej žalovaní na webovej stránke, ako aj\nna internetovej stránke uverejňovali také recenzie od klientov sťažovateľky ako cestovnej\n\n19\n\nkancelárie, v ktorých sa uvádzali nepravdivé skutočnosti a neoprávnená kritika na adresu jej\nslužieb, čím došlo k zásahu do jej práva na zachovanie dobrej povesti. Pritom všeobecné\nsúdy nerozlíšili, ktoré z týchto tvrdení považovali za skutkové tvrdenia a ktoré za\nhodnotiace úsudky (kritiku). Najzávažnejšou vadou rozhodnutí všeobecných súdov je podľa\nsťažovateľky tá skutočnosť, že uprednostnili základné právo žalovaných na slobodu prejavu\npred jej základným právom na zachovanie dobrej povesti bez toho, aby vykonali tzv. test\nproporcionality. Pochybili napokon aj tým, že zamietnutie viacerých požadovaných výrokov\nnebolo vôbec alebo dostatočne odôvodnené.\n34. Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako rozhodujúce, že zo sťažnosti si vôbec\nnemožno utvoriť konkrétny a presný obraz o tom, ktoré „príbehy“ uverejnené na webovej\nstránke a na internetovej stránke sťažovateľka vlastne napáda, ale najmä to, o ktoré\nkonkrétne (podľa jej názoru nepravdivé alebo prehnane kritické) pasáže má ísť.\nTreba konštatovať, že tieto skutočnosti nie sú zistiteľné ani z listinných dôkazov,\nktoré mal ústavný súd k dispozícii. Konkretizácia výrokov, ktoré sťažovateľka považuje za\nzásah do jej označených práv, nevyplýva zo žaloby, ale ani z jej podaní z 24. augusta 2012\na z 13. júna 2013 adresovaných okresnému súdu. Rovnako tieto okolnosti nevyplývajú ani\nz rozhodnutí všeobecných súdov. Zistiteľné je totiž iba to, že sťažovateľka predložila\nokresnému súdu vytlačené znenia niektorých uverejnených „príbehov“, ale neuviedla, ktoré\nkonkrétne pasáže podanou žalobou vlastne napáda. Postupovala tak, že len paušálne\na vo všeobecnej rovine tvrdila, že inkriminované „príbehy“ nie sú pravdivé, resp. sú\nprehnane kritické. Neuviedla ani to, ktoré konkrétne pasáže považuje za skutkové tvrdenia\na ktoré za hodnotiace úsudky (kritiku). Na základe takéhoto paušálneho postupu dospela\nk záveru, že žalovaní, ktorí niesli vo veci dôkazné bremeno preukázať pravdivosť\ninkriminovaných tvrdení, resp. skutkovú oprávnenosť kritiky, toto dôkazné bremeno\nneuniesli, prípadne ho uniesli iba čiastočne, keďže navrhli vykonať dôkazy, ktoré sa týkali\niba menšej časti uverejnených „príbehov“.\nZa uvedeného stavu všeobecné súdy nemali možnosť posúdiť v rozsahu, v akom bol\npredmet konania sťažovateľkou v žalobe vymedzený, a pri zvolenom spôsobe vymedzenia\npredmetu konania, ktoré z uverejnených tvrdení bolo potrebné považovať za skutkové\n\n20\n\ntvrdenia a ktoré za hodnotiace úsudky (kritiku). Tým menej bolo možné urobiť tzv. test\nproporcionality, teda vyhodnotiť, kto, o kom, čo, kde, kedy a ako uviedol (tvrdil), keďže zo\nžaloby vôbec nevyplývalo, o ktoré konkrétne tvrdenia v nej vlastne ide.\n35. Zamietnutie žaloby za tohto stavu považuje ústavný súd za správne, a to bez toho,\naby sa zaoberal konkrétnou argumentáciou všeobecných súdov. Na zamietnutie žaloby\npostačovali totiž už tie skutočnosti, ktoré ústavný súd už uviedol.\n36. Žaloba sťažovateľky bola v prevažnej časti (okrem výnimky, ktorá bude\nuvedená ďalej) založená na tvrdení o nepravdivosti, resp. prehnanej kritike uverejnených\n„príbehov“. Vychádzajúc zo záveru, podľa ktorého z podanej žaloby sa oprávnenosť tohto\nzákladného tvrdenia nedala vôbec konštatovať, niet pochybností, že žaloba bola právom\nzamietnutá aj vo vzťahu k požadovaným výrokom, podľa ktorých sa žalovaní mali zdržať\npoužívania slov „\n\n“ a „\n\n“ v titule akéhokoľvek webového sídla, odstrániť\n\nz kľúčových slov webového sídla tieto slová a zdržať sa používania týchto slov ako\nkľúčových slov akéhokoľvek webového sídla, keďže tieto výroky mali byť súdom\nvyslovené v reakcii na uverejňovanie nepravdivých a prehnane kritických „príbehov“.\nNeobstojí preto sťažnostná námietka, podľa ktorej sa všeobecné súdy dostatočne (príp.\nvôbec) nevysporiadali s dôvodmi, pre ktoré žalobu aj čo sa týka týchto výrokov zamietli.\n37. Za právne osobitú považuje ústavný súd námietku smerujúcu proti zamietnutiu tej\nčasti žaloby, podľa ktorej sa žalovaní mali zdržať uverejňovania loga sťažovateľky na ich\nwebovom sídle a internetovej stránke, keďže podľa názoru sťažovateľky jej logo treba\npovažovať za výtvarné dielo požívajúce ochranu aj podľa autorského zákona, pričom k jeho\npoužitiu žalovaným súhlas nedala. Uvedená žalobná požiadavka bola uplatnená v podaní\nz 13. júna 2013 označenom ako „Čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania a zmena\nnávrhu na začatie konania“.\n38. Možno konštatovať, že požiadavku zakázať žalovaným používať svoje logo\nuplatnila sťažovateľka z dvoch skutkových a právnych dôvodov. Vyjadrila jednak názor, že\nuverejnenie loga je súčasťou jej dehonestácie nepravdivými a prehnane kritickými výrokmi,\nale okrem toho je aj porušením jej autorských práv. V prvom prípade by išlo o zásah do jej\n\n21\n\npráva na zachovanie dobrej povesti, kým v druhom prípade by to bol zásah do jej\nautorských práv, ktorý nemá nič spoločné s tým, či uverejňované príbehy boli alebo neboli\npravdivé.\nVo vzťahu k prvej alternatíve namietajúcej porušenie práva na zachovanie dobrej\npovesti platia úvahy už uvedené.\n39. Naproti tomu námietku porušenia autorských práv sťažovateľky považuje\nústavný súd za neprípustnú.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n40. Podľa názoru krajského súdu v konaní nebolo preukázané, že by logo\nsťažovateľky spĺňalo kritériá autorského diela v zmysle autorského zákona.\n41. Sťažovateľka je presvedčená, že toto právne posúdenie krajského súdu je zjavne\narbitrárne, a to vzhľadom na § 7 ods. 1 písm. f) autorského zákona. Pre poskytnutie\nautorsko-právnej ochrany je podľa nej relevantné to, že ide o dielo výtvarného umenia, a nie\nto, či dielo spĺňa alebo nespĺňa určité umelecké kritériá, resp. hodnoty.\n42. V podanom dovolaní prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCivilného sporového poriadku (odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu) odôvodnila sťažovateľka aj tvrdením, podľa ktorého posúdenie otázky\nposkytnutia autorsko-právnej ochrany jej logu krajským súdom je v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou. Najvyšší súd túto časť dovolania označil za nespôsobilú na vecné\npreskúmanie, pretože sťažovateľka v dovolaní nešpecifikovala, ktoré rozhodnutie\n(rozhodnutia) najvyššieho súdu má na mysli a nešpecifikovala právnu otázku, v ktorej sa\n\n22\n\nmal krajský súd odchýliť od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Sťažovateľka tento\nzáver najvyššieho súdu v podanej sťažnosti nijako nespochybňuje, bráni sa totiž iba proti\nzáveru, podľa ktorého nebola dostatočne sformulovaná právna otázka, v ktorej sa mal\nkrajský súd odchýliť od praxe dovolacieho súdu v súvislosti s riešením vzájomnej kolízie\npráva na zachovanie dobrej povesti a práva na slobodu prejavu.\n43. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka síce formálne využila možnosť podať\ndovolanie v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením otázky autorsko-právnej ochrany\njej loga, avšak v skutočnosti (v materiálnom zmysle) túto možnosť nevyužila, pretože\ndovolaciu námietku neuplatnila zákonom stanoveným postupom, čo bránilo najvyššiemu\nsúdu námietku meritórne (vecne) posúdiť. V konečnom dôsledku to treba brať tak, ako keby\ndovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky autorsko-právnej ochrany jej\nloga odchyľujúceho sa od praxe dovolacieho súdu vôbec nepodala. Znamená to, že\nnevyužila účinný prostriedok nápravy označeného práva v rámci všeobecného súdnictva, čo\nzakladá neprípustnosť tejto časti sťažnosti. Treba dodať, že sťažovateľka ani len netvrdila\n(tým menej preukazovala), že k nedostatočnej formulácii dôvodu prípustnosti dovolania\ndošlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto ani neprichádzal do úvahy prípadný\npostup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n44. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 2018\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obchodné meno", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "930b6ca6-a08a-4c3d-9c22-71e52e143f1a:ee8e5b38-c9fd-4658-bd3f-2d1b6636193d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7114210030.1", "spisova_znacka": "2Cob/210/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/210/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7114210030.1"}, {"guid": "24e9622a-93a9-42e5-8d0d-67abc2812a31:e43ca0b5-033a-47b2-82f9-d7789091c672", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/219/2007", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/219/2007 z 11. 5. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2015-05-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/24e9622a-93a9-42e5-8d0d-67abc2812a31:e43ca0b5-033a-47b2-82f9-d7789091c672"}], "citovane_v": [{"guid": "c6afe6e3-d333-43a0-995a-920b24549816:91a765b3-fd3b-40e1-9e8f-fdd614c6c3ea", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4422204405.1", "spisova_znacka": "11Co/6/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/6/2024 z 18. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4422204405.1"}]}