{"guid": "ussr:5b0a5e06-1f2b-4ed5-a915-7205da7cdc25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.485.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 485/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 485/2018 z 11. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. októbra 2018, sp. zn. II. ÚS 485/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.485.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5b0a5e06-1f2b-4ed5-a915-7205da7cdc25", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.485.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.485.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.485.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 485/2018-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva podľa čl. 46\nods. 1 a základného práva na súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Sžk 6/2017 z 21. februára 2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho\n\npráva podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n3 Sžk 6/2017 z 21. februára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že nadriadená sťažovateľky –\n, vedúca Okresného riaditeľstva Policajného zboru\n\n, vnútorného oddelenia\n\n(ďalej len „vedúca“), začala disciplinárne konanie proti sťažovateľke 18. júna 2015, a to\nlistom zo 17. júna 2015, ktorým sťažovateľke oznámila, že proti nej začína disciplinárne\nkonanie. Následne riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru\n\n(ďalej len\n\n„riaditeľ okresného riaditeľstva“) disciplinárnym rozkazom č. 2 z 25. júna 2015 (ďalej len\n„disciplinárny rozkaz“) uložil sťažovateľke disciplinárne opatrenie, a to zníženie\nslužobného platu o 5 % na dobu 2 mesiacov. Proti tomuto disciplinárnemu rozkazu podala\nsťažovateľka odvolanie.\n3. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru\n\n(ďalej len „riaditeľ\n\nkrajského riaditeľstva“) rozhodnutím sp. zn. KRPZ-PO-120-020/2015 z 26. septembra 2015\npotvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa okresného riaditeľstva a odvolanie sťažovateľky\nzamietol.\n4. Proti rozhodnutiu riaditeľa krajského riaditeľstva podala sťažovateľka 1. decembra\n2015 na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) žalobu, v ktorej sa domáhala\nzrušenia rozhodnutia riaditeľa krajského riaditeľstva z 26. septembra 2015 aj\ndisciplinárneho rozkazu riaditeľa okresného riaditeľstva.\n5. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 S 45/2015 z 26. októbra 2016 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) žalobu sťažovateľky zamietol.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka 11. januára 2017 kasačnú\nsťažnosť na najvyššom súde, o ktorej najvyšší súd rozhodol napadnutým rozsudkom,\n\n2\n\nktorým kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietol a nepriznal jej náhradu trov kasačného\nkonania.\n7. Sťažovateľka uvádza: «Prvou kasačnou námietkou sťažovateľky bola námietka\nzodpovedajúca žalobnému dôvodu podľa ust. § 259 j ods. 2 písm. e) O. s. p., teda, že\nv konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažovateľka zároveň poukázala\nna to, že táto vada je takej intenzity, že zasahuje do práva sťažovateľky zakotveného v čl. 46\nods. 1 ústavy. Touto vadou je skutočnosť, že disciplinárne konanie voči sťažovateľke začala\njej bezprostredná nariadená, a to vedúca Vnútorného oddelenia OR PZ\n„vedúca VO OR PZ\nOR PZ\n\n(ďalej len\n\n“), pričom disciplinárne opatrenie jej bolo uložené riaditeľom\n\n, pričom prvým úkonom, ktorý tento nadriadený voči nej vykonal, bolo\n\nvyhlásenie disciplinárneho rozkazu dňa 26. 6. 2015.\n... Po tom, čo bolo sťažovateľke uložené vyjadriť sa k začatiu disciplinárneho\nkonania, vedúca VO OR PZ\n\nlistom zo dňa 22. 6. 2015 predložila riaditeľovi OR PZ\n\nžiadosť o vydanie disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 73/1998 Z. z.\nRiaditeľ OR PZ\n\ndňa 25. 6. 2015 vydal voči sťažovateľke disciplinárny\n\nrozkaz, ktorým jej uložil disciplinárne opatrenie. Medzi 22. 6. 2015 a vyhlásením\ndisciplinárneho rozkazu zo dňa 25. 6. 2015 voči sťažovateľke nebol urobený žiaden úkon,\nz ktorého by vyplynulo, že vedúca VO OR PZ\n\nuž voči nej nevedie ako oprávnený\n\norgán a nadriadená s disciplinárnou právomocou disciplinárne konanie, ktoré voči nej\nzačala listom zo dňa 17. 6. 2015. Rovnako riaditeľ OR PZ\n\nnevykonal voči\n\nsťažovateľke žiaden úkon, z ktorého by vyplynulo, že voči sťažovateľke vedie disciplinárne\nkonanie o uloženie disciplinárneho opatrenia. Jeho prvým úkonom voči sťažovateľke bolo\nvyhlásenie disciplinárneho rozkazu.»\n8. Najvyšší súd k tomu v napadnutom rozsudku uviedol: „... Vedúci vnútorného\noddelenia okrem iného, vo vzťahu k podriadeným policajtom vykonáva personálnu\npôsobnosť a disciplinárnu právomoc. K zamestnancom zaradeným na oddelenie vykonáva\npracovnoprávne úkony v rozsahu stanovenom osobitnými predpismi - bod 9. V zmysle čl. 2\n\n3\n\npísm. g) Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky o rozsahu disciplinárnej\nprávomoci nadriadených, 7. stupeň disciplinárnej právomoci majú ostatní nadriadení,\nktorým nebol určený vyšší stupeň disciplinárnej právomoci, teda aj vedúci VO OR PZ.\nV zmysle čl. 1 ods. 7 písm. b) citovaného nariadenia, 7. stupeň disciplinárnej právomoci\nzahŕňa právo ukladať z disciplinárnych opatrení písomné pokarhanie. Z vyššie uvedeného\nnepochybne vyplýva skutočnosť, že vedúca VO OR PZ\n\nbola vo vzťahu\n\nk sťažovateľke oprávnená začať disciplinárne konanie. Následne, keď na podklade\nzabezpečených dôkazných prostriedkov dospela k záveru, že disciplinárne opatrenie, ktoré\nmôže v zmysle rozsahu svojej disciplinárnej právomoci uložiť - písomné pokarhanie, nie je\npostačujúce na obnovenie služobnej disciplíny sťažovateľky, navrhla riaditeľovi OR PZ\nuloženie vyššieho stupňa disciplinárneho opatrenia, a to zníženie služobného platu\no 5% na dobu 2 mesiacov, čo spadá do disciplinárnej právomoci riaditeľa OR PZ v 5.\nstupni disciplinárnej právomoci, podľa ustanovenia čl. 1 ods. 5 písm. b) bod 2 citovaného\nnariadenia, s poukazom na čl. 2 písm. e) bod. 6 tohto nariadenia. Riaditeľ OR PZ\n, v zastúpení zástupcu riaditeľa OR PZ\n\n, uvedený návrh akceptoval,\n\npričom v zmysle čl. 3 ods. 4 nariadenia počas neprítomnosti nadriadeného (napr.\ndovolenka, dočasná neschopnosť na službu pre chorobu alebo úraz a pod.) vykonáva\ndisciplinárnu právomoc v plnom rozsahu jeho zástupca. V zmysle čl. 3 ods. 2 citovaného\nnariadenia nadriadený rozhoduje vo veciach disciplinárnej právomoci spravidla na návrh\nnadriadeného, ktorý je v jeho riadiacej pôsobnosti.\n... Kasačný súd súhlasí s právnym názorom správneho súdu, že vyhlásením\ndisciplinárneho rozkazu príslušným nadriadeným nedošlo k začatiu iného - odlišného\ndisciplinárneho konania od konania, začatého na podnet priamej nadriadenej sťažovateľky,\nv ktorej právomoci nebolo uloženie predmetného disciplinárneho opatrenia. Nadriadená\nsťažovateľky\n\npostupovala v súlade s osobitnými predpismi,\n\nkeď po zistení, že nie je v jej právomoci uložiť patričné disciplinárne opatrenie, predložila\nsvoj návrh na vydanie rozhodnutia (nie začatie konania) príslušnému nadriadenému.\nPrvostupňové rozhodnutie teda bolo vydané v konaní, začatom podaním zo dňa 17.06.2015,\ndoručeným sťažovateľke 18.06.2015. Zvolený postup žalovaného bol prípustný, v súlade\nso zákonom zákona č. 73/1998 Z. z. a Nariadením Ministra vnútra Slovenskej republiky\nč. 22/2009 Z. z., čo správne a vyčerpávajúco odôvodnil v napadnutom rozsudku krajský súd,\n\n4\n\nako aj žalovaný správny orgán, preto túto opätovnú námietku kasačný súd nepovažuje\nza odôvodnenú.“\n9. Sťažovateľka ďalej uvádza: „Ďalším zásadným pochybením, na ktoré sťažovateľka\nv celom správnom konaní, ako aj v konaní pred súdom poukazovala, bola skutočnosť, že\npostupom vedúcej VO OR PZ\n\njej bola odňatá (vzhľadom na to, že na využitie práva\n\npodľa ust. § 56 ods. 1 druhej vety zákona č. 73/1998 Z. z., jej bolo poskytnutých niekoľko\nhodín v priebehu jedného dňa v čase služby) možnosť účinne sa obhajovať, ako aj právo na\nprávnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy...\nSťažovateľka opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ zákon výslovne ustanovuje, že jej\nmožnosť účinne sa obhajovať má byť daná pred uložením disciplinárneho opatrenia,\nnezhojí toto porušenie v ďalšom konaní možnosť predniesť argumenty na svoju obhajobu\nv odvolacom konaní aj s využitím právnej pomoci advokáta. Tento názor sťažovateľka\nzastáva aj so zreteľom na osobitný charakter oznamovania rozhodnutí v konaní vo veciach\nslužobného pomeru (disciplinárnom konaní), kedy rozhodnutie o uložení disciplinárneho\nopatrenia je policajtovi vyhlasované (§ 60 zákona č. 73/1998 Z. z.). Sťažovateľka teda nemá\nk dispozícií v pomerne krátkej lehote (8 dní) na podanie opravného prostriedku proti\ndisciplinárnemu rozkazu (§ 242 ods. 1. zák. č. 73/1998 Z. z.) rozhodnutie v jeho písomnej\npodobe a ako to vyplýva z ďalšej žalobnej námietky, obsah takéhoto rozhodnutia,\npredovšetkým jeho odôvodnenia sa jej môže stať známym len pri nahliadnutí do spisu ňou\nsamotnou alebo jej právnym zástupcom a pre potrebu reagovať na jednotlivé skutočnosti,\nktorými je rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia odôvodnené venovať\nvyhotovovaniu odpisu takéhoto rozhodnutia pomerne dlhý čas.“\n10. Najvyšší súd k tomu uviedol: «Sťažovateľka sa k oznámeniu nadriadenej zo dňa\n17.06.2015 vyjadrila listom zo dňa 18.06.2015, v ktorom uviedla, že do práce nastúpila\npo svojej PN (18.06.2015) v trvaní cca 6 týždňov a uvedeného dňa, hneď jej bola\nnadriadenou (vedúcou, pozn.) odovzdaná žiadosť o vyjadrenie k začatiu disciplinárneho\nkonania v termíne do 18.06.2015, s časom do 15:00 hod. Uviedla, že jej nebola vzhľadom\nk plneniu iných nadriadenou uložených terminovaných úloh poskytnutá dostatočná časová\n\n5\n\nlehota na písomné vyjadrenie, a preto žiadala o predĺženie lehoty do 19.06.2015\ndo 15:00 hod., aby mohla účinne využiť svoje práva a právnu pomoc.\nListom zo dňa 18.06.2015 nadriadená oznámila sťažovateľke, že predĺženie lehoty\nna vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania neschvaľuje a odôvodnila to tým, že dňa\n18.06.2015 v čase o 15:05 hod. predložila sťažovateľka vyjadrenie k začatiu\ndisciplinárneho konania č. s.: ORPZ-PO-VO-245-011/2015 zo dňa 17.06.2015. Touto\npísomnosťou jej bolo uložené v termíne do 15:00 hod. dňa 18.06.2015, predložiť vyjadrenie\nk nesplneniu pokynov uložených nadriadenou, na ktoré bola upozornená písomnosťou pod\nvyššie uvedeným číslom. Túto písomnosť si osobne sťažovateľka prevzala dňa 18.06.2015 v\nčase o 8:05 hod. spoločne s ostatnou pridelenou poštou. Z pridelených písomností bola iba\nv jednom prípade lehota pre jej spracovane určená na deň 18.06.2015, a to v termíne do\n12:00 hod. pre OKaP KR PZ\n\n. Písomnosť pre OKaP KR PZ\n\nnebola\n\nnatoľko rozsiahleho charakteru, aby v stanovenom termíne nemohla predložiť vyjadrenie k\nzačatému disciplinárnemu konaniu. O jedinej služobnej povinnosti na tento deň, o ktorej sa\nsťažovateľka informovala, bola prednáška v Evanjelickej materskej škole so začiatkom\no 11:00 hod., z ktorej sa vrátila o 12:00 hod. Od tohto času nevie o žiadnej neodkladnej\núlohe, ktorú v čase od 12:00 hod. do 15:00 hod. dňa 18.06.2015 plnila a už vôbec nie\nna základe pokynu nadriadenej.\nNadriadená, listom č. ORPZ-PO-VO-245-019/2015 zo dňa 22.06.2015, adresovanom\nriaditeľovi OR PZ\nOR PZ\n\npredložila žiadosť o vydanie disciplinárneho rozkazu riaditeľa\npodľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. - zníženie služobného\n\nplatu o 5 % na dobu dvoch mesiacov z dôvodu, že siedmy stupeň disciplinárnej právomoci\nvedúcej vnútorného oddelenia, vymedzený podľa Nariadenia ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 54/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nariadených, zahŕňa právo udeliť\ndisciplinárne opatrenie „písomné pokarhanie“. V predmetnom liste nadriadená popísala\nskutkový stav týkajúci sa začatia disciplinárneho konania voči sťažovateľke a svoju žiadosť\nodôvodnila tým, že z doterajšieho postoja sťažovateľky k plneniu si služobných povinností\na dodržiavania služobnej disciplíny, ako aj skutočnosti, že za obdobie 4 mesiacov roka 2015\nbola sťažovateľke už v dvoch prípadoch uložená výčitka podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z.\nza porušenie základných povinností policajta, navrhla uložiť sťažovateľke za vyššie uvedené\n\n6\n\nporušenie disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, a to\nzníženie služobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov. Listom zo dňa 23.06.2015,\nč. ORPZ-PO-VO-245-020/2015 predložil riaditeľ OR PZ\nOR PZ\n\nodborovému zväzu pri\n\nžiadosť o zaujatie stanoviska voči vydaniu disciplinárneho rozkazu\n\npre sťažovateľku.\nZákladná organizácia OZ PZ\n\n, listom č. ZO OZP-1-\n\n3/2015 zo dňa 24.06.2015 oznámila riaditeľovi OR PZ\n\n, že vo veci zaujatia\n\nstanoviska k vydaniu disciplinárneho rozkazu na sťažovateľku, po oboznámení sa\ns predloženým spisovým materiálom nemá žiadne námietky voči záverom na uloženie\ndisciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z...\nPodľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý jej ustanoví zákon. Zákon\no štátnej službe č. 73/1998 Z. z. upravil v § 237 ods. 2 spôsob využitia práva účastníka\nkonania tak, že účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov\no hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Toto právo sťažovateľky bolo úkonom zo dňa\n21.09.2015 rešpektované. Osobitný predpis (zákon č. 73/1998 Z. z.), podľa ktorého bol\nžalovaný povinný postupovať mu neukladá povinnosť umožniť účastníkovi konania\nvyhotovovať si zo spisu kópie. Právo na vyhotovenie kópii spisov vyplýva účastníkom\nsprávneho konania, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom\nkonaní (správny poriadok), ktorého aplikácia je v konaniach podľa zákona č. 73/1998 Z. z.\nvylúčená (§ 247a cit. zákona). Uvedený postup je síce príliš formalistický, avšak kasačný\nsúd sa aj v tomto prípade stotožňuje s názorom správneho súdu, že sťažovateľka sa\ns podkladmi pre rozhodnutie mala možnosť oboznámiť, a ak aj žalovaný, riadiac sa prísne\ntextom zákona jej neumožnil robiť si kópie zo spisu, nemožno túto vadu považovať za takú,\nktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľky, že je nesprávny názor krajského súdu\na nesúladný s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\npodľa ktorého stanovenie neprimerane krátkej lehoty počítanej na hodiny na využitie práva\npodľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nie je takou vadou konania, ktorou došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci musí súd\n\n7\n\npoukázať na nesprávnu interpretáciu napadnutého rozsudku sťažovateľkou. Krajský súd\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti s námietkou sťažovateľky ohľadom\nneprimerane krátkej lehoty na vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania konštatoval, že\nprávo vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa jej v konaní upreté nebolo...\nAplikáciou uvedenej právnej normy treba dospieť k záveru, že rozhodnutie sa\nnezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť\nvecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (pozri k tomu napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/130/2009).\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že formálne zopakovanie\ndisciplinárneho konania v predmetnej veci by v tomto prípade nepredstavovalo pre\nsťažovateľku reálnu možnosť priaznivejšieho rozhodnutia, a to aj vzhľadom k tej\nskutočnosti, že skutkové okolnosti disciplinárneho previnenia uvedené v odôvodnení\ndisciplinárneho rozkazu, ako aj v napadnutom rozhodnutí, ktoré zakladajú uloženie\ndisciplinárneho opatrenia sťažovateľky aj podľa názoru kasačného súdu, zhodne s názorom\nKrajského súdu v Prešove boli naplnené.\n... zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov\na v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom výhodnejšie sociálne zabezpečenie,\nnež má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník\npráce. Medzi policajtom a Policajným zborom sa jedná o štátno - zamestnanecký právny\npomer, ktorý vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho\ntrvania sa výrazne odlišuje od pracovno - právneho pomeru. V tomto zamestnanecko služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie, čo sa prejavuje aj v úprave\nslužobnej disciplíny, v úprave nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru a úprave\nkonania pred služobnými funkcionármi. Preto najvyšší súd považuje za prirodzené, že zákon\nkladie prísnejšie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon štátnej\nslužby v ozbrojených zložkách. V danom prípade sa jedná o vykonávanie pracovnej\n(služobnej činnosti) sťažovateľky v ozbrojenom zbore, kde v rámci vnútornej štruktúry\npolicajného zboru platí princíp nadriadenosti/podriadenosti a nerešpektovanie pokynov\nnadriadeného je nekompromisne sankcionované. To v konečnom dôsledku znamená, že\nzákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony\n(Zákonník práce, Správny poriadok) vo vzťahu k plneniu služobných povinnosti. Uvedené\n\n8\n\nzávery vychádzajú aj z judikatúry ESĽP, podľa ktorej, z pôsobnosti článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú vylúčené spory zamestnancov\nštátu, ktorých zamestnanie je charakteristické špecifickými činnosťami verejnej správy,\njedná sa najmä o ozbrojené sily a políciu (napr. rozsudok ESĽP vo veci Pellegrin proti\nFrancúzsku č. 28541/95, nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 403/2011-23).»\n11. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a vydal tento nález:\n„Právo sťažovateľky\n- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotveného v článku 46\nods. 1 ústavy,\n- domáhať sa zákonom ustanoveným preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy, zakotveného v čl. 46 ods. 2 ústavy\nbolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/6/2017 zo dňa\n21. 2. 2018 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\npokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sžk/6/2017 zo dňa 21. 2. 2018 a vracia vec Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy\ntohto konania.“\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n9\n\n13. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n15. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska jeho ústavnej\nakceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom sťažovateľkou označeného\nzákladného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva podľa čl. 46\nods. 1 a základného práva na súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.\n16. Podstata sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľky, že najvyšší súd mal porušiť jej\nuvedené základné práva tým, že sa s jej názormi a námietkami nestotožnil.\n17. Ústavný súd poukazuje na už uvedené vyjadrenia najvyššieho súdu, z ktorých je\nzrejmé, že najvyšší súd sa s námietkami sťažovateľky vysporiadal dostatočne.\n18. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, sama osebe nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozsudku\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím\nvlastným.\n\n10\n\n19. Ústavný súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa najvyšší súd\nústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami\na námietkami sťažovateľky. Napadnutý rozsudok považuje ústavný súd za ústavne\nudržateľný a konštatuje, že mu nemožno vyčítať svojvoľnosť či neodôvodnenosť, ktorá by\nmala za následok jeho arbitrárnosť.\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.\nI. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\n21. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n\n11\n\n22. Ústavný súd, prihliadajúc na obsah sťažnosti, na obsah napadnutého rozsudku,\nako aj na obsah príloh k sťažnosti týkajúcich sa predmetnej veci, pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-disciplinárne", "orgán činný v trestnom konaní-policajt", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "konanie-disciplinárne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:8ae16dd7-294c-4cbc-9a70-c82d745c5922", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 403/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 403/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8ae16dd7-294c-4cbc-9a70-c82d745c5922"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "d5a677dd-2765-4cf6-a514-1e61bf9ba33a:f3b60f52-eb42-40d7-9e5e-796d65416b5b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200712.1", "spisova_znacka": "BA-5S/112/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/112/2019 z 7. 5. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200712.1"}]}