{"guid": "ussr:e3c2d71d-23d3-4d8e-90e5-d4f2af2d579d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.527.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 527/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 527/2017 z 7. 2. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 527/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.527.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e3c2d71d-23d3-4d8e-90e5-d4f2af2d579d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.527.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.527.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.527.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 527/2017-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o.,\nSkuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Michal Ševčík,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 8/2002, za účasti Okresného\nsúdu Trnava, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 8/2002 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €\n\n(slovom štyritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Trnava j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 562,21 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a dvadsaťjeden centov) na účet\njeho právnej zástupkyne URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská\nBystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Michal Ševčík, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 T 8/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v trestnej veci sťažovateľa bola proti nemu\npodaná Okresnému súdu Prievidza 24. novembra 2000 obžaloba. Vec sťažovateľa bola\nprikázaná Okresnému súdu Trnava na rozhodnutie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. Ndt 2/2002 z 18. januára 2002. Okresný súd napadnuté konanie vedie\npod sp. zn. 5 T 8/2002.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n«Postupom súdu I. stupňa teda dochádza k javu, že sťažovateľ žije oprávnene dlhé\nroky v právnej neistote ohľadne toho, ako bude rozhodnuté v jeho trestnej veci, pričom\ndlhodobe a sústavne je toto právo porušované aj napriek existencii iných rozhodnutí\nÚstavného súdu SR, ktorými porušovateľovi táto skutočnosť je vytýkaná bez zjednania\nnápravy.\nJedná sa o závažné porušenie práva sťažovateľa na súdny proces a rozhodnutie bez\nzbytočných prieťahov. Za celú dobu od podania obžaloby, teda 17 rokov, nebol vyhlásený\nrozsudok...\nZ prehľadu procesného postupu Okresného súdu Trnava vyplýva, že súd\nneprimerane predlžuje trvanie tohto trestného konania a nepostupuje v súlade s\npožiadavkami kladenými na priebeh a trvanie trestného konania, ktoré doposiaľ nie je\nukončené a ktoré trvá takmer 17 rokov, a to aj napriek existencii iných rozhodnutí\nÚstavného súdu SR ohľadne daného konania.\nMusím konštatovať, že ani správanie sťažovateľa neprispelo k predĺženiu celkovej\ndoby trvania trestného konania, neboli robené ani „obštrukcie“ zo strany obhajoby...\nNakoľko do dnešného dňa t. j. k podaniu ústavnej sťažnosti na poštovú prepravu\nnebola táto trestná vec právoplatne skončená, mám za to, že porušenie práva na\nprejednanie veci bez zbytočných prieťahov stále trvá rovnako ako aj porušenie práva na\nprejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov podľa dohovoru a listiny.\nJe povinnosťou súdu zabezpečiť taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr\nodstráni stav právnej neistoty naviac keď sa jedná o konanie, ktorého výsledkom môže dôjsť\nk obmedzeniu osobnej slobody uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.»\nSťažovateľ sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 34 000 €\ns odôvodnením:\n„Neistotu, strach a obavy v akej obvinený žije už takmer 17 rokov je ťažké určiť\npeniazmi. Je zrejmé z dĺžky trvania tohto trestného konania, že obvinený vzhľadom na\nhroziaci trest si nemohol budovať riadne jednak súkromný ako aj pracovný život,\npodotýkam, že v čase podania obžaloby mal 35 rokov. Dnes má rokov 52!\n\n3\n\nSťažovateľ považuje sumu 34.000 EUR ako primerané zadosťučinenie za\nspravodlivú, s prihliadnutím nielen na dĺžku trvania trestného konania a vyššie uvedené\nskutočnosti, ktorú kvantifikuje ako sumu 2.000 EUR za každý rok zbytočného predĺženia\ntrvania súdneho konania. Svojím správaním podľa mňa nikdy nedal príčinu k prieťahom\nkonania a v neposlednom rade vzhľadom na význam trestného konania, ktoré môže mať\ndopad na jedno z najzákladnejších práv každého občana tohto štátu - osobnú slobodu, je\nuvedená suma primeraná; súčasne zodpovedá dĺžke prieťahom, pretože sa nejedná len\no účelovo uvedenú výšku, ale táto má plne racionálny podtext.\n... právo obv.\n\nna prejednanie veci v primeranej lehote bolo tak\n\nvážne porušené, že si vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu jeho\nporušenia. Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada ústavný súd o priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 34 000 Eur.“\nNa základe citovanej sťažnostnej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38\nods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,\npriznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 34 000 € a úhradu trov konania v sume\n562,21 €.\nEšte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd vyzval predsedu\nokresného súdu, aby k nej zaujal stanovisko. Vo vyjadrení sp. zn. 1 SprV/554/2017\nz 30. augusta 2017 sa v podstatnom uvádza:\n„Zo spisového materiálu vyplýva, že obžaloba pod sp. zn. 2 Kv/5/99 bola podaná na\ncelkovo 8 obžalovaných a pre 10 skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, pričom väčšina\nskutkov mala byť spáchaná spolupáchateľstvom viacerými obžalovanými, pričom len\nsamotná obžaloba má 112 strán. Prokurátor v rámci hlavného pojednávania navrhol\nvykonať rozsiahle dokazovanie výsluchmi značného množstva svedkov a vykonaním ďalších\ndôkazných prostriedkov. Možno jednoznačne konštatovať, na rozdiel od názoru\nobžalovaného, že sa jedná o zložitú a časovo náročnú vec...\n\n4\n\nZ dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na súd vyššieho stupňa k 1. 5. 2015 prišlo\nk zmene zákonného sudcu a termíny pojednávania boli nariadené na deň 25. 6. 2015\n(zmarené z dôvodu ospravedlnenia obhajcu), na deň 27. 8. 2015 (zrušené z dôvodu\nneudelenia súhlasu k výsluchu obžalovaného\n\na odchodu zákonnej sudkyne do\n\nstarobného dôchodku). Dňa 10. 2. 2016 bola trestná vec pridelená súčasnému zákonnému\nsudcovi, ktorý dňa 23. 2. 2016 nariadil termín hlavného pojednávania na 31. 5. 2016. Dňa\n17. 5. 2016 sa ospravedlnila obhajkyňa obž.\n\na žiadala termín hlavného\n\npojednávania odročiť zo zdravotných dôvodov, svoju neúčasť ospravedlnil aj obžalovaný\n, ktorý však dal súhlas s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.\nZ dôvodu hospodárnosti konania bol termín hlavného pojednávania zrušený a určený nový\ntermín hlavného pojednávania na 2. 8. 2016. Dňa 26. 7. 2016 bolo súdu doručené\nospravedlnenie sa obhajcu obžalovaného\npobytu a obžalovaného\n\nz dôvodu zahraničného ozdravného\n\nz dôvodu zahraničnej dovolenky, ktorú obžalovanému\n\nopomenula oznámiť jeho manželka (pozn. v tomto prípade obžalovaný výslovne trval na\nsvojej osobnej účasti na hlavnom pojednávaní). Ďalší termín hlavného pojednávania bol\nurčený na deň 1. 12. 2016, a to aj z dôvodu požiadavky Ústavného súdu SR o zapožičanie\nspisu s poukazom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR. Hlavné pojednávanie konané dňa\n1. 12. 2016 bolo odročené pre neprítomnosť obž.\n\na prísediaceho. Na hlavnom\n\npojednávaní dňa 31. 1. 2017 boli vypočutí obžalovaní a bol určený rozsah ďalšieho\ndokazovania. Následne boli dňa 15. 3. 2017, 12. 4. 2017 a 24. 4. 2017 uskutočnené výsluchy\npoškodených. Dňa 13. 6. 2017 sa konalo doposiaľ posledné hlavné pojednávanie, na ktoré\nsa nedostavili predvolaní svedkovia. Ďalšie hlavné pojednávanie je vytýčené na 19. 9. 2017,\na to (podľa vyjadrenia zákonného sudcu) z dôvodu zabezpečenia účasti obžalovaných,\nobhajcov a svedkov na hlavnom pojednávaní mimo dovolenkového obdobia.\n... S poukazom na závažnosť trestnej činnosti, ktorá je obžalovaným kladená za vinu,\nsúd nemohol s poukazom na § 202 ods. 3 Tr. por. účinného do 31. 12. 2005 konať\nv neprítomnosti ktoréhokoľvek z obžalovaných bez jeho výslovnej požiadavky s konaním\nhlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a z dôvodu povinnej obhajoby ani\nv neprítomnosti obhajcov. Práve z dôvodov na strane obžalovaných a obhajcov bolo\nzmarených značné množstvo termínov hlavných pojednávaní.\n\n5\n\nDoposiaľ vykonané dokazovanie vo veci konajúcimi sudcami je v súčasnosti\nnepoužiteľné pre ďalšie konanie, nakoľko v zmysle § 564 ods. 3 zák. č. 301/2005 Z. z.\nTrestného poriadku, vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie okresný súd podľa doterajších\npredpisov. Predmetným predpisom je zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, ktorý\nv ustanovení § 219 ods. 2 ustanovuje, že ak sa zmenilo zostavenie senátu, alebo ak to treba\nz iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu; to neplatí, ak obžalovaný\nsúhlasí so zmenou prísediaceho v zložení senátu. Z dikcie predmetného zákonného\nustanovenia nepochybne vyplýva, že v prípade zmeny predsedu senátu musí byť hlavné\npojednávanie vykonané vždy od začiatku. Pokračovať v hlavnom pojednávaní je možné len\nv prípade zmeny prísediaceho a so súhlasom všetkých obžalovaných so zmenou v osobe\nprísediaceho.\nV súčasnosti nie je možné konštatovať u obžalovaného stav právnej neistoty v ním\nprezentovanom rozsahu. Obžalovaný nie je obmedzený v žiadnych jeho právach\ngarantovaných Ústavou SR... je potrebné poukázať na prezumpciu neviny obžalovaného,\nktorý sa až do času právoplatného meritórneho rozhodnutia o jeho vine považuje za\nnevinného.\nV súvislosti s vyjadrením zákonného sudcu ohľadom zmeny predsedu senátu dávam\ndo pozornosti, že v danej veci z dôvodu personálnych zmien na tunajšom súde (odchod\nsudcu do starobného dôchodku, príp. odchod sudcu na súd vyššieho stupňa) bola vec\nopakovane prevedená do iného senátu (14. 2. 2006 sudca\n2006 sudca\n4. 5. 2015 sudca\nsudca\n\n; 3. 7.\n\n; 20. 12 .2006 sudca\n\n;\n\n; 1. 10. 2015 sudca\n; 10. 2. 2016 sudca\n\n; 2. 11. 2015\n).\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti považujem názor obžalovaného o tom, že\npostupom súdu došlo k porušeniu jeho základných práv za nesprávny, keď možno\nkonštatovať, že dĺžka trestného konania v predmetnej trestnej veci je spôsobená primárne\nsprávaním sa obžalovaných a ich obhajcov, charakterom trestnej činnosti, rozsahom\nnavrhovaného dokazovania a zákonnou úpravou procesného postupu súdu.“\n\n6\n\nUznesením sp. zn. II. ÚS 527/2017 z 12. septembra 2017 ústavný súd prijal sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38\nods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,\naby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá\nna tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Podpredseda okresného súdu v prípise\nsp. zn. 1 SprV554/2017 zo 17. októbra 2017 oznámil, že okresný súd súhlasí s tým, aby\nústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti\nnedoplnil.\nNásledne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá\nna konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu\nsp. zn. 1 SprV 554/2017 z 30. augusta 2017 a zo 17. októbra 2017 na vedomie a prípadné\nzaujatie stanoviska.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 26. októbra\n2017 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, uplatnila si trovy konania\nvo výške 562,21 € a v podstatnom uviedla:\n„Podanie Okresného súdu Trnava vo svojej podstate preukazuje závažnosť podanej\nsťažnosti sťažovateľa, pretože ani k dnešnému dňu (23. 10. 2017) nebolo vo veci rozhodnuté\nani len súdom I. stupňa, pričom z obsahu podania vyplýva, že došlo k početným zmenám\nv obsadení senátu, resp. zákonného sudcu, ktorému je vec pridelená.\nTieto dôvody nie sú dôvodmi na strane sťažovateľa a v podstate ho ani nemusia\nzaujímať; sú vecou organizácie práce súdu... V tomto prípade však bolo uvedených 7 zmien\nsudcu, čo je veľmi veľa. Pritom napríklad\n\nbola zákonnou sudkyňou\n\n9 rokov (!) a vec nebola ani raz rozhodnutá, takže z tohto pohľadu ani toto netvorí\nprimárnu príčinu na strane prieťahov.\n\n7\n\nNaopak, zjavne neopodstatnená a ničím nepodložená je námietka ohľadne správania\nsa obžalovaných a ich obhajcov - súd tu nijako nekonkretizuje a už vôbec nie vo vzťahu\nk sťažovateľovi, kedy, či a ako sa tento správal tak, žeby v dôsledku jeho konania boli\nspôsobené prieťahy v konaní. Toto a priori vylučujeme. Práve naopak, využitie zákonného\npráva nemožno považovať za prieťahy, pričom aj z obsahu vyjadrenia nevyplýva na ťarchu\nsťažovateľa vôbec nič.\nPotom možno konštatovať, že sťažnosť je plne dôvodná, prieťahy v dĺžke konania sú\nna hornej hranici dostupnej judikatúry a preto predstavujú obzvlášť závažný zásah do práv\nsťažovateľa. Podanie Okresného súdu Trnava sa snaží vec bagatelizovať, pričom\nnepriznáva si žiadnu zodpovednosť, okrem nedostatočného personálneho obsadenia súdu.\nPritom organizácia práce senátu je vecou zákonného sudcu a vedenia súdu...“\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a podpredsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38\n\n8\n\nods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nPri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny si ústavný súd zároveň osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nneexistujú zásadnejšie odlišnosti (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03), čo umožňuje preskúmať\nich namietané porušenie spoločne.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľa.\nPred formulovaním záverov k jednotlivým hodnotiacim kritériám si ústavný súd\nvyžiadal z okresného súdu predmetný spis sp. zn. 5 T 8/2002 a preskúmal procesné úkony\n\n9\n\nokresného súdu vykonané v napadnutom konaní. Z dôvodu veľkého množstva procesných\núkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní ústavný súd nepovažoval\nza potrebné premietnuť ich prehľad do obsahu tohto nálezu (tento prehľad tvorí súčasť\nspisového materiálu ústavného súdu, pozn.). Popri informáciách získaných zo spisu\nokresného súdu ústavný súd vychádzal aj zo svojich zistení, ako aj z právnych záverov\nformulovaných v konaniach vedených pod sp. zn. I. ÚS 137/02 a sp. zn. I. ÚS 592/2016,\nv ktorých rozhodoval o sťažnostiach iného obžalovaného v posudzovanom konaní\n(\n\n, pozn.), ktorý v nich taktiež namietal porušenie svojho základného práva\n\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n1. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd poznamenáva, že už\nv konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 137/02 pripustil istú mieru skutkovej náročnosti\nnapadnutého konania, a to z dôvodu obsiahlosti spisového materiálu, a rovnako aj určitú\nmieru právnej zložitosti preskúmavaného konania dôvodiac tým, že „... v obžalobe\nvymedzené skutkové deje sú komplikované a náročné tak na zisťovanie skutkového stavu,\nako aj na hodnotenie dokazovania“. Rešpektujúc svoje závery k právnej a faktickej\nzložitosti formulované v konaniach vedených pod sp. zn. I. ÚS 137/02 a sp. zn.\nI. ÚS 592/2016 ústavný súd však zdôrazňuje, že napadnuté konanie trvá už viac ako\n17 rokov bez jediného meritórneho rozhodnutia o obžalobe, preto v tomto štádiu konania\nnemožno ospravedlňovať jeho neprimeranú dĺžku skutkovou či právnou zložitosťou. To\nplatí o to viac, že ústavný súd už v náleze sp. zn. I. ÚS 137/02 z 22. januára 2003 uložil\nokresnému súdu povinnosť konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.\nNa tomto závere nič nemení skutočnosť, že ústavný súd berie na vedomie časovú náročnosť\nprocesných úkonov vykonávaných v napadnutom konaní predovšetkým vzhľadom\nna vysoký počet spoluobžalovaných, čo primerane zohľadnil pri rozhodovaní o výške\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nZ hľadiska povahy veci ústavný súd konštatuje, že v judikatúre ESĽP sa už dlhodobo\nuplatňuje právny názor, podľa ktorého sa musí primeraná doba konania v trestných veciach\nposudzovať prísnejšie, než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to vzhľadom\nna mimoriadne citlivé dôsledky trestného konania na obvineného, ktoré sú s priebehom\n\n10\n\ntrestného konania objektívne spojené (pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta\nv. Taliansko z 25. 6. 1987). Tento právny názor ESĽP si ústavný súd už dávnejšie osvojil\na štandardne ho uplatňuje vo svojej judikatúre (II. ÚS 32/03). Z uvedeného dôvodu ho\nprimerane zohľadnil aj pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa.\n\n2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v posudzovanom trestnom konaní, ústavný súd\nkonštatuje, že svojím správaním podstatnejšie neprispel k predĺženiu napadnutého konania\nnapriek tomu, že jeho pobyt vo väzbe a trestné stíhanie v Spolkovej republike Nemecko\nv období december 2007 až január 2009 bolo objektívne spôsobilé prispieť k predĺženiu\nkonania\n\nz dôvodu\n\npotreby\n\nzabezpečovania\n\nmedzinárodnej\n\nspolupráce\n\na prekladu\n\ndokumentov pri procesných úkonoch. Uvedené však nemožno pripísať na ťarchu\nsťažovateľa. Z dôvodov na strane sťažovateľa (jeho neprítomnosti na hlavnom pojednávaní\nnapriek riadne vykázanému doručeniu predvolania) však boli odročené pojednávania\nnariadené na 24. jún 2010, 22. november 2012, 26. september 2013, 3. október 2013\na 10. október 2013. V ďalšom priebehu napadnutého konania sa sťažovateľ opakovane\nospravedlnil z neúčasti na nariadených hlavných pojednávaniach, avšak vyhlásil, že súhlasí\ns uskutočnením ďalšieho dokazovania v predmetnom konaní aj v jeho neprítomnosti.\nV jeho správaní ústavný súd teda nezistil také skutočnosti, ktoré by mohli výraznou mierou\novplyvniť celkovú dĺžku uvedeného konania, aj keď nepochybne k nej čiastočne prispel, čo\nústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní. V tejto súvislosti v prvom rade konštatuje, že trestné konanie\ntrvajúce bez meritórneho rozhodnutia viac ako 17 rokov je z ústavného hľadiska\nneakceptovateľné a táto skutočnosť už sama osebe postačuje k záveru o tom, že v ňom došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napriek uvedenému považoval za žiaduce\npoukázať na najzávažnejšie pochybenia v postupe okresaného súdu v napadnutom konaní,\npričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní\nmôžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\n\n11\n\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nEšte pred poukazom na pochybenia okresného súdu ústavný súd však považoval\nza žiaduce poznamenať, že jedným z kľúčových dôvodov doterajšej zjavne neprimeranej\ndĺžky napadnutého konania boli viaceré zmeny zákonného sudcu, čo vyvolalo potrebu\nopakovania už vykonaného dokazovania a opätovného naštudovania rozsiahleho spisového\nmateriálu. Ústavný súd v tejto súvislosti bez toho, aby ospravedlňoval túto skutočnosť,\nkonštatuje, že je dôsledkom zákonnej úpravy, a preto má vo svojej podstate charakter\nobjektívnej okolnosti, ktorú nemožno mechanicky pripisovať na ťarchu okresného súdu.\nPrieťahy, ktoré vznikli v doterajšom postupe okresného súdu v napadnutom konaní,\nsú podľa zistení ústavného súdu v prevažnej miere prejavom jeho neefektívnej\na nesústredenej činnosti. Ústavný súd poukazuje napr. na skutočnosť, že po tom, ako\nokresný súd už 22. decembra 2003 nariadil termín hlavného pojednávania na 18. máj 2004,\nkvôli nedoručeniu predvolania na toto hlavné pojednávanie jednému z obžalovaných\nzisťoval miesto jeho pobytu tesne pred týmto termínom, a to 7. mája 2004, t. j. viac ako\n4 mesiace po nariadení termínu hlavného pojednávania.\nZa neefektívny úkon okresného súdu možno označiť aj zrušenie termínu hlavného\npojednávania (29. novembra 2004) nariadeného na 9. december 2004 „... z dôvodu\nospravedlnenia obhajcu\n\n...“, pričom v súdnom spise sa tento záznam\n\nnachádza na č. l. 5860, avšak od č. l. 5831, na ktorom bol nariadený tento termín hlavného\npojednávania, do č. l. 5860 sa žiadne ospravedlnenie označeného advokáta nenachádza.\nDňa 8. februára 2005 okresný súd nariadil termín hlavného pojednávania\nna 19. a 21. júl 2005, pričom v spise sa nenachádza žiadny záznam ani o zrušení, resp.\no odročení týchto termínov a ani o ich konaní, pričom vzápätí okresný súd 8. augusta 2005\nnariadil ďalší termín hlavných pojednávaní na 1. a 6. december 2005, ktoré však obdobne\nneboli realizované, pretože okresný súd neexpedoval na tieto termíny žiadne predvolania.\n\n12\n\nO nesústredenom postupe okresného súdu svedčí aj skutočnosť, že 1. októbra 2007\nniekdajšia obhajkyňa sťažovateľa vrátila okresnému súdu predvolanie na hlavné\npojednávanie s tým, že tohto obžalovaného už nezastupuje, čo mala okresnému súdu\noznámiť ešte 14. júla 2005.\nČasovo neefektívnym úkonom bolo aj (16. apríla 2008) nariadenie termínu hlavného\npojednávania na 26. jún 2008, pretože v ten istý deň okresný súd vypracoval dožiadanie\npre účely zistenia stavu trestného konania vedeného proti sťažovateľovi v Nemecku, pričom\nmal vedomosť, že toto je ešte nevyhnutné preložiť do nemeckého jazyka, čo z časového\nhľadiska nebude možné realizovať do nariadeného termínu hlavného pojednávania, ktorý\nbol napokon 21. mája 2008 z tohto dôvodu aj zrušený.\nRovnako ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že 8. augusta 2008 sa okresnému\nsúdu\n\nako\n\nnedoručená\n\npre obžalovaného\n\nvrátila\n\nzásielka\n\n(predvolanie\n\nna\n\nhlavné\n\npojednávanie)\n\ns poznámkou „neznámy“. Okresný súd však aj napriek tomu, že\n\nna č. l. 6125 mal oznámenú aktuálnu adresu tohto obžalovaného, mu stále doručoval\nna neaktuálnu adresu a uvedené pochybenie zopakoval aj pri doručovaní 27. januára 2009.\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)\n13. augusta 2008 okresný súd poučilo o náležitostiach dožiadania adresovaného\ndo zahraničia, v zmysle ktorého v prípade žiadosti o predvedenie obžalovaného\nzo zahraničia na hlavné pojednávanie musí byť dožiadanie doručené druhej strane\nminimálne 1 mesiac pred termínom hlavného pojednávania. Okresný súd napriek tomu\n18. augusta 2008 vyhotovil dožiadanie, ktorým žiadal o predvedenie obžalovaného\nz Nemeckej spolkovej republiky na hlavné pojednávanie nariadené na 30. október 2008, čo\nvzhľadom na časovú náročnosť prekladu dožiadania a jeho doručenia bolo nerealizovateľné\nv súlade s pokynom ministerstva, čo ministerstvo 30. októbra 2008 okresnému súdu aj\nvytklo.\n\n13\n\nPodľa zistenia ústavného súdu okresný súd tiež uznesením z 20. októbra 2009 vylúčil\ntrestnú vec obžalovaného\n\nna samostatné konanie a bez rozhodnutia o opätovnom\n\npripojení tejto veci v napadnutom konaní ďalej koná aj s týmto obžalovaným.\nMinisterstvo tiež 8. júna 2011 upozornilo okresný súd, že nesprávne vyplnil európsky\nzatýkací rozkaz a že ho zrušil bez zákonného podkladu. O nesústredenej činnosti svedčí aj\nto, že 24. októbra 2012 bolo okresnému súdu oznámené, že sa nepodarilo doručiť\npredvolanie na hlavné pojednávanie svedkyni, o ktorej mal okresný súd už 14. septembra\n2012 informáciu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.\nOkresný súd opomenul predvolať obžalovaných na hlavné pojednávanie nariadené\nna 5. december 2013, kvôli čomu bolo bez ďalšieho odročené. Dňa 5. júna 2015 zrušil\ntermín hlavného pojednávania nariadeného na 25. jún 2015 z dôvodu nepovolenia eskorty\njedného z obžalovaných, ktorý už 29. mája 2015 oznámil, že súhlasí, aby sa konalo v jeho\nneprítomnosti. Obdobne 17. júla 2015 z dôvodu neudelenia súhlasu na eskortu zrušil termín\nhlavného pojednávania nariadeného na 27. august 2015.\nSumarizujúc dosiaľ uvedené a zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu zjavne\nneprimeranú (z ústavného hľadiska neospravedlniteľnú ) dĺžku napadnutého konania, ako aj\nuž popísané prejavy neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, ktoré\nvýznamným spôsobom prispeli k jeho predlženiu, ústavný súd dospel k záveru, že\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a teda aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj\njeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n14\n\nNapadnuté konanie nebolo síce v čase rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne\nskončené, avšak ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby\nv napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov už v náleze sp. zn. I. ÚS 137/02\nz 22. januára 2003. Z uvedeného dôvodu nebolo návrhu sťažovateľa na opakované\nvyslovenie toho príkazu potrebné vyhovieť (bod 4 výroku).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n34 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n15\n\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu zjavne\nneprimeranú dĺžku napadnutého konania a prejavy neefektívnej a nesústredenej činnosti\nokresného súdu, berúc zároveň do úvahy aj čiastočnú procesnú zodpovednosť sťažovateľa,\nako aj sumu finančného zadosťučinenia priznanú nálezom sp. zn. I. ÚS 592/2016\nz 25. januára 2017 inému obžalovanému v napadnutom konaní (3 000 €) dospel ústavný súd\nk záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €\nprimerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľovi, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nPri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.\nÚhradu trov konania priznal ústavný súd za tri uplatnené úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a podanie vyjadrenia) vykonané v súlade\ns § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\nSťažovateľovi ústavný súd priznal úhradu odmeny za každý úkon po 147,33 €\na režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon v sume 8,84 €, čo spolu\npredstavuje sumu 468,51 €. Právna zástupkyňa sťažovateľa preukázala, že je platiteľkou\ndane z pridanej hodnoty predložením osvedčenia o registrácii pre daň, preto ústavný súd\n\n16\n\nzvýšil priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, teda priznaná\núhrada trov sťažovateľa celkovo činí 562,21 € (bod 4 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 149 Civilného sporového poriadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "podmienky konania", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/8/2002", "guid": "62262af8-fee1-4d19-bf17-8320b139312d:ee672e4e-413d-4fac-bbda-ddc3fe363b7f", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4925b5d4-7b28-4967-966b-62aa7f31e8ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.592.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 592/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 592/2016 z 25. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.592.2016.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:130cec11-2538-45ad-8ae2-88287bc82a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 137/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 137/02 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:130cec11-2538-45ad-8ae2-88287bc82a6e"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}