{"guid": "ussr:d16edce0-9d78-421c-a9c1-c206d36de0c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.555.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 555/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.555.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d16edce0-9d78-421c-a9c1-c206d36de0c4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.555.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.555.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.555.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 555/2017-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Želmírou Varjassyovou,\nKpt. Nálepku 20, Michalovce, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 C 205/2015 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 406/1996), za účasti\nOkresného súdu Michalovce, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 205/2015\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré mu j e\n\nOkresný súd Michalovce p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právnej\nzástupkyne JUDr. Želmíry Varjassyovej, Kpt. Nálepku 20, Michalovce, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 205/2015 (ďalej len „napadnuté konanie\nokresného súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva:\n„Dňa 1. 4. 1996 Jednota, spotrebné družstvo Michalovce podala na OS Michalovce\nproti sťažovateľovi a už nebohému\n\nnávrh na zaplatenie\n\nsumy 25 880,12 Sk s 3 % úrokom z omeškania od 10. 8. 1994 do 31. 5. 1995 a s 18 %\núrokom od 1. 6. 1996 do zaplatenia, súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.\nTýmto návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy titulom\nvyčíslenia schodku po odovzdávajúcej inventarizácii v sklade nákupnej činnosti.\n\n2\n\nOkresný súd Michalovce túto vec zo začiatku viedol pod sp. značkou 8 C 406/1996.\nPodľa príslušnej spisovej dokumentácie sa v tejto veci pojednávalo až 2. 5. 2001 už\npod sp. značkou 7 C 258/2011. V priebehu rokov 2001 − 2002 boli 4 pojednávania, ale\nvo veci nebolo rozhodnuté. Dňa 5. 2. 2004 bola vec pridelená inému sudcovi, z dôvodu\npozastavenia činnosti pôvodného sudcu. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie\na vypracovaný dňa 8. 10. 2006 znalecký posudok. Zo strany navrhovateľa došlo v roku\n2007 k čiastočnému späťvzatiu návrhu o sumu 1 000,12 Sk, na základe čoho súd o túto\nčiastku konanie zastavil a zvyšok vylúčil na samostatné konanie. Ďalšie konanie o sumu\n24.880,- Sk sa viedlo pod spisovou značkou 13 C 7/2008. V priebehu už aj tak zdĺhavého\nkonania jeden zo žalovaných\n\nzomrel, konanie voči nemu bolo uznesením\n\nOS zo dňa 2. 11. 2009 zastavené a voči sťažovateľovi vylúčené na samostatné konanie\nvedené už pod sp. značkou 13 C 4/2010. V priebehu rokov 2010, 2011, 2012, 2013 súd\nkonal sporadicky, vytýčil niekoľko pojednávaní, tieto odročoval pre neúčasť či už odporcov\nalebo právneho zástupcu navrhovateľa. V priebehu tohto konania došlo k niekoľkým\nzmenám návrhu zo strany navrhovateľa. V roku 2011 požadoval navrhovateľ od odporcu\nsumu 24 880 Sk, neskôr sumu 10 545,48 Sk, čo je 349,05 € s prísl. V roku 2012 opätovne zo\nstrany navrhovateľa dochádza k prepracovaniu návrhu a navrhovateľ požaduje od\nsťažovateľa sumu 159,83 € s 9 % úrokom od 16.1.2009 do zaplatenia, čiže sťažovateľ mal\nza to, že zo strany navrhovateľa došlo k späťvzatiu návrhu vo výške 666,03 €. Následne\ndňa 28. 5. 2013 znova zmena petitu, čo sa týka úrokov z omeškania.\nDňa 29. 5. 2013 bol vydaný rozsudok, proti ktorému podal odvolanie navrhovateľ.\nKrajský súd uznesením 11 Co 397/2013 zo dňa 23. 9. 2014 odvolanie proti výroku rozsudku,\nktorým bolo žalobe vyhovené odmietol. Vo výrokoch o zastavení konania v časti o\nzaplatenie sumy 666,03 € s prísl. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania\na v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nUznesením OS Michalovce zo dňa 18. 2. 2015 súd konanie v časti o zaplatenie\nsumy 666,03 € s príslušenstvom zastavil a v prevyšujúcej časti vylúčil návrh navrhovateľa\nna samostatné konanie, v ktorom má byť rozhodnuté aj o náhrade trov konania celkovo\na ktoré sa v súčasnosti vedie pod sp. značkou 16 C 205/2015.\n\n3\n\nOd doručenia tohto uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 4. 2015 však\nOS Michalovce vo veci nekonal a sťažovateľ má za to, že týmto konaním súdu sa obmedzilo\nprávo sťažovateľa na spravodlivý proces, čím došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\nSúd takto podľa nášho názoru koná neefektívne, so zbytočnými a neodôvodnenými\nprieťahmi, čím sa zbytočne predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľa a odďaľuje sa\nprávoplatné skončenie sporu ako sa aj bezdôvodne navyšujú úroky z omeškania z dlžnej\nsumy od roku 1994, ktoré podľa nášho názoru už dávno prevýšili istinu, ktorá je predmetom\nsporu a ktoré z dôvodu prieťahov v konaní má znášať sťažovateľ...“\nSťažovateľ k veci ďalej uvádza, že predmet napadnutého konania je súčasťou\nštandardnej agendy všeobecných súdov a nemožno ho považovať za skutkovo alebo právne\nveľmi zložitý. Podľa názoru sťažovateľa z dosiaľ uvedených skutočností nepochybne\nvyplýva, že v napadnutom konaní okresného súdu, ktoré je aktuálne vedené\npod sp. zn. 16 C 205/2015, dochádza k prieťahom. Od podania návrhu na začatie konania\n(1. apríla 1996, pozn.) do podania tejto sťažnosti prešlo 20 rokov a v priebehu celého tohto\nobdobia bolo nariadených niekoľko pojednávaní, avšak okresný súd dostatočne\nnezabezpečil účasť účastníkov konania ani svedkov. Sťažovateľ vidí nesprávnosť postupu\nokresného súdu predovšetkým v tom, že nepostupoval dostatočne dôrazne, nevyužíval\nopatrenia, ktoré má k dispozícii na to, aby zabezpečil plynulosť konania a jeho efektívnosť,\npričom je presvedčený, že okresný súd mohol vo veci na základe predložených dôkazov\nuž dávno rozhodnúť. Sťažovateľ zároveň uvádza, že „svojho práva na ochranu“ sa chcel\ndomáhať už v minulosti, no veril, že sa konanie ukončí, k čomu však zo strany okresného\nsúdu nedošlo. Je presvedčený o tom, že napadnuté konanie okresného súdu nesmeruje\nk odstráneniu jeho právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale okresný súd\nsvojím postupom konanie nedôvodne predlžuje.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie a následne vo veci rozhodol týmto nálezom:\n„Právo sťažovateľa\n- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky\n\n4\n\n- práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta\nDohovoru bolo postupom Okresného súdu Michalovce vo veci 16 C 205/2015 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Michalovce konal\nvo veci vedenej na OS Michalovce pod sp. zn. 16 C 205/2015 bez prieťahov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Michalovce pokračovať\nv porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 10 000 Eur.\nÚstavný súd ukladá Okresnému súdu Michalovce povinnosť uhradiť trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 303,16 € na účet právnej zástupkyne sťažovateľa\nč. ú.\n\n.“\nSťažovateľ výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že\n\n„nekonaním vo veci zo strany súdu 20 rokov sťažovateľ žil v právnej neistote, pod tlakom\nnevysporiadaných vecí, nedoriešených záležitosti ako aj finančnej neistote a navyšovala sa\nvýška úrokov z omeškania...“.\nÚstavný súd prípisom zo 4. júla 2017 okresný súd požiadal o zapožičanie súdneho\nspisu vedeného v napadnutom konaní a zároveň okresný súd vyzval aj na vyjadrenie\nk sťažnosti.\nDňa 15. augusta 2017 bol ústavnému súdu doručený prípis predsedu okresného súdu\nsp. zn. 1 SprV 415/2017 z 8. augusta 2017, ktorým sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľa\na zároveň ústavnému súdu zapožičal aj žiadaný súdny spis.\nPredseda okresného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril takto:\n„Z obsahovej stránky doručenej sťažnosti som zistil, že sťažovateľ v úvodnej časti\nchronologicky zhrnul priebeh konania /vrátane vylúčených konaní/ a následne vymedzil\nobdobie nečinnosti súdu na čas od právoplatnosti uznesenia tunajšieho súdu zo dňa\n18. 2. 2015 /právoplatné dňa 10. 4. 2015/, odkedy súd vo veci nekonal, pričom sťažovateľ\nmal za to, že týmto /ne/ konaním súdu sa obmedzilo jeho právo na spravodlivý proces\n/ods. 3 a 4 na strane 2 predmetnej sťažnosti/.\n\n5\n\nPreskúmaním spisového materiálu predmetnej občianskoprávnej veci som zistil, že\nchronologické zhrnutie postupu súdu sťažovateľom od podania žaloby do vydania uznesenia\nz 18. 2. 2015 je správne a preto túto časť sťažnosti nie je možné namietať.\nTakisto som zistil, že v namietanom období nečinnosti súdu /t. j. od právoplatnosti\nuznesenia zo dňa 18. 2. 2015/ neboli vykonané zo strany pojednávajúcej sudkyne žiadne\núkony až do 16. 3. 2017, kedy bol vytýčený termín pojednávania na 19. 4. 2017, na ktorom\nbolo vo veci meritórne rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá a sťažovateľovi bol\npriznaný nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov. Týmto rozhodnutím nebola\nteda žalobcovi priznaná žalovaná istina ani žiadne úroky z omeškania na ktoré poukazoval\nsťažovateľ v predmetnej sťažnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré\nbolo doručené súdu dňa 22. 6. 2017.\nVyššie uvedené obdobie nečinnosti zákonnej sudkyne, ktoré namietal sťažovateľ\nt. j. obdobie od 10. 4. 2015 /dátum právoplatnosti citovaného uznesenia/ do meritórneho\nrozhodnutia súdu /19. 4. 2017/ uznávame, nakoľko v uvedenom období neboli vykonávané\nžiadne úkony, ktoré by smerovali k meritórnemu rozhodnutiu súdu.“\nÚstavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra 2017 sťažnosť\nsťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 555/2017-19 ju podľa § 25\nods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nPo\n\nprijatí\n\nsťažnosti\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie\n\nústavný\n\nsúd\n\nvyzval\n\nprípisom\n\nz 19. októbra 2017 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k vecnej stránke\nprijatej sťažnosti, prípadne aby doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti\nsp. zn. 1 SprV 415/2017 z 8. augusta 2017 a aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho\npojednávania.\nDňa 3. novembra 2017 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie predsedu\nokresného súdu sp. zn. 1 SprV 415/2017 z 27. októbra 2017, v ktorom uviedol, že zotrváva\nna svojom predošlom vyjadrení, a zároveň poukázal na to, že „v predmetnej\nobčianskoprávnej veci bolo meritórne rozhodnuté rozsudkom z 19. 4. 2017. Žaloba bola\n6\n\nvoči sťažovateľovi zamietnutá a tomuto bol priznaný nárok na náhradu všetkých účelne\nvynaložených trov. Protistrane /žalobcovi/ teda nebola priznaná uplatnená istina, ani\nžiadne príslušenstvo /úroky z omeškania/, na čo poukazuje sťažovateľ v predmetnej ústavnej\nsťažnosti. Vec je v súčasnej dobe v štádiu odvolacieho konania.“. Predseda okresného súdu\ntiež vyjadril súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti.\nÚstavný súd následne prípisom z 13. novembra 2017 vyzval právnu zástupkyňu\nsťažovateľa,\n\naby\n\nzaujala\n\nstanovisko\n\nk\n\nvyjadreniu\n\npredsedu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz 8. augusta 2017, ako aj z 27. októbra 2017, ktoré jej v prílohe zaslal, a zároveň\naby oznámila ústavnému súdu, či súhlasí s tým, aby sa podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustilo od ústneho pojednávania.\nVyjadrenie právnej zástupkyne bolo ústavnému súdu doručené 22. novembra 2017.\nPrávna zástupkyňa v ňom uviedla, že spolu so svojím klientom – sťažovateľom sa\nstotožňujú s obsahom oboch vyjadrení predsedu okresného súdu, no zároveň pripomenula,\nže „aj napriek meritórnemu rozhodnutiu vo veci, táto k dnešnému dňu nebola právoplatne\nrozhodnutá, nakoľko sa žalobca opätovne odvolal“. Zároveň oznámila, že súhlasia s tým,\naby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo rozhodovanie o porušení\nzákladného práva sťažovateľa, či postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 16 C 205/2015 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nÚstavný súd si pri výklade základného „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).\nPri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu\n\n8\n\nvyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“),\nktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,\naby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nVychádzajúc z toho, že napadnuté konanie okresného súdu v čase doručenia\nsťažnosti ústavnému súdu (18. júla 2016, pozn.) nebolo právoplatne skončené, ústavný súd\npoukazuje na to, že 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP\nak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti.\nPostup okresného súdu v napadnutom konaní od 1. júla 2016 bolo teda potrebné\nhodnotiť aj podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.\nPodľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nPodľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ktoré ústavný súd\nuplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\n\n9\n\nods. 1 dohovoru, vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom namietaného konania pred\nokresným súdom je rozhodovanie o uplatnenom nároku zamestnávateľa na náhradu škody\nvoči zamestnancovi z titulu zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ústavný súd\nkonštatoval, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec, ktorá patrí\ndo rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, a preto namietané konanie nemožno\npovažovať po právnej stránke za zložité. Ústavný súd ani zo zapožičaného spisu okresného\nsúdu nezistil, že by v danom prípade išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec v takom\nrozsahu, že by v dôsledku zložitosti veci bol zásadným spôsobom ovplyvnený doterajší\npriebeh napadnutého konania. Napokon, na zložitosť napadnutého konania nepoukázal\nani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.\n2. Pri hodnotení správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd\nzo zapožičaného spisu okresného súdu zistil, že aj sťažovateľ prispel k predĺženiu konania,\nkeď sa nezúčastňoval nariadených pojednávaní, pričom okresný súd niektoré z nich musel\nkvôli tomu aj odročiť a napokon aj zisťovať pobyt sťažovateľa z dôvodu, že nepreberal\nzásielky.\n3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní,\nktoré začalo už v roku 1996. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej judikatúry\n(napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09, II. ÚS 768/2015), podľa ktorej nielen nečinnosť,\nale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd si pre účely preskúmania postupu okresného súdu zapožičal súdny spis\nešte pred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie a zistil, že napadnuté konanie okresného súdu\nje poznačené viacerými obdobiami nečinnosti trvajúcimi niekedy aj rok, pričom\nnajvýraznejšie obdobie nečinnosti ústavný súd zaznamenal v období od 10. apríla 2015\n(keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu sp. zn. 13 C 4/2010 z 18. februára\n2015, pozn.) do 19. apríla 2017, keď okresný súd vo veci meritórne rozhodol (žalobu\nzamietol a sťažovateľovi priznal náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania,\n\n10\n\npozn.), v ktorom okresný súd v priebehu dvoch rokov okrem nariadenia pojednávania\nna 19. apríl 2017 nevykonal žiaden relevantný úkon smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu\nveci. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na vyjadrenie predsedu okresného súdu,\nktorý rovnako potvrdil, že v tomto období bol okresný súd nečinný.\nZ vykonaných procesných úkonov okresného súdu tiež vyplýva, že jeho postup bol\nv prevažnej časti trvania konania v podstate neefektívny (napr. okresný súd až po desiatich\nrokoch od začatia konania nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pozn.). Neefektívnosť\npostupu okresného súdu je charakteristická pre takmer celý priebeh napadnutého konania\n(približne 21 rokov, pozn.), a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť konkrétne\nprocesné úkony okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej\njudikatúre konštatoval, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota\nv konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 20 rokov\nod jeho začatia (m. m. napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08). V predmetnom prípade\nskúmanie všetkých neprimeraných postupov medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu\nje nadbytočné, pretože o efektívnom postupe okresného súdu v napadnutom konaní\nuž prima facie nemožno hovoriť.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom\nkonaní nečinný a jeho postup bol aj neefektívny bez toho, aby na to mal zákonné dôvody,\na preto týmto svojím postupom porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n\n11\n\nPodľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou\nnečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.\nVzhľadom na tú skutočnosť, že okresný súd v napadnutom konaní 19. apríla 2017\nrozsudkom sp. zn. 16 C 205/2015 už rozhodol, ústavný súd neprikázal okresnému súdu,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ\n\nsa\n\ndomáha\n\npriznania\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nv sume 10 000 €, čo odôvodňuje predovšetkým dĺžkou napadnutého konania okresného\nsúdu (približne 21 rokov, pozn.), počas ktorej „žil v právnej neistote, pod tlakom\nnevysporiadaných vecí, nedoriešených záležitosti ako aj finančnej neistote a navyšovala sa\nvýška úrokov z omeškania...“.\n\n12\n\nPodľa názoru ústavného súdu vzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza\nv tomto konkrétnom prípade do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi.\nPri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nÚstavný súd po zohľadnení jednotlivých okolností prípadu, predmetu konania\nvrátane sumy pohľadávky, celkovej dĺžky napadnutého konania, ako aj výsledku konania\n(okresný súd žalobu zamietol a sťažovateľovi priznal náhradu trov konania, pozn.)\npovažoval v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 2 000 € za primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd preto rozhodoval aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Želmírou\nVarjassyovou. Sťažovateľ žiadal o úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným\nsúdom v sume 303,16 €.\nÚstavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá\nbola 858 € (za dva úkony v roku 2016). Úhradu priznal za dva uplatnené úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), 2 x 143 € a režijný\npaušál 2 x 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 303,16 €.\n\n13\n\nPriznanú úhradu trov konania v uvedenej sume je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práca, pracovný pomer-nároky", "prieťahy v konaní", "konanie-sporové", "zodpovednosť-za škodu", "zodpovednosť-za škodu", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práca, pracovný pomer-nároky", "konanie-sporové"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/205/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:02081afd-01b6-4b5d-913d-d5ebae9f96c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.768.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 768/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 768/2015 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.768.2015.1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "5b7e7cba-a0a3-4521-b287-3b29cba41983:e1267036-e500-4a50-be50-f77cdeb96951", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7710204438.1", "spisova_znacka": "11Co/397/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/397/2013 z 22. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-09-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7710204438.1"}], "citovane_v": []}