{"guid": "ussr:29923dc6-d6eb-48ae-a09b-9c9ea52612b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.567.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 567/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 567/2017 z 19. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 567/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.567.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/29923dc6-d6eb-48ae-a09b-9c9ea52612b8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.567.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.567.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.567.2017.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 567/2017-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\nvýkon trestu odňatia slobody\n\n, t. č. Ústav na\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom\n\nKolenčíkom, advokátska kancelária, Hlavná 56, Šaľa, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5\nods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 149/2016 a jeho uznesením\nz 9. novembra 2016 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Tos 134/2016 a jeho uznesením z 27. decembra 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\n\na právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 149/2016\nporušené boli.\n2. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 149/2016 a jeho uznesením z 9. novembra 2016\na postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4 Tos 134/2016 a jeho uznesením z 27. decembra 2016.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnutým uznesením okresného súdu bol\nsťažovateľ vzatý do väzby pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) a ods. 3 písm. b)\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov z dôvodov podľa § 71\nods. 1 písm. a) [tzv. úteková väzba] a c) [tzv. predstižná väzba] zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Proti\npredmetnému uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení sťažovateľ podal sťažnosť.\n3. Krajský súd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol ako\nnedôvodnú. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 10. januára 2017. Odo dňa\nrozhodnutia o vzatí do väzby až do doručenia uznesenia krajského súdu uplynulo 62 dní,\nteda viac ako dva mesiace.\n4. Sťažovateľ poukazuje na význam osobnej slobody jednotlivca, ktorý sa garantuje\naj v čl. 5 ods. 4 dohovoru, podľa ktorého sa od súdu vyžaduje, aby konal „urýchlene“.\nVýraz „speedly“ jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade predmetom záujmu. I keď\nprimeranosť dĺžky rozhodovania závisí vždy od konkrétnych okolností, sťažovateľ\npodotýka, že tieto lehoty sú v zásade veľmi krátke. V tejto súvislosti poukazuje na\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý za primeranú\nlehotu považoval 14 dní, resp. 18 dní (rozhodnutie vo veci Touroude proti Francúzsku\nz 3. 10. 2000), nie však už lehotu 23 dní (rozhodnutie vo veci Rebbock proti Slovinsku\n2\n\nz 28. 11. 2000), ako ani lehoty 30 dní, resp. 33 dní (rozhodnutie vo veci G. B. a M. B. proti\nŠvajčiarsku z 30. 11. 2000).\n5. Sťažovateľ ďalej pripomína rozhodnutia ústavného súdu, v ktorých sa zaoberal\nurýchlenosťou rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby. Sťažovateľ uvádza, že tento\ndruh konania je totožný s konaním o sťažnosti proti rozhodnutiu o vzatí do väzby, pričom\nústavný súd judikoval, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti\nalebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané\nna mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti (obdobne napr. III. ÚS 7/00,\nI. ÚS 18/03). Požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustení z väzby\n(v danom prípade sťažnosti proti rozhodnutiu o vzatí do väzby) v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto\npožiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom\nstupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť súdu trvajúca týždne (III. ÚS 126/05).\n6. Sťažovateľ v závere zdôrazňuje, že čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy zahŕňa aj právo byť\nvo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu, právo podať\nnávrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti\nväzby a nariadil prepustenie, ak je táto väzba nezákonná, právo nebyť vo väzbe dlhšie ako\npo dobu nevyhnutnú, resp. primeranú alebo byť prepustený počas konania, pričom\nprepustenie môže byť v zákonom určených prípadoch podmienené zárukou (III. ÚS 7/00).\n7. Sťažovateľ namieta, že uvedené súdy už popísaným postupom porušili jeho práva\nna urýchlené prerokovanie zákonnosti väzby a na súdnu ochranu v súvislosti so skúmaním\ndôvodnosti väzby, ktoré sú obsahom čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy (I. ÚS 224/03).\n8. Aj keď porušenie práv sťažovateľa spôsobili oba súdy, podľa sťažovateľa plnú\nzodpovednosť za toto porušenie nesie Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd, a preto\npožaduje finančné zadosťučinenie od krajského súdu, a to vo výške 5 000 €.\n9. S ohľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\no jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n\n3\n\n„1. Okresný súd Bratislava IV. v konaní a svojím uznesením, č. k. 0T/149/2016\nzo dňa 09.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Tos/134/2016\nzo dňa 27.12.2016 svojím postupom v súvislosti s rozhodovaní o vzatí do väzby porušili\nzákladné právo sťažovateľa podľa článku 5, ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a podľa článku 17, ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR.\n2. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením, č. k. 4Tos/134/2016 zo dňa 27.12.2016\nv súvislosti s konaním o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu\nBratislava IV., č. k. 0T/149/2016 zo dňa 09.11.2016, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa\nproti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV., porušil práva sťažovateľa byť\nprepustený, ak sa ukáže, že väzba je nezákonná podľa článku 5, ods. 1, ods. 3 a ods. 4\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa článku 17,\nods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR.\n3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Tos/134/2016 zo dňa 27.12.2016 sa\nzrušuje.\n4. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.\n5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,EUR, ktoré je povinný Krajský súd v Bratislave vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\n10. Uznesením č. k. II. ÚS 567/2017-7 zo 14. septembra 2017 ústavný súd prijal\nsťažnosť v celom rozsahu na ďalšie konanie. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci\nprostredníctvom predsedníčky písomne vyjadril okresný súd (prípis sp. zn. Spr. 3635/2017\nbol doručený ústavnému súdu 17. októbra 2017) a krajský súd, zastúpený jeho predsedom\n(prípis sp. zn. 1 SprV 456/2017 bol doručený ústavnému súdu 9. októbra 2017). Sťažovateľ\nna uvedené vyjadrenia reagoval stanoviskom doručeným ústavnému súdu 16. novembra\n2017.\n11. Okresný súd v úvode svojho vyjadrenia rekapituluje priebeh väzobného\na trestného konania vo veci sťažovateľa. K tvrdeniu, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu jeho základného práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia\nslobody podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy uvádza, že sťažovateľ bol pozbavený osobnej\nslobody zo zákonných dôvodov, zákonným spôsobom, na čas ustanovený zákonom a na\n4\n\nzáklade rozhodnutia súdu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že sťažnosť proti rozhodnutiu\no vzatí do väzby bola aj vzhľadom na doterajší kriminálny spôsob života sťažovateľa\na obavu z marenia trestného konania zamietnutá. K tvrdeniu sťažovateľa, že konanie súdu\nnezodpovedalo požiadavke urýchlenosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru, uvádza, že\nobvinený bol vzatý do väzby uznesením z 9. novembra 2016, pričom proti nemu podal\nsťažnosť bez odôvodnenia. Uznesenie o vzatí do väzby bolo 9. novembra 2016 písomne\nvyhotovené a následne expedované obhajcovi, obvinenému a prokurátorovi. Obvinený\npredmetné uznesenie prevzal 22. novembra 2016 a obhajca 26. novembra 2016. Doručenka\nod obvineného sa súdu vrátila 28. novembra 2016 a od obhajcu 2. decembra 2016. Obhajca\npodal proti predmetnému rozhodnutiu sťažnosť 29. novembra 2016. Sťažnosť obhajcu bola\ndoručená prokurátorovi 20. decembra 2016, pričom ihneď po vrátení doručenky od\nprokurátora bol spis 22. decembra 2016 doručený krajskému súdu, ktorý o sťažnosti\nrozhodol na neverejnom zasadnutí konanom 27. decembra 2016. Z uvedeného podľa\nokresného súdu vyplýva, že súd musel písomne vyhotovené uznesenie o väzbe obvineného\nzaslať jeho obhajcovi, ktorý mu bol ustanovený 9. novembra 2016 a musel počkať až na\nnávrat doručenky od obhajcu, obvineného a prokurátora a uplynutie zákonnej lehoty na\npodanie sťažnosti, ktorá plynula obhajcovi samostatne. Od podanej sťažnosti obhajcu, teda\nod 29. novembra 2016, do predloženia spisu krajskému súdu, kde bol spis predložený ihneď\npo vrátení doručenky o prevzatí sťažnosti obhajcu obvineného od Okresnej prokuratúry\nBratislava IV (ďalej len „okresná prokuratúra“), teda do 22. decembra 2016, uplynula doba\n22 dní, z toho bolo 6 dní pracovného pokoja. Súd musel zároveň pred predložením spisu\nkrajskému súdu počkať na vrátenie doručenky od obhajcu a táto doručenka sa súdu vrátila\naž 2. decembra 2017. V tom prípade je lehota na zaslanie spisu odvolaciemu súdu len 19\ndní. Sťažnosť obhajcu proti rozhodnutiu o vzatí obvineného do väzby bola doručovaná\nprokurátorovi pred predložením spisu krajskému súdu, aby prokurátor mal možnosť sa k nej\nvyjadriť pred rozhodnutím krajského súdu o podanej sťažnosti. V závere okresný súd\nkonštatuje, že jeho konanie bolo v súlade s požiadavkami dohovoru o urýchlenosti konania\no žiadosti obvineného o prepustenie z väzby. K dĺžke konania o žiadosti obvineného\no prepustenie z väzby prispeli už uvedené objektívne dôvody.\n\n5\n\n12. Krajský súd vo vyjadrení uvádza, že predmetná vec mu bola predložená\n22. decembra 2016, pričom súd o nej rozhodol 27. decembra 2016, t. j. do dvoch\npracovných dní od nápadu veci. Uznesenie krajského súdu bolo vypracované 28. decembra\n2016 a následne bolo expedované procesným stranám 4. januára 2017 s tým, že kompletný\nspis bol okresnému súdu vrátený 9. januára 2017. Konanie na krajskom súde od nápadu veci\naž po jej expedovanie teda trvalo len 7 pracovných dní. Pokiaľ ide o konanie okresného\nsúdu, predseda krajského súdu zdôrazňuje, že okresný súd okrem rozhodovania o návrhu\nna vzatie obvineného do väzby, vypracovania svojho rozhodnutia a jeho expedovania\nprocesným stranám (a vyčkania vrátenia doručeniek) musel vo veci ustanoviť obvinenému\nobhajcu a dať mu možnosť odôvodniť podanú sťažnosť, ako aj možnosť preštudovať\nspisový materiál, čo obhajca aj využil. Navyše okrem návrhu na vzatie do väzby bola\nzároveň na obvineného podaná aj obžaloba s tým, že súd vo veci vydal trestný rozkaz, ktorý\nobvinený napadol odporom, a preto musel okresný súd nariadiť hlavné pojednávanie.\nZ uvedeného je podľa krajského súdu zrejmé, že konanie pred okresným súdom muselo\nnevyhnutne trvať určitý čas, avšak v spojení s konaním pred krajským súdom žiadnym\nspôsobom nezasiahlo do označeného ústavného práva.\n13. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol, že zotrváva na argumentoch uvedených\nv ústavnej sťažnosti.\nII.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n6\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n15. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n16. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy je,\nobdobne ako v čl. 5 ods. 4 dohovoru obsiahnuté aj právo na neodkladné a urýchlené\nrozhodnutie o zákonnosti väzby (III. ÚS 126/05). Ústavný súd tiež vyslovil, že aj keď sa\njednotlivé lehoty z hľadiska požiadavky urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností\nprípadu, spravidla lehoty počítané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke\nrýchlosti (obdobne napr. I. ÚS 156/2012). Požiadavke neodkladnosti, resp. urýchlenosti\nspravidla nemôže zodpovedať doba konania presahujúca na jednom stupni dobu jedného\nmesiaca a nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 126/05).\n17. Pred tým, než ústavný súd pristúpil k posúdeniu primeranosti dĺžky rozhodovania\no väzbe, musel stanoviť relevantné obdobie, ktoré bude predmetom jeho prieskumu.\nS ohľadom na viazanosť právnym názorom ESĽP pri aplikácii čl. 5 ods. 4 dohovoru\nvychádzal primárne z judikatúry uvedeného súdu.\n18. Konanie, ktoré je predmetom prieskumu ústavného súdu, začalo návrhom\nokresnej prokuratúry na vzatie sťažovateľa do väzby, ktoré bolo okresnému súdu doručené\n8. novembra 2011, a trvalo od 9. novembra 2016, keď sťažovateľ podal sťažnosť proti\nrozhodnutiu o jeho vzatí do väzby, až do 10. januára 2017, keď bolo sťažovateľovi\ndoručené rozhodnutie krajského súdu o sťažnosti. Celková doba konania teda bola 62 dní,\n\n7\n\npričom v zmysle judikatúry ESĽP išlo o jednostupňové konanie (keďže vo veci prieskumu\nzákonnosti zbavenia slobody rozhoduje len jedna súdna inštancia – sťažnostný súd).\n19. Už na prvý pohľad sa doba 62 dní javí (aj po zohľadnení už spomínanej\njudikatúry ústavného súdu) ako neprimerane dlhá. Pri posúdení otázky, či bolo vo veci\nrozhodnuté v primeranom čase, je však potrebné brať do úvahy konkrétne okolnosti\nkaždého prípadu ako zložitosť veci, postup súdov a sťažovateľa a tiež zohľadniť, čo je pre\nsťažovateľa „v hre“. Ústavný súd musí popri požiadavkách ESĽP zohľadniť tiež špecifiká\nnárodnej úpravy, a to predovšetkým viazanosť petitom ústavnej sťažnosti, ustálenú\njudikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej je tiež potrebné identifikovať konkrétny orgán,\nktorý porušenie základného práva alebo slobody spôsobil, a to pre účely prípadného\npriznania primeraného zadosťučinenia, s čím je spojená povinnosť porušovateľa toto\nfinančné zadosťučinenie vyplatiť [§ 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“)]. Inými slovami, aj keď je pre účely posúdenia primeranosti dĺžky konania (resp.\notázky, aká doba konania je ešte tolerovateľná) uvedené konanie považované ESĽP\nza jednostupňové, ústavný súd musí ustáliť, ktorému orgánu (súdu) sú pričítateľné prípadné\nzbytočné prieťahy v konaní.\n20. Ústavný súd najskôr podotýka, že napadnuté väzobné konanie nevykazuje\nznámky zložitosti.\n21. Pokiaľ ide o konanie sťažovateľa, resp. jeho obhajcu, zo spisového materiálu\nnevyplýva, že by sa na dĺžke konania zásadným spôsobom podieľali. Sťažovateľ podal\nsťažnosť proti rozhodnutiu o vzatí do väzby ústne pri vyhlásení rozhodnutia 9. novembra\n2016. Odôvodnenie sťažnosti proti rozhodnutiu o vzatí do väzby podal obhajca na poštovú\nprepravu 28. novembra 2016, teda hneď v prvý pracovný deň po tom, čo si 26. novembra\n2016 vyzdvihol zásielku obsahujúcu uznesenie o vzatí sťažovateľa do väzby. Toto podanie\nbolo súdu doručené 29. novembra 2016. Je pritom zrejmé, že sťažovateľ, resp. jeho obhajca\nnemohli odôvodniť sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu z 9. novembra 2016 skôr, než\nim bolo toto uznesenie doručené a jeho dôvody známe.\n\n8\n\n22. Ústavný súd ďalej posúdil napadnutý postup oboch súdov.\n22.1 Pokiaľ ide o okresný súd, ako to už bolo uvedené, návrh prokurátora na vzatie\nsťažovateľa do väzby mu bol doručený 8. novembra 2011. Okresný súd rozhodol\n9. novembra 2016 o vzatí sťažovateľa do väzby a toho istého dňa ustanovil sťažovateľovi\nobhajcu. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia o vzatí\ndo väzby bolo „dňa 9. novembra 2016 písomne vyhotovené a následne expedované\nobhajcovi, obvinenému a prokurátorovi“. Z doručeniek vyplýva, že uznesenie o vzatí do\nväzby bolo sťažovateľovi aj jeho obhajcovi doručované 22. novembra 2016, sťažovateľ si\nuznesenie prevzal toho istého dňa, obhajca 26. novembra 2016. Opatrenie, ktorým bol\nsťažovateľovi ustanovený obhajca, bolo sťažovateľovi doručované 22. novembra 2016,\nobhajcovi 23. novembra 2016 (zásielku prebral 26. novembra 2016). Doručovanie\npísomností dva týždne po ich písomnom vyhotovení nie je podľa ústavného súdu možné\n(s ohľadom na význam predmetu konania) považovať za urýchlený postup vo veci. Okresný\nsúd ďalej vo vyjadrení uvádza, že „[o]d podanej sťažnosti obhajcu, teda od 29. novembra\n2016 do predloženia spisu na krajský súd, kam bol spis predložený ihneď po vrátení\ndoručenky o prevzatí sťažnosti obhajcu obvineného od okresnej prokuratúry, teda do\n22. decembra 2016, uplynula doba 22 dní, z toho bolo 6 dní pracovného pokoja. Súd musel\nzároveň pred predložením spisu na krajský súd počkať na vrátenie doručenky od obhajcu\na táto doručenka sa súdu vrátila až dňa 2. decembra 2017. V tom prípade je lehota\nna zaslanie spisu odvolaciemu súdu len 19 dní.“. Z vyjadrenia okresného súdu je možné\nvyvodiť, že čakal na vrátenie doručenky potvrdzujúcej prevzatie sťažnosti sťažovateľa od\nokresnej prokuratúry. Nie je však zrejmé, prečo bola sťažnosť obhajcu okresnej prokuratúre\ndoručená až 20. decembra 2017, teda 22 dní od jej prijatia okresným súdom, resp. 19 dní od\nvrátenia doručenky potvrdzujúcej prevzatie uznesenia o vzatí do väzby od obhajcu. Ústavný\nsúd k tomu konštatuje, že doba 19 dní sa v prípade obmedzenia osobnej slobody nejaví ako\nzanedbateľná.\nÚstavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu bolo niekoľko období (obdobie\npred doručením uznesenia o vzatí do väzby sťažovateľovi a jeho obhajcovi a obdobie pred\npostúpením spisu krajskému súdu), ktoré je možné považovať – vzhľadom na význam\npredmetu konania, ktorým je osobná sloboda obvineného – za zbytočné prieťahy. Uvedené\n9\n\nzdržania výrazne prispeli k celkovej dĺžke konania. Zo spisu pritom vyplýva, že tie možno\npripísať pravdepodobne na vrub kancelárii okresného súdu, keďže v oboch prípadoch šlo\no expedovanie zásielok k doručeniu prostredníctvom poštového či súdneho doručovateľa.\nÚstavný súd však podotýka, že zodpovednosť súdu za prieťahy zahŕňa aj zodpovednosť za\norganizáciu so súdnictvom spojenej administratívy.\n22.2 Pokiaľ ide o postup krajského súdu, vec bola tomuto súdu predložená\n22. decembra 2016, krajský súd o nej rozhodol 27. decembra 2016 (teda v tretí pracovný\ndeň od jej nápadu) a písomné rozhodnutie vyhotovil 28. decembra 2016. Rozhodnutie bolo\nexpedované 4. januára 2017 a doručené 10. januára 2017. Celkovo teda konanie pred\nkrajským súdom trvalo 19 dní. Ústavný súd v postupe krajského súdu nevidí žiadne\nvýznamné obdobia nečinnosti a považuje ho za plynulý a (aj s ohľadom na počet\npracovných dní v danom období) dostatočne rýchly. Podľa názoru ústavného súdu sa teda\nkrajský súd na prieťahoch v konaní nepričinil.\n23. Ústavný súd uzatvára, že napadnuté konanie ako celok bolo možné považovať\nza neprimerane dlhé, pričom vzniknuté prieťahy je nutné pričítať na vrub okresnému súdu.\nPre úplnosť ústavný súd dodáva, že ani skutočnosť, že sťažovateľ bol napokon uznaný\nvinným a dĺžka väzby mu bola započítaná do uloženého trestu odňatia slobody, v zásade\nnemôže ospravedlniť nerešpektovanie požiadavky na urýchlené rozhodnutie o väzbe (pozri\nSavenkova proti Rusku, rozsudok zo 4. 3. 2010, č. 30930/02, bod 99). Existenciu prieťahov\nvo väzobnom konaní a s tým spojenej neistoty je nutné posudzovať podľa okolností\nexistujúcich v čase rozhodovania o väzbe. Ústavný súd teda dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k neodôvodneným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. Z týchto dôvodov rozhodol\ntak, ako je uvedené v bode 1 výroku nálezu.\n24. Sťažovateľ ďalej požadoval, aby mu ústavný súd priznal primerané\nzadosťučinenie v sume 5 000 €, a to na vrub krajskému súdu, keďže podľa sťažovateľa\nnesie za prieťahy plnú zodpovednosť. Z už uvedeného posúdenia však vyplýva, že ústavný\nsúd sa s názorom sťažovateľa nestotožnil. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci\n\n10\n\npostupoval plynulo a prieťahy v konaní nespôsobil, nemohol ústavný súd vyhovieť návrhu\nsťažovateľa v časti, v ktorej žiada, aby ústavný súd uložil krajskému súdu povinnosť\nzaplatiť primerané zadosťučinenie. O tejto časti petitu preto ústavný súd rozhodol tak, ako\nje uvedené v bode 2 výroku nálezu.\n25. Sťažovateľ okrem uvedeného požadoval, aby ústavný súd zrušil napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie, pre rozpor s čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a s čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru, konkrétne pre porušenie „práva sťažovateľa byť\nprepustený, ak sa ukáže, že väzba je nezákonná“. K obsahu napadnutého rozhodnutia však\nsťažovateľ neuviedol nič, čo by malo svedčiť o jeho nezákonnosti, resp. protiústavnosti.\nArgumentácia sťažovateľa v ústavnej sťažnosti sa sústreďuje výlučne na otázku rýchlosti\nrozhodovania. Ústavný súd k tomu uvádza, že dĺžka konania o väzbe (resp. prieťahy\nv tomto konaní) nie je dôvodom na prepustenie z väzby. Výnimkou z tohto pravidlá sú\nnapríklad tie prípady, keď priamo zo zákona vyplýva lehota, v ktorej má byť o väzbe\nrozhodnuté a ktorá bezvýsledne uplynula (pozri II. ÚS 80/2015 alebo II. ÚS 277/2015).\nV tomto prípade však takáto situácia nenastala.\n26. Povinnosť prepustiť sťažovateľa na slobodu v prípade prieťahov vo väzobnom\nkonaní nie je možné odvodiť ani z judikatúry ESĽP. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 dohovoru,\nktorého sa sťažovateľ dovoláva, stanovuje výnimky zo zákazu zbavenia osobnej slobody,\nmedzi ktoré patrí aj zbavenie slobody pre účely predvedenia pred príslušný súdny orgán pre\ndôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu alebo ak je to dôvodne považované za\npotrebné, pre účely zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.\nS tým korešponduje zákonná úprava väzobných dôvodov upravená v § 71 Trestného\nporiadku. V posudzovanom prípade bol sťažovateľ vzatý do väzby, pretože existovala\nobava z jeho úteku [§ 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku], resp. z pokračovania\nv páchaní trestnej činnosti [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti nijako nespochybňuje existenciu uvedených väzobných dôvodov, a teda ani\nzákonnosť väzby. Väzobné rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu považuje ústavný\nsúd v tomto smere za riadne odôvodnené a ústavne konformné. Rovnako sťažovateľ\nneuvádza, akým spôsobom mal byť napadnutým rozhodnutím krajského súdu porušený čl. 5\nods. 3 dohovoru, ktorý garantuje právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený\n11\n\npočas konania. Sťažovateľ sa mylne domnieva, že argumentácia smerujúca proti rýchlosti\nprieskumu väzobného rozhodnutia (na ktorú sa vzťahuje čl. 5 ods. 4 dohovoru) automaticky\nspochybňuje napadnuté rozhodnutia aj z pohľadu čl. 5 ods. 3 dohovoru. Ustanovenie čl. 5\nods. 3 dohovoru zaručuje právo na primeranú dĺžku väzby vo vzťahu k trestnému konaniu\nvo veci samej. Väzba môže trvať len po dobu, po ktorú je skutočne nevyhnutná pre\ndosiahnutie účelu trestného konania. Nesmie teda dôjsť k situácii, keď by osoba, ktorá je až\ndo vynesenia odsudzujúceho rozsudku považovaná za nevinnú, niesla za okolností daného\nprípadu väčšiu obeť, než od nej bolo možné rozumne očakávať (Wemhoff proti Nemecku,\nrozsudok ESĽP z 27. 6. 1968, č. 2122/64, bod 4). Oproti tomu čl. 5 ods. 4 dohovoru\nzaručuje rýchlosť prieskumného konania vo veciach väzobných (ide teda o rýchlosť\nväzobného rozhodovania, nie rozhodovania vo veci samej). Účelom tohto ustanovenia je\nzaručiť, aby väzobne stíhaná osoba v rozumnej dobe získala odpoveď na otázku, či je jej\nväzba zákonná, a v opačnom prípade bola prepustená na slobodu. Rozdiel medzi uvedenými\nustanoveniami je možné ilustrovať aj na odlišne vymedzenej dobe, ktorá je predmetom\nprieskumu. Zatiaľ čo v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru je relevantnou doba od podania\nsťažnosti proti rozhodnutiu o vzatí do väzby (resp. žiadosti o prepustenie z väzby) až\ndo doručenia rozhodnutia o sťažnosti, v prípade čl. 5 ods. 3 dohovoru je to doba od\nzadržania až do vynesenia rozsudku (napr. Český proti Českej republike, rozsudok ESĽP\nzo 6. 6. 2000, č. 33644/96, bod 71). Z existencie prieťahov v rozhodovaní vo veci\nprieskumu zákonnosti zbavenia slobody nie je možné odvodiť neprimeranosť trvania väzby\nako takej, ako sa pravdepodobne domnieva sťažovateľ, keďže tvrdené porušenie čl. 5 ods. 1\na 3 dohovoru odôvodňuje výlučne poukazom na prieťahy v konaní o sťažnosti proti jeho\nvzatiu do väzby. Konanie o sťažnosti proti vzatiu do väzby a konanie vo veci samej sa\nv zásade (čo sa týka dĺžky) nepodmieňujú. Námietky sťažovateľa smerujúce výlučne\nk rýchlosti rozhodovania o sťažnosti proti väzobnému rozhodnutiu teda v okolnostiach\nneboli spôsobilé opodstatniť záver, že v konaní došlo k porušeniu čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru.\nAni v tejto časti preto nemohol ústavný súd sťažnosti sťažovateľa vyhovieť a rozhodol o nej\ntak, ako je uvedené v bode 2 výroku.\n27. Sťažovateľ si neuplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, preto\nústavný súd nepostupoval podľa čl. 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n12\n\n28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. júna 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-trvanie", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-trvanie", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-trvanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "0T/149/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1f776de8-5cdc-487d-b0c8-522abb925226", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.277.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2015 z 12. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.277.2015.1"}, {"guid": "ussr:cafc16e7-48de-4a0b-ae21-a50ef4e0aa15", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cafc16e7-48de-4a0b-ae21-a50ef4e0aa15"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:858b6d75-7e89-4766-90f2-c6dde14d4bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 224/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 224/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:858b6d75-7e89-4766-90f2-c6dde14d4bef"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e5a0f91b-f4a7-4393-9065-053106b66388", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1"}, {"guid": "ussr:0a851ee0-ea28-4d29-aa9a-6450fef381b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.668.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 668/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 668/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.668.2023.2"}, {"guid": "ussr:0afbcacd-82cc-4fa0-ab4b-f0dd5e540009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.515.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 515/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.515.2021.1"}, {"guid": "ussr:bb1fa367-5306-4d98-886b-a2f5b39d28ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.349.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.349.2021.2"}, {"guid": "ussr:0ef9ca9c-9707-4984-9ed9-622445b7a117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1"}, {"guid": "ussr:a7bf325b-e6ce-4124-b541-41e0e03968db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.576.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.576.2020.1"}, {"guid": "ussr:24bb9b00-2a38-468e-9ca7-75dd0130ffde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 318/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2"}]}