{"guid": "ussr:8cea00b9-0d87-4dea-b3e9-aa4e741bdd89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.61.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 61/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 61/2018 z 25. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 61/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.61.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8cea00b9-0d87-4dea-b3e9-aa4e741bdd89", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.61.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.61.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.61.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 61/2018-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpeného\n\nadvokátkou\n\n,\n\nJUDr.\n\nGabrielou\n\nZelemovou,\n\n,\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nHeydukova 16, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 318/2015\na jeho uznesením z 27. apríla 2016 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 233/2016 a jeho uznesením z 24. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 318/2015 a jeho uznesením z 27. apríla\n2016 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 233/2016 a jeho uznesením z 24. mája 2017. Sťažnosť\nbola odovzdaná na poštovú prepravu 3. augusta 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV (ďalej\nlen „okresný súd“) pod sp. zn. 19 C 79/2001 je sťažovateľ v postavení žalovaného 2. Spor\nsa týka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to ich\nreálnym rozdelením.\nSťažovateľ spolu s ďalšími žalovanými žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť\nz dôvodu, že sporné nehnuteľnosti boli kúpno-predajnou zmluvou zo 14. marca 1923 reálne\nrozdelené a od tohto času sú aj v prírode reálne užívané ako výlučné vlastníctvo tej-ktorej\nstrany konania. Túto skutočnosť dosvedčuje geometrický plán zo 17. apríla 1937. Dôkazom\nje aj právoplatne skončený súdny spor vedený okresným súdom pod sp. zn. 5 C 325/94.\nV tejto právoplatne skončenej veci sa už prejudiciálne riešila otázka, či došlo k zrušeniu\npodielového spoluvlastníctva reálnou deľbou.\nRozsudkom okresného súdu č. k. 19 C 79/2001-267 z 10. augusta 2009 bola žaloba\nzamietnutá. Podľa názoru okresného súdu bolo potrebné ako predbežnú otázku vyriešiť\nnajprv existenciu spoluvlastníctva. Na základe zmluvy zo 14. marca 1923 došlo k dohode\nnielen o držbe a užívaní, ale aj čo sa týka vlastníckeho práva, z čoho vyplýva, že v čase\npodania žaloby podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam už neexistovalo.\nUznesením krajského súdu č. k. 9 Co 354/2009-337 z 30. novembra 2010 bol\nrozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru\nkrajského súdu okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru\no neexistencii podielového spoluvlastníctva. Podľa názoru sťažovateľa však rozhodnutie\nnáležite nezdôvodnil. Zároveň zaujal právny názor, ktorý ignoroval nesporný stav reálnej\ndeľby. Krajský súd neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutkové a právne dôvody\nrozhodnutia.\n\n2\n\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 203/2014 z 24. júna 2015 bolo uznesenie\nkrajského súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru najvyššieho\nsúdu konanie a uznesenie krajského súdu bolo postihnuté vadou podľa § 237 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku. Ustálenie toho, či v roku 1923 došlo k reálnej deľbe\na k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, je rozhodujúce pre náležité právne posúdenie\nveci, pričom súdy nižších stupňov túto otázku jednoznačne nevyriešili. Kým okresný súd\ndospel k záveru, že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo v roku\n1923, krajský súd bez akéhokoľvek doplnenia či zopakovania dokazovania, najmä však bez\nakéhokoľvek odôvodnenia vyslovil, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi a na tom nič\nnemení ani dohoda ich právnych predchodcov z roku 1923 o rozdelení užívania. Krajský\nsúd neuviedol, ktoré skutočnosti v doterajšom priebehu konania neboli okresným súdom\nzistené, hoci pre správne posúdenie veci sú potrebné. Bolo povinnosťou krajského súdu\nkonkrétne vysvetliť, v čom nie sú doterajšie skutkové zistenia okresného súdu postačujúce\na aké skutočnosti bude potrebné v ďalšom konaní zisťovať.\nUznesením krajského súdu č. k. 9 Co 318/2015-508 z 27. apríla 2016 bol rozsudok\nokresného súdu znovu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Stalo sa tak bez\nnariadenia pojednávania a bez doplnenia a zopakovania dokazovania.\nSťažovateľ s opakovaným uznesením krajského súdu nesúhlasil a podal proti nemu\ndovolanie, ktorého prípustnosť vyvodil z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.\nPodľa názoru sťažovateľa nesprávny procesný postup krajského súdu spočíval v tom, že\nvyslovil opačný právny názor na existenciu podielového spoluvlastníctva, než aký vyplýval\nzo skutkového stavu zisteného okresným súdom. Sťažovateľovi bolo znemožnené byť\nprítomný na odvolacom pojednávaní, keď krajský súd bez nariadenia pojednávania došiel\nk záveru, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a dokazovanie v potrebnom rozsahu nezopakoval v prítomnosti strán sporu, čím\nsťažovateľovi znemožnil vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Bez zopakovania\ndokazovania neprípustne zmenil skutkový stav zistený okresným súdom. Krajský súd\nnerešpektoval závery najvyššieho súdu a jeho uznesenie nie je ani náležite odôvodnené.\n\n3\n\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 233/2016 z 24. mája 2017 bolo dovolanie\nsťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 9 Co 318/2015 z 27. apríla 2016\nodmietnuté. Najvyšší súd sa porušením základných práv sťažovateľa vôbec nezaoberal\na k dovolaniu pristúpil formalisticky, neberúc do úvahy túto konkrétnu právnu vec a tento\nkonkrétny nezákonný postup krajského súdu. Dovolanie bolo odmietnuté len z procesných\ndôvodov. Treba tiež poukázať na čl. 4 základných princípov Civilného sporového poriadku,\nna potrebu prihliadnutia na princípy všeobecnej spravodlivosti, ktoré mal najvyšší súd\nzobrať do úvahy, keďže sťažovateľ žil v tom, že jeho vlastnícke právo už bolo prejudiciálne\nposúdené v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 C 325/94. Ak zákon s takouto\nsituáciou pri možnostiach podať dovolanie „nepočíta“, potom pri takých závažných\nporušeniach nemôže zostať právo na spravodlivý proces len v rovine možností § 419 a nasl.\nCivilného sporového poriadku, ale je potrebné zaujať právne stanovisko, či nejde\no rozhodnutie vo veci samej, pretože inak dôjde aj k porušeniu princípu dvojinštančného\nkonania.\n2.1 Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR,\nzo dňa 24.5.2017 sp.zn. 4Cdo 233/2016 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.\n9Co 318/2015-508 zo dňa 27.4.2016 porušené bolo.\nUznesenie porušovateľa – Najvyššieho súdu SR, zo dňa 24.5.2017, sp.zn.\n4Cdo 233/2016 a uznesenie porušovateľa – Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2016\nč.k.: 9Co 318/2015-508 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nKrajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní uhradiť sťažovateľovi trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 374,81 EUR /za 2 úkony – prevzatie a príprava právneho\nzastúpenia, podanie sťažnosti na Ústavný súd SR, podľa ust. § 11 ods. 3 vyhlášky 655/2004\nZ. z., 2x 147,33 EUR + 2 x paušál/rok 2017 po 8,84 EUR) + 20% DPH (62,47 EUR) =\n\n4\n\n374,81 EUR/, do 15 dní odo dňa doručenia tohto nálezu na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľa...“\nII.\n3. Z uznesenia krajského súdu č. k. 9 Co 318/2015-508 z 27. apríla 2016 vyplýva, že\nním bol zrušený rozsudok okresného súdu č. k. 19 C 79/2001-267 z 10. augusta 2009 a vec\nbola vrátená na ďalšie konanie. Z dátumovej pečiatky vyplýva, že uznesenie bolo právnej\nzástupkyni sťažovateľa doručené 23. júna 2016.\n4. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 233/2016 z 24. mája 2017 vyplýva, že\nním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n9 Co 318/2015 z 27. apríla 2016. Uznesenie bolo podľa dátumovej pečiatky doručené\nprávnej zástupkyni sťažovateľa 19. júna 2017.\nPodľa konštatovania najvyššieho súdu prípustnosť dovolania vyvodil sťažovateľ\nz ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku s odôvodnením, že krajský súd\nmu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Podľa názoru\nsťažovateľa krajský súd tým, že bez nariadenia pojednávania a bez zopakovania\ndokazovania neprípustne zmenil skutkový stav zistený okresným súdom, neoboznámil ho\ns odlišným právnym názorom na vec a nedal mu možnosť sa k nemu vyjadriť a svoje\ntvrdenia preukázať, vydal prekvapivé rozhodnutie a odňal mu možnosť zúčastniť sa na\nodvolacom konaní. Sťažovateľ tiež vytýkal, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami, náležite svoje rozhodnutie neodôvodnil, a preto je potrebné\nrozsudok považovať za nepreskúmateľný. Právny názor krajského súdu o existencii\npodielového spoluvlastníctva spočíva na svojvoľnom a rozpornom výklade a ničím\nnepodložených domnienkach a dohadoch a zakladá nesprávne právne posúdenie veci.\nPodľa názoru najvyššieho súdu v zmysle § 420 Civilného sporového poriadku je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo\nrozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád,\nktoré sú vymenované v ustanovení § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku.\nZákladným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je\n\n5\n\ndovolanie prípustné podľa § 420, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo\no rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\nsvojho dovolania z ustanovenia § 420, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie\nv ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii\nprocesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) pristupuje dovolací súd len vtedy,\nak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani\nrozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420\nirelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.\nSťažovateľ dovolaním napadol uznesenie, ktorým krajský súd zrušil rozsudok\nokresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd zastáva názor, podľa\nktorého (kasačné, procesné) uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej. Rozhodnutím odvolacieho\nsúdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď\npotvrdzuje alebo mení. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu uznesenie, ktorým\nodvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie\nje ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. V dôsledku\nkasácie prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec\nprávoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje.\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho\nsúdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie, nie je dovolanie podľa § 420 Civilného sporového poriadku prípustné. Preto bolo\npotrebné podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku dovolanie odmietnuť bez toho,\naby sa najvyšší súd zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.\nIII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6\n\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n7. Sťažnosť v časti smerujúcej proti porušeniu označených práv podľa ústavy, listiny\na dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 233/2016\na jeho uzneseniu z 24. mája 2017 treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n8. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\n\n7\n\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n9. Sťažovateľ vo vzťahu k dovolaciemu uzneseniu najvyššieho súdu vytýka, že\nstanovisko najvyššieho súdu je formalistické a podstatou námietok sa nezaoberá. Krajský\nsúd v zrušujúcom uznesení vyslovil podľa sťažovateľa konečný právny názor na posúdenie\nveci a tento ako taký nemohol zostať bez možnosti preskúmania v dovolacom konaní.\nÚstavný súd konštatuje, že závery najvyššieho súdu sú jasné, jednoznačné\na presvedčivé. Za súčasného zákonného stavu (existujúceho s účinnosťou od 1. júla 2016) je\ndovolanie z dôvodov zmätočnosti (§ 420 Civilného sporového poriadku) prípustné len proti\nrozhodnutiam vo veci samej alebo rozhodnutiam, ktorými sa konanie končí. Tento nový\nprávny stav je podstatne odlišný od právneho stavu existujúceho do 30. júna 2016. Podľa\nustanovenia § 237 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku totiž dovolanie z dôvodov\nzmätočnosti bolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, teda aj proti\nuzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutie (ako je to aj v predmetnom\nprípade a ako k tomu došlo v súvislosti so skorším zrušujúcim uznesením krajského súdu).\nZa správny považuje ústavný súd aj záver najvyššieho súdu, podľa ktorého zrušujúce\nuznesenie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej a ani sa ním nekončí konanie.\nPokiaľ sťažovateľ naznačuje, že vzhľadom na právny názor vyslovený krajským súdom\nv zrušujúcom uznesení možno odvolacie uznesenie považovať vlastne za konečné\nrozhodnutie o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žaloby, nemožno s týmto názorom súhlasiť,\nkeďže je v priamom protiklade s výslovným znením ustanovenia § 420 Civilného sporového\nporiadku.\n\n8\n\nMožno konštatovať, že sťažovateľ podal dovolanie, ktoré bolo už na prvý pohľad\ncelkom zrejme neprípustné, pretože smerovalo proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nproti ktorému podľa jasnej a jednoznačnej zákonnej dikcie nebolo dovolanie prípustné.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti uznesenie najvyššieho súdu sa nejaví ako\narbitrárne, ale ani ako zjavne neodôvodnené. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ má na vec\niný názor, porušenie jeho označených práv nezakladá.\nÚstavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že po právoplatnom skončení veci\n(v prípade, že konečný výsledok nebude pre sťažovateľa uspokojivý) bude možné podať\ndovolanie s poukazom na niektorú z vád uvedených v ustanovení § 420 Civilného\nsporového poriadku. V zásade preto sťažovateľ bude mať možnosť namietané okolnosti\nv prípade potreby v dovolacom konaní uplatňovať.\nNapokon treba poznamenať, že sťažovateľ mal reálnu možnosť podať dovolanie\nv čase od 23. júna 2016 (keď bolo uznesenie krajského súdu doručené jeho právnej\nzástupkyni) do 30. júna 2016 ešte na základe skoršej právnej úpravy, teda na základe\nustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.\nAko to už bolo spomenuté, do 30. júna 2016 bolo dovolanie proti zrušujúcemu\nuzneseniu odvolacieho súdu z dôvodov zmätočnosti v zásade prípustné. Sťažovateľ však\ntúto možnosť nevyužil.\n10. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie\noznačených práv podľa ústavy, listinu a dohovoru smeruje proti postupu krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 318/2015 a jeho uzneseniu z 27. apríla 2016. Túto časť\nsťažnosti považuje ústavný súd za oneskorene podanú.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\n\n9\n\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nV prípade podania opravného prostriedku (odvolanie či dovolanie) a súbežne podanej\nústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto\nopravnom prostriedku. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude zachovaná aj vo\nvzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (I. ÚS 169/09, I. ÚS 75/2017).\nV zásade platí, že pokiaľ sťažovateľ po podaní dovolania sa obráti na ústavný súd,\nzákonná dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde je zachovaná, ak je\nsťažnosť podaná do dvoch mesiacov od doručenia dovolacieho rozhodnutia, a to nielen\nvo vzťahu k dovolaciemu rozhodnutiu, ale aj vo vzťahu k odvolaciemu rozhodnutiu.\nV danom prípade bolo dovolacie uznesenie najvyššieho súdu doručené právnej\nzástupkyni sťažovateľa 19. júna 2017, a preto sťažnosť ústavnému súdu odovzdaná na\npoštovú prepravu 3. augusta 2017 sa na prvý pohľad javí ako včas podaná tak vo vzťahu\nk uzneseniu najvyššieho súdu, ako aj vo vzťahu k rozsudku krajského súdu (i keď tento bol\nprávnej zástupkyni sťažovateľa doručený už 23. júna 2016).\nV predmetnej veci (ako to bolo už konštatované) sťažovateľ uplatnil opravný\nprostriedok (dovolanie), ktorý bol na základe jednoznačného znenia príslušného zákonného\nustanovenia evidentne a už na prvý pohľad neprípustný. Za takéhoto stavu pri počítaní\nzákonnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemožno prihliadnuť na dátum\ndoručenia dovolacieho uznesenia najvyššieho súdu. Podané dovolanie totiž nebolo v danom\nprípade účinným opravným prostriedkom v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n11. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. januára 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "spoluvlastníctvo", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c7439056-0519-4f32-8aa3-20f21c3d0ca1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.75.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.75.2017.1"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "749df2b6-cfb0-4b43-b329-5e632da95635:2010569c-3cda-4bb6-8a3e-14597b4069b2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7111205872.1", "spisova_znacka": "9Co/318/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/318/2015 z 19. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7111205872.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d4ac9932-bdd9-4f41-981b-c2c0eadd3353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.719.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 719/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 719/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.719.2024.1"}, {"guid": "ussr:50726c84-3f70-4a7d-b5d1-e584ed68e7c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.636.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 636/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 636/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.636.2023.1"}, {"guid": "ussr:0d747377-cda5-4b3c-8d2b-6bad00283702", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 528/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 528/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1"}]}