{"guid": "ussr:97143dea-9520-4069-9ec5-8effd614aa0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.631.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 631/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 631/2017 z 24. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 631/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.631.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/97143dea-9520-4069-9ec5-8effd614aa0f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.631.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.631.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.631.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 631/2017-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Futej &\n\nPartners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 24/2016\nz 15. februára 2017, sp. zn. 2 Cdo 98/2016 z 25. mája 2017, sp. zn. 4 Cdo 141/2016,\n4 Cdo 181/2016 z 25. júla 2017, sp. zn. 7 Cdo 171/2016 z 23. augusta 2017, sp. zn.\n5 Cdo 48/2017 z 9. augusta 2017, sp. zn. 4 Cdo 128/2017 zo 16. augusta 2017 a sp. zn.\n4 Cdo 128/2017 zo 16. augusta 2017, ako aj rozsudkami Krajského súdu v Bratislave č. k.\n5 Co 181/2014-168 z 9. decembra 2014, sp. zn. 10 Co 290/2015, 10 Co 293/2015\nz 24. septembra 2015, sp. zn. 4 Co 589/2014 z 25. marca 2015, sp. zn. 6 Co 502/2015,\n6 Co 503/2015 zo 7. decembra 2015, sp. zn. 4 Co 432/2015, 4 Co 433/2015 z 28. septembra\n2016, sp. zn. 14 Co 393/2015, 14 Co 394/2015 z 11. októbra 2016 a sp. zn. 14 Co 393/2015,\n14 Co 394/2015 z 11. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\n\nSťažnosti\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\nodmieta\n\n,\nako zjavne\n\nneopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. mája 2017,\n6. septembra 2017, 8. septembra 2017, 25 septembra 2017, 2. októbra 2017, 5. októbra 2017\na 13. októbra 2017 doručené sťažnosti\n,\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n5 Cdo 24/2016 z 15. februára 2017, sp. zn. 2 Cdo 98/2016 z 25. mája 2017, sp. zn.\n4 Cdo 141/2016, 4 Cdo 181/2016 z 25. júla 2017, sp. zn. 7 Cdo 171/2016 z 23. augusta\n2017, sp. zn. 5 Cdo 48/2017 z 9. augusta 2017, sp. zn. 4 Cdo 128/2017 zo 16. augusta 2017\na sp. zn. 4 Cdo 128/2017 zo 16. augusta 2017, ako aj rozsudkami Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 181/2014-168 z 9. decembra 2014, sp. zn.\n10 Co 290/2015, 10 Co 293/2015 z 24. septembra 2015, sp. zn. 4 Co 589/2014 z 25. marca\n2015, sp. zn. 6 Co 502/2015, 6 Co 503/2015 zo 7. decembra 2015, sp. zn. 4 Co 432/2015,\n4 Co 433/2015 z 28. septembra 2016, sp. zn. 14 Co 393/2015, 14 Co 394/2015 z 11. októbra\n2016 a sp. zn. 14 Co 393/2015, 14 Co 394/2015 z 11. októbra 2016.\n1.1 Ústavný súd uzneseniami sp. zn. II. ÚS 631/2017 z 18. októbra 2017 a sp. zn.\nII. ÚS 643/2017 z 18. októbra 2017 spojil sťažnosti jednotlivých sťažovateľov na spoločné\nkonanie z dôvodu právnej a skutkovej súvislosti a taktiež prihliadajúc na žiadosť samotných\nsťažovateľov, ktorí sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhali listom z 10. októbra\n2017 ich spojenia.\n\n2\n\n2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkami zamietol návrhy (vedené\nv samostatných konaniach) sťažovateľov, ktorými sa ako navrhovatelia domáhali proti\nSlovenskej republike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“), ako\nodporkyni zaplatenia rôznych finančných súm predstavujúcich náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad\nčinnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len\n„družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s. (ďalej len\n„obchodník s cennými papiermi“). Sťažovatelia svoje návrhy odvodzovali zo skutočnosti,\nže v máji 2010 sa dozvedeli, že obchodník s cennými papiermi s družstvom k 30. aprílu\n2010 skončil činnosť, že tento družstvu neodovzdal žiadne portfólio ani zverené peňažné\nprostriedky a že z tohto dôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu sťažovateľmi\nzverených prostriedkov družstvu vrátane ich zhodnotenia. Sťažovatelia uvádzali, že peňažné\nprostriedky do družstva vkladali výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahli na to, že družstvo\na aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS,\na teda že bude zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené ich peňažné\nprostriedky, ale budú aj v garantovanej výške zhodnotené.\n2.1 Proti prvostupňovým rozsudkom podali sťažovatelia odvolanie. Krajský súd\nnapadnutými rozsudkami (v samostatných konaniach o každom sťažovateľovi zvlášť)\npotvrdil prvostupňové rozsudky. Krajský súd v odôvodnení napadnutých rozsudkov\nuviedol, že povinnosť aktualizovať prospekt investície bola družstvu uložená až od\n1. januára 2009 po novelizácii zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných\nslužbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“), a preto sa na NBS nemohla\nvzťahovať povinnosť dohliadať na jeho aktuálnosť pred týmto dátumom.\nPodľa krajského súdu družstvo malo povinnosť dodržiavať prospekt až po 1. júni\n2010 po novelizácii zákona o cenných papieroch, a preto nemohla NBS skúmať ani túto\npovinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď samotné družstvo nemalo povinnosť\nprospekt dodržiavať.\n\n3\n\nKrajský súd následne prezentoval teoretické východiská posudzovania nesprávneho\núradného postupu a odkázal na relevantnú judikatúru v tejto oblasti. Následne krajský súd\npokračoval a uviedol, že sťažovatelia sa nemohli v konaní domáhať náhrady škody z titulu\nnesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe NBS, ktoré\nsa dotýkajú hmotnoprávneho posúdenia veci. Nie je možné za nesprávny úradný postup\npovažovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci či aplikácia zákona na daný\nskutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho\npráv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.\nNBS svojím postupom podľa krajského súdu neporušila svoje povinnosti, keďže pri\nvýkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom,\nnedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom\nnezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd. Postup NBS bol v súlade\ns ústavou, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach,\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n2.2 Proti napadnutým rozsudkom krajského súdu podali sťažovatelia dovolania,\npričom namietali prítomnosť dovolacieho dôvodu najmä podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 241 ods. 2 písm. a), b) a c)\nOSP. O dovolaniach rozhodol najvyšší súd napadnutými uzneseniami (v samostatných\nkonaniach o každom sťažovateľovi zvlášť) tak, že dovolania odmietol. Najvyšší súd\nv napadnutých uzneseniach uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť\ndovolania nezakladá (odkázal tiež na R 54/2012 a na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,\nnapríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a sp. zn. 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž\no vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 OSP ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý\nby bol uvedený v § 239 OSP ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Dovolací súd\nkonštatoval, že v daných prípadoch žalobcov sa nepotvrdila existencia procesnej vady\nkonania tvrdenej dovolateľmi, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 OSP\na prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 OSP, preto najvyšší súd\ndovolanie žalobcov ako procesne neprípustné odmietol [§ 447 písm. c) CSP] bez toho, aby\nskúmal vecnú správnosť napádaných rozhodnutí odvolacieho súdu.\n\n4\n\n3. Podľa sťažovateľov napadnuté rozsudky krajského súdu sú postavené na právnych\na skutkových záveroch, ktoré sú podľa ich názoru zjavne nepodložené a arbitrárne, a preto z\nstavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a je potrebné ich ústavným súdom\npreskúmať. Nápravou napadnutých rozsudkov krajského súdu sa najvyšší súd podľa mienky\nsťažovateľov odmietol zaoberať, keď vyhodnotil dovolania proti napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu ako neprijateľné. Zo strany najvyššieho súdu a krajského súdu tak podľa\nnázoru sťažovateľov nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický\nvýklad práva. Konkrétne podľa sťažovateľov ide o nasledujúce závery:\n(i) limitácia dohľadu zo strany NBS a jej postup v medziach zákona a ústavy,\n(ii) zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka\ns cennými papiermi voči družstvu či sekundárnu zodpovednosť družstva voči sťažovateľom,\n(iii) subsidiarita uplatneného nároku voči NBS vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej\nv konkurze družstva.\n3.1 Podľa vyjadrenia sťažovateľov NBS mala vedomosť o verejne známych\nskutočnostiach, že činnosťou obchodníka s cennými papiermi a družstva vzniká\nbezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek tomu však nekonala tak,\naby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku tejto škody. Podľa\nnázoru sťažovateľov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že v rozhodnom čase NBS\nvykonávala dohľad iba v limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2\nzákona o cenných papieroch je a bolo podľa sťažovateľov zisťovanie a vyhodnocovanie\ninformácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich\nčinnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch (ktorý platí v tomto znení\nuž od 1. mája 2007) družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj\nobchodník s cennými papiermi patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch mala podľa sťažovateľov NBS\nzisťovať (čo v prípade družstva ani obchodníka s cennými papiermi podľa sťažovateľov\nneurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na\nčinnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi.\n\n5\n\n3.2 Pokračujúc vo svojej sťažnosti sťažovatelia tvrdia, že všeobecné súdy taktiež pri\nsvojom rozhodovaní nezohľadnili správu správcu konkurznej podstaty úpadcu ‒ družstva\no stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých podľa\nsťažovateľky jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne\nvylučuje možnosť sťažovateľov ako veriteľov uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010.\nExistujúce konkurzné konanie podľa sťažovateľov samo osebe nevylučuje možnosť podať\nveriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti\nštátu a nerobí žalobu predčasnou.\n3.3 Namieste je podľa sťažovateľov úvaha, že najvyšší súd napadnutým uznesením\nvybočil z ústavných medzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím\nrozhodnutím najvyšší súd podľa mienky sťažovateľov de facto odmietol jeho právo na\nsúdnu ochranu. Sťažovatelia vidia zreteľný zásah do práva na spravodlivý proces aj v tom,\nže najvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver, a preto považujú napadnuté uznesenia\nnajvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené.\n4. Sťažovatelia navrhli vydať nález, v ktorom by ústavný súd vyslovil porušenie nimi\noznačených ústavných práv napadnutými rozsudkami krajského súdu a napadnutými\nuzneseniami najvyššieho súdu, tieto zrušil a priznal im úhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n6\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porovnaj napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK napadnutým uzneseniam najvyššieho súdu\n7. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\nsúdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravoval\nv čase podania dovolania § 236 a nasl. OSP.\n7.1 V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z v tom čase platného a účinného § 237 ods. 1 OSP výslovne vyplývalo,\nže dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené pod písm. a) až písm. g) tohto\nzákonného ustanovenia.\n\n7\n\n7.2 Ústavný súd konštatuje, že rešpektuje koncepciu opravných prostriedkov, tak ako\nsi ju nastaví najvyšší súd, ak je to v medziach ústavy (porovnaj II. ÚS 398/08). Rovnako\nústavný súd rešpektuje výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nupravujúcich dovolacie dôvody tak, ako si ich nastaví najvyšší súd. To sa týka aj\ndovolacieho dôvodu upraveného (v čase rozhodovania najvyššieho súdu o dovolaniach\nsťažovateľov platného a účinného) v § 237 ods. 1 písm. f) OSP (odňatie možnosti konať\npred\n\nsúdom).\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nk tomuto\n\ndovolaciemu\n\ndôvodu\n\nprijal\n\nstanovisko\n\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016), podľa\nktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku.“\n7.3 Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenia najvyššieho súdu a\nnezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala, že postup najvyššieho súdu by nemal\noporu v zákone alebo v judikatúre najvyššieho súdu.\n7.4 Ústavnému súdu nepatrí nahrádzať právne názory najvyššieho súdu, a pokiaľ\nzávery najvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav nie sú\nzjavne svojvoľné alebo nelogické či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd\nnemá dôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na\nzáklade prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať.\n7.5 Ústavný súd uzatvára, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolaní [resp. neexistencii dovolacích dôvodov podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, na údajnú\nprítomnosť ktorých sťažovatelia poukazovali] je vzhľadom na skutkový stav vo veci\nsťažovateľov v napadnutých uzneseniach zdôvodnený ústavne udržateľným spôsobom.\n7.6 Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosti v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\n\n8\n\nK napadnutým rozsudkom krajského súdu\n8. Predmetom sťažností v tejto časti je predovšetkým námietka sťažovateľov, že\nnapadnuté rozsudky krajského súdu sú postavené na právnych a skutkových záveroch, ktoré\nsú podľa názoru sťažovateľov zjavne nepodložené a arbitrárne, a preto z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné.\n9. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu ochranu),\nako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces). Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na\nspravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porovnaj v tomto zmysle\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n9.1 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie z 3. 5. 2001,\n\n9\n\nbod 2). Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n10. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či\nodôvodnenie napadnutých rozsudkov krajského súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť\nv interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem vzťahujúcich sa na vec sťažovateľov\na s tým spojené možné porušenie označených ústavných práv sťažovateľov, alebo, naopak,\nči vzhľadom na odôvodnenie napadnutých rozsudkov a právne závery krajského súdu v nich\nuvedené sú sťažnosti zjavne neopodstatnené a ani po ich prijatí na ďalšie konanie by nebolo\nmožné konštatovať porušenie označených ústavných práv sťažovateľov napadnutými\nrozsudkami krajského súdu.\n10.1 Posudzujúc procesný postup krajského súdu v konaní o odvolaniach\nsťažovateľov ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci odvolania sťažovateľov konal\nzákonom predpísaným procesným postupom. Postup krajského súdu plne korešpondoval\nso zákonnými požiadavkami kladenými na postup odvolacieho súdu a požiadavkami\nkladenými ústavou a dohovorom na procesný postup všeobecného súdu.\n10.2 Z formálneho hľadiska nemožno napadnutým rozsudkom krajského súdu pre\núčely posudzovania dodržania dikcie čl. 46 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru nič vytknúť.\nNapadnuté rozsudky krajského súdu spĺňajú požiadavky vyplývajúce z príslušnej zákonnej\nreglementácie formálnej kvality rozhodnutia odvolacieho súdu tejto procesnej formy.\n10.3 Čo sa týka skutkových a právnych záverov, a teda aj interpretácie a aplikácie\nustanovení zákona o cenných papieroch a zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“) odvolacím súdom a aj\nodôvodnenia napadnutých rozsudkov krajského súdu, ústavný súd uzatvára, že pri\npredbežnom prerokovaní sťažností nezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutých\nrozsudkov krajského súdu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti\nalebo ústavnej neakceptovateľnosti. Krajský súd nijako nevybočil z medzí určených čl. 46\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil skutkové\n\n10\n\nzistenia a svoj právny názor, aplikoval a interpretoval príslušné právne normy v súlade s ich\nznením, obsahom i duchom.\n10.4 Odôvodnenie napadnutých rozsudkov je dostatočné a vyčerpávajúce, krajský\nsúd sa neobmedzil na citovanie alebo parafrázovanie záverov okresného súdu, ale sám\nučinil závery vo veciach sťažovateľov. Sťažovateľom sa dostalo odpovedí na ťažiskové\notázky rámcujúce vec sťažovateľov, a to čo sa týka povinností NBS pri výkone dohľadu na\nfinančnom trhu a splnenia podmienok upravených zákonom o zodpovednosti za škodu pre\nvznik nároku na náhradu škody. Tieto právne závery krajského súdu nie je potrebné\nzo strany ústavného súdu v žiadnom smere dopĺňať alebo revidovať, ústavný súd na ne\ns ohľadom na námietky sťažovateľov týkajúce sa dohľadu NBS na finančnom trhu plne\nodkazuje, keďže podľa ústavného súdu sú ústavne udržateľné a bohaté na relevantné\na právne čisté argumenty týkajúce sa aplikovateľnosti a interpretácie zákona o cenných\npapieroch a zákona o zodpovednosti za škodu.\n10.5 Závery krajského súdu a ich odôvodnenie, ako aj postup krajského súdu\nv odvolacích konaniach je teda nutné považovať za výraz autonómneho súdneho\nrozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto\ndôvodov ústavný súd odmietol sťažnosti aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\nK doplneniu sťažností sťažovateľmi\n11. V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 10. októbra 2017\nsťažovatelia poukazujú na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, kde všeobecné súdy\npriznali žalobcovi (ktorý je poisťovňou) nárok na náhradu škody spôsobenej NBS (ďalej len\nako „prípad RAPID LIFE“). V prípade RAPID LIFE všeobecné súdy vyvodili\nzodpovednosť a pochybenie NBS, ktoré malo spočívať v tom, že NBS pri vzniku poisťovne\nschválila tzv. poistné podmienky. Tieto poistné podmienky však obsahovali chybu v rámci\nmatematického výpočtu výšky poistného, ktoré v dôsledku nedôslednej kontroly NBS (resp.\njej predchodkyne) boli v praxi aplikované viac ako 13 rokov a klienti poisťovne tak platili\n\n11\n\nnižšie poistné ako bolo potrebné pre akumuláciu finančných prostriedkov na tvorbu\npotrebných rezerv.\n11.1 Ústavný súd uvádza, že komunikované rozhodnutia všeobecných súdov sa týkali\niných žalobcov a išlo o iný skutkový a právny stav ako vo veciach sťažovateľov. V prípade\nRAPID LIFE nešlo o dohľad NBS nad družstvom (ale poisťovňou) a vec sa\ntýkala schválenia tzv. poistných podmienok a platenia poistného klientmi. V prípade\nsťažovateľov však išlo o zhodnocovanie prostriedkov členov družstva a vykonávanie\ndohľadu NBS nad činnosťou družstva.\n11.2 Ústavný súd nie je viazaný judikatúrou všeobecných súdov k otázkam aplikácie\njednoduchého práva. Ústavný súd zatiaľ v akomkoľvek koní pred ústavným súdom\nneposudzoval obsah rozhodnutí všeobecných súdov v prípade RAPID LIFE, preto nemôže\nzaujať stanovisko k ich ústavnosti na pôdoryse tu prerokovávaných sťažností, ktoré sa\ntýkajú iných sťažovateľov a iného skutkového a právneho stavu. Avšak v prípade\nsťažovateľov a opísaného skutkového stavu (dohľad NBS nad činnosťou družstva) už mal\nmožnosť opakovane zaujať stanovisko k judikatúre všeobecných súdov v otázkach dohľadu\nNBS nad družstvom a na svojich právnych názoroch zotrváva. Pokiaľ sa sťažovatelia\ndomnievajú, že judikatúra všeobecných súdov sa pri obdobných právnych otázkach\nrozchádza, je potrebné uviesť, že ústavnému súdu neprináleží zjednocovať judikatúru\nvšeobecných súdov.\n11.3 Ústavný súd uzatvára, že doplnenia sťažností nič nemenia na právnom posúdení\nsťažností a napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov ústavným súdom, tak ako to je\nuvedené v tomto uznesení.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. októbra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Civilného sporového poriadku", "konanie-hospodárnosť, procesná ekonómia", "cenné papiere", "družstvo-členstvo v družstve", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b27df8e-da19-45ac-865f-62291dc5a6be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.643.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 643/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 643/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.643.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "4b347ba1-c92a-413e-979c-17dee8062998:a1973a26-ae5b-466d-b3ed-92225f067d78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244441.1", "spisova_znacka": "5Cdo/24/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/24/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244441.1"}, {"guid": "4c211086-a1b9-4f84-bedc-0c67b799198a:4807fe01-6ff6-4bdb-9e50-34071ea15ffa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111244899.1", "spisova_znacka": "14Co/393/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/393/2015 z 10. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111244899.1"}, {"guid": "d2da54f6-3cb8-469a-b8c7-4c6e38f1d139:4bffe7e7-3e73-499c-a5dc-b85ca7d3e27b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1112208855.1", "spisova_znacka": "4Co/432/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/432/2015 z 27. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1112208855.1"}, {"guid": "f8c27c5d-9e9b-4af7-8889-a8e701f9dc4a:e0831895-0a52-4c4f-aa05-23c91a512238", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2314226349.1", "spisova_znacka": "10Co/290/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/290/2015 z 15. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2314226349.1"}, {"guid": "6a656a9a-1e79-4a7b-a6d8-ee8858c6380a:ab72d0c2-9e91-4afb-990d-f01533e2c63d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112226291.3", "spisova_znacka": "4Co/433/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/433/2015 z 19. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-08-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112226291.3"}, {"guid": "201ed251-def5-4085-bb5f-8147dc1756a7:ec1aefbd-f989-48f9-9f6b-205fb203b212", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2214202115.2", "spisova_znacka": "10Co/293/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/293/2015 z 28. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-07-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2214202115.2"}, {"guid": "33e448fa-60ec-46c9-a3b7-bb54877a5ad1:8b0bae2a-e578-4690-9b54-d651f3ddb8fb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6214203260.1", "spisova_znacka": "14Co/394/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/394/2015 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6214203260.1"}, {"guid": "d2e03cef-6ea7-4ed9-9205-982a69330d2f:182268bb-ea19-46b9-89c4-2fff0b05c1d7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112203266.1", "spisova_znacka": "4Co/589/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/589/2014 z 24. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112203266.1"}, {"guid": "24d853c6-3175-4791-9f7b-5d84779e66e8:30349e00-837e-45b6-94c0-1a1d9b907b45", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1111244441.1", "spisova_znacka": "5Co/181/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/181/2014 z 8. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-12-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1111244441.1"}], "citovane_v": []}