{"guid": "ussr:87a6816c-d285-4baf-ba11-a19d584b9859", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.648.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 648/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 648/2017 z 20. 3. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 648/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.648.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-03-20", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/87a6816c-d285-4baf-ba11-a19d584b9859", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.648.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.648.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.648.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 648/2017-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Lajosa Mészárosa a sudcu\nLadislava\n\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\n,\nJánom\n\nKlimekom,\n\nSládkovičova 5953/8, Prešov, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní\nvedenom pod sp. zn. 13 C 102/2013, za účasti Okresného súdu Prešov a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nPrešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 102/2013 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 C 102/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Okresný súd Prešov j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov) na\n\núčet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Klimeka, Sládkovičova 5953/8, Prešov, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jánom Klimekom, Sládkovičova 5953/8, Prešov, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 13 C 102/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení žalobcu\nstranou napadnutého konania vedeného okresným súdom o určenie neplatnosti uznesenia\nčlenskej schôdze Pozemkového spoločenstva\n\nz 12. decembra 2012, ktorého sa\n\ndomáhal z dôvodu namietaného nedostatku uznášaniaschopnosti tejto členskej schôdze.\nŽaloba bola podaná 17. apríla 2013.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„... Prvé pojednávanie v tejto veci bolo stanovené na deň 7. 10. 2013. Pojednávanie\nbolo odročené za účelom rozhodnutia o návrhu žalovaných na prerušenie konania...\nUznesením zo dňa 31. 10. 2013, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi dňa\n18. 11. 2013, súd návrh na prerušenie konania zamietol...\nVydané uznesenie bolo napadnuté odvolaním zo strany žalovaných v 2. a 3. rade.\nUznesením zo dňa 23. 1. 2014 Krajský súd v Prešove sp. zn. 8 Co/4/2014 potvrdil\nuznesenie...\n\n2\n\nNapriek písomným urgenciám nedošlo k nariadeniu pojednávania, ani k inému\nmeritórnemu alebo procesnému úkonu. Z tohto dôvodu bola podaná na súd dňa 5. 10. 2016\nsťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi Okresného súdu Prešov...\nNa túto sťažnosť bola doručená dňa 21. 11. 2016 odpoveď predsedu súdu zo dňa\n11. 11. 2016, v ktorej konštatuje, že vo veci bolo rozhodnuté o prerušení konania...\nSúčasne v ten istý deň bolo doručené uznesenie zo dňa 7. 11. 2016, ktorým súd\nprerušil konanie do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde\nPrešov pod sp. zn. 29 C/191/2010...\nTakéto uznesenie súd vydal napriek tomu, že aj v uznesení odvolacieho súdu zo dňa\n23. 1. 2014 sa konštatuje, že prerušením konania by došlo k zbytočným prieťahom...\nPreto som toto rozhodnutie napadol odvolaním doručeným súdu dňa 1. 12. 2016, na\nktoré sa žalovaní v 2. a 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne\nvyjadrili.\n... Kvôli úplnosti uvádzam, že vo veci 29 C/191/2010 (určenie neplatnosti založenia\nPozemkového spoločenstva\n\n, pozn.) už súd rozsudkom zo dňa 5. 10. 2016 žalobu\n\nzamietol a priznal voči žalobcom aj 100 % náhradu trov konania...\nTento rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť pre podanie odvolania zo strany\nniektorých žalobcov a spis sa nachádza ešte na súde prvého stupňa aj toho času...\nTaktiež vo veci 21 Cb/322/2012, kde sú tí istí účastníci a obdobný skutkový stav\na rovnaký právny stav, už súd právoplatne rozhodol a žalovaní v 2. a 3. rade aj zaplatili\ntrovy konania...\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že nie sú priame prekážky, aby súd vo veci konal\na rozhodol.\nTakto od 23. 1. 2014 dochádza k prieťahom v konaní, čo je v rozpore s čl. 17\nCivilného sporového poriadku účinného od 1. 7. 2016 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nJa, žalobca, som nezadal svojim postupom príčinu na prieťahy v konaní. Naopak,\nurgoval som súd, aby konal vo veci.\nPostupom súdu vzniká dlhodobo stav právnej neistoty, komplikuje to činnosť\nPozemkového spoločenstva, nehľadiac na to, že na skončenie tohto konania sa čaká na\nobvodnom Lesnom úrade Prešov, kde bolo konanie prerušené v súvislosti s podaním\n\n3\n\nnávrhov na zápis podľa uznesenia napadnutej členskej schôdze. Je teda blokované konanie\na rozhodnutie iného orgánu verejnej moci.\n... Domáham sa aj primeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky. Za primeranú považujem sumu 3500,- €, keďže prieťahy súdu\ntrvajú už tri a pol roka.\n... V tejto veci už bola podaná raz ústavná sťažnosť podaním zo dňa 6. 6. 2017.\nKonanie na Ústavnom súde SR sa viedlo pod sp. zn. - I. ÚS 345/2017.\nUznesením zo dňa 14. 6. 2017 bola sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie procesných\npodmienok - neurčitosť plnomocenstva pre advokáta - s konštatovaním, že uvedené\nrozhodnutie nevytvára prekážku veci rozhodnutej a je možné podať novú sťažnosť /bod 11.\ndôvodov uznesenia.\nSkutkový stav sa oproti pôvodne podanej sťažnosti nezmenil iba s tým, že\nmedzičasom bolo dňa 13. 6. 2017 doručené právnemu zástupcovi Uznesenie Krajského súdu\nPrešov zo dňa 27. 4. 2017 sp. zn. 24 Co/2/2017, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie\nzo dňa 7. 11. 2016 zrušené. Aj v ňom boli akceptované námietky mňa ako odvolateľa, že\ntakýmto postupom súdu prvej inštancie dochádza k prieťahom v konaní...\nAni od 25. 5. 2017, kedy bolo súdu prvej inštancie doručené uznesenie odvolacieho\nsúdu nebolo vo veci nariadené pojednávanie.“\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom\nkonaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume\n3 500 € a uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť mu trovy konania pred ústavným súdom\nv sume 526,46 €.\nPožadovanú sumu finančného zadosťučinenia sťažovateľ neodôvodňuje, keďže\nv sťažnosti absentujú akékoľvek tvrdenia o skutočnostiach zakladajúcich vznik či rozsah\nnemajetkovej ujmy v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva.\n\n4\n\nPred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu\nk sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprO/1621/2017,\nSprU 3009/2017 z 3. októbra 2017, v ktorom sa uvádza:\n«Na pojednávaní dňa 07. 10. 2013 žalovaní v 2. a 3. rade navrhli konanie prerušiť\ndo skončenia súvisiaceho konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 29 C/191/2010,\nv ktorom sa skúma platnosť založenia Pozemkového spoločenstva\n\n(žalovaného\n\nv 1. rade). O tomto návrhu rozhodol predchádzajúci zákonný sudca uznesením\nč. k. 13 C/10/2013 (správne má byť „13 C/102/2013“, pozn.) tak, že návrh na prerušenie\nkonania zamietol. Vychádzal z toho, že rozhodnutie v uvedenom konaní môže síce mať\nvýznam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, avšak vykonaniu dokazovania nebráni. Toto\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. 02. 2014 (vyznačená 27. 02. 2014). Až odvtedy je\npreto možné uvažovať o ďalšom pokračovaní v konaní.\nDňa 02. 04. 2014 došlo k zmene zákonného sudcu po zmene v obsadení súdu\n(odchode predchádzajúceho sudcu na Krajský súd v Prešove), a následne dňa 17. 06. 2014\nk ďalšej zmene zákonného sudcu po ďalšej zmene v obsadení súdu, vymenovaní\nza sudcu Okresného súdu Prešov, kde uvedená vec bola prerozdelená a\npridelená mu na vybavenie spolu s ďalšími takmer 300 inými vecami.\nZ povinnosti na sústredený postup súdu ako súčasti práva na spravodlivé súdne\nkonanie a ust. § 114 OSP v minulosti i § 179 CSP v súčasnosti vyplýva, že pojednávanie\nmožno nariadiť až po primeranom naštudovaní veci a pripraviť tak, aby o veci bolo možné\nrozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní. Zákon, i s prihliadnutím na príkaz\nhospodárneho postupu, nepredpokladá rozdelenie pojednávania len na vykonanie\nčiastočného dokazovania s vopred známou potrebou jeho doplnenia.\nNa tunajšom súde, ako už bolo vyššie uvedené, je vedené súvisiace konanie pod\nsp. zn. 29 C/191/2010. V tejto veci bolo vytýčených viacero pojednávaní, rozsudok bol\nvyhlásený na pojednávaní 05. 10. 2016, ako to vo svojom podaní uvádza žalobca. O týchto\nskutočnostiach teda vedel ako žalobca (sťažovateľ), tak aj jeho právny zástupca\nJUDr. Klimek, nakoľko sa na ňom zúčastňuje ako strana v konaní. Vyriešenie neplatnosti\nzaloženia žalovaného v 1. rade v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C/191/2010 pritom\nnepochybne súvisí s otázkou jeho právnej subjektivity v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 C/102/2013, a hoci túto skutočnosť (ako aj s tým spojenú platnosť stanov žalovaného\n\n5\n\nv 1. rade, podľa ktorých musí byť posudzovaná uznášaniaschopnosť jeho členskej schôdze\nv tomto konaní) môže súd v tomto konaní 13 C/102/2013 posudzovať ako otázku predbežnú,\nvzhľadom na to, že prebieha toto iné skôr začaté konanie, kde sa to rieši prioritne a ako\notázka meritórna (rozhodnutie tak môže vytvoriť pevný základ ich právnych vzťahov), ako\ni v záujme predvídateľnosti rozhodnutia a zamedzenia rôzneho posudzovania tej istej\nskutočnosti, sudca\n\nna základe vlastného uváženia (nešlo o rozhodnutie\n\no návrhu na prerušenie konania žalovaných v 2. a 3. rade) z uvedených dôvodov, vzhľadom\nna dodatočne zistený (i žalobcom teraz v sťažnosti „s ohľadom na veľký počet účastníkov“\nuvádzaný „otázny“) chýbajúci predpoklad skorého právoplatného skončenia súvisiacej\nveci, uznesením č. k. 13 C/102/2013-114 zo dňa 07. 11. 2016 konanie prerušil do\nprávoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.\n29 C/191/2010.\nLen pre úplnosť poukazujem na to, že pochybnosti o procesnej subjektivite\nžalovaného v predchádzajúcom rozhodnutí (o návrhu na prerušenie konania žalovaných\nv 2. a 3. rade) - podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia - neboli zohľadnené. Na správnosti\ntohto postupu zákonný sudca trvá. Išlo pritom o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie\nkonania, a ktoré je vykonateľné doručením.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd\nv Prešove uznesením č. k. 24 Co/2/2017-129 zo dňa 27. 04. 2017 tak, že uznesenie\no prerušení konania zrušil. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove nadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť 12. 07. 2017. Rešpektujúc názor odvolacieho súdu zákonný\nsudca dňa 06. 09. 2017 vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 21. 11. 2017.\nVo vzťahu k poukazu žalobcu na to, že vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod\nsp. zn. 21 Cb/322/2012, kde boli tí istí účastníci a obdobný skutkový a rovnaký právny stav,\nsúd už právoplatne rozhodol, poukazujem na to, že išlo o skoršie konanie, a predovšetkým\nna to, že žalovaní v 2. a 3. rade, tak ako to vyplýva z ich vyjadrenia predloženom žalobcom\n(č. l. 32), v konaní vo veci 21 Cb/322/2012 so žalobným návrhom (týkajúcim sa inej členskej\nschôdze 14. 11. 2012) súhlasili. V tomto konaní však so žalobou nesúhlasia a bránia sa,\na skutkový a právny stav je teda úplne iný.»\n\n6\n\nZ citovaného prípisu predsedu okresného súdu možno vyvodiť relevantné informácie\no doterajšom priebehu napadnutého konania. Ústavný súd zistil, že tieto informácie\nzodpovedajú obsahu predmetného súdneho spisu okresného súdu, a preto z nich v ďalšom\npriebehu konania o sťažnosti sťažovateľa vychádzal.\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.\nII. ÚS 648/2017 z 18. októbra 2017 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie po predchádzajúcej výzve ústavného súdu\npredseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprO/1621/2017, SprU 3009/2017\nz 13. novembra 2017 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania a svoje predchádzajúce vyjadrenie k veci nepovažoval za potrebné doplniť.\nNásledne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá\nna konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu\nsp. zn. 1 SprO/1621/2017, SprU 3009/2017 z 3. októbra 2017 a 13. novembra 2017\nna vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľa podaním\nzo 7. decembra 2017 oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania a vo veci sa v podstatnom vyjadril, že:\n„Pre posúdenie predmetu tejto ústavnej sťažnosti, je pre začiatok lehoty, odkedy\nOkresný súd Prešov vo veci nekonal, rozhodujúci dátum doručenie uznesenia Krajského\nsúdu Prešov zo dňa 23. 1. 2014 sp. zn. 8 Co/4/2014 a tým je deň 29. 1. 2014. V uvedenom\nuznesení odvolací súd jednoznačne konštatoval, že prerušenie konania nie je dôvodné a súd\nmá vo veci konať tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom.\nPri akceptovaní zmeny zákonného sudcu od 17. 6. 2014... nebolo prekážok , aby si\ntento sudca preštudoval vec v primeranej lehote nariadil pojednávanie. Vec po skutkovej\nstránke nevyžadovala ďalšie dokazovanie, okrem prečítania listín, výsluchu a písomných\nvyjadrení účastníkov. Potrebné bolo iba vec po právnej stránke posúdiť.\nTak aj v konečnom dôsledku súd postupoval, keď potom, čo už bola podaná moja\nústavná sťažnosť /druhá/, bolo dňa 11. 9. 2017 nariadené pojednávanie na deň 21. 11.\n\n7\n\n2017, na ktorom bez ďalšieho dokazovania súd rozhodol tak, že žalobu zamietol. Ústne to\nzdôvodnil nedostatkom danosti naliehavého záujmu a pre neúplný okruh účastníkov.\nPísomné vyhotovenie rozsudku nebolo zatiaľ doručené.\nZa takéhoto právneho názoru konajúceho sudcu sa javí byť neobvyklým, keď sudca\nnapriek viacerým mojim urgenciám, stanovisku odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 23. 1.\n2014, vydá uznesenie o prerušení konania, čo malo za následok, že sa vo veci meritórne\nďalej nekonalo.\nAko účastník konania som trpezlivo urgoval konať vo veci a až rozhodnutie\no prerušení konania zo dňa 7. 11. 2016 ma podnietilo na podanie ústavnej sťažnosti na\nprieťahy v konaní. Po vydaní tohto uznesenia sa v merite veci konalo až o jeden rok.\nRozsudok súdu z 21. 11. 2017 budem napádať odvolaním po jeho písomnom\ndoručení, keďže s ním nesúhlasím a tam uvediem svoje podrobné dôvody.\nKeďže vo vyjadrení predsedu súdu z 3. 10. 2017 sa uvádzajú aj okolnosti týkajúce sa\nmeritórneho posudzovania mojej žaloby vo veci 13 C/10/2013, považujem za potrebné\nstručne na to reagovať.\n- K otázke súvislosti s vecou vedenej na Okresnom súde Prešove sp. zn.\n29 C/191/2010 už odvolací súd zaujal kategorické stanovisko. Toto by malo byť pre sudcu\nprvostupňového súdu záväzné...“\nVzhľadom na oznámenia predsedu okresného súdu a právneho zástupcu sťažovateľa\nústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj\nna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n\n9\n\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že rozhodovanie o neplatnosti uznesenia členskej schôdze pozemkového\nspoločenstva je bežnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov a ani konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci neodôvodňujú záver o právnej či skutkovej zložitosti napadnutého\nkonania.\n2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa\nuplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd\nzo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu napadnutého\nkonania významnejším spôsobom, naopak aktívne využíval svoje procesné oprávnenia\nna účel dosiahnutia čo najrýchlejšieho postupu v konaní (napr. urgencie nariadenia termínu\npojednávania a sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu).\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou\nvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie\nefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nV rámci napadnutého konania ústavný súd identifikoval obdobie neodôvodnenej\nnečinnosti okresného súdu, ku ktorému došlo v čase od vrátenia veci okresnému súdu\nz odvolacieho konania (29. januára 2014, pozn.) do vydania uznesenia o prerušení\nnapadnutého konania do právoplatného skončenia súvisiaceho konania o určenie neplatnosti\nzaloženia žalovaného v 1. rade – Pozemkového spoločenstva\n\n(7. novembra 2016,\n\npozn.). Následne však bolo uznesenie okresného súdu o prerušení konania zo 7. novembra\n2017 v odvolacom konaní zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n24 Co/2/2017 z 27. apríla 2017 a vec bola vrátená okresnému súdu 29. mája 2017 na ďalšie\n\n10\n\nkonanie. Z uvedeného dôvodu nemožno hodnotiť rozhodnutie okresného súdu o prerušení\nkonania ako postup efektívne smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa,\nkeďže okresný súd opakovane rozhodoval o prerušení konania (po prvýkrát návrh\nžalovaných na prerušenie konania zamietol a druhýkrát z vlastnej iniciatívy uznesením\nprerušil konanie, pričom toto uznesenie bolo odvolacím súdom zrušené), ktoré sa\nv konečnom dôsledku z pohľadu krajského súdu nejavilo ako dôvodné.\nPo vrátení spisu z krajského súdu bol ďalší termín pojednávania vo veci nariadený\nna 21. november 2017, na ktorom okresný súd rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol.\nUvedený rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť. Zo zistení ústavného súdu vyplýva,\nže počas doterajšieho priebehu napadnutého konania trvajúceho viac ako 4 a pol roka boli\nuskutočnené len dve pojednávania vo veci.\nPokiaľ okresný súd poukazuje na nedostatočné personálne obsadenie súdu\na množstvo nevybavených súdnych prípadov, k tomu ústavný súd v zhode so svojou\ndoterajšou ustálenou judikatúrou (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01,\nI. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) konštatuje, že nedostatočné materiálno-technické vybavenie\na poddimenzované personálne obsadenie súdu nemôže byť na ťarchu účastníkom konania\na nemôže zbaviť okresný súd zodpovednosti za vzniknuté prieťahy.\nVychádzajúc zo zisteného obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu\nv rozsahu viac ako 2 a pol roka a neefektívnej činnosti a prihliadajúc aj na doterajšiu\ncelkovú dĺžku napadnutého konania (od 17. apríla 2013 dosiaľ) ústavný súd dospel\nk záveru, že v napadnutom konaní došlo postupom okresného súdu k zbytočným prieťahom,\na teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako je uvedené\nv bode 1 výroku tohto nálezu.\n\n11\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nVzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania\nústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\nokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 102/2013 konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nSťažovateľ sa domáha priznania požadovaného finančného zadosťučinenia v sume\n3 500 €, ale tento svoj návrh ničím neodôvodnil ani nepopísal ujmu pociťovanú v dôsledku\ndoterajšieho postupu okresného súdu v napadnutom konaní. V zmysle § 50 ods. 3 zákona\no ústavnom súde ústavný súd považuje za obligatórnu (zákonom predpísanú) náležitosť\n(podmienku) úspešného uplatnenia (fakultatívneho) práva na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia aj uvedenie, „... z akých dôvodov sa ho domáha“. V sťažnosti\nsťažovateľa však riadne odôvodnenie uplatňovaného práva na priznanie primeraného\n\n12\n\nfinančného zadosťučinenia absentuje, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ je v konaní\npred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína, že takýto nedostatok zákonom predpísanej\nnáležitosti, ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej\npovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred\nústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd\nposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania\n(IV. ÚS 409/04).\nNa základe uvedeného ústavný súd v tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku\ntohto nálezu).\nV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si sťažnosťou uplatnil nárok na úhradu trov konania pred ústavným\nsúdom v rozsahu štyroch úkonov právnej služby v sume 526,46 €.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním. Úhradu\npriznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti,\npodanie písomného vyjadrenia vo veci z 3. augusta 2017) vykonané v súlade s § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n\n13\n\nTarifná odmena za každý úkon vykonaný v roku 2017 predstavuje sumu 147,33 €, čo\nspolu činí 441,99 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za tri úkony po 8,84 €, čo spolu\npredstavuje sumu 468,51 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. marca 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "zadosťučinenie-dôvody domáhania sa", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/102/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5620400f-97a6-4da4-9034-341e553e1f6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.345.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 345/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 345/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.345.2017.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:281f6390-35ba-41c6-b913-15414f8825d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 108/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:281f6390-35ba-41c6-b913-15414f8825d6"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:810b3cdf-3770-4ea4-bb2c-3182844f079d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:810b3cdf-3770-4ea4-bb2c-3182844f079d"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "a885d6b9-5e6f-4a0f-ab0d-56b9326f87bf:6fb36999-69c7-43bb-9afd-426b4996f46c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312217559.2", "spisova_znacka": "8Co/4/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/4/2014 z 24. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-08-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312217559.2"}], "citovane_v": []}