{"guid": "ussr:e2902d2a-05da-48c0-a8c3-1ffc09e417e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.665.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 665/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 665/2017 z 24. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 665/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.665.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e2902d2a-05da-48c0-a8c3-1ffc09e417e8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.665.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.665.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.665.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 665/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,\n\nadvokátska kancelária, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 16/2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. septembra 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\n\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 16/2013 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo:\n«... Sťažovateľ má postavenie navrhovateľa v kompenzačnom konaní na zaplatenie\nodškodného - nemajetkovej ujmy vedenom na Okresnom súde Bratislava I od 21.01.2013\npod č.k. 4C/16/2013 podľa zák. č. 514/2003 Z.z.\nSťažovateľ listom zo dňa 16.06.2012, doručeným dňa 18.06.2012 požiadal\nMinisterstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na odškodné.\nKonanie o odškodnení dľa kritérií Súdu trvá už viac ako 4 ROKY A 3 MESIACE,\ndošlo k porušeniu „primeranej lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na rozhodnutie kompenzačnej veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nErgo kompenzačné konanie včítane konania pred Ministerstvom spravodlivosti SR\nv rámci delenej právomoci (§ 15 zák. č. 514/2003 Z.z.) tým dľa judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva tým trvá fakticky viac ako 4 roky a 3 mesiace, vinou ad hoc úkonov súdu\ns výraznými časovými odstupmi a jeho pasivitou a neefektívnym konaním, porušením zásady\nrýchlosti súdneho konania (§ 6 O.s.p.) medzi jednotlivými úkonmi ad hoc úkonmi súdu\ns výraznými\n\nčasovými\n\nodstupmi,\n\nv\n\ndôsledku\n\nsvojvoľného\n\nkonania\n\nporušovateľa\n\na nezabezpečenia osobnej prítomnosti sťažovateľa na pojednávaní dňa 23.10.2014\nporušovateľom a zneužitia tejto situácie umelo navodenej porušovateľom k zjavne\nnezákonnému a nespravodlivému rozsudku č.k. 4C/16/2013-75 zo dňa 23.10.2014, keď\ndoposiaľ za viac ako 3 roky a 8 mesiacov sa vo veci neuskutočnilo ani len jedno ústavne\nkonformné pojednávanie a to vinou porušovateľa, čo je z ústavného hľadiska neprijateľné,\nneakceptovateľné, došlo k porušeniu „primeranej lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nporušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie kompenzačnej veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažovateľovi bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom, čo\nvýraznou mierou prispelo práve vinou svojvoľne konajúceho porušovateľa k predĺženiu\nkonania a k nulite jeho rozhodnutia dňa 23.10.2014. Krajský súd v Bratislave uznesením\nč.k. 3Co/100/2015-84 zo dňa 29.04.2016, doručený sťažovateľovi dňa 12.09.2016,\n\n2\n\nodvolaniu sťažovateľa vyhovel v celosti, rozsudok vydaný Okresným súdom Bratislava I č.k.\n4C/16/2013-75 zo dňa 23.10.2014 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKu dňu podania tejto ústavnej sťažnosti porušovateľ nekoná efektívne, sústredene,\nnekoná v súlade s ustanovením § 6 O. s. p, § 100 O. s. p, § 114 ods. 1 O. s. p., čo má a malo\nza následok, že ochrana práv sťažovateľa v dôsledku neefektívneho konania, ad hoc úkonov\nzo strany porušovateľa s výraznými časovými odstupmi nedosiahla požadovanej kvality\na rýchlosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva (v ďalšom „ESĽP“).\nPorušovateľ nezabezpečil postup podľa §-u 114 ods. 1 O.s.p., hoc bol k tomu\npovinný.\nPorušovateľ, majúci vedomosť, že sťažovateľ sa nachádza vo väzbe (väzba\nsťažovateľa sa ukázala ako svojvoľná a nezákonná o čom má ústavný súd vedomosť - viď.\nnález sp.zn. II. ÚS 244/2015 z 2.7.2015) - konkrétne sudkyňa Mgr. A. Unčovská túto\nvedomosť mala aj z konania č.k. 4C/131/2014, napriek tomu nezabezpečila postup podľa\nust. §-u 47 ods. 1, § 48 ods. 2 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy, ergo\nporušovateľ konal tendenčne a nezákonne s tým, že dľa senátu „4C“ občan SR ak sa\nnachádza vo väzbe, tak je iba „číslom“ a „číslo“ nemá práva... - bližšie viď. medializácia\ntejto sudkyne vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci JUDr. Harabin p. SR v zast. GP SR\npriznaním mu astronomického odškodného...\nSťažovateľ prikladá potvrdenie o prepustení z väzby na slobodu dňa 15. januára\n2015, ktoré dokumentuje, že osobná sloboda sťažovateľa bola obmedzená od 12.04.2014 do\n15.01.2015 !!!, dľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR bol porušovateľ povinný\nzabezpečiť osobnú prítomnosť sťažovateľa na pojednávaní dňa 23.10.2014, avšak svojvoľne\nkonajúci porušovateľ si vyslovene robil, čo chcel na škodu základných práv sťažovateľa.\nErgo ochrana práv sťažovateľa nebola a nie je rýchla a účinná, pričom konanie\no odškodnení včítane predbežného prerokovania nároku listom zo dňa 18.06.2012 trvá už\nviac ako 4 ROKY a 3 MESIACE (pri posudzovaní veci v zmysle kritérií ESĽP), čo nie je\nprípustným a nie je ústavne právne konformným.\nKompenzačné konanie, ktoré dľa judikatúry ESĽP - viď. nižšie malo byť rozhodnuté\ndo 11. mesiacov, nebolo doposiaľ riadne prejednané a rozhodnuté čo najrýchlejšie.\n\n3\n\nSťažovateľ vzhľadom na skutkový stav veci a okolnosti prípadu k neefektívnemu\na nesúrodému, nekoncentrovanému, zjavne nezákonnému a protiústavnému konaniu\nporušovateľa neprispel.\nSťažovateľ k prieťahom v kompenzačnom konaní o odškodnení voči Slovenskej\nrepublike v zast. Ministerstvom spravodlivosti SR a porušeniu primeranej lehoty v zmysle\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru, porušeniu zásady špeciality, neprispel.\nStav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania - konania\no odškodnení stále trvá a to už viac ako 3 ROKY a 8 MESIACOV od 21.01.2013, 12:18:09,\nčo nie je nesúladné s konštantnou judikatúrou ESĽP.\nVec je dľa sťažovateľa po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Najmä\nak sťažovateľ hodnoverne preukázal súdu splnenie kumulatívnych podmienok k priznaniu\nodškodnenia za prieťahy v trestnom konaní súdnom pred Okresným súdom Bratislava III\nporušením zásady špeciality a to všetko za účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z., na ktorých sa\ntaktiež nepodieľal.\nVec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.\nDľa judikatúry ESĽP o účinný prostriedok nápravy sa jedná v prípade, že je\npoškodenej osobe (sťažovateľ je obeť porušenia Dohovoru od r. 2001) priznaná primeraná\nvýška zadosťučinenia na základe rozhodnutia súdu, ktoré je rýchle, dostatočne odôvodnené\na vykonané bez prieťahov.\nBližšie viď. rozhodnutia ESĽP vo veci COCCHIARELLA p. Taliansku, sťažnosť\nč. 64886/01; SARTORY p. Francúzsku, sťažnosť č. 40589/07, § 22; SIMALDONE\np. Taliansku, sťažnosť č. 22644/03, § 9- kedy ESĽP dĺžku kompenzačného konania v trvaní\n11 mesiacov považoval za neprimerane dlhú dĺžku konania.\nObdobne viď rozhodnutie ESĽP vo veci GOLHA p. Českej Republike, sťažnosť\nč. 7051/06 a VERITER p. Francúzsku, sťažnosť č. 31508/07, § 83 - 87.\nDľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa odškodnenie za prieťahy\nv kompenzačných veciach posudzuje prísnejšie.\nDľa sťažovateľa je ním uplatnená výška primeraného zadosťučinenia za utrpenú\nnemajetkovú ujmu, frustráciu zo svojvôle porušovateľa, stavu psychického strádania,\nbezmocnosti proti svojvôli porušovateľa a prežité utrpenie zo zjavnej nespravodlivosti\nsúdneho konania zneužitím procesného práva porušovateľom a to v sume 3.500,- EURO\n\n4\n\nprimeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP v prípade kompenzačných\nvecí proti Slovenskej republike, teda 1.000,- EURO a viac za každý rok stavu právnej\nneistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania o odškodnení (konanie\no odškodnení dľa rozhodovacej praxe Súdu trvá od 18.06.2012 - doručenie žiadosti\no predbežné prerokovanie nároku podľa §-u 15 zák. č. 514/2003 Z.z. Ministerstvu\nspravodlivosti SR obete porušenia práva zo strany Slovenskej republiky, čo judikoval aj\nNajvyšší súd SR (uznesenie č.k. 6 Cdo 193/2011 zo dňa 25. apríla 2012), ktorý sa prihlásil\nk rozhodovacej praxi štrasburských orgánov. Konanie o odškodnení trvá v čase podania\ntejto ústavnej sťažnosti už viac ako 4 roky a 3 mesiace, pričom sťažovateľ nedosiahol\nprimeraného odškodnenia nemajetkovej ujmy za porušenie jeho práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote porušením zásady špeciality Okresným súdom Bratislava III v trestnej\nveci č.k. PK 2T 39/2001, v ktorom mal postavenie poškodeného. Ergo uplatnené odškodné\nnemajetkovej ujmy je obdobné/zhodné ako bolo Najvyšším súdom SR rozhodované vo veci\nč.k. 6 Cdo 193/2011 zo dňa 25. apríla 2012.\nS poukazom na princíp právnej istoty a zhodný skutkový stav veci porušovateľovi nič\nnebránilo, aby vec rozhodol v primeranej lehote, bez zbytočných prieťahov a navyše\nv duchu kritérií Súdu (viď. vyššie citované rozhodnutia) Súdu najneskôr do 11-ich mesiacov\nv prospech sťažovateľa...\nSťažovateľ tvrdí, že je naďalej obeťou porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru\ns prihliadnutím aj na skutočnosť, že aj dĺžka konania na Okresnom súde Bratislava III od\nr. 2001 v predmetnej trestnej veci (sťažovateľ bol poškodený - vykradnutím jeho RD)\nnesplnila požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Konanie ako celok,\nvčítane konania o odškodnení, ktoré je stále vinou svojvoľného konania porušovateľa\na zjavne svojvoľného odňatia sťažovateľovi možnosť riadne konať pred súdom dňa\n23.10.2014 zneužitím jeho pobytu vo väzbe, ktorá sa ukázala ako nezákonná, sťažovateľ bol\nKrajským súdom v Bratislave rozsudkom zo dňa 21.04.2016 č.k. 2To/135/2015 oslobodený\nspod obžaloby prokurátora KP Bratislava v celom rozsahu, je stále v nerozhodnutom stave;\npri posudzovaní veci ako celku trvá už viac ako 16 rokov, čo je z ústavnoprávneho hľadiska\nneprijateľné a neakceptovateľné, najmä ak sťažovateľ sa na prieťahoch a nezákonnom\nkonaní porušovateľa nepodieľal. Je nesporným, že nezákonnú väzbu a nezákonné trestné\nstíhanie nebol oprávnený porušovateľ ZNEUŽIŤ k potieraniu základných práv a slobôd\n\n5\n\nsťažovateľa, k nezákonnému a protiústavnému konaniu, vedome k nezákonnému\nrozhodnutiu dňa 23.10.2014 a to praktikami neprípustnej tzv. tajnej justície, ktorá sa v\nprávnom štáte zakazuje.\nPríkladmo viď. rozhodnutie ESĽP vo veci JUPITER SK s.r.o. p. Slovensku, sťažnosť\nč. 12800/13, ktorým ESĽP priznal sťažovateľke nemajetkovú ujmu 3.100,- EURO,\nkompenzačné konanie trvalo v danom čase 3 roky a 1 mesiac (v konaní pred ESĽP zast.\nadvokátka JUDr. Emília Korčeková).\nSťažovateľ podáva túto sťažnosť v súlade s judikatúrou ESĽP vo veci Ištván a\nIštvánová p. Slovensku, 2012; Komanický (č. 6) p. Slovensku, 2012. Vzhľadom\nk okolnostiam prípadu uvedeným vyššie sťažovateľ sťažnosť na prieťahy nepodal\nu predsedníčky Okresného súdu Bratislava I., preto postupuje v súlade s rozhodovacou\npraxou Súdu.»\n2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\no jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní č.k. 4C/16/2013\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.\n4C/16/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 500,- Eur, ktoré\n\nje Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky\nJUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\n3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n6\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n5. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 16/2013.\n6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n\n7\n\n7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré\nmu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nÚstavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného\nustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na\nkonanie pred ním. V nadväznosti na to v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje,\naby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred\nvšeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie\nktorého má právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy\nv konaní predsedovi okresného súdu.\nÚstavný súd už viackrát rozhodol (napr. II. ÚS 374/2014), že účelom práva účastníka\nkonania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie\npríležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd\no sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nkoná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky\npodľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nPodľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62\nods. 1 zákona o súdoch sa zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých\nzákladných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj\nso základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).\nÚčinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom\nkonaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých\nustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje\n\n8\n\nza také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116\nods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].\nKeďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je\nkvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju\nnepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa [pričom jeho sťažnosť na výšku súdneho\npoplatku z 3. marca 2014, nemožno považovať za sťažnosť na zbytočné prieťahy\nv napadnutom konaní], a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho\nsťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú\njudikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na\nokolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 ods. 1\na nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa\npriznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n8. Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného\nsúdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne\npodal kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nv zmysle čl. 127 ústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. októbra 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "náhrada nemajetkovej ujmy", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:36caa300-99ae-4c19-a1ce-325ac98cb501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2"}, {"guid": "ussr:c4939a7b-0a2f-4533-944f-f7dcc29fdeca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 374/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 374/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4939a7b-0a2f-4533-944f-f7dcc29fdeca"}, {"guid": "ussr:128b477f-e1f4-4b71-bba3-31550a7272c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 107/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 107/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:128b477f-e1f4-4b71-bba3-31550a7272c9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:59396d90-1c05-4475-bc74-0963fec26d64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59396d90-1c05-4475-bc74-0963fec26d64"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:41373954-0542-40ed-bba6-1ecb1013fdad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/03 z 13. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-13", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41373954-0542-40ed-bba6-1ecb1013fdad"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "1fac2774-d911-4946-adfd-6dc54e69d6b6:7d3ad431-d1bc-4b10-be6f-efd37cbe1fbc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813206723.1", "spisova_znacka": "3Co/100/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/100/2015 z 10. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813206723.1"}, {"guid": "cc6f6f29-c10b-40ce-b61b-5757aefafc34:32b46208-fddd-412e-ae7e-43cd33413010", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113011690.5", "spisova_znacka": "2To/135/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/135/2015 z 18. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113011690.5"}], "citovane_v": []}