{"guid": "ussr:eceb19a2-3445-48b9-bab5-311e0eec0cfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.691.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 691/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 691/2017 z 10. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2017, sp. zn. II. ÚS 691/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.691.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eceb19a2-3445-48b9-bab5-311e0eec0cfb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.691.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.691.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.691.2017.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 691/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\nobchodnej spoločnosti UNIPHARMA – 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť,\nOpatovská cesta 4, Bojnice, a obchodnej spoločnosti PHARMAEDUCA, s. r. o., Opatovská\ncesta 4, Bojnice, zastúpených advokátkou JUDr. Oľgou Rosulegovou, 29. augusta 5,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 2 Cob 45/2016 z 18. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti UNIPHARMA – 1. slovenská lekárnická akciová\nspoločnosť a obchodnej spoločnosti PHARMAEDUCA, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti UNIPHARMA – 1. slovenská lekárnická akciová\nspoločnosť, Opatovská cesta 4, Bojnice (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“) a obchodnej\nspoločnosti PHARMAEDUCA, s. r. o., Opatovská cesta 4, Bojnice (ďalej len „sťažovateľ\nv 2. rade“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 45/2016\nz 18. apríla 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že obchodná spoločnosť\n(ďalej len „žalobca“), doručila Okresnému súdu Košice II (ďalej\nlen „okresný súd“) žalobu, ktorou si proti sťažovateľke v 1. rade, sťažovateľke v 2. rade\na proti obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaný v 3. rade“), uplatnila nárok na zaplatenie 45 000 000 € z titulu náhrady\nškody „za nezrealizovanú zámenu nehnuteľností, nachádzajúcich sa na\n\n“.\n\nŽalobca zároveň podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal,\naby okresný súd nariadil sťažovateľom zdržať sa nakladania so špecifikovanými\nnehnuteľnosťami.\nOkresný súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením\nč. k. 30 Cb 1/2016-2019 z 2. februára 2016 tak, že návrhu vyhovel a sťažovateľom uložil\nzdržať sa nakladania so špecifikovanými nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia\nkonania vo veci samej „s odôvodnením, že žalobca osvedčil svoj nárok na náhradu škody\nspočívajúcej v tom, že pre nezrealizovanie zámennej zmluvy ohľadne predmetných\n\n2\n\nnehnuteľností nemohol dať do podnájmu nehnuteľnosti sťažovateľov, z nájmu ktorých by mu\nplynul zisk vo vyčíslenej náhrade škody, ako aj konkrétneho osvedčenia, že žalobcovi môže\nvzniknúť nenahraditeľná ujma, ktorá vyplýva z konania sťažovateľov, ktorí sa už nemenia\nzaoberať iným obchodom, než je tzv. core bussiness“.\nNa základe odvolania sťažovateľov (a žalobcu) rozhodol krajský súd napadnutým\nuznesením z 18. apríla 2016 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil, „keď sa v stručnosti\nnestotožnil so žiadnou námietkou sťažovateľov – počnúc nepríslušnosťou súdu,\ncez nedostatok pasívnej legitimácie sťažovateľa v 1. rade (absolútnej, lebo nebol v žiadnom\nzáväzkovom vzťahu so žalobcom) a sťažovateľa v 2. rade, ktorý pre konanie žalobcu\nnerealizoval pochybný obchod a nedostatok pre nesplnenie elementárnych predpokladov\npre nariadenie predbežného opatrenia – pretože ich považoval za skutkovo a právne\nnepodložené“.\nSťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú:\n«3. Sťažovatelia namietajú neprípustné obmedzenie ich práva disponovať so svojím\nmajetkom, a to na základe\na) umelo vykonštruovaných informácií zo strany žalobcu, pretože medzi ním\na sťažovateľmi nebola nikdy uzatvorená zmluva o zámene nehnuteľností, dokonca\nsťažovateľ v 1. rade sa žiadnych rokovaní so žalobcom nezúčastnil,\nb) neexistencie zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody\nspôsobenej porušením predzmluvnej povinnosti subjektov zúčastňujúcich sa na procese\nrokovania o uzavretí zmluvy, ktoré skončilo na samotnom začiatku vinou samotného\nžalobcu, teda zmluva sa nikdy nedostala ani do finálneho štádia rokovania,\nc) účelovo založenej príslušnosti Okresného súdu Košice II cez sídlo žalovanej\nv 3. rade, ktorá uzavrela so žalobcom tzv. Zmluvu o novácii záväzku a o pristúpení\nk záväzku sťažovateľov voči žalobcovi, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu za účelom\nvýberu vhodného súdu, ktorý vyhovie jeho všetkým vykonštruovaným sporom, čím boli\nsťažovatelia odňatí svojmu zákonnému sudcovi,\nd) Zmluvy o novácii záväzku a o pristúpení k záväzku ako to vyplýva z jej podpisovej\nstrany na str. 5, ktorá na strane veriteľa nie je podpísaná veriteľom, teda žalobcom v tomto\n\n3\n\nkonaní, ale pôvodným veriteľom. Vzhľadom na absenciu parafovania Zmluvy o novácii\nzáväzku a o pristúpení k záväzku zo strany veriteľa (žalobcu), teda spoločnosťou\nako jednej zo zmluvných strán, pričom\nju parafoval pôvodný veriteľ, teda spoločnosť\n\n, ktorá nie je jej\n\nzmluvnou stranou, predmetná zmluva nikdy nenadobudla platnosť, ani účinnosť,\na to s poukazom na jej čl. 7. bod 7.1, v ktorom je výslovne uvedené, že „Táto zmluva\nnadobúda platnosť a účinnosť podpisom oboch Zmluvných strán prostredníctvom\noprávnených osôb konať za zmluvné strany (inter praesentes), inak podpisom poslednej\nz nich.“\ne) absolútneho neosvedčenia tvrdeného nároku voči sťažovateľovi v 1. rade preto,\nže tento ani nebol účastníkom spornej zmluvy a voči sťažovateľovi v 2. rade preto,\nže predzmluvné vzťahy skončili v jeho rannom štádiu bez uzavretia riadnej zmluvy,\na to pre správanie žalobcu,\nf) neosvedčenia takého správania sa sťažovateľov, ktoré by svedčilo o zbavovaní sa\nsvojho majetku s cieľom ohroziť výkon rozhodnutia o náhradu škody, ktorá je už teraz\niluzórna, vykonštruovaná a teda dubiózna v štádiu tvrdených okolností v podanej žalobe,\nteda bez existencie čo i len neprávoplatného súdneho rozhodnutia,\ng) ujmy, ktorú už sťažovatelia utrpeli napadnutým rozhodnutím, nie je v rozumnom\npomere proporcionálna s ochranou, ktorú má predbežné opatrenie vo všeobecnosti\nposkytovať dotknutým účastníkom konania (tu dubióznej pohľadávke),\nh) porušenia základnej rovnosti účastníkov, pretože sa ani slovom nezmienil\no námietkach sťažovateľov v podanom odvolaní, v dôsledku čoho ich ani neriešil,\nčím porušil všetky zložky spravodlivého procesu, a to prima facie proti sťažovateľovi\nv 1. rade, ktorý absolútne nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu voči žalobcovi,\nale aj sťažovateľovi v 2. rade, s ktorým sa zmluvný vzťah neuzavrel záväznou zmluvou.»\nNa základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, s čl. 1 ods. 1 Protokolu č. 1 k dohovoru uznesením\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 18. 04. 2016, sp. zn.: 2 Cob 45/2016, porušené boli.\n\n4\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. 04. 2016, sp. zn.: 2 Cob\n45/2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľom náhradu trov konania\nv sume, ktorú vyčíslime po prijatí návrhu na ďalšie konanie.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\n\n5\n\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej\nvo veciach\n\npatriacich\n\ndo\n\nprávomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nnie\n\nje alternatívnou\n\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nNavyše, ústavný súd v súvislosti s tým, že sťažovatelia namietajú rozhodovanie\nvšeobecných súdov o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, považoval za potrebné\nzdôrazniť, že posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým\nvecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Preto ústavný súd ako nezávislý súdny orgán\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať\ndo rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných\nsúdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania\nnezasahujú konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd posudzuje problematiku\npredbežných opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie\npristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť\ndo rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu,\n\n6\n\nže by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu (IV. ÚS 178/2010).\nKrajský súd napadnutým uznesením z 18. apríla 2016 rozhodol o odvolaní\nsťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu z 2. februára 2016 o nariadení predbežného\nopatrenia tak, že toto uznesenie potvrdil ako vecne správne. V napadnutom uznesení krajský\nsúd poukázal na uznesenie okresného súdu, na odvolaciu argumentáciu sťažovateľov\na žalobcu smerujúcu proti nariadenému predbežnému opatreniu a dospel k záveru,\nže odvolania nie sú dôvodné. Poukázal na § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“) a stotožnil sa s odôvodnením uznesenia okresného súdu. Ďalej v uznesení\nuviedol:\n„Odvolací súd poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\na preto nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať.\nLen na zdôraznenie správnosti odvolaniami žalovaného v 1/ a 2/ rade napadnutého\nvýroku rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť:\nOdvolanie žalovaných je založené na tom, že súd prvého stupňa pri vydávaní\npredbežného opatrenia pochybil, nakoľko dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.\nPokiaľ ide o predbežné opatrenie toto opatrenie súd nevydáva, ale predbežné\nopatrenie nariaďuje.\nÚčelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá\nnevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania v predbežnom opatrení bude\nvo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom opatrení. Súd predbežným\nopatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný\nposkytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha.\nPredbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže\nbyť kedykoľvek za návrh zrušené.\nVo vzťahu k názoru súdu prvého stupňa o osvedčení nároku žalobcu pre potreby\npredbežného opatrenia žalovaní v 1/ a 2/ rade neuviedli okrem nesúhlasu s týmto názorom\nžiadnu právnu relevantnú argumentáciu, ktorá by uvedený názor vychádzajúci z právnej\núpravy predbežného opatrenia podľa O. s. p. spochybnila.\n\n7\n\nK žalovaným v 1/ a 2/ rade uvádzaným nesprávnym skutkovým zisteniam na základe\nvykonaných dôkazov je potrebné uviesť, že súd pred nariadením predbežného opatrenia\nnevykonáva dokazovanie v rozsahu ako pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože\nak by súd mal povinnosť vykonať pred nariadením predbežného opatrenia dokazovanie,\npotom by nebol rozdiel medzi nariadeným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci\nsamej.\nPokiaľ ide o námietku miestnej príslušnosti, súd prvého stupňa nepochybil, pretože\npodľa § 74 ods. 2 O. s. p. na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný súd, ktorý\nje príslušný aj na konanie vo veci samej.\nPodľa § 84 O. s. p., na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému\nnávrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.\nŽalovaný v 3/ rade má sídlo v obvode Okresného súdu Košice II, preto na nariadenie\npredbežného opatrenia bol miestne príslušný Okresný súd Košice II.\nK nesprávnemu právnemu posúdeniu veci považuje odvolací súd za potrebné uviesť:\nPod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa\nzo zistených skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje sa konkrétna právna\nnorma na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak súd nepoužil správny\npredpis alebo ak súd aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval\nalebo zo skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver.\nOdvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na zistený skutkový stav\naplikoval správne ustanovenia §§ 75a 102 a nasl. O. s. p.\nO povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a O. s. p. súd môže\nrozhodnúť len v konaní vo veci samej.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\n\n8\n\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj uznesenie okresného súdu č. k. 30 Cb 1/2016-219\nz 2. februára 2016. Okresný súd v predmetnom uznesení poukázal na obsah návrhu žalobcu\na uviedol:\n„Navrhovateľ je presvedčený, že súhrn skutkových okolností podrobne popísaných\nv predchádzajúcich statiach tohto návrhu a súčasne aj ich preukázaný nepriaznivý zásah\ndo právneho postavenia navrhovateľa viac než postačujúco osvedčuje dôvodnosť nároku.\nNavrhovateľ disponuje informáciami, že väčšinový akcionár odporcu v 1. rade podniká\nkroky smerujúce k predaju svojich akcií osobe stojacej mimo akcionársku štruktúru odporcu\nv 1. rade z ktorej navrhovateľ vyvodzuje vážnu obavu, že v dôsledku realizácie uvažovanej\ntransakcie nový akcionár odporcu v 1. rade môže pristúpiť k predaju nehnuteľností\nvo vlastníctve odporcu v 1. rade za účelom uskutočnenia racionalizačných opatrení\nsmerujúcich predovšetkým k sústredeniu podnikateľskej činnosti odporcu v 1. rade výlučne\na len na tzv. core business, ktorým je distribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok.\nS prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti najmä na výšku nároku a na to, že odporca\nv 1. rade podľa zistení navrhovateľa nevlastní majetok, z ktorého by navrhovateľ v prípade\núspechu v tomto konaní mohol dosiahnuť úplné uspokojenie nároku, navrhovateľ má za to,\nže sú v tomto prípade dané dôvody na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ\nmá dôvodnú obavu, že odporca v 2. rade má v úmysle disponovať s Nehnuteľnosťami 1\na tieto previesť do vlastníctva tretej osoby, pričom tento úmysel navrhovateľ odvodzuje\npredovšetkým od skutočnosti, že odporca v 2. rade mal v nedávnej minulosti preukázateľne\nzáujem Nehnuteľnosti 1 zameniť za\n\n. Inak povedané, na základe takéhoto\n\nsprávania tak možno dôvodne usudzovať, že svoj majetok mieni buď znížiť, alebo zmeniť\njeho zloženie. Takého konanie však nesporne negatívne ovplyvní jeho majetkové pomery,\nv dôsledku čoho existuje dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia, v prípade úspechu\nnavrhovateľa v tejto právnej veci by mohol byť ohrozený. Za tejto situácie a s prihliadnutím\nna výšku nároku a na to, že odporca v 2. rade okrem Nehnuteľností 1, nevlastní žiadne iné\nnehnuteľnosti, existuje opodstatnená obava, že odporca v 2. rade bude s Nehnuteľnosťami 1\nvlastnícky disponovať, t. j. prevedie ich na tretiu osobu, čím zmarí uspokojenie nároku.\n\n9\n\nNavrhovateľ je teda presvedčený, že vyššie uvedené skutočnosti predstavujú konkrétne\n(reálne existujúce) skutočnosti, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej\nujmy spočívajúcej v zhoršení právneho postavenia navrhovateľa pri uspokojovaní nárokov.\nNavrhovateľ si je plne vedomý, že pri nariadení predbežného opatrenia podľa ustanovenia\n§ 76 ods. 1 písm. e) O. s. p. treba osobitne dávať pozor a vziať na zreteľ aj to, či účastníkovi\nkonania nariadením predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na jeho\nvlastníckom práve. Primeranosť rozsahu navrhovaného predbežného opatrenia navrhovateľ\nvyvodzuje zo skutočnosti, že odporcovi v 1. rade ani odporcovi v 2. rade nevznikne žiadna\nujma na ich vlastníckom práve, nakoľko dotknuté nehnuteľnosti môžu užívať na účely,\nna ktoré sú určené, a na ktoré ich užívajú aj do doby nariadenia predbežného opatrenia.\nV tejto súvislosti navrhovateľ ďalej uviedol, že obmedzenie dispozičného oprávnenia\npredbežným opatrením nie je možné považovať za prípad núteného obmedzenia\nvlastníckeho práva, na ktoré sa vzťahuje čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd\na nie je ani zásahom do Ústavou Slovenskej republiky chráneného práva podnikať\nzakotveného v čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Obmedzenie vlastníckeho\npráva je len predbežnou sankciou za pravdepodobné porušenie inej právnej povinnosti.\nRozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení v občianskom súdnom konaní\nje súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nslovenskej republiky. Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými\nopatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné\nprocesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto\nporušením však nemôže byť samo osebe nariadenie predbežného opatrenia. Nariadenie\npredbežného opatrenia nie je na ujmu práva účastníka na súdnu ochranu konečným\nrozhodnutím vo veci samej, pretože účastník má aj právo navrhnúť zrušenie tohto\npredbežného opatrenia za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v Občianskom\nsúdnom poriadku.“\nOkresný súd v prvom rade skúmal podmienky konania – predovšetkým či je miestne\npríslušným súdom na nariadenie predmetného predbežného opatrenia, pričom v tejto\nsúvislosti uviedol:\n\n10\n\n„Pred rozhodovaním o nariadenie predbežného opatrenia súd najprv skúmal,\nči je daná jeho miestna príslušnosť. V tomto prípade ide o všeobecnú miestnu príslušnosť,\nkedy je miestne príslušných niekoľko súdov, preto v súlade s ustanovením § 11 ods. 2\nO. s. p. možno konať na ktoromkoľvek z nich, na základe čoho je daná miestna príslušnosť\nOkresného súdu Košice II na konanie o veci, ako aj na nariadenie predbežného opatrenia.“\nNásledne okresný súd poukázal na § 74 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. e), § 76 ods. 4\na § 102 ods. 1 OSP a na predpoklady nariadenia predbežného opatrenia a na jeho účel.\nNapokon uviedol tieto právne závery:\n„Z obsahu návrhu vo veci samej, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\na po oboznámení s predloženými a označenými listinnými dôkazmi (Zmluva o novácii\nzáväzku a o pristúpení k záväzku, Dohoda o budúcom vysporiadaní zo dňa 23. 12. 2014,\nZmluva o úvere a o uzavretí budúcej zámennej zmluvy, Rozhodnutie jediného spoločníka\n., Zmluva o prevode obchodného podielu, Udelenie\nsúhlasu Daňového úradu Žilina, Zakladateľská listina spoločnosti s ručením obmedzeným\n., Zmluva o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy,\nmailová komunikácia, Súpis prác s fotodokumentáciou, Zmluva o uzavretí budúcej\nnájomnej a podnájomnej zmluvy, Správa z pracovného stretnutia, Výzva na uzatvorenie\nzmluvy, Reakcia na Výzvu na uzatvorenie zmluvy zo strany odporcu v 1. rade, Reakcia na\nVýzvu na uzatvorenie zmluvy zo strany odporcu v 2. rade, Návrh odporcu v 1. a 2. rade\nvoči navrhovateľovi na zriadenie práva cesty a návrh na vydanie predbežného opatrenia,\nvýpisy z obchodného registra, výpisy z listov vlastníctva, článok na webe) má súd za to,\nže navrhovateľ osvedčil skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému\nsa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci samej nie je\nnárok očividne vylúčený. Zároveň osvedčil aj konkrétne ohrozenie, spočívajúce\nv nebezpečenstve vzniku nenahraditeľnej ujmy.\nV tomto prípade osvedčenie skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti\nnároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, vyplýva z toho, že navrhovateľ\nna základe správania druhej potenciálnej zmluvnej strany v dobrej viere, že predpokladaná\nzmluva bude uzavretá, zamýšľal a skutočne mal reálne dojednanú možnosť Nehnuteľnosti 1\nprenajať, Nehnuteľnosti 2 a Zariadenia reštaurácií a kaviarní dať do podnájmu, a\n\n11\n\ninkasovať dohodnuté nájomné, kedy iba konanie odporcov v 1. a 2. rade mu znemožnilo tak\nurobiť. Podľa súdu v tomto prípade teda osvedčil existenciu protiprávneho úkonu\n(porušenie prevenčnej povinnosti), vznik škody, príčinnú súvislosť medzi konaním odporcov\nv 1. a 2. rade a vznikom škody a zavinenie odporcov v 1. a 2. rade.\nV tomto prípade osvedčenie konkrétneho ohrozenia, spočívajúce v nebezpečenstve\nvzniku nenahraditeľnej ujmy, vyplýva z konania odporcu v 1. rade, ktorý verejne prezentuje\nuskutočnenie\n\nracionalizačných\n\nopatrení\n\nsmerujúcich\n\npredovšetkým\n\nk\n\nsústredeniu\n\npodnikateľskej činnosti odporcu v 1. rade výlučne a len na tzv. core business (verejné\nvyhlásenie o predaji nemocníc pre TA SR), ako aj z konania odporcu v 1. a 2. rade,\nkedy odporca v 1. rade po uzatvorení Dohody previedol na odporcu v 2. rade Nehnuteľnosti\n1, ktoré mali byť zamenené za\n\n, z čoho možno dôvodne uvažovať, že odporca\n\nv 2. rade, ktorého jediným spoločníkom je odporca v 1. rade, mieni svoj majetok znížiť\nresp. zmeniť jeho zloženie.\nZ uvedených dôvodov sa preto súd stotožnil zo skutkovými a právnymi dôvodmi\nnávrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k odporcovi v 1. rade v smere\ndočasnej úpravy pomerov – zákazu nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom\nvo výrokovej časti rozhodnutia, avšak iba vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde mal preukázané\nnepochybne vlastnícke právo odporcu v 1. rade t. j. kde súd zistil súlad s určením\nnehnuteľností označených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia so zapísaným\nstavom podľa listov vlastníctva (súlad nebol zistený v prípade určenia nehnuteľností výmera a druh pozemku na LV č.\npre k. ú.\n\na na LV č.\n\nvedenom Okresným úradom Bratislava\n\nvedenom Okresným úradom Prievidza pre k. ú.\n\n).\n\nSúd sa stotožnil aj zo skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v smere dočasnej úpravy pomerov –\nzákazu nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia,\navšak tiež iba vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde mal preukázané nepochybne vlastnícke\nprávo odporcu v 2. rade t. j. kde súd zistil súlad s určením nehnuteľností označených\nv návrhu na nariadenie predbežného opatrenia so zapísaným stavom podľa listov\nvlastníctva (súlad nebol zistený v prípade určenia nehnuteľností vedených na LV č.\nvedenom Okresným úradom Banská Bystrica pre k. ú.\nako nebytové priestory – garáž).\n\n12\n\n, ktoré navrhovateľ označil\n\nZároveň, nariadením predbežného opatrenia v smere dočasnej úpravy pomerov –\nzákazu nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia,\nnevzniká odporcovi v 1. a 2. rade taká ujma, ktorá by bola neprimeraná výhode, ktorú\nnariadením predbežného opatrenia získal navrhovateľ t. j. takéto dočasné obmedzenie\nvlastníckeho práva možno od neho spravodlivo požadovať. Primeranosť rozsahu\nnavrhovaného predbežného opatrenia súd vyvodzuje zo skutočnosti, že odporcovi v 1. rade,\nani odporcovi v 2. rade, nevznikne žiadna ujma na ich vlastníckom práve, nakoľko dotknuté\nnehnuteľnosti môžu užívať na účely, na ktoré sú určené, a na ktoré ich užívajú aj v čase\ndo nariadenia predbežného opatrenia, pričom ich podnikateľská činnosť nie je obmedzená.\nSúd ale nevyhovel navrhovateľovi v časti návrhu na vydanie predbežného opatrenia\nvo vzťahu k odporcovi v 1. a 2. rade v smere dočasnej úpravy pomerov – zákazu nakladať\naj so\n\nspoluvlastníckymi\n\npodielmi\n\nnehnuteľností,\n\npretože\n\npokladal\n\nza\n\nprimerané\n\na spravodlivé obmedziť nakladanie iba pre nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu\nv 1. a 2. rade.\nPokiaľ sa navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia domáhal\naj uloženia povinnosti odporcovi v 1. a 2. rade zdržať sa nakladania s finančnými\nprostriedkami na ním vymedzených bankových účtoch, súd návrhu v tejto časti nevyhovel,\npretože by účastníkovi konania takýmto spôsobom neprimerane zasiahol do jeho\nvlastníckeho práva (podstatným spôsobom by mohol obmedziť resp. zamedziť podnikateľskú\nčinnosť odporcov v 1. a 2. rade v smere predmetov činnosti zapísaných v obchodnom\nregistri).\nZároveň, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi v 3. rade\nzdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami na bankových účtoch, ktorých\nje majiteľom, súd návrhu tiež v tejto časti nevyhovel, pretože rovnako, ako v prípade\nodporcov v 1. a 2. rade by takýmto spôsobom neprimerane zasiahol do jeho vlastníckeho\npráva, navyše takto vymedzený petit je neurčitý a nevykonateľný, keďže nie je zrejmé,\nktorými bankovými účtami a v ktorých peňažných ústavoch mu súd má zakázať nakladať.\nVzhľadom na vyššie uvedené, súd návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného\nopatrenia vyhovel v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, v prevyšujúcej\nčasti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.\n\n13\n\nSúd zároveň poukazuje na to, že týmto rozhodnutím nejde o prejudikovanie\nrozhodnutia vo veci samej, pretože predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím.“\nÚstavný súd zastáva názor, že argumentáciu krajského súdu v napadnutom uznesení\nz 18. apríla 2016 v spojení s argumentáciou okresného súdu v uznesení z 2. februára 2016\nmožno\n\npovažovať\n\nza\n\ndostatočnú\n\na\n\nakceptovateľnú.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nv\n\nuznesení\n\nz 2. februára 2016 uviedol listinné dôkazy, z ktorých osvedčil pravdepodobnosť nároku,\nktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana – poukázal na to, že žalobca – vychádzajúc\nz predpokladu uzavretia zámennej zmluvy – mal dojednanú možnosť špecifikované\nnehnuteľnosti prenajať, resp. dať ich do podnájmu. V základných rysoch identifikoval\nnebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu, ktoré malo spočívať vo vyhlásení\nsťažovateľa v 1. rade o úmysle sústrediť sa na základný predmet podnikania (core business)\nspojený s prevodom špecifikovaných nehnuteľností na sťažovateľa v 2. rade. Vzhľadom\nna to, že sťažovatelia nedisponujú iným majetkom, ich ďalším prevodom by došlo\nk zhoršeniu právneho postavenia žalobcu pri uspokojovaní nárokov uplatnených v žalobe.\nOkresný súd vyhodnotil aj primeranosť ujmy, ktorá vznikne sťažovateľom nariadeným\npredbežným opatrením s výhodou, ktorá vznikne žalobcovi. Poukázal na to, že hlavný\npredmet podnikania sťažovateľov nebude predbežným opatrením dotknutý a naďalej budú\nmôcť nehnuteľnosti využívať spôsobom, ako to robili do času, kým predbežné opatrenie\nbolo nariadené s výnimkou dispozičného práva, t. j. práva tieto nehnuteľnosti previesť\nna iného. Okresný súd poukázal aj na možnosť sťažovateľov navrhnúť zrušenie\npredbežného opatrenia v konaní vo veci samej. Takto právne závery krajského súdu\nv spojení s právnymi závermi okresného súdu nie sú nelogické alebo vnútorne rozporné,\nrešpektujú zmysel a účel príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a ako celok\nnie sú arbitrárne. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení\ns odôvodnením uznesenia okresného súdu z 2. februára 2016 poskytuje dostatočný podklad\nna jeho výrok, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného\nopatrenia. Nemožno teda dospieť k záveru, podľa ktorého by napadnuté uznesenie\nkrajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu malo byť arbitrárne či zjavne\nneodôvodnené. Na uvedenom závere nič nemení okolnosť, že sťažovatelia sú iného názoru.\nIch odlišný právny názor totiž nemôže sám osebe bez ďalšieho zakladať porušenie práv\n\n14\n\npodľa označených článkov ústavy a dohovoru. Námietky sťažovateľov vyjadrujú len\nich odlišný právny názor vo vzťahu k nariadenému predbežnému opatreniu, ústavný súd\nvšak v argumentácii sťažovateľov neidentifikoval ústavne relevantný rozsah.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by naznačovali\nmožnosť porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy alebo práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu z 18. apríla 2016. Skutočnosť, že sťažovatelia\nsa s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho súdu nestotožňujú, nemôže sama\nosebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá\nani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad\npríslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku krajským súdom ako odvolacím\nsúdom takéto nedostatky nevykazuje.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj s odôvodnením uznesenia okresného súdu\ndospel k záveru, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku podstatné pre posúdenie veci správne\ninterpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto\naj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Uznesenie krajského súdu je náležite\nodôvodnené, pričom krajský súd jasne a zrozumiteľne objasnil, prečo sa stotožnil\ns napadnutým uznesením okresného súdu.\nV nadväznosti na tieto závery ústavný súd nezistil ani také skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali záver o porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\n\n15\n\npodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu, pričom\nústavný súd prihliadol aj na obsah predbežného opatrenia a na rozsah obmedzení, ktoré\nz predbežného opatrenia pre sťažovateľov vyplývajú.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť\nuž pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\nako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zisk-ušlý", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f6f5104-844d-446d-851d-913a81d3b05b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 178/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 178/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f6f5104-844d-446d-851d-913a81d3b05b"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3e2110af-0b0b-4e81-a92b-7c63b28a17d5:3763266a-3d68-44b7-bdc4-07a816e857ad", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7116200031.1", "spisova_znacka": "2Cob/45/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/45/2016 z 17. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-04-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7116200031.1"}, {"guid": "d86b316c-1ffd-4be7-b615-3b75e41b8c46:dbb218a0-da50-4550-b57d-f723f6fe02cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/1/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb/1/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d86b316c-1ffd-4be7-b615-3b75e41b8c46:dbb218a0-da50-4550-b57d-f723f6fe02cc"}], "citovane_v": [{"guid": "916ac7de-b63c-4bf9-b9d9-bd99a2392d16:1203f372-7ca7-419b-b029-6154e38993e7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.3", "spisova_znacka": "3Cob/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/17/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.3"}, {"guid": "916ac7de-b63c-4bf9-b9d9-bd99a2392d16:016c6374-ba9f-41eb-bd17-be32d5375616", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.3", "spisova_znacka": "3Cob/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/17/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.3"}, {"guid": "916ac7de-b63c-4bf9-b9d9-bd99a2392d16:b1f888ef-3437-4b18-99b7-b9b2623e99bb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.3", "spisova_znacka": "3Cob/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/17/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.3"}, {"guid": "916ac7de-b63c-4bf9-b9d9-bd99a2392d16:bd211a97-0a40-421b-861b-b3a9b9558849", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.3", "spisova_znacka": "3Cob/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/17/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.3"}, {"guid": "916ac7de-b63c-4bf9-b9d9-bd99a2392d16:f27f8d40-2516-4958-bdd3-78d4e329acf5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.3", "spisova_znacka": "3Cob/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/17/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.3"}]}