{"guid": "ussr:ae0ecb2c-c3a0-48e6-93b4-407d27f8afad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.701.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 701/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 701/2017 z 15. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2017, sp. zn. II. ÚS 701/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.701.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ae0ecb2c-c3a0-48e6-93b4-407d27f8afad", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.701.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.701.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.701.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 701/2017-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Kompišovou,\n\nadvokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom\npod sp. zn. 11 C 380/2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených\npod sp. zn. 4 Co 155/2011, sp. zn. 4 Co 392/2012 a sp. zn. 3 Co 548/2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. februára 2016\n\ndoručená\n\nsťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej aj „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 11 C 380/2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\naj „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co 155/2011, sp. zn. 4 Co 392/2012\na sp. zn. 3 Co 548/2014.\n2. Zo sťažnosti vyplynulo:\n«Faktografia\na) Vieme, že procesný oponent našej mandantky p.\n\npodal\n\nodvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16. 06. 2014. Opakujeme\na zdôrazňujeme, že\n\npatrí v justičnej praxi k „obávaným“ kontrahentom. Jeho\n\npostoje a postupy sú zväčša masívne kverulantské. K tomu, čo v predmetnej súvislosti\nhovorí, resp. namieta uvádzame:\n-\n\nsa predstavuje ako biedny invalidný dôchodca. Pritom ide o majiteľa\n\nviacerých nehnuteľností v státisícových euro-hodnotách (hovoríme napr. o rodinnom dome\nv\n\n., o byte na\n\na o podnikateľskom areáli v\n\n);\n- dá sa povedať že\n\nmasívne skryto podniká. Na profesionálnej úrovni sa\n\nzúčastňuje pri hypotekárnych transakciách. Preberá na seba dubiózne záväzky a za to sa\nnecháva platiť (poukazujeme napr. na zistenia orgánov činných v trestnom konaní Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave IV pod ČVS: ORP-444/OEK-B4-2012);\n- je aj verifikovateľné, že\nsvoju dcéru\n\nprakticky od rozvodu manželstva v roku 1996\n\núplne ignoroval. Ešte aj výživné musela z neho „páčiť“ exekučne.\n\nneprejavoval a neprejavuje voči svojej dcére žiadny rodičovský, ba ani\nelementárny ľudský vzťah.\nb) K otázke trov konania OS Ba IV č. 11 C 380/2009 sme sa vyjadrovali dostatočne\nobšírne a fundovane. Náhrada trov cit. konania (vyvolaného na pôde OS Ba IV\ndôvodne a právne nutne prináleží žalovanej\n\n)\n\n. Nenastala žiadna\n\nvýnimočná situácia, neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd\nmožnosť nepriznať žalovanej (celkom alebo sčasti) náhradu trov konania. Nie je teda daná\ntaká situácia, že by bolo nespravodlivé, aby\n\nhradil trovy daného konania (ktoré\n\non právne nekorektne viedol voči jeho dcére). Naopak: v právne kultivovanom štáte\n\n2\n\nje nutné, aby za danej situácie trovy konania znášal žalobca tak ako to právo štandardne\npredvída.\nc) Tvrdíme že žalobcom napadnuté rozhodnutie súdu (uznesenie z 16. 06. 2014)\nje vecne i právne korektné a ako také ho žiadame potvrdiť a priznať žalovanej i náhradu\ntrov odvolacieho konania.\nV predmetnom kontexte akcentujeme, že spor bol\nr. 2009! Konanie o návrhu\n\niniciovaný v októbri\n\nzo dňa 23. 10. 2009, aby bola jeho vyživovacia\n\npovinnosť zrušená, súd zastavil.\nV merite veci teda\n\nnebol procesne úspešný.\n\nd) O trovách konania rozhodol prvostupňový OS Ba IV prvý raz samostatným\nuznesením z 28. 10. 2010. Výrok znel: navrhovateľovi (\n\n) sa náhrada trov\n\nkonania nepriznáva. Súd dôvodil § 142 ods. 1 OSP že navrhovateľ mal plný úspech vo veci,\nale vyčíslenie trov on vraj nepredložil. Prvostupňový súd pritom opomenul rozhodnúť\no náhrade trov konania uplatnených žalovanou\n\n. Odvolanie\n\nz 24. 11. 2010 KS Ba odmietol správne absurdnou argumentáciou. Samozrejme na to\nreagoval NS SR (po nami podanom dovolaní). NS SR uznesením č. 6 Cdo 208/2011\nz 25. 01. 2012 zrušil uznesenie KS v Bratislave č. 4 Co 155/2011 z 22. 07. 2011 ako\nnezákonné a vec vrátil KS Ba na ďalšie konanie. NS SR konštatoval vo vzťahu k právam\nžalovanej (našej mandantky\n\n) denegatio iustitiae. Súvzťažne NS\n\nSR inštruoval KS Ba, že má kauzu vrátiť na OS Ba IV na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\n- na vydanie doplňujúceho uznesenia o žalovanou uplatnenej náhrade trov konania.\nPo vyznačení právoplatnosti cit. uznesenia NS SR zaslal OS Ba IV súdny spis nadriadenému\nkrajskému súdu, a to dňa 08. 03. 2012, aby bol zabezpečený náležitý ďalší procesný postup\nKS Ba. Dňa 03. 07. 2012 nám potom bolo doručené súvisiace doplňujúce uznesenie\nOkresného súdu v Bratislave IV č. 11 C 380/2009 z 19. 06. 2012, viažuce sa k uzneseniu\nOkresného súdu v Bratislave IV č. 11 C 380/2009 z 28. 10. 2010.\nOkresný súd Ba IV\n\nani vr. 2012 náhradu trov konania\n\nnepriznal.\nV hrubom rozpore s princípom legálnej licencie OS Ba IV „skonštruoval“ akúsi\npovinnosť dieťaťa pravidelne preukazovať rodičovi pokračovanie v štúdiu ako predpoklad\nna plnenie vyživovacej povinnosti, pričom preukázanie pokračovania v štúdiu počas\n\n3\n\nsúdneho konania chcel na strane\n\nvnímať ako oneskorené a právne irelevantné.\n\nOproti tejto chybnej myšlienke OS Ba IV - argumentum a contrario - stojí, že dieťa ktoré by\nopomenulo pravidelne (alebo v nešpecifikovaných intervaloch) preukazovať rodičovi\npokračovanie v štúdiu, bolo by kontinuálne v riziku straty práva na konzumovanie\nvyživovacej povinnosti zo strany rodiča. Cit. uznesenie OS Ba IV žiaľ KS Ba potvrdil\nuznesením č. 4 Co 392/2012 z 28. 09. 2012.\nSmelo sa dá hovoriť o vŕšení procesných chýb a nedostatkov na pôde OS Ba IV a KS\nBa. Naše názory sú verifikovateľne právne korektné. Osvojila si ich Generálna prokuratúra\nSR a následne NS SR. Uznesením NS SR č. 6 MCdo 6/2013 zo dňa 26. 02. 2014 bolo\nuznesenie KS Ba č. 4 Co 392/2012 z 28. 09. 2012 totiž zrušené a vec bola vrátená\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svetlo sveta uzrelo potom\nuznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16. 06. 2014 (k nemu bolo ešte vydané\nopravné uznesenie z 11. 08. 2014). Teda až v r. 2014 (a po dvoch zásahoch NS SR) boli\np.\n\npriznané trovy konania (v ktorom bola procesne úspešnou\n\nstranou). Voči tomu sa p.\n\nodvolal. Naša procesná strana sa vyjadrila k odvolaniu\n\ndňa 04. 08. 2014, no od 03. 10. 2014 súdny spis neefektívne leží na KS Ba\n(pod č. 3 Co 548/2014).\nV tomto kontexte je významné, že vedenie OS Ba IV sa p.\nlistom č. Spr. 2062/2014 z 08. 07. 2014 ospravedlnilo za prieťahy v konaní. Ospravedlnenie\nvyjadrilo aj vedenie KS Ba listom č. Spr. 2385/15 z 21. 12. 2015. Tento list hovorí\no personálnej poddimenzovanosti KS Ba, to ale nie je relevantný argument, pritom odhad\nrozhodnutia do konca decembra 2015 sa žiaľ nenaplnil.\nTvrdíme, že procesný čas plynie neefektívne.\nPritom:\n- prvoradou ústavnou povinnosťou všeobecného súdu a jeho sudcu je organizovať\nprocesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. O prieťahy\nv súdnom konaní v spojitosti s chybným procesným postupom ide aj vtedy, ak súd vôbec\nnevyužije tie procesné inštitúty alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie nielen\núčinnej, ale tiež rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak ich použije\nvtedy, keď ich skutočný príspevok (účinok) k dosiahnutiu účelu súdneho konania\n\n4\n\nje vylúčený, prípadne značne minimalizovaný - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 51/2001 z 24. januára 2002. Ústavný súd SR samozrejme akceptoval názor\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, že sudca je zodpovedný za prípravu veci a rýchle\nvedenie konania (Capuano v. Italy, séria A, 1987, č. 119, str. 13, tiež Pieraccini, séria A,\n1992, č. 231 C, str. 30). V rozhodnutí Eckle v. Germany, séria A, 1982, č. 51, str. 39 ESĽP\nkonštatoval: „od štátu sa vyžaduje, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o veci\nrozhodli a postupovali s náležitou usilovnosťou, aby vec rýchlo vybavili...“ - III. ÚS 9/2000.\n- Mnohomesačnú nečinnosť súdu, ak po nej nasledujú jednoduché úkony,\nnevyžadujúce zvláštnu prípravu, nemožno odôvodniť skutkovou a právnou zložitosťou veci nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 22/2002.\n- Ústavný súd prihliada aj na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu, keď sa\nvyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho\nkonania (napr. I. ÚS 19/2000, I. ÚS 39/2000, I. ÚS 57/2001).\n- Lehotu presahujúcu obdobie troch rokov považuje ÚS SR za neakceptovateľnú\nna riešenie akejkoľvek zložitej právnej otázky (III. ÚS 62/2006, II. ÚS 12/2004,\nI. ÚS 10/2000). Také obdobie súdneho konania nemožno hodnotiť ako efektívne vedenie\nsúdneho procesu - III. ÚS 9/2000. ÚS SR spresnil, že konanie, ktoré nad tento rámec trvá\nna súde prvého stupňa bez rozhodnutia vo veci samej, možno považovať za nezlučiteľné\ns imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Zdĺhavosť konania totiž v princípe\npredlžuje stav právnej neistoty dotknutého účastníka konania pred všeobecným súdom\ndo tej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje\nvo svojej podstate.\n- Účastník súdneho konania má legitímne právo očakávať, že súd rozhodujúci v jeho\nveci pozná právo (iura novit curia) a rozhodne podľa práva - k tomu napr. Nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 390/2008 z 23. 04. 2009. Ústavný súd SR v tomto kontexte pritom\nvyhlasuje, že každý účastník súdneho konania pred všeobecným súdom má právo dôvodne\nočakávať, že súd jeho vec správne posúdi a nepôjde cestou omylov (napr. I. ÚS 89/1999,\nresp. I. ÚS 321/2008).\n- Osobitným faktorom je, že konanie všeobecného súdu po povolení obnovy vyžaduje\nstarostlivý prístup všeobecného súdu aj z hľadiska jeho povinnosti organizovať svoj\nprocesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 100 ods. 1\n\n5\n\nObčianskeho súdneho poriadku) a aby ochrana práv účastníkov bola bezodkladná a účinná\n(§ 6 Občianskeho súdneho poriadku), pretože povolením obnovy dochádza k nastoleniu\nstavu právnej neistoty - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 22/2003\nz 16. 04. 2003.\nPo predložení spisu a dodnes je KS Ba je pasívny. Výsledkom je, že stav právnej\nneistoty v danej kauze v neprospech\n\ntrvá viac ako päť rokov!\n\nK doteraz predneseným faktom sa viažu dve premisy korektne podanej ústavnej\nsťažnosti:\n- prvoradou ústavnou povinnosťou všeobecného súdu a jeho sudcu je organizovať\nprocesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. O prieťahy\nv súdnom konaní v spojitosti s chybným procesným postupom ide aj vtedy, ak súd vôbec\nnevyužije tie procesné inštitúty alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie nielen\núčinnej, ale tiež rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak ich použije\nvtedy, keď ich skutočný príspevok (účinok) k dosiahnutiu účelu súdneho konania\nje vylúčený, prípadne značne minimalizovaný - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 51/2001 z 24. januára 2002. Ústavný súd SR samozrejme akceptoval názor\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, že sudca je zodpovedný za prípravu veci a rýchle\nvedenie konania (Capuano v. Italy, séria A, 1987, č. 119, str. 13, tiež Pieraccini, séria A,\n1992, č. 231 C, str. 30). V rozhodnutí Eckle v Germany, séria A, 1982, č. 51, str. 39 ESĽP\nkonštatoval: „od štátu sa vyžaduje, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o veci\nrozhodli a postupovali s náležitou usilovnosťou, aby vec rýchlo vybavili...“ –\nIII. ÚS 9/2000. Obdobie v práci súdu bez vykonania akéhokoľvek procesného úkonu je\nmožné považovať za čas, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany\nokresného súdu - II. ÚS 41/2000. Skutkovou a právnou zložitosťou veci nemožno odôvodniť\nmnohomesačnú nečinnosť súdu, ak po nej nasledujú jednoduché úkony, nevyžadujúce\nzvláštnu prípravu - nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 22/2002. Takmer jednoročné obdobie - bez\nvykonania akéhokoľvek procesného úkonu - je dostatočne dlhé na to, aby ho bolo možné\npovažovať za čas, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany okresného súdu\n- II. ÚS 41/2000. Lehotu presahujúcu obdobie troch rokov považuje ÚS SR potom\nza neakceptovateľnú na riešenie akejkoľvek zložitej právnej otázky (III. ÚS 62/2006,\n\n6\n\nII. ÚS 12/2004, I. ÚS 10/2000)- Také obdobie súdneho konania nemožno hodnotiť\nako efektívne vedenie súdneho procesu - III. ÚS 9/2000;\n- účastník súdneho konania má legitímne právo očakávať, že súd rozhodujúci v jeho\nveci pozná právo (iura novit curia) a rozhodne podľa práva - k tomu napr. Nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23.04.2009,\nA. Sťažovateľka\n\ntvrdí, že OS Ba IV - porušovateľ 1 - bol\n\nv predmetnom od marca 2006 do januára 2014 výrazne procesne neefektívny, pracoval\nnesústredene, nekoncepčne a s hrubými právnymi chybami. Procesno-právne je príliš\nbenevolentný voči plynutiu času. Práca porušovateľa (teda OS Bratislava IV) bola masívne\npoznačená zbytočnými prieťahmi, pričom tento fakt už vedenie OS Ba IV priznalo.\nKonštatujeme, že involvovaný všeobecný súd prvej inštancie dlhodobo a bezdôvodne\nnerealizoval to právo na súdu ochranu a právo na spravodlivý a súčasne primerane rýchly\nproces, ktoré je procesnej strane (v danej afére žalovanej\n\n,\n\nsťažovateľke v intenciách tohto podania) ústavne garantované. Už sme uviedli, že spor bol\niniciovaný\n\n, otcom sťažovateľky v októbri 2009. Priamo sa teda natíska poukaz\n\nna záväzný právny názor Ústavného súdu SR: lehota presahujúcu obdobie troch rokov\nje neakceptovateľná na riešenie akejkoľvek zložitej právnej otázky (k tomu napr.\nIII. ÚS 62/2006, II. ÚS 12/2004, I. ÚS 10/2000). Dlhšie trvanie súdneho konania nemožno\nhodnotiť ako efektívne vedenie súdneho procesu - III. ÚS 9/2000: je nezlučiteľné\ns imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Zdĺhavosť konania všeobecného súdu\ntotiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby (a tu objektívne hovorí\nsťažovateľka aj v záujme jej procesného kontrahenta) do tej miery, že sa právo na súdnu\nochranu stáva iluzórnym, a je teda ohrozené vo svojej podstate.\nOpakujeme a zdôrazňujeme, že neproduktívne plynutie času „rozmazáva“ kontúry\nkauzy, predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu\nochranu stáva iluzórnym. ÚS SR už v istej konkrétnej veci upresnil, že konanie, ktoré trvá\nna súde prvého stupňa dlhé roky bez rozhodnutia vo veci samej, možno spravidla už len\nna základe jeho posúdenia v globále považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žiadna zložitosť veci totiž nemôže ospravedlniť mnohoročnú\ndĺžku konania. Takú činnosť všeobecného súdu nie je možné hodnotiť ako efektívne vedenie\nsúdneho procesu. Vychádzajúc z rímskej zásady iura novit curia nemôže mnohoročné\n\n7\n\nneefektívne obdobie ospravedlniť ani prípadná náročnosť veci, zložitosť právnej úpravy,\nale ani správanie účastníkov konania - III. ÚS 9/2000.\nB. K prieťahom v konaní a ich definičným znakom poznamenávame: Ústavný súd SR\n- III.ÚS 337/2005 - a to i v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou (napr.\nI. ÚS 57/1997, II. ÚS 74/1997, I. ÚS 70/1998, II. ÚS 813/2000, III. ÚS 44/2001,\nI. ÚS 20/2002, II. ÚS 32/2002, IV. ÚS 74/2002, III. ÚS 111/2002, III. ÚS 204/2003) zaujal\npozíciu, že pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní a tým aj k porušeniu základného práva (podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods.\n2 Listiny základných práv a slobôd 3 a čl. 6 ods. cit. Dohovoru) bude zohľadňovať viaceré\nkritériá (II. ÚS 74/1997).\nNimi sú prioritne tri základné kritériá:\n- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje. Po vyriešení\nmerita kauzy bolo úlohou OS Bratislava IV „už len“ rozhodnúť o trovách - pripraviť vec\ntak, aby mohla byť primerane rýchlo rozhodnutá (§ 114 ods. I OSP). To sa nestalo.\nÚS SR sa už zásadne vyjadril, že dĺžka súdneho konania by mala v „rozumnej miere“\nzodpovedať faktorom, ktoré môžu konanie predlžovať - III. ÚS 49/2001, resp.\nII. ÚS 57/2001. Je preto nevyhnutné rozlíšiť konania pomalé (ktoré trvajú dlho z dôvodu\nzložitosti prejednávanej veci) a konania neefektívne (konania so zbytočnými prieťahmi) I. ÚS 92/1997, ale aj I. ÚS 36/1999. resp. I. ÚS 37/1999.\nKonanie o procesných trovách pritom nemá v sebe žiadny osobitný prvok justičnej\nnovosti či originality. Na úrovni OS Ba IV nebadať žiadny moment osobitnej právnej alebo\nfaktickej zložitosti predmetnej otázky.\n- Druhým základným kritériom je správanie účastníkov súdneho konania (presnejšie\npovedané skúmanie či správanie sťažovateľky v predmetnej veci podstatným spôsobom\nneprispelo k predĺženiu predmetného konania). Tvrdíme, že pre reálny a efektívny postup\noboch involvovaných všeobecných súdov (in concreto KS Ba, ale predovšetkým OS Ba IV)\nnemohla sťažovateľka nič viac urobiť.\n- Tretím kritériom je postup involvovaného všeobecného súdu - prioritne OS Ba IV.\nTvrdíme, že prvostupňový súd bol vo svojej činnosti výrazne neprofesionálny, neznalý\npráva, nepružný, neusilovný a procesne neefektívny. V predkladanej ústavnej sťažnosti sa\nv súvislosti s nezákonnosťou, ba protiústavnosťou práce OS Ba IV\n\n8\n\n- opierame o fakt, že NS SR musel dvakrát pracovne inštruovať OS Ba IV, resp.\nKS Ba (máme na mysli uznesenie NS SR č. 6 Cdo 208/2011 z 25. 01. 2012 a uznesenie\nNS SR č. 6 MCdo 6/2013 zo dňa 26. 02. 2014)\n- pričom platí sentencia ÚS SR, že už jednoročné obdobie bez vykonania\nakéhokoľvek procesného úkonu je dostatočne dlhé na to, aby ho bolo možné považovať za\nčas, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany všeobecného súdu - II. ÚS\n41/2000.\n„...konštatujem, že Vaša sťažnosť na prieťahy vo veci vedenej pod sp. zn.\n11 C 380/2009 je dôvodná. Prešetrením som zistila, že konanie bolo v časti rozhodovania\no trovách poznačené prieťahmi...“, citujeme slová podpredsedníčky OS Ba IV (z listu\nč. Spr. 2062/2014 zo dňa 08. 07. 20142).\n„...Vašu sťažnosť na prieťahy v odvolacom konaní vedenom na KS Ba pod sp. zn.\n3 Co 548/2014 som vyhodnotil ako dôvodnú...“, citujeme slová predsedu KS Ba (z listu\nč. Spr. 2385/15 zo dňa 21. 12.2015).\nZdôrazňujeme, že stav právnej neistoty\n\npretrváva už šiesty\n\nrok.\nSťažovateľka\n\n(kvalifikovane predpísaným spôsobom\n\nzastúpená) je si vedomá, že náležitosťou ústavnej sťažnosti je aj skutková a právna\nkonkretizácia potrebná na prijatie veci na ďalšie konanie. Tá musí byť povinne uvedená\nv rozsahu, v akom by sa ústavná sťažnosť mala prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 ZoÚS)\n- II. ÚS 117/2005. Preto v tejto ústavnej sťažnosti pravdivo opísala existujúcu situáciu.\nJej tvrdenia sú verifikovateľné obsahom súdneho spisu vedeného na OS Bratislava IV\npod č. 11 C 380/2009, resp. spismi KS Ba č. 4 Co 155/2011, č. 4 Co 392/2012\na č. 3Co 548/2014.\nTvrdíme, že z vyššie uvedených skutočností sa dá vyvodiť záver o priamej spojitosti\nporušenia práv základných práv sťažovateľky\n\ns ústavne\n\nfixovanými požiadavkami na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Medzi napadnutým\npostupom OS Bratislava IV, teda výrazne dlhým časom procesu, neadekvátnou\na neefektívnou prácou so sprievodnými zbytočnými prieťahmi zo strany toho súdu\n(porušovateľa 1), ako aj masívnymi právnymi chybami v práci KS Ba a k tomu ešte\n\n9\n\naj výraznou pasivitou KS Ba na strane jednej a porušenými základnými právami\nsťažovateľa na strane druhej existuje priama príčinná súvislosť.\nProtiústavným postupom porušovateľa OS Ba IV a porušovateľa KS Ba došlo\na dochádza k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci v súdnom\nkonaní bez zbytočných prieťahov.\nKonkrétne obaja porušovatelia svojím postupom porušili čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, keď bez zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter\nprejednávanej veci, svojou neodbornou a neefektívnou prácou, liknavosťou a dodnes\npretrvávajúcou nečinnosťou spôsobovali a stále spôsobujú sťažovateľke mimoriadne\nťažkosti. Predmetný spor zo skutkového, ani z právneho hľadiska pritom nevykazuje črty\nmimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti. Dá sa povedať, že v činnosti justície je\nobvyklý; „procesná technológia“ rozhodnutia o trovách konania je a musí byť všeobecným\nsúdom dostatočne známa a rutinná. V tomto kontexte poukazujeme aj na § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len OSP), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak. aby ochrana práv bola rýchla a účinná.\nPre výraznú intenzitu zásahu do ústavou garantovaného práva sťažovateľky na\nsúdnu ochranu a spravodlivý proces a fakt, že spor sa celkovo vedie šiesty rok, žiada\nsťažovateľka, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- € (slovom\ntritisíc Eur).\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na fakt, že obaja porušovatelia\nsvojím postupom porušili právo sťažovateľky garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky žiadame Ústavný súd, aby po náležitom zistení skutkového stavu vyhovel\npredloženej ústavnej sťažnosti a vydal tento nález\n1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: 11 C 380/2009 porušil\nprávo\n\naby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,\n\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Krajský súd v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn.: č. 4 Co 155/2011\na č. 4 Co 392/2012, najmä však v konaní č. 3 Co 548/2014 porušil právo\n, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n10\n\n3. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 Co 548/2014\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n4.\n\n... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie\n\nvo výške 1.500,- € (slovom jedentisícpäťsto EUR), ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd\nBratislava IV a vo výške 1.500,- € (slovom jedentisícpäťsto EUR), ktoré je povinný zaplatiť\nKrajský súd v Bratislave, každý povinný súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave sú povinné spoločne\na nerozdielne uhradiť\n\n... trovy konania, tak ako budú\n\nvyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho\nprávnej zástupkyne JUDr. Jany Kompišovej...»\nII.\n3. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a z obsahu na vec sa\nvzťahujúceho súdneho spisu (ktorý si ústavný súd zapožičal na účely predbežného\nprerokovania sťažnosti) ústavný súd zistil nasledujúci priebeh a stav konania vedeného\nna Okresnom súde Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 380/2009 a Krajského\nsúdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co 155/2011, sp. zn. 4 Co 392/2012\na sp. zn. 3 Co 548/2014:\nDňa 23. októbra 2009 bol Okresnému súdu Bratislava IV doručený návrh\n(ďalej aj „otec“ alebo „navrhovateľ“) „o zrušenie výživného na plnoletú dcéru“\n. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 C 380/09 a bola pridelená\nna rozhodnutie sudkyni\n\n.\n\nDňa 11. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. február 2010.\nDňa 23. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.\nDňa 10. marca 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. apríl 2010.\nDňa 7. apríla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd pripustil\nspresnenie návrhu na zrušenie, alternatívne na zníženie vyživovacej povinnosti otca.\nPojednávanie bolo odročené na 1. jún 2010.\nDňa 1. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. júl 2010.\n\n11\n\nDňa 6. júla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil\nrozsudok č. k. 11 C/380/09-66, ktorým vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej dcére zrušil\nod 1. júla 2010 a konanie o zníženie vyživovacej povinnosti otca od 1. januára 2010\nzastavil.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nďalej\n\nvyslovil,\n\nže\n\no\n\nnáhrade\n\ntrov\n\nkonania\n\nrozhodne\n\naž po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej. Uvedený rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť 27. augusta 2010.\nDňa 28. októbra 2010 okresný súd uznesením č. k. 11 C 380/09-73 rozhodol tak,\nže „navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva“.\nDňa 29. novembra 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 11 C 380/09-73.\nDňa 18. januára 2011 okresný súd uznesením č. k. 11 C 380/09-78 opravil svoje\nuznesenie č. k. 11 C 380/09-73.\nDňa 13. apríla 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nsťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k. 11 C 380/09-73 v spojení s opravným\nuznesením č. k. 11 C 380/09-73.\nDňa 22. júla 2011 krajský súd uznesením č. k. 4 Co 155/2011-84 odvolanie\nsťažovateľky odmietol.\nDňa 9. augusta 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 31. augusta 2011 podala sťažovateľka dovolanie proti uzneseniu krajského súdu\nč. k. 4 Co 155/2011-84.\nDňa 31. októbra 2011 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o podanom dovolaní sťažovateľky.\nDňa 25. januára 2012 najvyšší súd uznesením č. k. 6 Cdo 208/2011-100 napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 15. februára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 9. marca 2012 bol spis predložený krajskému súdu na ďalšie konanie. Vec bola\nzaevidovaná pod sp. zn. 4 Co 110/2012.\nDňa 15. júna 2012 bol spis vrátený okresnému súdu „bez meritórneho rozhodnutia\nna vydanie doplňujúceho uznesenia“.\n\n12\n\nDňa 19. júna 2012 okresný súd doplňujúcim uznesením č. k. 11 C 380/09-114 svoje\nuznesenie č. k. 11 C 380/09-73 z 28. októbra 2010 doplnil tak, že „Odporcovi sa náhrada\ntrov konania nepriznáva.“.\nDňa 9. júla 2012 sťažovateľka podala odvolanie proti doplňujúcemu uzneseniu\nokresného súdu č. k. 11 C 380/09-114.\nDňa 30. augusta 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nsťažovateľky proti uvedenému doplňujúcemu uzneseniu okresného súdu.\nDňa 28. septembra 2012 krajský súd uznesením č. k. 4 Co 392/2012-135 „napadnuté\nuznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 18. 01. 2011\nč. k. 11C 380/2009-78 a doplňujúcim uznesením zo dňa 19. 06. 2012 č. k. 11C 380/2009114“ potvrdil.\nDňa 10. októbra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 28. októbra 2012 bol spis zapožičaný Okresnej prokuratúre Bratislava IV\n„za účelom šetrenia podnetu na podanie mimoriadneho dovolania“.\nDňa\n\n25.\n\nfebruára\n\n2013\n\nGenerálna\n\nprokuratúra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\noznámila okresnému súdu, že „proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 28. októbra\n2010 č. k. 11 C/380/2010-73 v spojení s opravným uznesením z 19. júna 2012\nč. k. 11 C/380/2009-114 a s uznesením Krajského súdu Bratislava z 28. septembra 2012\nč. k. 4Co/392/2012-135 o trovách konania podal generálny prokurátor SR mimoriadne\ndovolanie. Z toho dôvodu bol Váš spis sp. zn. 11 C/380/2009 zaslaný Najvyššiemu súdu\nSR.“.\nDňa 26. februára 2014 najvyšší súd uznesením č. k. 6 MCdo 6/2013-173 rozhodol\ntak, že „Uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. septembra 2012, sp. zn. 4 Co 392/2012\na uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 28. októbra 2010 č. k. 11 C 380/2010-73\nv spojení s opravným uznesením z 18. januára 2011, č. k. 11 C 380/2009-78 a s\ndoplňujúcim uznesením z 19. júna 2012, č. k. 11 C 380/2009-114 zrušuje a vec vracia\nOkresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.“.\nDňa 15. mája 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 16. júna 2014 okresný súd uznesením č. k. 11 C 380/2009-181 rozhodol, že\n„(I.) v\n\nzastavenej\n\nčasti\n\nkonania\n\nodporcovi\n\n13\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nkonania\n\nnepriznáva.\n\n(II.) navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov\nprávneho zastúpenia vo výške 801,01 €“.\nDňa 15. júla 2014 podal navrhovateľ proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 11 C 380/2009-181 odvolanie.\nDňa 7. augusta 2014 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k uvedenému odvolaniu\nnavrhovateľa.\nDňa 11. augusta 2014 okresný súd uznesením č. k. 11 C 380/2009-195 opravil\nv odôvodnení svoje uznesenie č. k. 11 C 380/2009-181.\nDňa 3. októbra 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nnavrhovateľa.\nDňa 22. decembra 2015 krajský súd zaslal vyjadrenie sťažovateľky navrhovateľovi.\nDňa 31. decembra 2015 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 548/2014-198 napadnuté\nuznesenie okresného súdu č. k. 11 C 380/2009-181 v spojení s opravným uznesením\npotvrdil.\nDňa 9. februára 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 21. marca 2016 navrhovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu\nč. k. 3 Co 548/2014-198.\nDňa 5. apríla 2016 okresný súd vyzval navrhovateľa na doplnenie svojho odvolania.\nDňa 25. apríla 2016 navrhovateľ doplnil svoje dovolanie.\nDňa 29. apríla 2016 okresný súd zaslal uvedené dovolanie navrhovateľa sťažovateľke\nna vyjadrenie.\nDňa 17. mája 2016 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k dovolaniu navrhovateľa.\nDňa 11. júla 2016 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o dovolaní\nnavrhovateľa.\nDňa 27. apríla 2017 najvyšší súd uznesením č. k. 6 Cdo 140/2016-263 dovolanie\nnavrhovateľa odmietol. Toto rozhodnutie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť\n7. júna 2017.\nIII.\n\n14\n\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\n\n15\n\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02)\n7. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nOkresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 380/2009 a postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co 155/2011,\nsp. zn. 4 Co 392/2012 a sp. zn. 3 Co 548/2014.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov (...).\n9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95). Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\n(napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (ako aj právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom\nlen vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva\noznačenými orgánmi (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,\nkeď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému\nporušovaniu označených práv postupom všeobecného súdu, ústavný súd sťažnosť odmieta\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Tento právny názor\nústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva [pozri\nnapr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č.\n16970/05 (IV. ÚS 237/09, m. m. II. ÚS 290/09, IV. ÚS 42/2010 atď.)].\nV nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,\nže jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí\nsmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv\n\n16\n\nsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú\npreventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných\npráv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).\n10. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu\nBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 380/2009\nAko to z chronológie úkonov (pozri bod 3) vykonaných v napadnutom konaní\npred okresným súdom vyplýva, 23. októbra 2009 bol okresnému súdu doručený návrh\no zrušenie výživného na plnoletú dcéru\n\n.\n\nDňa 6. júla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil\nrozsudok č. k. 11 C 380/2009-66, ktorým vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej dcére\nzrušil od 1. júla 2010 a konanie o zníženie vyživovacej povinnosti otca od 1. januára 2010\nzastavil.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nďalej\n\nvyslovil,\n\nže\n\no\n\nnáhrade\n\ntrov\n\nkonania\n\nrozhodne\n\naž po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej. Uvedený rozsudok okresného súdu\nv merite veci nadobudol právoplatnosť 27. augusta 2010. Od uvedeného dátumu sa\nnapadnuté konanie na okresnom súde vo veci samej neobnovilo, teda v čase podania\nsťažnosti ústavnému súdu (12. februára 2016) napadnuté konanie pred okresným súdom\nvo veci samej už netrvalo.\nOkresný súd však musel rozhodnúť ešte o trovách konania, pričom tak učinil\nnaposledy 16. júna 2014 uznesením č. k. 11 C 380/2009-181, ktoré opravil 11. augusta 2014\nopravným uznesením č. k. 11 C 380/2009-195. Napadnuté konanie sa tak na okresnom súde\nskončilo najneskôr 11. augusta 2014, a teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu\n(12. februára 2016) napadnuté konanie pred okresným súdom už ani vo vzťahu k trovám\nkonania netrvalo.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovateľka sa vo vzťahu k okresnému\nsúdu domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase,\n\n17\n\nkeď v napadnutom konaní namietané porušenie práva už pred okresným súdom netrvalo,\na v tomto štádiu konania už bola odstránená jej právna neistota na okresnom súde, ústavný\nsúd odmietol jej sťažnosť v tejto časti pre zjavnú neopodstatnenosť.\n11. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 155/2011 a pod sp. zn. 4 Co 392/2012\nChronologicky nasledujúce napadnuté konanie bolo odvolacie konanie, ktoré sa\nna krajskom súde začalo 13. apríla 2011 a na tomto súde bolo skončené 22. júla 2011.\nTeda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (12. februára) konanie krajského súdu\nsp. zn. 4 Co 155/2011 už netrvalo, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť\nako zjavne neopodstatnenú.\nKonanie vedené pod sp. zn. 4 Co 392/2012 sa na krajskom súde začalo\n30. augusta 2012 a na tomto súde bolo skončené 28. septembra 2012, teda v čase podania\nsťažnosti ústavnému súdu (12. februára 2016) už netrvalo, preto bolo potrebné sťažnosť\nodmietnuť aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\n12. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 548/2014\nPredmetné konanie sa na krajskom súde začalo 3. októbra 2014 a na tomto súde bolo\nskončené 31. decembra 2015, teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu\n(12. februára 2016) už ani uvedené konanie na krajskom súde netrvalo. Faktom však je,\nže uznesenie č. k. 3 Co 548/2014-198 z 31. decembra 2015, ktorým bolo uvedené napadnuté\nkonanie skončené, nadobudlo právoplatnosť 27. februára 2016. Z tohto dôvodu a v duchu\nmateriálnej ochrany ústavných práv sťažovateľky ústavný súd sťažnosť v tejto časti\npreskúmal a zisťoval, či by inak bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie, alebo\nsú tu aj iné dôvody odmietnutia sťažnosti v tejto časti pri jeho predbežnom prerokovaní.\n\n18\n\nÚstavný súd pripomína, že napadnuté konanie sp. zn. 3 Co 548/2014 pred krajským\nsúdom trvalo 1 rok a 2 mesiace, pričom išlo o rozhodovanie o trovách konania\nv sume 801,01 €.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu\njudikatúru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený\nprieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem\n„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno\nvykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa\ntotiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by\nbolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.\nI. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval,\nže ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí\nzakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).\nÚstavný súd konštatuje, že postup krajského súdu v napadnutom konaní (najmä\nv kontexte celkového trvania konania) nebol bez prieťahov, avšak jeho postup sa\nnevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať\nako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.\nS ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou\nčinnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 548/2014 po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy, a preto sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n13. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n\n19\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "vyživovacia povinnosť-výživné", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:3b9cf6f0-8dc0-46c6-8999-745c1bb1b68e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b9cf6f0-8dc0-46c6-8999-745c1bb1b68e"}, {"guid": "ussr:3784fafa-bfbd-4d2b-98e6-d3713706231c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 290/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 290/09 z 17. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-17", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3784fafa-bfbd-4d2b-98e6-d3713706231c"}, {"guid": "ussr:638e3df7-05e0-410c-b06a-d39901f5a707", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:638e3df7-05e0-410c-b06a-d39901f5a707"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 959, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d"}, {"guid": "ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 317/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/05 z 9. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-09", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205"}, {"guid": "ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/05 z 21. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-21", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "11bce672-62fc-4e70-b893-d9b640ef9471:55ccfcb3-691d-415b-b06c-de9ee8dc43b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1409211226.1", "spisova_znacka": "6MCdo/6/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/6/2013 z 25. 2. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-02-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1409211226.1"}, {"guid": "52fe4b2e-548a-4961-8775-dd36b0567fcc:f7f36ec9-11cc-49a6-96b5-ab1eedebaa5c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1409211226.5", "spisova_znacka": "3Co/548/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/548/2014 z 30. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-12-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1409211226.5"}, {"guid": "80eeb4d5-b6e1-45b5-8541-127fabb45307:404090a8-8472-43cc-95a8-7fa8da43da7e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8211205847.1", "spisova_znacka": "4Co/110/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/110/2012 z 16. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8211205847.1"}, {"guid": "5db3c84a-dcee-4c9d-b506-d1eb18dc5d36:a4d826e8-6eac-47b0-b831-18d12d7c7a2f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3105231464.1", "spisova_znacka": "4Co/155/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/155/2011 z 29. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2011-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3105231464.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:713353ef-7f4d-413e-81db-f5c15be8aaea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.200.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 200/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.200.2018.1"}]}