{"guid": "ussr:225a24bc-333c-4391-b2f6-f1bf156ef500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.724.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 724/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 724/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 724/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.724.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/225a24bc-333c-4391-b2f6-f1bf156ef500", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.724.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.724.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.724.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 724/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n, t. č. v\nzastúpeného JUDr. Martinom Gancznerom,\n\nForgáchova bašta 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa\nčl. 5 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 1 Tpo 75/2016-77 zo 16. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n12. januára 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Tpo 75/2016-77\nzo 16. novembra 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry,\nnárodnej protidrogovej jednotky, 2. oddelenia, Nitra pod ČVS: PPZ-663/NKA-PD-ZA-2015\nz 23. apríla 2016 vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania\ns nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c) Trestného\nzákona.\nUznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Tp 63/2016\nz 24. apríla 2016 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 35/2016\nbol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nProkurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „prokurátor krajskej prokuratúry“)\ndoručil 19. októbra 2016 okresnému súdu návrh na predĺženie lehoty trvania väzby\nč. k. Kv 91/15/4400-200 zo 17. októbra 2016, ktorým navrhol predĺžiť lehotu väzby\nsťažovateľa do 22. apríla 2017.\nDňa 7. novembra 2016 sa na okresnom súde uskutočnil výsluch sťažovateľa\nako obvineného pred rozhodnutím o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby.\nSťažovateľ uvádza, že s návrhom prokurátora krajskej prokuratúry na predĺženie lehoty\nväzby nesúhlasil, pretože na takýto postup podľa jeho názoru neboli splnené zákonné\npodmienky z dôvodu, že ďalšie trvanie väzby v jeho prípade nebolo nevyhnutné, v návrhu\nprokurátora sa neuvádzali žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo,\nže prepustením obvineného by bolo zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu\ntrestného konania, neboli naplnené materiálne predpoklady a podmienky väzby, sťažovateľ\nani nebol obvinený a v spise sa nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval,\nže sa sťažovateľ mal dopúšťať trestnej činnosti, z ktorej je obvinený ešte pred tým,\n\n2\n\nako bol v trestnom konaní použitý agent. Okrem toho sťažovateľ namietal, že došlo\nk porušeniu ustanovení Trestného poriadku upravujúcich použitie agenta. Namietal tiež,\nže „trestné stíhanie vo veci, tak ako je uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa\n04. 09. 2015 bolo začaté za inú činnosť iných osôb, za akú boli vznesené obvinenia\nkonkrétnym iným osobám“. Podľa sťažovateľa nebola zachovaná jednota skutku v uznesení\no začatí trestného stíhania vo veci a v uznesení o vznesení obvinenia. V sťažnosti uvádza,\nže „Podľa uznesenia o začatí trestného stíhania sa malo jednať o trestnú činnosť\nobchodovania s omamnými a psychotropnými látkami, ktoré sa mali vyrábať na území SR\na mali sa dovážať na územie SR zo\n\n, pričom v uznesení o vznesení obvinenia\n\nvýroba omamných a psychotropných látok na Slovensku alebo ich dovoz zo\na predaj týchto dovezených látok zo\n\nalebo vyrobených na Slovensku\n\nsa neuvádza. Aj z podnetu na trestné stíhanie PPZ-NKA-PDJ2-198-2015 vyplýva, že začatie\nstíhania sa navrhuje za inú činnosť, za akú boli vznesené obvinenia, pričom v podnete\nsa nachádza konkrétny páchateľ, ktorým mal byť\n\n, pričom takáto osoba\n\nobvinená v tomto trestnom konaní ČVS: PPZ-663/NKA-PD-ZA-2015 nie je.“.\nOkresný súd následne uznesením sp. zn. 33 Tp 122/2016 zo 7. novembra 2016\n(ďalej len „uznesenie okresného súdu“) podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku zamietol\nnávrh prokurátora krajskej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby a podľa § 79\nods. 1 a 2 Trestného priadku sťažovateľa prepustil z väzby na slobodu. Okresný súd zároveň\npodľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prijal jeho písomný sľub a podľa § 80 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku nahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného\núradníka a zároveň mu uložil povinnosti a obmedzenia špecifikované v predmetnom\nrozhodnutí.\nProti\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\npodal\n\nprokurátor\n\nkrajskej\n\nprokuratúry\n\nsťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu\n10. novembra 2016. Sťažovateľ uvádza, že písomné odôvodnenie sťažnosti prokurátora\nmu bolo doručené 16. novembra 2016, pričom v ten istý deň o tejto sťažnosti rozhodoval\nkrajský súd, a teda sťažovateľovi „nebola daná ani možnosť, aby... sa mohol k dôvodom\nsťažnosti vyjadriť, čím mi bola odňatá možnosť konať a bolo porušené moje právo\n\n3\n\nna spravodlivý proces a zásada kontradiktórnosti konania“. Sťažovateľ uvádza, že sa síce\npísomne k jeho sťažnosti vyjadril, no o sťažnosti už bolo rozhodnuté, čo nevedel.\nPodľa sťažovateľa prokurátor krajskej prokuratúry v návrhu na predĺženie lehoty\nväzby ani v sťažnosti neuviedol a ani konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnil, že by jeho\nprepustením z väzby na slobodu hrozilo, že bude zmarené alebo podstatne sťažené\ndosiahnutie účelu trestného konania. Zdôrazňuje, že sa nikdy nepodieľal na trestnej činnosti\npredaja drog inej osobe, ako bol agent\n\n, ani nie je obvinený z trestnej\n\nčinnosti, z ktorej by vyplývalo, že by sa podieľal na predaji drog inej osobe ako agent\n. Z tohto dôvodu preto nie je na mieste možná obava, že by mal pokračovať\nv páchaní trestnej činnosti. Zastáva názor, že trestné stíhanie bolo začaté pre inú trestnú\nčinnosť, než pre akú mu bolo vznesené obvinenie. Vo vzťahu k plánovaným úkonom\nuvádza, že tieto mohli a mali byť vykonané v období základnej lehoty väzby.\nKrajský súd napadnutým uznesením podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku\nzrušil uznesenie okresného súdu a podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku lehotu väzby\nsťažovateľa predĺžil do 21. apríla 2017. Krajský súd zároveň rozhodol, že neprijíma\npísomný sľúb sťažovateľa a jeho väzbu nenahrádza. Uznesenie krajského súdu bolo\nsťažovateľovi doručené 22. novembra 2016.\nSťažovateľ zastáva názor, že napadnuté uznesenie krajského súdu je nesprávne,\nnezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne, ktoré závažným spôsobom zasiahlo do jeho\noznačených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru. Zároveň namieta, že boli\nporušené aj ustanovenia Trestného poriadku, a to § 76 ods. 1 a 3, pretože v napadnutom\nuznesení krajského súdu sa podľa sťažovateľa neuvádza ani jedna z podmienok zákonného\npredĺženia väzby. Nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého uznesenia krajského súdu\nspočíva v tom, že v ňom nie sú uvedené konkrétne vyšetrovacie úkony, ktoré je potrebné\nvykonať. V predmetnej veci sa dlhšiu dobu nekonalo a ani od predĺženia lehoty väzby nebol\nvo veci vykonaný žiadny výsluch. Zastáva názor že predmetná vec nie je taká obťažná,\naby ju nebolo možné skončiť v základnej lehote väzby.\n\n4\n\nPodľa sťažovateľa krajský súd nesprávne aplikoval právo a jeho rozhodnutie\nnie je dostatočne odôvodnené. Krajský súd sa nevysporiadal so „zásadnými obhajobnými\nnámietkami“, ktorými sú:\n- nebola zachovaná jednota skutku v uznesení o začatí trestného stíhania a v uznesení\no vznesení obvinenia – opakovane uvádza, že trestné stíhanie bolo začaté pre inú trestnú\nčinnosť, než pre akú mu bolo vznesené obvinenie;\n- nezákonné použitie agenta – namieta, že pred použitím agenta žiadnu trestnú\nčinnosť nepáchal, v spise sa nenachádzajú žiadne dôkazy, že by sa podieľal na predaji drog\ninej osobe ako agentovi. Okrem toho namieta, že agent nepostupoval tak, aby minimalizoval\nškodu, ale zvyšovaním požiadaviek o viaceré dávky, ako aj množstva drogy škodu\nzvyšoval. Podľa sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní mali zadržať obvinených už\npri prvej dodávke a neumožniť agentovi opätovné zabezpečovanie drogy;\n- absencia konkrétnych skutočností, na základe ktorých by prepustením sťažovateľa\nhrozilo, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania\npodľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku. Zastáva názor, že v jeho prípade neboli splnené\nmateriálnej podmienky väzby a „Neexistuje jediný dôvod na väzbu sťažovateľa.“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy SR Uznesením Krajského\nsúdu Nitre1 Tpo/75/2016-77 zo dňa 16. 11. 2016 porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR Uznesením Krajského\nsúdu v Nitre 1 Tpo/75/2016-77 zo dňa 16. 11. 2016 porušené bolo.\n3. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy SR Uznesením Krajského\nsúdu v Nitre 1 Tpo/75/2016-77 zo dňa 16. 11. 2016 porušené bolo.\n4. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Uznesením Krajského súdu Nitre 1 Tpo/75/2016-77 zo dňa\n16. 11. 2016 porušené bolo.\n5. Základné právo sťažovateľa podľa Čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Nitre 1 Tpo/75/2016-77 zo dňa\n16. 11. 2016 porušené bolo.\n\n5\n\n6. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Uznesením Krajského\nsúdu v Nitre 1 Tpo/75/2016-77 zo dňa 16. 11. 2016 porušené bolo.\n7. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Uznesením Krajského\nsúdu v Nitre 1 Tpo/75/2016-77 zo dňa 16. 11. 2016 porušené bolo.\n8. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Nitre 1 Tpo/75/2016-77 zo dňa\n16. 11. 2016 porušené bolo.\nSťažovateľ s vyslovením porušenia jeho práv v zmysle podanej sťažnosti zároveň\nžiada, aby Ústavný súd SR aj zrušil Uznesenie Krajského súdu v Nitre 1 Tpo/75/2016-77\nzo dňa 16. 11. 2016, a aby prikázal sťažovateľa prepustiť z väzby na slobodu.“\nZároveň žiada priznať aj náhradu trov konania.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n\n6\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená predovšetkým vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPredmetom predbežného prerokovania bolo sťažovateľom namietané porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa\nčl. 5 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.\nK namietanému porušeniu označených práv malo podľa sťažovateľa dôjsť z dôvodu,\nže napadnuté uznesenie krajského súdu je nesprávne, nezákonné, nepreskúmateľné,\narbitrárne a nedostatočne odôvodnené.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n\n7\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom...\nPodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť...\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie\nsa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2\na 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu\nÚstavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru považuje za potrebné najskôr\npoukázať na to, že základné právo zaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje\nna zákon, a preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí ústavný\nsúd brať do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade\nzistenia závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00,\n\n8\n\nII. ÚS 466/2013). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba\nz dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá\npredovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej\nosobnej slobody (II. ÚS 55/98). Obdobne aj čl. 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje,\naby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“\na každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a) až f)] musí\nbyť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto\nrešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov\nv. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Z už vyslovených právnych názorov ústavného súdu\ntiež možno vyvodiť, že z hľadiska rozsahu práv garantovaných prostredníctvom čl. 17\nústavy a práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru neexistujú medzi týmito právami\nzásadné rozdiely, keďže čl. 17 ústavy zahŕňa aj práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru (napr. III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, IV. ÚS 181/07).\nPrávomoc ústavného súdu je vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov\nvo väzobných veciach daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej\nslobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené\nobvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe\nrozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú\nobavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku alebo okolnosti uvedené\nv odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený\nzákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby (II. ÚS 76/02).\nÚstavný súd je zároveň oprávnený a povinný preskúmať, či všeobecný súd rešpektoval\nmožnosť uplatniť právo na prepustenie z väzby, či o každej žiadosti o prepustenie rozhodol\na či jeho rozhodnutie vychádzalo zo skutkových dôvodov, ktoré viedli k uvaleniu a trvaniu\nväzby. Úlohou ústavného súdu je tiež sledovať, či všeobecné súdy v namietaných\nrozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú\nznaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd\n(III. ÚS 271/07, II. ÚS 465/2011). Ústavný súd preto nemôže zasahovať do skutkových\na právnych záverov všeobecných súdov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať\nza udržateľné.\n\n9\n\nÚstavný súd stabilne k obsahu a podstate základného práva na osobnú slobodu\nuvádza, že každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané\n„v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým\nje jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým\nje ochrana jednotlivca proti svojvôli (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00).\nPožiadavka obsiahnutá v tomto článku sa nemôže definovať in abstracto, ale musí\nsa posúdiť vo svetle okolností každej veci vrátane toho, čo v sťažnosti uviedol sťažovateľ\n(I. ÚS 109/03). Ústavný súd preto v prípade čl. 17 ústavy môže a musí uplatniť určitú\nrevíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný\nsúd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia,\nktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako všeobecný súd\ntretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva\nz rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy\na ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).\nPodľa § 76 ods. 3 druhej vety Trestného poriadku predĺžiť lehotu väzby možno\nlen vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci\nalebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného\nna slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného\nkonania...\nKrajský súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie okresného súdu a sťažovateľovi\npredĺžil lehotu väzby do 21. apríla 2017 a zároveň neprijal jeho písomný sľub a väzbu\nnenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. V odôvodnení rozhodnutia\nkrajský súd zrekapituloval podstatný obsah rozhodnutia okresného súdu a sťažnosti\nprokurátora krajskej prokuratúry a po preskúmaní výrokov uznesenia okresného súdu\na postupu, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, krajský súd uviedol, že v predmetnej veci\nrozhodoval „12. 05. 2016 o sťažnostiach obvinených...,\n\n... a iných proti\n\nrozhodnutiu o ďalšom trvaní ich väzby. Od tejto doby vyšetrovateľ vyhotovil\n\n10\n\nfotodokumentáciu z vykonanej prehliadky, požiadal o poskytnutie záznamov a vyhotovenie\nprepisov hovorov a esemesiek, vyžiadal poskytnutie informácií z komerčných bánk\ntýkajúcich sa vedenia účtov obvinených, vyžiadal správy o povesti týkajúce sa obvinených,\nich záznamov v karte evidencie vodičov a z geodetického a kartografického ústavu, vypočul\nsvedkov... Bol mu doručený znalecký posudok č. 62/2016\n, znalca z odboru elektrotechniky, odvetvia počítačové programy\nna 719 stranách.“. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súhlasí\nso stanoviskom súdu prvého stupňa, podľa ktorého „u obvinených...\n\n...\n\nje stále daný dôvod preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pretože sa\nmali trestnej činnosti dopúšťať po dlhší čas, organizovaným spôsobom, v značnom rozsahu,\nčomu nasvedčovali nielen zaistené návykové psychotropné látky, ale i výsledky vykonaných\ndomových prehliadok a obsahy doposiaľ vypočutých svedkov“. K tomu následne dodal,\nže «orgány činné v trestnom konaní realizujú vyšetrovanie plynulo a vzhľadom na výtky\nzo strany\n\nobvinených\n\nohľadne\n\npostupnosti\n\npri\n\nvyšetrovaní\n\nje\n\npotrebné\n\ndodať,\n\nže vyšetrovanie nie je len matematickým súčtom všetkých vykonaných dôkazov, ale tieto\ndôkazy je potrebné z pohľadu skutkového i právneho sústavne vyhodnocovať a to tak, či sú\nusvedčujúce alebo vyviňujúce a či vzhľadom na ich obsah je potrebné vykonať ďalšie\ndoplňujúce dôkazy potvrdzujúce alebo vyvracajúce ich hodnovernosť.\nTakýto postup si vyžaduje vysoko odborné vyšetrovacie schopnosti a to aj z pohľadu\ntoho, že v tejto veci malo dôjsť k vzneseniu obvinenia páchateľov, ktorých by bolo možné\nv prípade preukázania viny, zaradiť medzi páchateľov riadiacich dovoz psychotropných\nlátok zo zahraničia a zásobujúcich predajcov týchto látok na území Slovenskej republiky.\nZ tohto pohľadu je možné stanovisko súdu prvého stupňa hodnotiace doterajší\npriebeh vyšetrovania: „bolo obdobie takmer 7 mesiacov z hľadiska objasňovania\npredmetnej trestnej činnosti dostatočne dlhé na vykonanie plánovaných úkonov“\n(strana 7 dôvodov) za nezohľadňujúce aký objem vykonávaných úkonov je v tejto veci\npotrebné vykonať, a aká je potrebná analytická činnosť v tejto súvislosti.».\nK možnosti stíhať sťažovateľa na slobode krajský súd vyjadril nesúhlas s názorom\nokresného súdu, podľa ktorého takáto možnosť prichádzala do úvahy vzhľadom na zásadu\nprimeranosti a zdržanlivosti. Podľa krajského súdu „v tomto smere pôsobí protirečivo\n\n11\n\nstanovisko súdu prvého stupňa ohľadne nemožnosti prihliadať na výnimočné okolnosti\nv rozhodnutí zo dňa 24. 04. 2016, ak v napadnutom uznesení uvádza a považuje\nza výnimočné okolnosti schopnosť obvinených vrátiť sa do miesta svojich bydlísk,\nk rodinám, ich postoj k prejednávanej veci.\nOpierajúc sa o tieto skutočnosti súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil,\nže dohľadom probačným a mediačným úradníkom bude možné kontrolovať dodržiavanie\nobmedzení a povinností, ktoré im súd uložil. Aj v prípade písomného sľubu obvinených\n... dospel súd prvého stupňa k formálnemu záveru, že doterajšie obmedzenie\nich osobnej slobody svoj účel splnilo a zároveň nevzhliadol dôvodnosť z obavy, že by ich\nprepustením na slobodu bolo podstatne sťažené alebo zmarené dosiahnutie účelu trestného\nkonania.“. Krajský súd zdôraznil, že „všetci štyria obvinení sú doposiaľ trestne stíhaní\npre obzvlášť závažný zločin, za ktorý v prípade obvinených...,\n\nv zmysle ods. 3\n\n§ 172 Trestný zákon ustanovuje sadzbu 15-20 rokov odňatia slobody a v prípade obv...\nsadzbu v trvaní 10-15 rokov odňatia slobody. Tento fakt je potrebné uviesť napriek tomu,\nže v súčasnosti vykonávajú iba preventívnu väzbu v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,\nnapriek tomu je potrebné zdôrazniť vysokú intenzitu protiprávnosti konania ktorého sa mali\ndopustiť, ale najmä právnu skutočnosť, že nahradenie väzby dohľadom probačným\na mediačným úradníkom alebo písomným sľubom obvineného, je možné prijať,\nlen ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu (§ 80 ods. 2 Tr. por.).\nA takéto okolnosti v tejto veci zistené neboli a rozhodne nimi nie sú tie, ktoré uviedol\nsúd prvého stupňa v závere dôvodov svojho rozhodnutia vysvetľujúc svoje právne\nstanovisko. Zároveň nadriadený súd nezistil z obsahu vyšetrovacieho spisu − nedôvodné\nprieťahy − zásadné porušenie práv na strane obvinených, ktoré by zásadným spôsobom\novplyvnili z pohľadu právneho dôvodnosť pokračovania preventívnej väzby u všetkých\nštyroch obvinených.\nZ tohto pohľadu a pretrvávajúcich dôvodov pre výkon väzby v zmysle § 71 ods. 1\npísm. c/ Tr. por. aj písomný sľub podaný obvinenými\n\na... je možné\n\nhodnotiť iba ako vyslovene formálny, bez primeranej opory v zákone pre jeho\nakceptovanie...“.\n\n12\n\nNapriek tomu že krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu a sám\nrozhodol o návrhu prokurátora krajskej prokuratúry, ústavný súd vychádzajúc zo svojho\nprávneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a druhého stupňa\nnemožno posudzovať izolovane a je potrebné ich skúmať vo vzájomnej súvislosti\n(m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), oboznámil\naj s obsahom uznesenia okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti\nnajmä tú časť, ktorá sa týka záverov o existencii dôvodu väzby u sťažovateľa. Okresný súd\nv odôvodnení svojho uznesenia uviedol „po oboznámení sa s návrhom prokurátora\na dôvodmi v ňom uvedenými a po vypočutí obvinených a vyjadrení ich obhajcov, dospel\nk záveru, že aj v tomto štádiu trestného konania je možné konštatovať, že doteraz zistené\nskutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné konanie a vznesené\nobvinenie sa stal a vykazuje znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania\ns nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), odsek 3\npísmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno i) Trestného\nzákona u obvinených... a\n\n...\n\nSúčasne je podľa názoru súdu stále daný dôvod preventívnej väzby u všetkých\nštyroch obvinených, to znamená, že existuje dôvodná obava, že by mohli v trestnej činnosti\npokračovať, pretože ako už súd uviedol v rozhodnutí zo dňa 24. 04. 2016, trestnej činnosti\nsa mali dopúšťať obvinení po dlhší čas, organizovane a v značnom rozsahu, čomu\nnasvedčovali výsledky vykonaných domových prehliadok, kde zaistené návykové látky mali\nbyť vzhľadom na ich množstvo pripravené na ďalšiu distribúciu. Stále zostáva vo veci\nnezmenené, že obvinení mali páchať trestnú činnosť až do ich zadržania a ich aktivity mali\nbyť zamerané na získanie finančného prospechu.\nSúd, zaoberajúc sa návrhom prokurátora konštatuje, že u obvinených sú splnené\nmateriálne aj formálne podmienky väzby, nakoľko preskúmaný postup orgánov činných\nv trestnom konaní je v súlade so zákonom a vyšetrovateľ koná bez zbytočných prieťahov\na plynulé a zároveň zadovážené dôkazy vyplývajúce z výsluchov obvinených, svedkov,\ndomových prehliadok, odposluchov a listín, umožňujú súdu prijať záver, že trestné stíhanie\nje voči obvineným vedené dôvodne. Podozrenie, že sa obvinení mali dopúšťať vyšetrovanej\ntrestnej činnosti, nebolo vykonanými dôkazmi vyvrátené a ani len zoslabené...“.\n\n13\n\nÚstavný súd vychádzajúc z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu\na uznesenia okresného súdu konštatuje, že záver všeobecných súdov o existencii dôvodu\nväzby bol dostatočne individualizovaný, preto odôvodnenie ďalšieho trvania sťažovateľovej\nväzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku na základe uvedených zistení\nnemožno považovať za nezákonné, nepreskúmateľné či arbitrárne. Vo vzťahu k námietke\nsťažovateľa týkajúcej sa absencie konkrétnych skutočností, na základe ktorých\nby prepustením sťažovateľa hrozilo, že bude zmarené alebo podstatné sťažené dosiahnutie\núčelu trestného konania podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku, ústavný súd poukazuje\nna závery vo veci konajúcich súdov, podľa ktorých dôvodnosť obavy z pokračovania\nv predmetnej trestnej činnosti vyplýva jednak z charakteru trestnej činnosti – obzvlášť\nzávažný zločin, a tiež z toho, že sťažovateľ sa spolu s ostatnými obvinenými mal dopúšťať\npredmetnej trestnej činnosti po dlhší čas, organizovane, v značnom rozsahu, pričom ich\naktivity mali byť zamerané na získavanie finančného prospechu. K uvedeným záverom\nvšeobecné\n\nsúdy\n\ndospeli\n\njednak\n\nna\n\nzáklade\n\nmnožstva\n\nzaistených\n\nnávykových\n\npsychotropných látok, ale aj výsledkov vykonaných domových prehliadok a obsahov dosiaľ\nvypočutých svedkov.\nDôvodnosť predĺženia trvania väzby krajský súd vyvodil z množstva úkonov, ktoré je\npotrebné v predmetnej veci vykonať a ich následnej analýzy. Napriek tomu, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu neobsahuje výpočet vyšetrovacích úkonov, ktoré je potrebné\nvykonať, tento možno vyvodiť z návrhu prokurátora krajskej prokuratúry na predĺženie\nlehoty väzby. Po zosumarizovaní dosiaľ vykonaných úkonov krajský súd dospel k záveru,\nže orgány činné v trestnom konaní realizujú vyšetrovanie plynulo.\nPokiaľ ide o ďalšie námietky sťažovateľa (nebola zachovaná totožnosť skutku\nv uznesení o začatí trestného stíhania a v uznesení o vznesení obvinenia, nezákonné použite\nagenta, pozn.), na ktoré podľa sťažovateľa krajský súd nereagoval, ústavný súd poukazuje\nna to, že sťažovateľ tieto námietky predniesol na výsluchu pred okresným súdom,\nktorý okresný súd vykonal 7. novembra 2016 pred tým, ako rozhodol o návrhu prokurátora\nkrajskej prokuratúry na predĺženie lehoty väzby. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu\nvyplýva, že už okresný súd v rámci rozhodovania o predmetnom návrhu prokurátora\n\n14\n\nkrajskej prokuratúry vzal do úvahy všetky vyjadrenia obvinených a ich obhajcov vrátane\nsťažovateľovho a po ich zhodnotení uzavrel, že „v tomto štádiu trestného konania je možné\nkonštatovať, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo\nzačaté trestné konanie a vznesené obvinenie sa stal a vykazuje znaky obzvlášť závažného\nzločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d),\nodsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b),\npísmeno i) Trestného zákona u obvinených... a\n\n“. Ako následne vyplýva\n\nz napadnutého uznesenia krajského súdu, krajský súd po tom, ako preskúmal jednotlivé\nvýroky uznesenia okresného súdu a konanie, ktoré im predchádzalo, sa s uvedeným záverom\nokresného súdu, že predmetný skutok sa stal a vykazuje znaky uvedeného trestného činu,\ntiež stotožnil.\nÚstavný súd nad rámec vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa totožnosti\nskutku poukazuje na názor súdnej praxe a právnej teórie, na ktorú ústavný súd v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát poukázal, podľa ktorej je totožnosť skutku zachovaná\nv prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku,\nzhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok,\nprípadne oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda\nv podstatných okolnostiach, berúc do úvahy aj to, že súd musí prihliadať na tie zmeny\nskutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania (I. ÚS 110/2012, III. ÚS 380/2015).\nZ uvedeného vyplýva, že na zachovanie totožnosti skutku nemajú vplyv zmeny\nv jednotlivých okolnostiach, ktoré skutok individualizujú ako čas, miesto, spôsob\nvykonania, spolupáchatelia a pod., ak inak bude splnená aspoň jedna z už uvedených\nmožností.\nÚstavný súd medzičasom zistil, že na sťažovateľa už bola podaná obžaloba, pričom\nsa aj naďalej nachádza vo väzbe.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktoré\nmôže ústavný súd návrh na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť,\n\n15\n\nje jeho zjavná neopodstatnenosť. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť podľa judikatúry\nústavného súdu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nS prihliadnutím na uvedené, berúc do úvahy, že všeobecný súd, ktorý rozhoduje\no zákonnosti väzby, nemusí dať odpoveď na všetky obvineným uplatnené argumenty,\nale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o väzbe podstatný význam, ústavný súd\nkonštatuje, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ústavne akceptovateľným spôsobom\na toto nevykazuje znaky arbitrárnosti, preto nevidí ani dôvod, aby zasahoval do jeho\nskutkových a právnych záverov. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu\nPodľa sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu došlo aj k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva vyjadriť\nsa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd považoval za potrebné v zhode so svojou\ndoterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 135/04, I. ÚS 124/08, IV. ÚS 71/2012) poukázať\n\n16\n\nna vzťah čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy týkajúcich sa špecificky základného práva na osobnú\nslobodu k čl. 46 ods. 1 ústavy. Z obsahu čl. 17 ústavy vyplýva, že tento vo svojich\nustanoveniach zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú\nslobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody\nväzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho\nkonania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie\na rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\no osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPokiaľ ide o procesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\npoukazuje na to, že aj tieto sa týkajú tej časti trestného konania, ktorej predmetom\nje rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby, a teda nie sú\npriamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby. Ústavný súd preto sťažnosti\nv prípadoch, v ktorých sťažovateľ namieta porušenie uvedených práv v súvislosti\ns konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť jeho väzby, spravidla odmieta z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti pre neexistenciu vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačenými právami a namietanými rozhodnutiami o väzbe.\nObdobne vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ústavný súd považuje\nv zhode so svojou doterajšou judikatúrou za potrebné uviesť, že konania všeobecných\nsúdov, v rámci ktorých sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani\nkonaniami o občianskych právach alebo záväzkoch, ako to predpokladá označený článok\ndohovoru. Postupom všeobecného súdu v takýchto konaniach podľa názoru ústavného súdu\nnemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z toho dôvodu, že túto oblasť ochrany\npráv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. O oprávnenosti trestného obvinenia\nsa rozhoduje v trestnom konaní, s ktorým súvisí, predchádza mu alebo po ňom nasleduje rad\nkonaní alebo rozhodnutí, ktoré sa priamo netýkajú oprávnenosti trestného obvinenia,\na spravidla tieto konania, okrem iného aj konanie o rozhodnutí o väzbe, nepodliehajú\nrežimu čl. 6 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý proces.\nPre konanie a rozhodovanie o väzbe platí špeciálna, a pritom v zásade prísnejšia právna\n\n17\n\núprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť\n(napr. II. ÚS 15/05). Ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej osobnú slobodu chráni\nčl. 5 dohovoru (napr. rozsudok ESĽP de Wilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12,\nbod 65, bod 67, bod 71 – bod 77 atď.).\nVzhľadom na skutočnosť, že ochrana práv a slobôd súvisiaca s rozhodovaním\nvšeobecných súdov o zákonnosti väzby, resp. jej ďalšieho trvania spadá ratione materiae\npod ochranu garantovanú prostredníctvom čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru, ktoré obsahujú\nzákladné hmotné a tiež procesné atribúty osobnej slobody vrátane práva na súdnu ochranu\npri jej pozbavení (obdobne pozri III. ÚS 135/04, III. ÚS 108/06, II. ÚS 241/2016), ústavný\nsúd sťažnosť v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "arbitrárnosť", "skutkový stav veci-zistenie", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f6647187-dfcb-475a-983d-3a523fcda527", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.241.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 241/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 241/2016 z 17. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.241.2016.1"}, {"guid": "ussr:b6b438ab-5dfe-45e6-8c2d-bafb57eb0cb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.380.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 380/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 380/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.380.2015.1"}, {"guid": "ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5"}, {"guid": "ussr:e4d14e64-b5aa-4706-9730-ae336b5678d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4d14e64-b5aa-4706-9730-ae336b5678d7"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:57e731df-2bbd-4727-bac3-b1a613c5ad62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57e731df-2bbd-4727-bac3-b1a613c5ad62"}, {"guid": "ussr:9963cca3-5229-4d62-ae03-09789783136a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9963cca3-5229-4d62-ae03-09789783136a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:9de8b69f-fcc4-41fe-894e-1e257074a884", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 108/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9de8b69f-fcc4-41fe-894e-1e257074a884"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:58a54f5f-7a38-4a9e-be6b-cddddff81ec6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58a54f5f-7a38-4a9e-be6b-cddddff81ec6"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:18c9eec9-a7d2-4d02-92e1-c71cf9dd8512", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.215.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.215.2020.1"}]}