{"guid": "ussr:3f99d9b6-bd24-4117-a3a6-fc9f959577a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.730.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 730/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 730/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 730/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.730.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f99d9b6-bd24-4117-a3a6-fc9f959577a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.730.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.730.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.730.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 730/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\npri rozhodovaní o jeho žiadosti o povolenie návštevy\nz 26. apríla 2016 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej\npod sp. zn. IV/2 Gn 31/17/1000 a jej prípisom z 12. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\n(ďalej aj „ústav“) pri rozhodovaní o jeho žiadosti o povolenie\nnávštevy z 26. apríla 2016 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. IV/2 Gn 31/17/1000\n(ďalej len „napadnuté konanie generálnej prokuratúry“) a jej prípisom z 12. júna 2017\n(ďalej len „prípis generálnej prokuratúry“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vykonával od 22. mája 2015 do 15. júla 2016\ntrest odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia a bol umiestnený v oddiele\ns bezpečnostným režimom z preventívno-bezpečnostných dôvodov. Sťažovateľ zastáva\nnázor, že rozhodnutie ústavu o umiestnení sťažovateľa do oddielu s bezpečnostným\nrežimom nie je odôvodnené.\nPočas výkonu trestu odňatia slobody neúspešne formou pohovorov s pedagógmi\nústavu žiadal nápravu určitých nedostatkov v činnosti ústavu (v súvislosti so stravovaním,\nvoľno-časovými aktivitami, nákupom potravín atď.) a následne sa začal tejto nápravy\ndomáhať rôznymi žiadosťami a sťažnosťami. Pedagóg ústavu žiadal okrem iného\nod sťažovateľa, aby stiahol podania proti ústavu a nič už nepísal, pretože v opačnom prípade\nmu bude všetko zakázané, čo sťažovateľ odmietol. Podľa jeho názoru «je nespochybniteľné,\nže pokiaľ si sťažovateľ „nedovolil“ sa tzv. „sťažovať“ na ústav, bolo mu povolené\nnavštevovať posilňovňu a prijímať návštevy blízkych osôb priamym kontaktom – následne\nmu bolo všetko zakazované, a to bez oficiálneho odôvodnenia».\nŽiadosťou z 26. apríla 2016 sa domáhal kontaktnej návštevy príbuzných\na povolenia návštevy pre blízkych rodinných priateľov, pričom svoj záujem náležité\nodôvodnil aj odkazmi na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“).\n\n2\n\nDňa 3. júna 2016 riaditeľ ústavu rozhodnutím sp. zn. ÚVTOSaÚVV-1-591/11-2016\n(ďalej len „rozhodnutie riaditeľa ústavu“) rozhodol, že sťažovateľ môže mať návštevu\nlen s matkou a bratom bez priameho kontaktu, toto rozhodnutie však neodôvodnil. Zastáva\nnázor, že prieťahmi pri vybavovaní jeho žiadosti o návštevu došlo k úplnému zmareniu\njeho práva na prijatie návštevy v máji 2016.\nProti rozhodnutiu riaditeľa ústavu podal správnu žalobu zo 4. augusta 2016, v ktorej\n„rozsiahlo odôvodňoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, neprípustnosť\nsvojvoľných zásahov do práva na súkromie väznených osôb, poukazoval na neprípustnosť\nobmedzení základných práv podzákonným interným predpisom, na porušenie princípu\nlegitímneho očakávania a na neproporcionalitu namietaného zásahu“. Krajský súd\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 14 S 59/2016-43 z 26. septembra 2016\nvšak konanie zastavil a vec postúpil Krajskej prokuratúre v Trnave (ďalej len\n„krajská prokuratúra“). Sťažovateľ uvádza, že „Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.\n14S 59/2016-43 zo dňa 26.9.2016, prezentujúce názor o absencii práva väznených osôb na\nprístup k súdu aj v prípade, keď sa rozhodnutie ústavu dotýka ich základných práv a slobôd,\nresp. občianskych práv a záväzkov“, považuje „za neprijateľný, a toto uznesenie napadol\nústavnou sťažnosťou“.\nNásledne\n\nkrajská\n\nprokuratúra\n\npredmetnú\n\nvec\n\nvybavila\n\nupovedomením\n\nč. k. 3 Kn 78/16/2200-5 z 20. decembra 2016 tak, že ju považovala za nedôvodnú, „pričom\nna právnu argumentáciu podnetu nereagovala, formalistický a bez vzťahu k veci poukázala\nna sťažovateľove umiestnenie v OBR, a uzavrela, že zákon „neukladá a nepredpisuje“\nv akej forme má rozhodnutie riaditeľa byť...“.\nSťažovateľ následne opakovaným podnetom z 1. apríla 2017 poukázal na «absenciu\nodôvodnenia rozhodnutia o žiadosti o návštevu a teda na jeho nepreskúmateľnosť, na jeho\nprávo na vykonanie návštevy priamym kontaktom a prípustnosť výnimky len\nv odôvodnených prípadoch, na neprípustnosť obmedzení zákonných práv predpisom nižšej\nprávnej sily, poukázal na konkrétnu judikatúru ESĽP a zdôraznil, že „rozhodnutie\n\n3\n\nz 3. 6. 2016 objektívne neobstojí v teste legality, legitimity a proporcionality, a ústav\n(a násl. KP TT) porušil moje právo na súkromie».\nGenerálna prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľa napadnutým prípisom\nvyhodnotila\n\nako\n\nnedôvodný,\n\npričom\n\npodľa\n\nnázoru\n\nsťažovateľa\n\nnepravdivo\n\nkonštatovala, že krajská prokuratúra sa veľmi dôsledným a podrobným spôsobom\nvysporiadala s argumentáciou podnetu zo 4. augusta 2016 a len formalisticky uzavrela,\nže nezistila porušenie zákona. „Namietanou protiprávnosťou zásahu do základného práva\nsťažovateľa na súkromie sa GP SR vôbec nezaoberala, celkom ignorovala právnu\nargumentáciu založenú (aj) na názoroch ESĽP, a tento zásah zjavne neskúmala optikou\nsplnenia podmienok legality, legitimity a proporcionality, hoci sa toho sťažovateľ\ndovolával.“ Napadnutý prípis generálnej prokuratúry bol sťažovateľovi doručený\n15. júna 2017.\nSťažovateľ uvádza, že «z ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z. z. je zrejmé,\nže sťažovateľ má právo na vykonanie návštevy spravidla priamym kontaktom, a riaditeľ\nústavu „môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť“, či sa návšteva vykoná s priamym\nkontaktom alebo bez priameho kontaktu. Zákon tak pripúšťa výnimku z pravidla vykonania\nnávštevy priamym kontaktom len v odôvodnených prípadoch, teda výlučne na základe\nkonkrétnych dôvodov, ktorých existencia by sa musela z príslušného rozhodnutia\n(arg. riaditeľ môže rozhodnúť) podávať tak, aby dokladala jeho zákonnosť – nevyhnutnosť\nvýnimky z pravidla, keďže predstavuje ďalšie obmedzenie práva na súkromie – a zároveň\nvylučovala neprípustnú svojvôľu v postupe rozhodujúceho orgánu.\n... Pokiaľ teda zákon vyžaduje pre vydanie (prípustnosť) určitého rozhodnutia\nexistenciu „dôvodov“, zároveň tým vylučuje voľnú úvahu rozhodujúceho orgánu a ukladá\nmu povinnosť ich uvedenia v takomto rozhodnutí – absolútne či neobmedzené správne\nuváženie v modemom právnom štáte neexistuje, a absencia formalizovaného postupu v tejto\noblasti neznamená priestor pre svojvôľu.\n... Ďalej treba uviesť, že použitie zákona č. 71/1967 Zb. vylučuje § 97a ods. 2 zákona\nč. 475/2005 Z. z. len pri konaniach podľa § 97a ods. 1 tohto zákona, a contrario je tak jeho\npoužitie nutné v rámci ďalších konaní o právach, právom chránených záujmov\n\n4\n\na povinnostiach odsúdených, pri ktorých zákon č. 475/2005 Z. z. neobsahuje špeciálnu\nprocesnoprávnu úpravu (tzv. negatívne vymedzenie rozsahu pôsobnosti). Ide o subsidiárne\npoužitie správneho poriadku...\n... Riaditeľ ústavu v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti odsúdeného o návštevu –\nnajmä pokiaľ ide o výnimku z pravidla predstavujúcu zásah do jeho základných práv,\nako v prípade obmedzenia spôsobu výkonu návštevy – nemôže svoju rozhodovaciu\nprávomoc uplatniť spôsobom znamenajúcim v dôsledku neoprávnený zásah do jeho\nzákladných práv...».\nZastáva názor, že „mal právo na vykonanie návštevy priamym kontaktom a výnimka\nz tohto pravidla bola prípustná len v odôvodnených prípadoch (§ 24 ods. 4 zákona\nč. 475/2005 Z. z.). Rozhodnutie o žiadosti o návštevu však nie je odôvodnené a je teda\nobjektívne nepreskúmateľné vo vzťahu k podmienkam legality, legitimity a nevyhnutnosti\nzásahu do sťažovateľovho práva na súkromie (obmedzenia jeho návštevných práv čoho\nkonsekventom je konštatovanie neoprávnenosti predmetného zásahu (mutatis mutandis\nKhoroshenko proti Rusku, Moisejev proti Rusku)... Sťažovateľ náležitým spôsobom\nodôvodnil\n\naj\n\nsvoj\n\nzáujem\n\nna\n\nprijatí\n\nnávštevy\n\nblízkych\n\nrodinných\n\npriateľov,\n\na neodôvodneným rozhodnutím o žiadosti o návštevu tak bolo porušené jeho právo\nna súkromie aj v tomto smere. Riaditeľ ústavu nemá procesný základ pre neodôvodnené\nrozhodovanie o návštevných právach väznených osôb, takýto postup predstavuje\nneprípustnú svojvôľu a odporuje záväznej judikatúre ESĽP v tejto oblasti...\nOdporcovia porušili sťažovateľove právo na súkromie a odporca v 2. rade aj jeho\nprávo na inú právnu ochranu, keď sa nijakým spôsobom nevysporiadal s obsahom\nopakovaného podnetu z 1. 4. 2017, ktorého vybavenie listom sp. zn. IV/2 Gn 31/17/1000-13\nzo dňa 12. 6. 2017, pri konfrontácii s nim, so skutkovým stavom a právnym poriadkom\npredstavuje odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae).“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n5\n\npostupom\n\nv súvislosti s rozhodovaním\n\no žiadosti sťažovateľa o návštevu, zo dňa 26. 4. 2016, porušené bolo.\n2. Základné práva sťažovateľa na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\na na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn. IV/2 Gn 31/17/1000 porušené\nboli.\n3. List Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/2 Gn 31/17/1000-13\nzo dňa 12. 6. 2017 sa zrušuje, a vec sa vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n4. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní\noznačených základných práv sťažovateľa.\n5. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 EUR,\nktoré mu je\n\npovinný vyplatiť do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 4 000 EUR,\nktoré mu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nSumu primeraného finančného zadosťučinenie sťažovateľ odôvodňuje tým,\nže porušenie označených práv bolo osobitne svojvoľné, hrubé, nepredvídateľné, z postupu\nústavu, ako aj generálnej prokuratúry je zrejmý dešpekt k jeho osobnosti. Porušenie\noznačených práv na sťažovateľa dolieha „osobitne nepriaznivo, trpí pocitom poníženia,\nbezmocnosti, menejcennosti a bola u neho v podstate negovaná dôvera v možnosť\nposkytnutia spravodlivosti v štáte...“. Je presvedčený, že toto porušenie nemožno navrátiť\nspäť a zhojiť inak ako priznaním finančného zadosťučinenia.\nSťažovateľ zároveň žiada ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na konanie\npred ústavným súdom, pričom ako právneho zástupcu navrhuje ustanoviť\n,\n\n, s ktorým spolupracuje vo viacerých konaniach. Svoju\n\nžiadosť odôvodňuje tým, že je nemajetný, zadlžený a od 27. novembra 2012 obmedzený\n\n6\n\nna osobnej slobode vo výkone trestu odňatia slobody bez zamestnania a možnosti\nsi zaobstarať finančné prostriedky. Zároveň je aj Centrom právnej pomoci považovaný\nza osobu v materiálnej núdzi.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie\nsa nemusí odôvodniť.\nPredmetom predbežného prerokovania bolo posúdenie sťažovateľom namietaného\nporušenia jeho základného práva podľa č. 19 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2\ndohovoru postupom ústavu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o povolenie návštevy\nz 26. apríla 2016 a postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.\n\n7\n\nIV/2 Gn 31/17/1000 a jej prípisom z 12. júna 2017 a v prípade postupu generálnej\nprokuratúry aj namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať\nokrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv\na slobôd iných.\n1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom\npri rozhodovaní o jeho žiadosti o povolenie\nnávštevy z 26. apríla 2016\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti v súlade so svojou ustálenou\njudikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1\nústavy je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza\nz toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\n\n8\n\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Z princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie\nsvojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,\na preto pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten\norgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu\n(m. m. IV. ÚS 128/04).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných\na účinných\n\nprostriedkov\n\nnápravy\n\npred\n\ninými\n\norgánmi\n\nverejnej\n\nmoci,\n\ntakúto sťažnosť odmietnuť\n\nz dôvodu\n\nnedostatku\n\nprávomoci\n\nna\n\nprerokovanie\n\njej\n\nmusí\n\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\nVo vzťahu k napadnutému postupu ústavu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa\no povolenie návštevy z 26. apríla 2016 ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ mal\nmožnosť sa proti tomuto postupu ústavu brániť na orgánoch vecne a mieste príslušnej\nprokuratúry [podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\nč. 475/2005 Z. z.“) v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) dozor nad zachovávaním\nzákonnosti\n\nv\n\nústave\n\nna\n\nvýkon\n\ntrestu\n\nodňatia\n\nslobody\n\nvykonáva\n\nprokurátor],\n\nčo v danom prípade aj využil, a preto jeho sťažnosť v tejto časti bolo potrebné\nodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného\nsúdu.\n\n9\n\n2.\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\npostupom\n\ngenerálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. IV/2 Gn 31/17/1000 a jej prípisom\nz 12. júna 2017\nVo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom\ngenerálnej prokuratúry v napadnutom konaní a jej prípisom ústavný súd poukazuje na to,\nže cieľom právomoci ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) nie je primárne preskúmavať a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci\nrozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane\nzákladných práv a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní\nzákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavať, či v konaní pred\ntýmito orgánmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného\nsúdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom.\nSkutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\nPodľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť\nv rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať\nopatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných\nzákonov výlučne príslušné iné orgány.\n\n10\n\nPodľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje\nk tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje\niba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor.\nĎalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom\npodávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov\nv tej istej veci.\nGenerálna\n\nprokuratúra\n\nnapadnutým\n\nprípisom\n\nsťažovateľa\n\nupovedomila,\n\nže jeho «Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Krajskej prokuratúry Trnava\n(ďalej len „KP TT“) vo veci sp. zn. 3 Kn 78/16/2200 v súvislosti v vybavením podnetu\nzo 4. 8. 2016» po obsahovej stránke vyhodnotila ako opakovaný podnet a tento odložila\nako nedôvodný, keďže v postupe prokurátora krajskej prokuratúry v súvislosti s vybavením\npodnetu zo 4. augusta 2016 nezistila žiadne porušenie zákona alebo iného všeobecne\nzáväzného právneho predpisu, na ktoré by bolo potrebné reagovať prokurátorským\nopatrením. Podľa generálnej prokuratúry «prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava\nVás listom z 20. decembra 2016, sp. zn. 3 Kn 78/16/2200-5, upovedomil o spôsobe\nvybavenia podnetu z 04. augusta 2016 označeného ako „SPRÁVNA ŽALOBA“, ktorý ako\nnedôvodný\n\nodložil.\n\nVeľmi\n\ndôsledným\n\na\n\npodrobným\n\nspôsobom\n\nsa\n\nvysporiadal\n\ns argumentáciou nachádzajúcou sa v podnete, správne poukázal na príslušné ustanovenia\nzákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody\nv znení neskorších predpisov, pričom v postupe\nnezistil žiadne pochybenia. V plnom rozsahu\n\n11\n\nsa stotožňujem so závermi prokurátora krajskej prokuratúry vyjadrenými v liste\nz 20. decembra 2016, na tieto poukazujem a nie je potrebné ich bližšie rozpisovať...\nZároveň Vás podľa § 36 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov upovedomujem, že ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy,\nak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším\nopakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ\npodnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej\nveci.».\nKeďže generálna prokuratúra vo svojom prípise poukazuje na závery preskúmania\npodnetu sťažovateľa zo 4. augusta 2016 krajskou prokuratúrou a s tými sa v plnom rozsahu\nstotožňuje,\n\nústavný\n\nsúd\n\nprihliadal\n\naj\n\nna\n\nobsah\n\nprípisu\n\nkrajskej\n\nprokuratúry\n\nč. k. 3 Kn 78/16/2200-5 z 20. decembra 2016, z obsahu ktorého vyplýva, že krajská\nprokuratúra v postupe ústavu a v rozhodnutí riaditeľa ústavu pochybenia nezistila,\npreto tento podnet sťažovateľa ako nedôvodný odložila. Svoje rozhodnutie odôvodnila\ntakto: «Z preskúmavaného a k veci zabezpečeného spisového materiálu vyplýva, že v čase,\nkedy ste písomne požiadali o povolenie návštev priamym kontaktom v zmysle ustanovenia\n§ 24 ods. 3, ods. 4 zák. č. 475/2005 Z. z..., ste vykonávali v ústave trest odňatia slobody\nso zaradením pre jeho výkon v strednom stupni stráženia.\nZo vzťahujúceho sa spisového materiálu ďalej vyplýva, že odo dňa 19. 06. 2015\nste boli v ústave, v rámci výkonu trestu odňatia slobody umiestnený na základe\npredchádzajúcich rozhodnutí riaditeľa ústavu v oddiele s bezpečnostným režimom (ďalej\nlen „OBR“). OBR patrí medzi špecializované oddiely výkonu trestu odňatia slobody.\nV tejto súvislosti podotýkam, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti SR č. 368/2008, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu\ntrestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „PVTOS“), odsúdený\nvykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“, „B“, „C“, alebo v špecializovanom oddiele;\nv špecializovanom oddiele, okrem oddielu doživotných trestov, sa diferenciačná skupina\nneurčuje, pričom súdnou diferenciáciou ste boli v dotknutom období naďalej zaradený\ndo stredného stupňa stráženia.\n\n12\n\nPodľa ustanovenia § 24 ods. 1 ZoVTOS má odsúdený právo prijímať návštevu\nblízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru\nnajmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín. Neuplatnené právo prijať\nnávštevu blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom\nzboru zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín\nvykonania návštevy.\nPodľa ustanovenia § 24 ods. 3 ZoVTOS v záujme plnenia programu zaobchádzania,\nz naliehavého rodinného alebo z iného závažného dôvodu môže riaditeľ ústavu alebo ním\nurčený príslušník zboru povoliť návštevu častejšie a aj inej osobe; návšteva inej osoby\nnesmie byť na úkor práva odsúdeného prijať návštevu blízkych osôb.\nPodľa ustanovenia § 24 ods. 4 ZoVTOS návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym\nstupňom stráženia a v ústave so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla\npriamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ústavu s maximálnym stupňom\nstráženia sa vykonáva spravidla bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže\nv odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym\nkontaktom alebo bez priameho kontaktu.\nV kontexte s vyššie uvedenou zákonnou úpravou je potrebné dať ďalej do pozornosti\nznenie ustanovenie § 18 ods. 2 písm. e/ PVTOS, podľa ktorého sa v diferenciačnej skupine\n„C“ v ústave so stredným stupňom stráženia návštevy vykonávajú spravidla bez priameho\nkontaktu.\nPodľa § 36 ods. 1 PVTOS sa návšteva vykoná na základe povolenia na návštevu\nschváleného riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru za podmienok\nustanovených v zákone. Návšteva sa vykonáva v určenom priestore ústavu.\nS poukazom na skutočnosť, že v dotknutom období ste boli v ústave, v rámci výkonu\ntrestu odňatia slobody umiestnený na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu v OBR,\ndo pozornosti je treba tiež dať to, že v zmysle ustanovenia § 89 ods. 4 PVTOS v OBR sa cela\nvždy uzamyká, odsúdený sa nepodieľa na určení programu zaobchádzania a samospráva sa\nnezriaďuje, pri zaobchádzaní sa zdôrazňuje bezpečnostné hľadisko a režim, zaobchádzanie\nje zamerané najmä na potláčanie negatívnych prejavov v správaní, odsúdený môže byť\nzaradený do práce len na pracovisko osobitne zriadené na tento účel; v takom prípade\npridelenú prácu vykonáva v cele, záujmovú činnosť odsúdený vykonáva len v cele\n\n13\n\na na základe povolenia pedagóga, vybrané televízne programy môže sledovať spravidla len\nv kultúrnej miestnosti a s povolením pedagóga; ak je televízny prijímač umiestnený v cele,\ninštaluje sa technické zariadenie umožňujúce jeho ovládanie, disciplinárny trest\numiestnenia do uzavretého oddielu sa vykonáva zásadne oddelene od ostatných\nodsúdených.\nV nadväznosti na to, že Vám malo byť pri psychologickom pohovore v ústave\noznámené, že Vám bude navrhnutá diferenciačná skupina „B“ uvádzam, že z predloženého\na na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu naopak vyplýva, že dňa 28.05.2015 bolo\nrealizované vo vzťahu k Vašej osobe v ústave psychologické vyšetrenie, na základe ktorého\nVás psychológ navrhoval zaradiť do diferenciačnej skupiny „C“.\nČo sa týka Vášho umiestnenia do OBR, v danom prípade ide o osobitné rozhodnutie\nriaditeľa ústavu, resp. o osobitnú formu rozhodnutia, ktoré za splnenia ďalších zákonných\npodmienok patrí výlučne do kompetencie a právomoci riaditeľa ústavu, jeho forma zákonom\nvýslovne predpísaná nie je, svojou povahou ma takéto rozhodnutie formálno-právny\na preventívno-bezpečnostný charakter. Zákon neukladá takéto rozhodnutie doručiť\nodsúdenému, nepripúšťa voči nemu opravný prostriedok. Navyše opodstatnenosť\na zákonnosť umiestnenia a ponechania odsúdeného v OBR v ústave skúma pri pravidelných\nprevierkach stavu zachovávania zákonnosti aj príslušný poverený dozorový prokurátor\ntunajšej krajskej prokuratúry na úseku väzenstva. Vo vzťahu k Vašej osobe v tomto prípade\n(v prípade Vášho umiestnenia a ponechania v OBR) tunajšou krajskou prokuratúrou\npochybenie, či porušenie zákona zistené nebolo...\nV nadväznosti na doposiaľ uvedené možno teda konštatovať, že zo vzťahujúcej\nsa zákonnej úpravy ako aj vykonávacieho predpisu vyplýva, že prijímanie návštev\nodsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody podlieha samozrejme za splnenia zákonných\npodmienok udeleniu súhlasu zo strany riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody.\nV danom prípade ide pri tom o akt, opatrenie, resp. o špecifické rozhodnutie riaditeľa\nústavu, a to v rámci jeho riadiacej a organizačnej činnosti, ktorá vyplýva zo zákona, je mu\nzákonom daná. Zákon pri tejto rozhodovacej, riadiacej a organizačnej činnosti riaditeľa\nústavu na výkon trestu odňatia slobody neukladá a nepredpisuje, v akej forme má takéto\nrozhodnutie byť.\n\n14\n\nV kontexte s tým, že vo Vašom prípade išlo o žiadosť (žiadosti) o povolenie návštev\nodsúdeného priamym kontaktom v čase výkonu trestu odňatia slobody v strednom stupni\nstráženia a v čase Vášho umiestnenia v OBR, možno súčasne konštatovať záver,\nže schválenie návštevy formou priameho kontaktu nebolo ani Vašim právnym nárokom,\na to s poukazom na vzťahujúcu sa zákonnú úpravu ako aj na vzťahujúci sa vykonávací\npredpis.»\nPo posúdení obsahu prípisu generálnej prokuratúry v spojení s prípisom krajskej\nprokuratúry\n\nústavný\n\na v okolnostiach\n\ndanej\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nveci\n\naj\n\nže\n\ngenerálna\n\npostačujúcim\n\nprokuratúra\n\nspôsobom\n\nsa\n\nprimeraným\n\nzaoberala\n\nopakovaným\n\npodnetom sťažovateľa, postupujúc pritom v súlade s na vec sa vzťahujúcimi právnymi\npredpismi. Stotožnenie sa s právnym názorom podriadeného orgánu je jedným\nz prípustných spôsobov vybavenia veci za predpokladu, že podriadený orgán sa danou\nvecou riadne zaoberal. Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu právny názor,\nna ktorom generálna prokuratúra (v spojení s právnym názorom krajskej prokuratúry, pozn.)\nzaložila svoje rozhodnutie, je z ústavného hľadiska akceptovateľný a spôsob,\nakým odôvodnila napadnutý prípis vzhľadom na okolnosti a podstatu posudzovaného\nprípadu, možno tiež považovať za dostatočný a ústavne akceptovateľný.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnymi názormi generálnej prokuratúry\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\njej názorov a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jej právny názor svojím\nvlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonných predpisov generálnou prokuratúrou\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia\npríslušných zákonných ustanovení, že by sa tým zásadne poprel ich účel a význam.\nVzhľadom na uvedené možno konštatovať, že postup generálnej prokuratúry v napadnutom\nkonaní a jej prípis sú ústavne udržateľné.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho\nskutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného\n\n15\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude\nspĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nSúčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého právu\ndotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry,\nči už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu v zmysle § 31 a nasl. zákona\no prokuratúre\n\nzodpovedá\n\npovinnosť\n\npríslušných\n\norgánov\n\nprokuratúry\n\nzákonom\n\nustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení\ndotknutú osobu vyrozumieť, avšak súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je aj právo,\naby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade\ns jej predstavami (napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06).\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPreskúmaním predmetnej veci ústavný súd prihliadajúc aj na svoju už ustálenú\njudikatúru dospel k záveru, že medzi postupom generálnej prokuratúry v napadnutom\nkonaní a jej prípisom a obsahom sťažovateľom označených základných práv podľa\nčl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej\nby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich\nporušení. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n16\n\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v petite jeho sťažnosti.\nNad rámec odôvodnenia ústavný súd vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie\nprávneho zástupcu uvádza, že z dôvodu hospodárnosti konania sa už otázkou odstránenia\nprocesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku kvalifikovaného právneho zastúpenia\nsťažovateľa nezaoberal, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súd rozhodol o odmietnutí\nsťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho zástupcu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "výkon trestu", "prokurátor, prokuratúra-podnet"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}