{"guid": "ussr:9736d033-e19b-43a7-b0da-b45792401078", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.736.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 736/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 736/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. II. ÚS 736/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.736.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "ustanovuje maloletému kolízneho opatrovníka", "odkladá vykonateľnosť rozhodnutia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9736d033-e19b-43a7-b0da-b45792401078", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.736.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.736.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.736.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 736/2017-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, a mal.\nzastúpeného matkou\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených Advokátskou\n\nkanceláriou Hopferova, s. r. o., Bajzova 2, Košice, v mene ktorej koná advokátka\nJUDr. Martina Hopferová, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 19\nods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a namietaného porušenia práv\nmal.\n\npodľa čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa\n\npostupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 P 149/2016 a jeho\nuznesením z 26. januára 2017 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 CoP 229/2017 a jeho uznesením z 31. augusta 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť\n\na mal.\n\nv časti, v ktorej namietajú\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a porušenie práv mal.\n\npodľa čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12\n\nods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní\n\nvedenom pod sp. zn. 8 CoP 229/2017 a jeho uznesením z 31. augusta 2017, p r i j í m a\nna ďalšie konanie.\n2. O d k l a d á\n\nvykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn.\n\n18 P 149/2016 z 26. januára 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n8 CoP 229/2017 z 31. augusta 2017 do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veci samej.\n3. Maloletému\n\nu s t a n o v u j e v tomto konaní za kolízneho\n\nopatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n6. decembra 2017 doručená sťažnosť\n\nlen\n\n„ústavný\n\n,\n\nlen „sťažovateľka“ alebo „matka maloletého“), a mal.\n\nsúd“)\n\nbola\n(ďalej\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „maloletý, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci\nnamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a namietaného\nporušenia práv maloletého podľa čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach\ndieťaťa postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 P 149/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a jeho uznesením\nz 26. januára 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a postupom Krajského\nsúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 229/2017\n\n2\n\n(ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“) a jeho uznesením z 31. augusta 2017\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že otec maloletého\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“ alebo „otec maloletého“) podal okresnému súdu 5. októbra 2016 návrh\nna nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu, t. j. do\n(ďalej len „\n\n“).\n\nO návrhu rozhodol okresný súd napadnutým uznesením č. k. 18 P 149/2016-222\nz 26. januára 2017 tak, že nariadil návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu\ndo\n\nv lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň otcovi maloletého\n\nuložil povinnosť, aby v prípade návratu matky aj s maloletým do miesta jeho obvyklého\npobytu do\n\nzabezpečil primerané bývanie matke aj maloletému vo svojom\n\nbydlisku na svoje náklady po dobu šiestich mesiacov od dátumu návratu matky\ns maloletým.\nProti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým uznesením č. k. 8 CoP 229/2017-391 z 31. augusta 2017 tak,\nže uznesenie okresného súdu potvrdil.\nSťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že konajúce súdy dospeli k záveru,\nže obvyklý pobyt maloletého je vo\n\n, pričom odkazovali na rozsudok Súdneho\n\ndvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) z 2. apríla 2009 vo veci C-523/07 o návrhu\nsúdu Korkein (ďalej aj „vec Korkein“). Sťažovatelia sa domnievajú, že konajúce súdy\npredmetné rozhodnutie nesprávne interpretovali, pričom mali dospieť k záveru, že obvyklý\npobyt maloletého „je a vždy bol na území Slovenskej republiky“, a nie na území\nPoukazujú na to, že sťažovatelia a aj navrhovateľ majú všetkých rodinných\npríslušníkov na Slovensku a tu majú aj trvalý pobyt. Maloletý má na Slovensku vytvorené\n„zázemie pre svoj zdravý duševný a telesný rozvoj v kruhu svojich príbuzných. Maloletý\nnavštevoval Materskú škôlku a momentálne Liečebno-výchovné sanatórium, kde má svojich\n\n3\n\nkamarátov a stály režim, má tu dostatočne zabezpečenú aj vhodnú zdravotnú starostlivosť\ns prihliadnutím na jeho zhoršený zdravotný stav.“.\nSťažovatelia nesúhlasia ani so záverom okresného súdu, podľa ktorého „britský súd“\nv rozhodnutí z 5. októbra 2016 konštatoval, že miesto obvyklého pobytu maloletého\nje v\n\n. Z predmetného rozhodnutia podľa sťažovateľov je zrejmé,\n\nže ide len o „predbežný nezáväzný názor ohľadne obvyklého pobytu maloletého dieťaťa\na to len na základe jednostranného tvrdenia navrhovateľa bez vypočutia sťažovateľky,\nprípadne kohokoľvek iného“. Poukazujú tiež na to, že rozhodnutím zo 4. novembra 2016\nuvedený súd návrh otca maloletého odročil, kým slovenské súdy nerozhodnú.\nSťažovatelia tiež poukazujú na rozsudok Súdneho dvora vo veci Korkein\na tiež na rozsudok z 22. decembra 2010 vo veci C-497/10 PPU, ktorý súvisí s konaním\nBrabara Mercredi proti Richardovi Chaffeovi (ďalej aj „vec Mercredi“), z ktorých vyplýva,\nže súd má „mať predovšetkým na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého\njednotlivého prípadu“, a argumentujú, že „maloleté dieťa nemôže získať bydlisko, a teda\nani obvyklý pobyt oddelene od tých, ktorí sa o neho starajú, čo je v tomto prípade\nbezpochyby sťažovateľka“.\nSťažovatelia zároveň poukazujú na judikatúru iných štátov týkajúcu sa obvyklého\npobytu maloletých a uvádzajú:\n„Z judikatúry väčšiny štátov vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa vzniká v krajine po\nšiestich mesiacoch pobytu na jednom mieste. Napríklad Najvyšší súd Rakúska\n(8 Ob 121/03g Oberster Gerichtshof 30/10/2003, HC/E/AT 548 ) rozhodol, že za obvyklý\npobyt sa bude považovať doba pobytu dlhšia ako 6 mesiacov v inom štáte, a to i v prípade,\nže sa koná proti vôli osoby, ktorá má právo starostlivosti o dieťa, pričom sa vychádza\nzo skutkových tvrdení, že pre dieťa je taká krajina centrom jeho života.“\nSťažovatelia argumentujú, že maloletý sa zdržiava na území Slovenskej republiky\nod roku 2015 a začal tu navštevovať aj materskú školu a Liečebno-výchovné sanatórium,\n. Maloletý komunikuje len v jeho materinskom jazyku,\n\n4\n\nt. j. v slovenčine, a napriek snahe sťažovateľky odmieta komunikovať po anglicky.\nSťažovateľka uvádza, že „rodinné prostredie v prípade maloletého dieťaťa tvorí výchovné\nprostredie toho rodiča, ktorý zabezpečuje starostlivosť oňho... Dieťa sa vždy cíti najlepšie\na najbezpečnejšie v tom prostredí, v ktorom sa nachádza jemu najbližšia osoba. Pokiaľ\ntouto osobou je matka, najbližšie rodinné prostredie dieťaťa je rodinné prostredie, v ktorom\nžije matka. Vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa je možné nepochybne predpokladať,\nže návratom dieťaťa do\n\nby bolo\n\ndieťa vystavené duševnej ujme alebo inak privedené do neznesiteľnej situácie, nakoľko\nby došlo k vytrhnutiu z rodinného prostredia, v ktorom sa cíti bezpečne a ktoré považuje\nza svoj prirodzený domov. Sťažovateľka poukazuje na to, že návratom maloletého dieťaťa\nby nedošlo k navráteniu dieťaťa do miesta, ktoré by bolo zároveň jeho rodinným\nprostredím.“.\nPodľa sťažovateľov konajúce súdy nevyhodnotili všetky relevantné skutočnosti –\nneskúmali, ako by sa mal maloletý vrátiť do\nnemožno\n\nnútiť,\n\naby\n\nsa\n\nvrátila\n\nspolu\n\nbez sťažovateľky, ktorú\ns\n\nmaloletým;\n\ndostatočne\n\nneskúmali,\n\nako by sa navrhovateľ dokázal postarať o maloletého a aké by to pre neho mohlo mať\nnásledky. Sťažovateľka sa v dôsledku trestného stíhania nemôže vrátiť do\n\n,\n\nkeďže nemá žiadnu záruku, že navrhovateľ nedá pokyn na jeho pokračovanie. Sťažovateľka\nnemá vo\n\nprácu a ani žiaden príjem a podľa tamojších predpisov navrhovateľ\n\nnie je povinný platiť výživné, čo ani reálne nerobí.\nSťažovatelia poukazujú na čl. 11 bod 4 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003\nz 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských\nveciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)\nč. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie č. 2201/2003“), podľa ktorého súd nemôže odmietnuť\nnávrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže,\nže sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.\nV tejto súvislosti sťažovatelia uvádzajú, že navrhovateľ neprodukoval primerané opatrenia\nna zabezpečenie ochrany maloletého po návrate. Navrhovateľ sa nemôže spoliehať,\nže s maloletým sa vráti aj sťažovateľka, a nepreukázal, ako po návrate maloletého chce\n\n5\n\n„zabezpečovať starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, výživu, zaradenie do sociálneho\nprostredia, školského systému, jeho integráciu a adaptovanie sa výlučne do rodinného\nprostredia otca, a čo je najzásadnejšie, zabezpečovať zdravotnú starostlivosť o maloletého,\nktorý si vyžaduje špeciálny prístup a starostlivosť s ohľadom na diagnostikované ochorenie\nADHD a hyperaktivitu“. Relevantné je tiež to, že ani navrhovateľ nie je občanom\na jeho povolenie na pobyt má len časovo obmedzený charakter. Vzhľadom na to,\nže maloletý je začlenený do rodinného a výchovného prostredia na Slovensku, „nemožno\nlogicky a rozumne predpokladať, že jeho navrátením do\n\n, by nenastala\n\nu dieťaťa duševná ujma, resp. by inak nebolo privedené do neznesiteľnej situácie. Maloletý\nby sa vrátil sám. Otec ani matka v Anglicku nemajú nijakých príbuzných ani takých\npriateľov, ktorí by boli schopní pomôcť so starostlivosťou o maloletého. Otec s touto\nstarostlivosťou nebol schopný ani len pomôcť vtedy, keď túto zabezpečovala primárne\nsťažovateľka ako matka, ak by ju mal celú zabezpečovať sám, znamenalo by to priame\nohrozenie maloletého.“.\nSťažovatelia považujú za závažné pochybenie konajúcich súdov to, že nezohľadnili\nzdravotný stav maloletého. Zotrvanie maloletého na Slovensku je v súlade s odporúčaním\npsychologičky\n\n, ktorá v správe z 20. novembra 2016 uviedla,\n\nže „odporúča zabezpečiť dieťaťu pokojné prostredie, vyhýbať sa zmenám, dodržiavať denný\nrežim“. Podľa sťažovateľov denný režim maloletého vo\n\nnebol kvôli\n\nnavrhovateľovi pokojný, keďže tento nedodržiaval termíny styku, rušil stretnutia a pod.\nSťažovatelia predložili aj súkromný znalecký posudok\n\nč. 17/2017\n\nz 20. marca 2017, podľa ktorého „v prípade návratu maloletého bez matky, by došlo\nk závažnej separácii dieťaťa od primárnej citovej osoby. Ak by sa maloletý vrátil do\nsám, možno predpokladať, že by sa uňho začali objavovať poruchy prispôsobenia,\nzačali\n\nby\n\nsa\n\nrozvíjať\n\nseparačno-úzkostné\n\nporuchy,\n\npripadne\n\nposttraumatická\n\nstresová porucha. Najvyšším stresom pre maloletého by bolo práve odlúčenie\nod matky a premiestnenie kamkoľvek bez dostatočného holdingového ukotvenia. Akákoľvek\nzmena a to aj pozitívna je pre maloletého záťažou. Pričom v tomto prípade, by maloletý túto\nzmenu ťažko vnímal ako pozitívnu, s prihliadnutím na to, že sa sám vyjadril, že chce ostať\ntam, kde je matka, pričom krajina zohráva sekundárnu úlohu. Zmenou pobytu maloletého\n\n6\n\nbez matky, by došlo k jeho psychickej dekompenzácii. Návrat maloletého bez matky podľa\nnázoru znalkyne preňho predstavoval enormný nápor na jeho adaptačné schopnosti...\nNa území Slovenskej republiky bola započatá terapia maloletého, ktorá je naviazaná\nna osoby, ktoré ju vykonávajú. Maloletý na Slovensku navštevuje aj Liečebno-výchovné\nsanatórium, ktoré poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú starostlivosť a výchovu\na vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s poruchami aktivity\na pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Nie je možné\nkonštatovať, že návrat maloletého je možné realizovať bez jeho duševnej ujmy alebo\nuvedenia do inej neznesiteľnej situácie, čo vyplýva aj zo spisového materiálu, ktorým\nsa však súd nedostatočne zaoberal. Podľa názoru sťažovateľky je rozhodnutie súdov\narbitrárne. Od príchodu na územie Slovenskej republiky sťažovateľka pravidelne\nnavštevovala s maloletým psychológa. Súdy v napadnutých rozhodnutiach poukazovali\nna skutočnosť, že návštevy sťažovateľky s maloletým u psychológa mali byť účelové,\nkeďže tvrdia, že psychológa mali navštíviť vo februári 2016 a potom následne\naž v septembri 2016. Uvedené tvrdenie sa však nezakladá na pravde. V období od februára\n2016 do septembra 2016 bol maloletý sledovaný u inej psychologičky, čo opätovne svedčí\no skutočnosti, že súd nebol dostatočne oboznámený so skutkovým stavom veci.“.\nSťažovatelia namietajú, že konajúce súdy na podklade súkromného znaleckého\nposudku nenariadili v konaní znalecké dokazovanie.\nPodľa sťažovateľov konajúce súdy nedostatočne vyhodnotili dôvody, ktoré viedli\nsťažovateľku k odchodu z\n\n. Poukazuje na to, že s navrhovateľom\n\nžila v spoločnej domácnosti 10 mesiacov (do augusta 2011) a následne „z dôvodu\nprítomnosti domáceho násilia bola nútená ukončiť spolužitie s navrhovateľom, čo bolo\npodložené aj spisom z polície“. Sťažovateľka uvádza, že navrhovateľ sa o maloletého\nnestaral ani v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, a ani potom. Podľa sťažovateľky\nnavrhovateľ bol nedochvíľny, nezodpovedný, nedodržiaval dohodnuté termíny stretnutia\na opakovane sa stalo, že navrhovateľ – napriek dohode – neprišiel vyzdvihnúť maloletého\ndo predškolského zariadenia, čo predstavovalo pre sťažovateľku nutnosť narýchlo\nsa uvoľniť z práce a vyzdvihnúť maloletého. Dôležitým bolo aj to, že navrhovateľ prestal\n\n7\n\nplatiť výživné pre maloletého, čo spôsobilo, že základné životné potreby zabezpečovala\n„len s veľkými ťažkosťami“ výlučne sťažovateľka. Podľa sťažovateľky navrhovateľ\nsa v určitých obdobiach – trvajúcich aj niekoľko mesiacov – o maloletého nestaral vôbec.\nSťažovatelia ďalej uvádzajú:\n„Pre sťažovateľku bolo neprekonateľne náročné sa o maloletého postarať takouto\nformou, a to nielen po stránke finančnej, ako sa na to sústredil súd, ale najmä po stránke\nfyzickej, čo už priamo ohrozovalo maloletého... Dieťa trpelo nezáujmom otca\nako aj podmienkami, v ktorých vyrastalo, keďže sťažovateľka tie sama zabezpečovala len\ns ťažkosťami. Napriek tomu, že otec vedel, kde sa maloletý nachádza po odchode z\n, nekontaktoval ho. Kontakt medzi nimi bol prerušený zavinením navrhovateľa ešte\npred samotným odchodom sťažovateľky s maloletým sťažovateľom na územie Slovenskej\nrepubliky. Ani keď sa navrhovateľ nachádzal na území Slovenskej republiky maloletého\nnekontaktoval a nekontaktovala ho ani matka navrhovateľa, ktorá žije na Slovensku\nv Bratislave.\nSťažovateľka a maloletý sťažovateľ považujú rozhodnutia súdov za absolútne\nrozporujúce záujmu maloletého dieťaťa...\n... Sťažovateľke nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že práve rozhodnutie\no navrátení maloletého je v jeho záujme. Kolízny opatrovník ustanovený v tomto konaní\nvykonával šetrenie a podával správu do konania tesne po podaní návrhu na začatie\nkonanie. Samotné konanie trvalo od 05. 10. 2016, keby bol podaný návrh na začatie\nkonania, do 31. 08. 2017, kedy rozhodol Krajský súd v Košiciach, teda takmer rok. V\npriebehu konania nebola opätovne podávaná správa zo strany kolízneho opatrovníka a to\nani v rámci odvolacieho konania, kolízny opatrovník nepodával ani vyjadrenie k odvolaniu.\nSúd prvej inštancie síce vypočul maloletého, ktorý sa vyjadril, že sa nechce vrátiť do\nAnglicka, napriek tomu názoru maloletého\n\nnebola poskytnutá primeraná a dostatočná\n\npozornosť. Tento názor maloletý sťažovateľ prezentuje dodnes a povedal ho aj otcovi.\nKrajsky súd a okresný súd sa... odchýlili nielen od zmyslu právnej úpravy,\nale aj od jej výslovného znenia a rozhodli spôsobom, ktorý je zjavným vybočením z medzí\nzákona. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a Okresného súdu Košice I sú tak podľa\nnázoru sťažovateľov arbitrárne a neodôvodnené.“\n\n8\n\nSťažovatelia napokon svoje námietky sumarizujú a uvádzajú:\n«- pri určení obvyklého pobytu maloletého sťažovateľa nevychádzali súdy\nzo starostlivo zisteného skutkového stavu a v odôvodnení napadnutých rozhodnutí\nnie sú obsiahnuté úvahy súdov, na základe ktorých rozhodli, tak aby to nenieslo prvky\narbitrárnosti,\n- krajský súd bez náležitého odôvodnenia nebral do úvahy predložený súkromný\nznalecký posudok v rámci odvolacieho konania, poukazujúci na nevhodnosť návratu\nmaloletého sťažovateľa do\n\ns prihliadnutím na jeho zdravotný stav, pričom\n\nokresný súd bez bližšieho odôvodnenia nepovažoval za potrebné nariadenie znaleckého\ndokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie,\n- neprihliadali na dĺžku času, ktorý maloletý sťažovateľ strávil v Slovenskej\nrepublike, na jeho adaptáciu, novonadobudnuté rodinné a sociálne väzby a započatú liečbu,\n- neprihliadli primerane na názor maloletého sťažovateľa vo vzťahu k nariadeniu\njeho návratu,\n- pri posudzovaní dôvodov, ktoré by mohli eliminovať návrat maloletého sťažovateľa,\nsúdy „nevychádzali zo starostlivo zisteného skutkového stavu“ a neprihliadli na „najlepší\nzáujem dieťaťa“,\n- súdy sa nedostatočne zaoberali skúmaním „ujmy“, resp. „hrozby“, ktorá\nby maloletému mohla hroziť po jeho návrate a garanciami, ktoré boli potrebné.»\nNa tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľky... a maloletého sťažovateľa... na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. I Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6\nods. 1 Dohovoru... rozhodnutím Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 P/149/2016 a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 CoP/229/2017, porušené bolo.\nZákladné právo sťažovateľky... a maloletého sťažovateľa... na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2\nÚstavy... a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v čl. 8 ods. 1\nDohovoru... rozhodnutím Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n9\n\n18 P/149/2016 a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, v konaní v edenom pod sp. zn.\n8 CoP/229/2017, porušené bolo.\nZákladné právo maloletého sťažovateľa... podľa čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2\nDohovoru o právach dieťaťa, rozhodnutím Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 P/149/2016 a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 CoP/229/2017, porušené bolo.\nUznesenie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nKošiciach\n\nsp. zn.\n\n8 CoP/229/2017-391\n\nz 31. augusta 2017 a uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 18 P/149/2016-222 zo dňa\n26. januára 2017 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľke... a maloletému sťažovateľovi... priznáva spoločne a nerozdielne\nprimerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 6.000 €, ktoré je Krajský súd\nv Košiciach povinný zaplatiť vo výške 3.000 € a Okresný súd Košice I povinní zaplatiť\nvo výške 3.000 €, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nKrajský súd v Košiciach a Okresný súd Košice I sú povinní nahradiť spoločne\na nerozdielne trovy konania vo výške 374,89 € do 15 dní od právoplatnosti nálezu na účet\nprávnej zástupkyne.“\nNávrh na primerané finančné zadosťučinenie považujú sťažovatelia za dôvodný\na primeraný vzhľadom na to, že postupom konajúcich súdov „stratili vieru v princípy\nsúdnej moci, záväznosť judikatúry a spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľka od začiatku\nprejavovala maximálne úsilie, aby boli zachované najlepšie záujmy maloletého. Napriek\ntomu v dôsledku nekoncepčnej činnosti súdov a nesprávneho právneho výkladu právnej\nnormy a medzinárodných právnych predpisov odvolací súd vyslovil, že potvrdzuje\nuznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil návrat maloletého. Maloletý tak bol uvedený\ndo neznesiteľnej situácie a mohol by byť reálne ohrozený jeho duševný stav.“.\nSťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a odložil vykonateľnosť „napadnutého\nprávoplatného rozhodnutia“ z dôvodu, že „násilný výkon rozhodnutia a násilné presídlenie\n\n10\n\nmaloletého sťažovateľa na územie\n\n, ktorý sa tam vrátiť rozhodne nechce\n\na ktorý už na území Slovenskej republiky začína tretí rok svojho pobytu /zo siedmich/ a\nktorý je občanom Slovenskej republiky, ktorý tu má svoje zázemie a rodinu by v každom\nprípade znamenal pre maloletého sťažovateľa aj sťažovateľku väčšiu ujmu ako by odloženie\nvýkonu napadnutého rozhodnutia znamenalo pre otca. Otec totiž niekoľkokrát bol na území\nSlovenskej republiky počas pobytu sťažovateľa a nie vždy vôbec prejavil záujem sa o syna\nzaujímať, ozvať sa mu a stretnúť sa s ním - navštívil svoju ostatnú rodinu na Slovensku,\nale nie syna. Sťažovateľka so synom až dodatočne dozvedeli, že otec bol na Slovensku.\nVždy, keď otec prejavil záujem sa so synom stretnúť, sťažovateľka to zabezpečila. Navyše\nmaloletý by nemal byť kde presídlený - nemá vo\n\nlekára, školu ani zázemie.“.\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,\nči nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n\n11\n\nII.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovatelia\nnamietajú porušenie v sťažnosti označených práv podľa ústavy, dohovoru a Dohovoru\no právach dieťaťa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 229/2017\na jeho uznesením z 31. augusta 2017, nezistil žiadne dôvody na jej odmietnutie, a preto\nju v tejto časti prijal podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie.\nII.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia\nSťažovatelia sa tiež domáhajú, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil\nvykonateľnosť „napadnutého právoplatného rozhodnutia“ na účely zabránenia vykonania\nnávratu maloletého\n\ndo\n\n, keďže vykonanie rozhodnutia\n\no návrate maloletého by pre sťažovateľov predstavovalo väčšiu ujmu ako odloženie výkonu\nrozhodnutia pre navrhovateľa. Maloletý by sa mal vrátiť do krajiny, „kde... nemá vo\nlekára, školu ani zázemie“.\nPodľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa\nrozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným\nzáujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo\nslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,\nopatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia\nim priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie\nprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom\nzrušení.\n\n12\n\nPodľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť\naj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.\nÚstavný súd zistil, že ku dňu predbežného prerokovania sťažnosti nebol\nvýkon v sťažnosti\n\nnapadnutého\n\nz 26. januára 2017 v\n\nspojení\n\ns\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nnapadnutým\n\nsúdu\n\nuznesením\n\nsp. zn.\n\nkrajského\n\n18 P 149/2016\nsúdu\n\nsp. zn.\n\n8 CoP 229/2017 z 31. augusta 2017 realizovaný, t. j. maloletý sa stále nachádza na území\nSlovenskej republiky.\nÚstavný súd preskúmal návrh sťažovateľov na odloženie vykonateľnosti označených\nuznesení okresného súdu a krajského súdu a dospel k záveru, že tento návrh nie je v rozpore\ns dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52 ods. 2\nzákona o ústavnom súde [majúc na zreteli ujmu, ktorá by sťažovateľom mohla vzniknúť\nvýkonom rozhodnutí všeobecných súdov, v pomere k ujme, ktorá môže vzniknúť tretím\nosobám (navrhovateľovi) pri odklade vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí], a preto\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.\nII.3 K bodu 3 tohto uznesenia\nPodľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia zastupujú\nmaloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.\nPodľa § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje\nmaloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi\nrodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým\nrodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý\nho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny\nopatrovník“).\n\n13\n\nPodľa § 31 ods. 4 zákona o rodine na ustanovenie kolízneho opatrovníka\nsa primerane použijú ustanovenia § 60 a § 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká\nukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.\nKeďže v danom prípade potenciálne môže dôjsť ku kolízii záujmov medzi maloletým\nsťažovateľom na jednej strane a jeho matkou (sťažovateľkou) na strane druhej, bolo\nnevyhnutné ustanoviť mu pre toto konanie kolízneho opatrovníka postupom podľa § 31\nods. 2 a 4 zákona o rodine per analogiam iuris (bod 3 výroku uznesenia).\nAnalogické použitie citovaných ustanovení zákona o rodine bolo nevyhnutné\nz dôvodu, že samotný zákon o ústavnom súde túto problematiku neupravuje, pričom\n§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde výslovne umožňuje iba primerané použitie Civilného\nsporového poriadku a Trestného poriadku, nie teda zákona o rodine.\nTen istý kolízny opatrovník zastupoval maloletého už aj v konaní pred všeobecnými\nsúdmi, a to na základe ustanovenia vykonaného okresným súdom. Toto ustanovenie sa však\nvzťahovalo iba na konanie pred všeobecnými súdmi.\nÚlohou kolízneho opatrovníka bude zastupovať maloletého v konaní pred ústavným\nsúdom tak, aby jeho záujmy boli dostatočne chránené.\nII.4 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 19\nods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru a práv\nmaloletého podľa čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením z 26. januára 2017\nŠpecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom,\nže k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity\nvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou\nústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci\npredovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\n\n14\n\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných\ndo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru\na Dohovoru o právach dieťaťa postupom okresného súdu v napadnutom konaní\na jeho uznesením z 26. januára 2017 ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity\nustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná\niba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto\nkonštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie okresného súdu a postup,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, pretože ho preskúmal krajský súd na základe odvolania\nsťažovateľov podľa § 59 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť odmietol v tejto časti pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. decembra 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-obvyklý pobyt", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dieťa-záujem dieťaťa", "maloletý", "znalec, znalecký posudok", "rodičovské práva, rodina", "arbitrárnosť", "dieťa-práva dieťaťa", "opatrovník-kolízny", "predbežné opatrenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "arbitrárnosť", "dieťa-obvyklý pobyt", "ochrana súkromného a rodinného života", "rodičovské práva, rodina", "dieťa-záujem dieťaťa", "maloletý-záujem dieťaťa", "zdravotný stav", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "maloletý-obvyklý pobyt", "Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}