{"guid": "ussr:72949c17-1213-4095-8d76-0e04a50a8d58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.740.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 740/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 740/2017 z 10. 5. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2018, sp. zn. II. ÚS 740/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.740.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/72949c17-1213-4095-8d76-0e04a50a8d58", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.740.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.740.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.740.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 740/2017-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Lajosa Mészárosa a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti\nt. č.\n\n,\n\n,\nzastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jozefom Sabóom, Obchodná 187/6, Sečovce, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 52/2010, za účasti Okresného\nsúdu Považská Bystrica, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod\nsp. zn. 2 T 52/2010 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Považská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Považská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Jozefa Sabóa, Obchodná 187/6, Sečovce, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n, t. č. v\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Jozefom Sabóom, Obchodná 187/6, Sečovce, ktorou namieta porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 T 52/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ vystupuje\nv napadnutom konaní vedenom okresným súdom v procesnom postavení poškodeného,\nktorý si riadne uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej mu zločinom sprenevery\npodľa § 213 ods. 1 a 3 Trestného zákona a zločinom podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4\npísm. e) Trestného zákona. Napadnuté konanie na okresnom súde trvá od 7. júla 2010\na do času podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené.\n\n2\n\nSťažovateľ zdôrazňuje, že predmetná vec je po právnej a skutkovej stránke\njednoduchá „a objektívne rozhodnuteľná v krátkom čase (v podstate na jednom\npojednávaní, keďže v nej figuruje len niekoľko svedkov). Argumentácia v oznámení\nOkresného súdu o problematickosti spojenia s inou trestnou vecou obvineného korektná nie\nje, pretože predmetná vec mohla (a podľa názoru sťažovateľa aj mala) byť spojená s vecou\nvedenou Okresným súdom pod sp. zn. 1 T 72/2008... Okresný súd si naviac musel byť\nvedomý skutočnosti, že vo veci sp. zn. 1 T 72/2008 bude v krátkom čase rozhodovať\na nespojením predmetného konania s uvedenou vecou vznikne prekážka rozhodnutia kvôli\nnutnosti ukladania súhrnného trestu pri uznaní viny obvineného.“.\nPodľa sťažovateľa svojim správaním k predĺženiu napadnutého konania nijakým\n«neakceptovateľným spôsobom neprispel. Argumentáciu Okresného súdu opakovane\npodsúvajúcu, že nemohlo byť vo veci konané kvôli obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa\na nešpecifikovaných „ďalších hlavných svedkov“ v Českej republike, nemožno akceptovať.\nObmedzenie osobnej slobody sťažovateľa, či nejakej inej neoznačenej osoby, nebolo\nprekážkou v konaní – Okresný súd aj konal, keď dňa 26. 3. 2014 na hlavnom pojednávaní\nvypočul svedka\n\n. Nepravdivý je tak aj argument, že nebolo možné konať\n\nv neprítomnosti sťažovateľa, pretože „v opačnom prípade by mohol namietať porušenie\njeho základných práv“, keďže súd jednak konal, sťažovateľ mal zvoleného splnomocnenca,\na naviac nebol nedosiahnuteľný. Okresný súd nevyvíjal žiadnu iniciatívu k zabezpečeniu\nsťažovateľovej účasti na pojednávaní cestou právnej moci vo vzťahu k cudzine, ba ani sa\nnedotazoval, či sa hlavného pojednávania aj napriek zastúpeniu splnomocnencom zúčastniť\nchce... Vo vzťahu k doterajšej dĺžke konania je absolútne irelevantné, že sťažovateľa dňa\n12. 12. 2016 požiadal (z mnohých a nezanedbateľných dôvodov) o tzv. delegáciu veci,\na uplatňovanie jeho procesných práv mu jednak nemožno klásť k tiaži, a každopádne tak\nnemožno ospravedlňovať spätne neprimeranú dĺžku predmetného konania.».\nV konkrétnostiach sťažovateľ namieta, že od nápadu jeho veci do senátu 1T 27. júna\n2011 do uskutočnenia prvého hlavného pojednávania uplynulo 11 mesiacov a v ďalšom\noznačuje obdobia absolútnej nečinnosti okresného súdu, ku ktorým podľa jeho tvrdenia\n\n3\n\ndošlo v obdobiach od 12. novembra 2012 až do 26. marca 2014 v trvaní 17 mesiacov,\nod 26. marca 2014 do 28. novembra 2016 v trvaní 32 mesiacov a od 12. februára 2014\ndo 11. decembra 2015. Celková dĺžka neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu tak podľa\nsťažovateľa predstavuje takmer 60 mesiacov.\nSťažovateľ s prihliadnutím na význam napadnutého konania argumentuje, že bol\nobžalovaným podvodným spôsobom pripravený o sumu 7 000 000 Sk, ktorá mala pre neho\nexistenčný charakter, a teda aj preto mu neprimeranou dĺžkou napadnutého konania bola\nfakticky odopretá spravodlivosť.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 500 € sťažovateľ\nodôvodňuje predovšetkým pocitom právnej neistoty, bezmocnosti a krivdy a hlavne\nneprimeranou dĺžkou napadnutého konania, ktorá sťažuje, resp. vylučuje jeho možnosť\ndomôcť sa náhrady škody.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom, ktorým vysloví porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní, prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v\nsume 10 500 € a úhradu trov konania.\nPred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu\nk sťažnosti vyjadril sudca okresného súdu JUDr. Ivo Hlucháň – zákonný sudca vo veci\nvedenej okresným súdom pod sp. zn. 2 T 52/2010, ktorý v prípise sp. zn. 1 SprS/32/2017\nz 30. novembra 2017 prezentoval názor, že „... zo strany súdu nedošlo k žiadnym\nsubjektívnym prieťahom, nakoľko aj keď súd mohol pojednávať, bol to aj práve poškodený\na sťažovateľ pán\n\n, ktorý v začiatkoch pojednávaní namietal jednak predsedu senátu\n\n(JUDr. Miroslava Číža), ktorý v konečnom dôsledku bol aj z prejednávanej veci vylúčený.\nNásledne namietal Okresný súd Považská Bystrica, sudcov Krajského súdu Trenčín, žiadal\ndelegáciu veci, a teda napriek tomu, že si uplatňoval svoje zákonné práva, aj z týchto\ndôvodov bol spis predkladaný nadriadenému súdu, najvyššiemu súdu, z dôvodu rôznych\n\n4\n\nprocesných rozhodovaní. Taktiež bolo časové obdobie, kedy sa zdržoval poškodený ako aj\nkorunný svedok v Českej republike, kde boli vo výkone väzby a trestu a vzhľadom k tomu, že\npoškodený, aj keď mal splnomocnenec, trval na osobných účastiach a jeho osobná účasť\nnemohla byť zabezpečená. Keď sa vyriešili veci účasti na pojednávaní, zasa súd nemohol\nkonať z dôvodu odsudzujúcich rozsudkov ohľadne obžalovaného\n\n, nakoľko\n\ndochádzalo do úvahy v prípade uznania viny, ukladanie súhrnného trestu, pričom tieto\nrozhodnutia - najmä rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 1 T 22 2002, boli vyhlásené\nale neboli právoplatne skončené. Ihneď ako pominuli rôzne prekážky, súd konal, čo je vidieť\naj z prehľadu termínov HP. Tieto boli určované prakticky v mesačných intervaloch. Súd vo\nveci promptne koná a to aj vzhľadom k tomu, že sa jedná o reštančnú vec a súd má\neminentný záujem na tom, aby táto vec bola skončená v čo najkratšom čase, avšak za\npodmienok dodržania všetkých procesných podmienok.“.\nSúčasťou prípisu sp. zn. 1 SprS/32/2017 z 30. novembra 2017 bol aj prehľad\nprocesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní, predmetom ktorého je rozhodovanie\nvo veci obžaloby\n\npre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 3 Trestného\n\nzákona a obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. e) Trestného\nzákona, v ktorom sa uvádza:\n„Trestná vec sprenevery napadla na tunajší súd 19. 2. 2010 a trestná vec obzvlášť\nzávažného zločinu podvodu napadla do toho istého senátu /2T/ 7. 7. 2010. Vec bola na\nzáklade elektronického rozdeľovníka pridelená do senátu 2T, ktorého predsedom je\nJUDr. Číž.\nÚkony :\n- 24. 3. 2010 vyžiadaný opis obžaloby od OS TN v inej veci,\n- 26. 4. 2010 predseda senátu predložil KS TN podnet na odňatie veci OS Pov.\nBystrica, ktorý podnet dal pošk.\n\n,\n\n- 10. 5. 2010 bol KS TN návrh na odňatie veci zamietnutý,\n- Termín VZ 22. 6. 2010 - predbežné prejednanie obžaloby, odročené na 8. 7. 2010,\n- 8. 7. 2010 odročené na neurčito z dôvodu spojenia vecí,\n- 16. 9. 2010 - VZ - na ktorom boli spojené uvedené trestné veci pod jedno konanie,\nbol určený termín HP na 26. 10. 2010,\n\n5\n\n- 26. 10. 2010 HP- výsluch svedkov + obžalovaní, odročené na 30. 11. 2010 za\núčelom výsluchu ďalších svedkov,\n- 30. 11. 2010 odročené na 25. 1. 2011 z dôvodu výsluchu svedkov,\n- poškodený vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Čížovi,\n- 25. 1. 2011 odročené na 22. 2. 2011,\n- 8. 3. 2011 verejné zasadnutie, na ktorom sa predseda senátu JUDr. Číž nevylúčil,\n- sťažnosť poškodeného, spis predložený 23. 3. 2011 KS TN,\n- vznesené námietky voči všetkým sudcom KS TN 5. 5. 2011 spis predložený NS SR\nz dôvodu rozhodnutia zaujatosti,\n- 18. 5. 2011 - NS SR - neodňal vec OS Pov. Bystrica, ani KS TN,\n- 16. 6. 2011 KS TN zrušil rozhodnutie OS Pov. Bystrica, ktorým sa sudca nevylúčil\nz prejednávania veci a sudcu - predsedu senátu vylúčil, spis bol doručený 27. 6. 2011,\n- Na základe elektronického pridelenia bol spis pridelený do senátu 1T pod vedením\nJUDr. Ivo Hlucháňa, ktorý spis vzhľadom ku komplikácii a rozsahu spisu, ktorý spis má\ntakmer 2000 strán, sa zákonný sudca oboznamoval s obsahom celého spisu, pričom do\núvahy prichádzalo spojenie uvedenej trestnej veci s práve vyššie uvedenou trestnou vecou\nvedenou na tunajšom súde, sp. zn. 1 T 72/2008, nakoľko sa jedná prakticky o totožných\nsvedkov, toho istého poškodeného, čiže by bolo vhodné a účelné veci spojiť, avšak konaniu\nprekážala prekážka nerozhodnutej inej trestnej veci, o ktorej rozhodoval KS, avšak nakoľko\nobžalovaný\n\n10 dní pred hlavným pojednávaním oznámil, že nesúhlasí so zmenou\n\nv senáte, súd uvedenú vec prejedná samostatne, pričom súd stanovil termín HP 28. 5. 2012,\npričom na toto HP sa bez ospravedlnenia obžalovaný nedostavil, konanie bolo určené na\n25. 6. 2012, na ktorom pojednávaní chcel súd uvedené veci spojiť na jedno konanie,\nnakoľko aj v jednej aj druhej veci mali byť vypočutí len totožní svedkovia, avšak v zložení\niného senátu, s čím obžalovaný nesúhlasil, žiadal v zmysle § 277 ods. 5 Tr. por. vykonať\ncelé HP nanovo a preto súd musel rešpektovať vôľu obžalovaného, určil termín HP na 5. 9.\n2012, na ktorom HP bude vypočúvať všetkých svedkov a celé HP vykoná prakticky nanovo.\nNakoľko súbežne tunajší súd prejednával trestnú vec obž.\n\nv konaní\n\n1 T 72/2008, v jednej alebo v druhej veci bolo potrebné súd počkať na právoplatné\nrozhodnutie v tej alebo inej veci, z dôsledku ukladania súhrnného trestu.\n\n6\n\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2012 už v novom zložení senátu, súd\nodročil HP z dôvodu, neúčasti obžalovaného\n\n, pričom obhajca obžalovaného\n\nuviedol, že obžalovaný vie o termíne a nevie prečo neprišiel. Taktiež sa na toto\npojednávanie nedostavili ani predvolaní svedkovia\na\n\n,\n\n. Súd nevykonal HP a odročil termín HP na 25. 06. 2012\n\no 10,00 hod. za účelom opätovného vypočutia obžalovaného a všetkých svedkov, pričom\npodotýkam, že v tomto čase ešte súd nemal k dispozícií vyjadrenie obžalovaného, či trvá na\nnovom celom konaní, vzhľadom k zmene senátu, na ktorú informáciu od neho dvakrát\nžiadal. Napriek tomu, že nereagoval na túto výzvu, súd vytýčil termín HP v domnení, že aj\nna HP môže uviesť obžalovaný, či súhlasí, aby súd nevykonal na novo celé pojednávanie.\nNásledne 11. 06. 2012 oznámil obhajca obžalovaného JUDr. Peter Vačok, že obžalovaný\nžiada vykonať všetky úkony na novo. Táto informácia súdu došla až po tom, ako bolo HP\nodročené /28. 05. 2012 na 25. 06. 2012/. Napriek týmto skutočnostiam súd HP 25. 06. 2012\nnezrušil, kde súd mal všetkých svedkov, ktorých predvolal, taktiež sa dostavil obžalovaný aj\nsplnomocnenec splnomocneného\n\nako aj pošk.\n\nHP z dôvodu neprítomnosti prísediaceho\n\navšak súd nemohol vykonať\nktorý zo zdravotných dôvodov\n\nnemohol prísť.\nSúd odročil termín HP na deň 05. 09. 2012 za účelom opätovného predvolania\nďalších svedkov, a to okrem prítomných svedkov, ktorí boli na pojednávaní, svedkov ,\n\n,\n\na\n\ncestou polície.\n\nDňa 30. 08. 2012 oznámil obhajca obžalovaného JUDr. Peter Vačok, že\nobžalovanému vypovedá plnú moc pre stratu dôvery. Toto oznámenie súd obdŕžal 6 dní\npred stanoveným termínom HP. Na HP, ktoré súd nezrušil, dňa 05. 09. 2012, obžalovaný\nsa osobne zúčastnil a vzhľadom k tomu, že sa jedná o nutnú obhajobu kvôli trestnej\nsadzbe a obžalovaný trval na tom, že on si chce ustanoviť obhajcu, mu súd uložil lehotu 5\ndní, aby oznámil súdu meno obhajcu, ktorého si vo veci zvolil a zároveň ho poučil, že ak\ntoto neoznámi, bude mu obhajca ustanovený ex offo. Zároveň HP odročil na 03. 10. 2012,\nna ktoré pojednávanie opätovne volal všetkých svedkov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný\nneoznámil súdu meno obhajcu, 18. 09. 2012 mu bol ustanovený obhajca JUDr. Ondrej\nPolák.\n\n7\n\nDňa 03. 10. 2012 na HP súd zistil, že sa nedostavil obžalovaný\n\n. Novo\n\nustanovený obhajca JUDr. Polák na tomto pojednávaní žiadal odročiť pojednávanie\ns dlhšou lehotou na prípravu z dôvodu rozsiahlosti spisu a tento si musí naštudovať.\nUviedol, že mu postačí lehota 1 mesiac. Súd odročil HP na 12. 11. 2012 za účelom ďalšieho\nkonania a opätovného predvolania všetkých svedkov /podotýkam, že súd volal všetkých\nsvedkov, ktorí už niektorí boli vypočutí, práve preto, že obžalovaní pri zmene senátu\nnesúhlasil s pokračovaním v dokazovaní, ale žiadal toto vykonať na novo/. Dňa 03. 10.\n2012 až po otvorení HP, bol spísaný úradný záznam, z ktorého je zrejmé, že v deň\npojednávania sa obžalovaný\n\nospravedlnil z dôvodu PN. Súd vyzval obžalovaného,\n\naby obratom dokladoval svoju práceneschopnosť.\nNa HP konanom 12. 11. 2012 opätovne sa nedostavil obžalovaný\n\ns tým, že\n\nobhajca obžalovaného uviedol, že sa s obžalovaným vôbec nemôže skontaktovať. Súd\nodročil termín HP na neurčito s tým, že akceptoval návrh prokurátora a mienil vydať príkaz\nna zatknutie obžalovaného. Na druhý deň po tomto pojednávaní - 13. 11. 2012, doručil\nobžalovaný na tunajší súd ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov, kde ošetrujúci lekár\npotvrdil, že tento sa nemohol zúčastniť HP z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej\nľudskej choroby. Dňa 14. 11. 2012 oznámil obžalovaný telefonicky, že po porade\ns obhajcom súhlasí, aby súd pokračoval v HP aj v zmene senátu a nevykonával na novo celé\ndokazovanie. Zároveň si súd - predseda senátu telefonicky overoval hodnovernosť\nospravedlnenia, nakoľko z konania obžalovaného bolo možno vyvodiť záver, že tento sa\nvyhýba pojednávaniam, kde mu ošetrujúci lekár\nlekár, že zdravotný stav\n\noznámil, že trvá na tom, ako\n\nznemožňoval účasť na pojednávaní. Z tohto dôvodu\n\npotom súd nevydal príkaz na zatknutie. Medzitým 22. 10. 2012 bol vyhlásený rozsudok\nohľadne obžalovaného\n\na to odsudzujúci v inej trestnej veci 1 T 72 2008, kde\n\nv prípade uznania viny by prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu. Vzhľadom\nk odvolaniu obžalovaného v tejto veci /1 T 72 2008/ bola táto vec predložená KS TN\nz dôvodu odvolania. Lustráciou v evidencii MS SR, mal súd za preukázané, že ohľadne\nobžalovaného\n\nrozhodol aj Krajský súd Trnava pod sp. zn. 1 T 20 2002, kde bolo\n\npotrebné zisťovať, či vzhľadom aj na toto odsúdenie, neprichádza do úvahy uloženie\nsúhrnného trestu aj k tomuto odsudzujúcemu rozsudku. Súd pravidelne zisťoval stav\nkonania pred KS TN ohľadne odvolania vo veci 1 T 72 2008, pričom tento spis sa\n\n8\n\nnachádzal na KS TN. Dňa 20. 11. 2013 bolo doručené tunajšiemu súdu v tejto veci /1 T 72\n2008/ rozhodnutie, ktorým bol rozsudok zrušený s tým, že sa má dokonca zvážiť, či\nprokurátor nemá odstúpiť od obžaloby. Vzhľadom na závery KS TN vo veci 1 T 72 2008,\nneprichádzalo do úvahy spojenie veci a v tejto vec potom súd konal samostatne. V tejto\nveci /1 T 72 2008/ bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok dňa 24. 03. 2014 a 20. 05. 2015\nbol tento rozsudok potvrdený aj Krajským súdom Trenčín, takže súd sa už nemusel zaoberať\nskutočnosťami ukladania súhrnného trestu k tomuto rozsudku.\nSúd určil ďalší termín HP na deň 26. 03. 2014, na ktoré HP opätovne predvolával\nešte nevypočutých svedkov. Dňa 18. 03. 2014 obhajca obžalovaného žiadal odročenie\npojednávania z dôvodu kolízie s iným konaním. V priebehu tohto času opätovne predložil\nplnomocenstvo advokátovi JUDr. Petra Vačoka, ktorý ho pôvodne v konaní\nobhajoval. Túto plnú moc predložil obžalovaný na HP 26. 03. 2014. Zároveň bol zrušený\nopatrením tunajšieho súdu ustanovený obhajca JUDr. Ondrej Polák. Na toto pojednávanie\nsa však nedostavili svedkovia\n\n,\n\n. Taktiež sa nedostavil poškodený\npoškodený\n\na\n\n, ani jeho splnomocnenec. V tom čase bol\n\nvo väzbe v Českej republike. Na hlavnom pojednávaní 20. 06. 2014 súd\n\nvypočul svedka\n\n, oboznamoval v zmysle § 177 ods. 5 Tr. por. senát\n\ns doposiaľ vykonaním dokazovaním, odročil termín HP na neurčito za účelom zisťovania\naktuálnej adresy svedka\na\n\nvyzval neprítomných svedkov\n\n, aby dokladovali PN, pre ktorú sa nedostavili a taktiež súd žiadal\n\nspis Okresného súdu Trenčín. Medzitým mal súd za preukázané, že boli vyhlásené ďalšie\nodsudzujúce rozsudky inými súdmi ohľadne obžalovaného, a to Krajský súd Trnava sp. zn.\n1 T/22/2002, Okresný súd Bratislava V sp. zn. 1 T/8/2014 a Okresný súd Bratislava III\nsp. zn. 3 T/37/2014. Súd si všetky tieto rozhodnutia žiadal predložiť z dôvodu možnosti\nukladania súhrnného trestu.\nZ rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 1 T/22/2002, mal súd za preukázané, že\ndňa 12. 02. 2014 bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok pre majetkovú trestnú činnosť\nu obžalovaného\n\na bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov\n\nnepodmienečne. Vzhľadom k dátumu vyhlásenia tohto rozsudku, sa opäť súd dostal do\nsituácie, kde prichádzalo pri uznaní viny a ukladaní trestu, ukladanie súhrnného trestu. Dňa\n\n9\n\n26. 08. 2014 súd zisťoval prostredníctvom Krajského súdu Trnava právoplatnosť tohto\nrozhodnutia alebo skutočnosť, či proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Uvedenú\nsprávu súd viackrát urgoval. Až 21. 10. 2014 e-mailovou komunikáciou oznámila\npracovníčka súdu KS Trnava, že v uvedenej trestnej veci bolo podané odvolanie, pričom\nspis bol predložený 17. 09. 2014 Najvyššiemu súdu SR. Dňa 05. 03. 2015 súd opätovne\nkontaktoval Krajský súd Trnava s tým, či už im bol spis vrátený z najvyššieho súdu. Napriek\nviacerým urgenciám, KS Trnava informácie nepodal tunajšiemu súdu a až na telefonický\ndotaz predsedu senátu, ktorý priamo telefonoval na Krajský súd Trnava, ako aj\nz ministerskej stránky sa súd dozvedel, že vec bola KS Trnava zrušená najvyšším súdom\na vrátená krajskému súdu.\nMedzitým súd žiadal ďalší spis ohľadne obžalovaného, a to od Okresného súdu\nBratislava II sp. zn. 3 T/12/2015, dňa 11. 12. 2015 Krajský súd Trnava oznámil tunajšiemu\nsúdu, že trestná vec ohľadne\n\nsp. zn. 1 T 22 2002, nebola doposiaľ\n\nprávoplatne ukončená. Zároveň tunajšiemu súdu až tento deň bolo doručený Krajským\nsúdom Trnava Uznesenie NS SR sp. zn. 1 T 10 2014 zo dňa 08. 10. 2014, ktorým Najvyšší\nsúd SR zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil na nové prejednanie.\nNakoľko mal súd z iných konaní vedomosť o tom, že svedkovia\nboli odsúdení v Českej republike na nepodmienečné tresty odňatia slobody, súd\nzisťoval, kde sa títo nachádzajú. Jednak\núčasti na HP a jednak\n\na\n\nako poškodený trval na zabezpečení jeho\n\nboli korunní svedkovia. Taktiež mal súd vedomosť o\n\ntom, že prebieha vydávacie konanie na Slovensko, ohľadne týchto osôb. Súd pravidelne\nzisťoval stav konania pred Krajským súdom Trnava, ako aj v iných konaniach, nakoľko\nohľadne obžalovaného\n\nbolo vyhlásených celkovo ďalšie 4 rozhodnutia, a to\n\nOkresný súd Bratislava III sp. zn. 3 T 37 20104, Okresný súd Bratislava V sp. zn. 1 T 46\n2015, Okresný súd Bratislava II sp. zn. 1 T 38 2016 a Krajský súd Trnava sp. zn. 1 T 22\n2002.\nDňa 27. 09. 2016 bol doručený tunajšiemu súdu rozsudok Krajského súdu Trnava,\nktorý nadobudol právoplatnosť 06. 06. 2016, pod sp. zn. 1 T 22 2002, ktorým rozsudkom bol\nobžalovaný\n\nuznaný vinným z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa\n\n§ 250 ods. 1, 4 Tr. zák., č. 248/1994 a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody\nv trvaní 3 roky nepodmienečne, zároveň bol v rámci ukladania súhrnného trestu zrušený\n\n10\n\nvýrok o treste Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3 T 12 2015. Uvedeným trestom bola\nv podstate pokrytá dĺžka väzby, ktorú v tomto konaní vykonal. Nakoľko mal súd za\npreukázané, že medzitým bol poškodený\n\nako aj svedok\n\n, vydaní na výkon\n\ntrestu do SR, súd ihneď vytýčil termín HP na deň 28. 11. 2016. Dňa 24. 11. 2016 sa\nospravedlnil obhajca obžalovaného JUDr. Vačok s tým, že v uvedený deň musí zastupovať\niného obžalovaného na Špecializovanom súde Pezinok. Z dôvodu podozrenia na obštrukcie\nv konaní, predseda senátu dokonca telefonoval na Špecializovaný trestný súd, kde mu bolo\npotvrdené pracovníčkou tohto súdu, že obžalovaný\n\nvystupuje ako obžalovaný vo\n\nveci, ktorá sa prejednáva pred ich súdom v čase 28. 11. 2016 do 30. 11. 2016. Z tohto\ndôvodu súd zrušil termín HP a určil ihneď nový termín HP na 12. 12. 2016.\nDňa 12. 12. 2016 súd vypočul svedkov\n\n,\n\n,\n\nktoré sa prvýkrát dostavili na pojednávanie, avšak nedostavil sa opätovne svedok\nNa tomto HP to bol práve pošk.\n\nktorý vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom\n\nOkresného súdu Považská Bystrica, ako aj voči celému Krajskému súdu Trenčín a žiadal\ndelegovať vec do pôsobnosti iného krajského súdu.\nNa neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. 01. 2017 sa v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por.\npredseda senátu JUDr. Ivo Hlucháň nebol vylúčený z prejednávania veci. Uvedené\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť 07. 02. 2017. Následne súd zabezpečil vyjadrenie\nvšetkých sudcov Okresného súdu Považská Bystrica. Dňa 22. 02. 2017 bol celý spis\npredložený Krajskému súdu Trenčín ako podnet na odňatie trestnej veci a taktiež z dôvodu\nrozhodnutia o vznesení námietky zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Považská\nBystrica. Krajský súd Trenčín dňa 17. 03. 2017 vrátil predmetný spis Okresnému súdu\nPovažská Bystrica s tým, že spis musí byť predložený Najvyššiemu súdu SR. Dňa 22. 03.\n2017 Okresný súd Považská Bystrica uvedený spis predložil Najvyššiemu súdu SR. Najvyšší\nsúd SR rozhodnutím pod sp. zn. 4 Ndt 6/2017 zo dňa 04. 04. 2017 uvedenú vec neodňal\nOkresnému súdu Považská Bystrica. Uvedený spis bol Okresnému súdu Považská Bystrica\nvrátený 12. 04. 2017. Súd rozhodnutie doručoval stranám konania.\nSplnomocnenec pošk.\n\n- Mgr. Roman Toman, PhD. dňa 17. 05. 2017\n\noznámil, že je dlhodobo PN, vzhľadom na ochorenie chrbtice s tým, že práceneschopnosť\nbude dokladovať aj dokladom PN. Z dôvodu čerpania dovolenky ako aj rozhodovania\nv iných trestných veciach, a to najmä väzobných, ako aj práceneschopnosti splnomocnenca\n\n11\n\npoškodeného, súd vytýčil termín HP na deň 11. 09. 2017, na ktoré HP sa nedostavil obhajca\nobžalovaného JUDr. Peter Vačok s tým, že im nebol doručený termín HP. Taktiež sa\nnedostavil svedok\n\n. Súd odročil termín HP na deň 16. 10. 2017.\n\nPredvolanie svedkovi\n\nsúd doručoval prostredníctvom polície.\n\nDňa 02. 10. 2017 oznámil JUDr. Peter Vačok, že odmieta ďalej zastupovať\nobžalovaného\n\na vypovedal mu plnomocenstvo.\n\nDňa 16. 10. 2017 obžalovaný\n\nuviedol, že nemá obhajcu, žiadal aby sa HP\n\nvykonalo bez obhajcu, avšak sa jedná o nutnú obhajobu, súd ex offo ustanovil obhajcu, a to\nopatrením zo dňa 24. 10. 2017, zároveň však určil termín HP na deň 11. 12. 2017, pričom\npoškodený, obžalovaný zobrali termín na vedomie, a nakoľko bola zabezpečená prvýkrát aj\núčasť svedka\n\nzobral aj tento svedok termín na vedomie. Je predpoklad, že na tomto\n\npojednávaní bude meritórne rozhodnuté.“\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.\nII. ÚS 740/2017 z 20. decembra 2017 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu označených\npráv, ktorých porušenie namietal.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného\nsúdu, aby prípadne doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň\noznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Podpredseda okresného\nsúdu v prípise sp. zn. 1 SprS/32/2017 z 11. januára 2018 oznámil, že súhlasí s tým, aby\nústavný súd upustil od ústneho pojednávania, pričom zároveň ústavný súd informoval, že vo\nveci bol na hlavnom pojednávaní 11. decembra 2017 vyhlásený rozsudok, ktorého písomné\nvyhotovenie sa vypracúva.\nNásledne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá\nna konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu predložil vyjadrenia okresného súdu sp. zn.\n1 SprS/32/2017 z 30. novembra 2017 a 11. januára 2018 na vedomie a prípadné zaujatie\nstanoviska.\n\n12\n\nPrávny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 21. marca 2018\noznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a zároveň zdôraznil, že v celom\nrozsahu trvá na dôvodoch uvedených v sťažnosti a z uvedeného dôvodu nepovažuje\nza potrebné zaujímať k vyjadreniam zaslaným v zastúpení predsedníčky okresného súdu\nstanovisko.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a podpredsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 52/2010 došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa ako poškodenej strany na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\n\n13\n\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť aj v trestnom konaní taký procesný\npostup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty strán v konaní. Táto povinnosť súdu\nje implicitne obsiahnutá aj v § 1 a § 2 ods. 7 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Podľa § 247 ods. 5 Trestného\nporiadku pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu všetky potrebné\nopatrenia na zabezpečenie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo možné prejednať\na rozhodnúť bez jeho odročenia.\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,\naby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu\nnevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo\nobstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou\nstarostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré\nsvedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu\nspravodlivé rozhodnutie. Podľa § 18 ods. 1 Trestného poriadku o všetkých trestných činoch\ntoho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa\nmôže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej\nlehote.\nÚstavný súd ďalej konštatuje, že pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa vychádzal\nz hľadiska hodnotenia povahy veci z všeobecnej zásady uznávanej aj v judikatúre\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej sa primeraná lehota\nna konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných\npráv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie\n(II. ÚS 32/03). Aj keď uvedené pravidlo sa vzťahuje predovšetkým na obžalovaného,\nv primeranom rozsahu ho možno vzťahovať aj na poškodeného, ktorý je rovnako\n\n14\n\nprocesným účastníkom v prebiehajúcom súdnom konaní, aj keď v inom postavení ako\nobžalovaný (I. ÚS 565/2013).\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že rozhodovanie o vine a treste obžalovaného, ako aj o nároku na náhradu škody\nuplatnenom v trestnom konaní tvorí bežnú a početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov,\na preto takého konanie v zásade nemožno považovať za právne zložité, pričom ani\nkonkrétne okolnosti posudzovanej veci neodôvodňujú záver o jej právnej zložitosti.\nSkúmanie súvislostí prerokovávanej veci s inými súbežne prebiehajúcimi trestnými vecami,\nv ktorých vystupoval totožný obžalovaný (pre účely zisťovania podmienok na uloženie\nsúhrnného trestu) vyžadovalo od okresného súdu zvýšenú mieru pozornosti, ani táto však\nnemôže ospravedlniť zjavne neprimeranú celkovú dĺžku napadnutého konania, ktorá\npresiahla ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia (11. decembra 2017) 7 rokov. Navyše,\nokresný súd mal k dispozícii príslušné zákonné prostriedky, ktoré však v tejto súvislosti\nnevyužil (k tomu pozri odôvodnenie k hodnoteniu činnosti okresného súdu pod bodom 3).\nAni po skutkovej stránke sa vec ústavnému súdu nejaví ako zložitá. V tejto súvislosti\nústavný súd poznamenáva, že skutkovou zložitosťou prejednávanej veci neargumentoval\nvo vyjadreniach doručených ústavnému súdu ani zákonný sudca či podpredseda okresného\nsúdu.\n\n15\n\n2. Správanie sťažovateľa ako strany napadnutého konania je druhým kritériom, ktoré\nsa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní ústavný súd\nzistil, že sťažovateľ v procesnom postavení poškodeného významnejším spôsobom\nnegatívne neprispel k celkovej dĺžke napadnutého konania. Ústavný súd však akceptuje\nargumentáciu okresného súdu, že plynulému prejednaniu veci v napadnutom konaní bránila\nskutočnosť, že poškodený bol v Českej republike vo výkone väzby a trestu, pričom aj\nnapriek zvolenému splnomocnencovi trval na osobných účastiach na hlavnom pojednávaní.\nNa uvedenú skutočnosť preto prihliadol pri rozhodovaní o výške priznaného primeraného\nfinančného zadosťučinenia.\nNa dĺžku konania malo vplyv aj využívanie podávania námietok zaujatosti proti\nkonajúcim sudcom okresného súdu, ale aj sudcom Krajského súdu v Trenčíne zo strany\nsťažovateľa (podania z 30. novembra 2010 a 12. decembra 2016). Ústavný súd\npri hodnotení tohto postupu sťažovateľa vzal do úvahy, že poškodený ako strana\nv napadnutom konaní má nesporne právo na procesné úkony, ktoré v jeho priebehu urobil.\nAk v dôsledku uplatnenia procesných práv stranou konania dochádza k predĺženiu konania,\nzodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani na ťarchu\nštátneho orgánu konajúceho vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Vychádzajúc zo svojej\ndoterajšej judikatúry však ústavný súd k tomu poznamenáva, že procesné návrhy, ktoré sú\nprocesným právom strany konania, nemôžu byť dôvodom na nekonanie v merite veci\n(podobne napr. IV. ÚS 111/03, II. ÚS 52/06).\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou\nvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie\nefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZa neefektívnu činnosť považuje ústavný súd aj nesprávnu činnosťou súdu, ktorá taktiež\n\n16\n\nspravidla spôsobuje predlženie napadnutého konania a nesmeruje preto efektívne\nk odstráneniu právnej neistoty účastníka (strany) súdneho konania (m. m. II. ÚS 2/01).\n\nZ prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní ústavný súd\nidentifikoval aj dlhšie obdobie neodôvodnenej absolútnej nečinnosti, a to od 27. júna 2011,\nkeď Krajský súd v Trenčíne vrátil spis okresnému súdu, až do nariadenia hlavného\npojednávania na 28. máj 2012.\nNa celkovú dĺžku napadnutého konania malo vplyv aj správanie samotného\nobžalovaného, ktorý sa nedostavil na pojednávania nariadené na 28. máj 2012, 3. október\n2012 a 12. november 2012, čo nepochybne spôsobilo predĺženie napadnutého konania,\navšak uvedené nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.\nAko neefektívne hodnotí ústavný súd obdobia, v ktorých okresný súd „mechanicky\nvyčkával“ na rozhodnutia v iných trestných veciach totožného obžalovaného, a to\nod 12. novembra 2012 až do 26. marca 2014 a od 20. júna 2014 až do 28. novembra 2016.\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že v záujme ústavno-konformného riešenia\nobdobných situácií poznačených nevyhnutnosťou prihliadať na výsledky súbežne\nprebiehajúcich trestných konaní v iných veciach sa všeobecnému súdu poskytuje dostatočné\nzákonno-procesné inštrumentárium (napr. spojenie vecí na spoločné konanie podľa § 18\nods. 1 Trestného poriadku). Absencia ich efektívneho využitia je spôsobilá vyvolať\nv príslušnom súdnom konaní zbytočné prieťahy.\nKeďže plynulému postupu okresného súdu v napadnutom konaní aj napriek súbežne\nprebiehajúcim trestným konaniam nebránila zákonná prekážka v súlade s príslušnými\nustanoveniami Trestného poriadku, ústavný súd hodnotí postup okresného súdu\nv uvedených obdobiach ako neefektívny a v konečnom dôsledku spôsobujúci zbytočný\nprieťah v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\n17\n\nÚstavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že ničím\nneodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu, ako aj neefektívnou činnosťou okresného\nsúdu\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\ndošlo\n\nk\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nVzhľadom na to, že okresný súd na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 12. decembra\n2017, vyhlásil rozsudok bolo bez právneho dôvodu uložiť okresnému súdu príkaz, aby\nvo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 52/2010 konal bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd časti petitu sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný\nsúd okresnému súdu prikázal, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov,\nnevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nSťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 10 500 € najmä s ohľadom na pocit právnej neistoty, bezmocnosti a krivdy, ktoré\nmu s prihliadnutím na neprimeranú dĺžku napadnutého konania vznikli.\n\n18\n\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nV danom prípade ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia\nprihliadol na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, zvlášť na skutočnosť, že sám\nsťažovateľ svojím správaním prispel k celkovému predĺženiu napadnutého konania, a na\ntomto základe rozhodol, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € bude\nv posudzovanom prípade primerané (bod 2 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právneho zastúpenia, ktoré\nsťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá\npredstavovala sumu 884 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) urobené v roku 2017 v súlade s § 1\nods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej služby predstavuje sumu 147,33 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden\núkon právnej služby sumu 8,84 €.\nPožiadavke sťažovateľa na úhradu tretieho úkonu právnej služby ústavný súd\nnevyhovel, pretože jeho vyjadrenie k stanovisku okresného súdu neobsahovalo žiadne nové\nskutočnosti, ktoré by slúžili ako podklad na rozhodnutie ústavného súdu (obdobne napr.\nIV. ÚS 3/05, III. ÚS 283/09).\n\n19\n\nZ uvedených dôvodov preto ústavný súd zaviazal okresný súd, aby zaplatil právnemu\nzástupcovi sťažovateľa ako úhradu trov konania sumu 312,34 € (bod 3 výroku tohto\nnálezu). Úhradu trov konania je okresný súd zaviazaný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2018\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "Ústavný súd Slovenskej republiky", "trestné konanie", "podmienky konania", "poškodený", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/52/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:06733e6c-5a60-457a-bcd9-8e2a69300164", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 565/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 565/2013 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06733e6c-5a60-457a-bcd9-8e2a69300164"}, {"guid": "ussr:1bec6444-d877-40c6-804c-04a99bbabebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 283/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/09 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bec6444-d877-40c6-804c-04a99bbabebd"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:030ec05f-0926-4d47-8740-558c25483b28", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 52/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/06 z 4. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:030ec05f-0926-4d47-8740-558c25483b28"}, {"guid": "ussr:e67e963f-0be3-4bd4-9313-2cd9b60c131c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e67e963f-0be3-4bd4-9313-2cd9b60c131c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:6abe07c8-6491-4c00-9426-5b617cd448f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 111/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 111/03 z 9. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6abe07c8-6491-4c00-9426-5b617cd448f2"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:41cae164-a9df-4ddb-a07d-c046d4b23f12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 2/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/01 z 17. 5. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-05-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41cae164-a9df-4ddb-a07d-c046d4b23f12"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}