{"guid": "ussr:3c7f052f-3b89-4c6a-b70e-3a63fa5f9826", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.11.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2018 z 23. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 11/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.11.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3c7f052f-3b89-4c6a-b70e-3a63fa5f9826", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.11.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.11.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.11.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 11/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nobchodnou spoločnosťou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná\nprokuristka a advokátka Mgr. Michaela Gočová, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 CoD 2/2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\npostupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 CoD 2/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva:\n«... Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 35 D\n122/2012 bolo začaté konanie o prejednaní dedičstva po poručiteľke\nr.\n\n,\n\n, zomrelej dňa\n\n,\n\nnaposledy bytom\n\n(ďalej len „poručiteľka“). Prejednaním dedičstva bola súdom poverená notárka\nso sídlom v Prešove. Šetrením súdnej komisárky bolo v rámci\ndedičského konania zistené, že dedičmi zo zákona sú deti poručiteľky\n(sťažovateľka) a\n\n. Súčasne bolo zistené, že poručiteľka zanechala závet\n\nzo dňa 1. júla 1997 spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľky („závet“), v ktorom\nvšetok svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok zanechala svojej dcére\n\n.\n\n... Zo Zápisnice z konania pred notárskym úradom\nv právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľke zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva, že\nzákonná dedička p.\n\npo oboznámení sa so závetom požiadala o poskytnutie\n\nlehoty na podanie žaloby o absolútnu neplatnosť závetu.\n... Z vyššie uvedeného dôvodu bolo dňa 3. septembra 2013 vydané Uznesenie\nOkresného súdu Prešov, sp. zn. 35D 122/2012, ktorým bolo konanie prerušené a dedička\nbola odkázaná, „aby osobne alebo v zastúpení podala žalobu na príslušný súd o určenie\nabsolútnej platnosti resp. neplatnosti listiny s názvom Testament,... s tým, aby tento OS\nrozhodol, že hore uvedená listina je neplatná v zmysle ustanovení § 37, 38, 39, 40 ods. 1\na to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“ V odôvodnení uvedeného\nuznesenia sa uvádza, že súd konanie prerušil z dôvodu, že „zákonná dedička\n, rod.\n\nsi žiadala o lehotu na podanie žaloby o absolútnu neplatnosť\n\nvyššie uvedeného závetu...“.\n... Zákonná dedička p.\n\nskutočne podala dňa 16. septembra 2013\n\nna Okresný súd Prešov žalobu na určenie absolútnej neplatnosti testamentu, ktorú\nodôvodnila tým, že testament bol spísaný bol vplyvom žalovanej - sťažovateľky a testament\nnapísaný 1.7.1997 nemohla poručiteľka napísať a podpísať v tomto dátume, nakoľko v tom\nčase bola s poručiteľkou v dobrom vzťahu a v deň napísania testamentu ráno 4.hodine\n\n2\n\nodchádzala poručiteľka s dedičkou p.\n\na jej rodinou na dovolenku\n\nv Chorvátsku. V petite žaloby žiadala určiť listinu za absolútne neplatnú. Zmenou žaloby\nzo dňa 16. septembra 2013 však žalobkyňa zmenila petit žaloby a dovolávala sa neplatnosti\nzávetu v zmysle ust. § 479 Občianskeho zákonníka v časti, v ktorej bola opomenutá ako\nplnoletý potomok.\n... Rozsudkom zo dňa 27. novembra 2013 určil Okresný súd Prešov, že závet je\nneplatný v časti, v ktorej bola žalobkyňa opomenutá ako plnoletý potomok v rozsahu jej\nzákonného dedičského podielu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa\n9. decembra 2013.\n... Zo Zápisnice zo dňa 14. novembra 2016 z konania pred notárskym úradom\nv právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľke vyplýva, že\nprávna zástupkyňa zákonnej dedičky p.\n\nopätovne namietla absolútnu\n\nneplatnosť závetu.\n... Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22. novembra 2016, sp. zn. 35 D\n122/2012 (uznesenie súdu prvej inštancie) bolo prerušené konanie podľa ust. § 109 O.s.p.\na dedička\n\nbola odkázaná, „aby osobne alebo v zastúpení podala žalobu\n\nna príslušný súd o určenie absolútnej platnosti resp. neplatnosti listiny s názvom\nTestament... s tým, aby tento OS rozhodol, že hore uvedená listina je neplatná v zmysle\nustanovení § 37, 38, 39, 40 ods. 1 a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nuznesenia.“ V odôvodnení uznesenia súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že zákonná dedička\nsi znovu žiadala o lehotu na podanie žaloby o absolútnu neplatnosť\nzávetu a o tejto otázke nebolo v priebehu celého dedičského konania doteraz nikdy\nrozhodnuté, súd konanie prerušil.\n... Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie sťažovateľka, ktorá namietala, že uznesenie rovnakého znenia ako napadnuté\nuznesenie bolo Okresným súdom Prešov v prejednávanej dedičskej veci už raz vydané, a to\nako Uznesenie zo dňa 3. septembra 2013, sp. zn. 35D 122/2012 na základe žiadosti dedičky\n. Dedička v 2. rade v priebehu dedičského konania tvrdila skutočnosti,\nktoré mali zakladať absolútnu neplatnosť závetu poručiteľky a z toho dôvodu súd\nprejednávajúci dedičstvo vydal ešte v roku 2013 uznesenie, ktorým dedičku odkázal\nna podanie žaloby v zmysle ust. § 175k ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\n\n3\n\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). V nadväznosti na uvedené\nuznesenie podala dňa 16. septembra 2013 dedička\n\nprostredníctvom\n\nsvojej právnej zástupkyne na Okresný súd Prešov žalobu o určenie absolútnej neplatnosti\nzávetu. Zmenou žaloby zo dňa 16. septembra 2013 však žalobkyňa zmenila žalobný petit\na domáhala sa vyslovenia čiastočnej neplatnosti závetu v časti, v ktorej poručiteľka\nopomenula žalobkyňu ako svojho plnoletého potomka. Sťažovateľka v podanom odvolaní\nteda namietala, že vzhľadom na skutočnosť, že súd prejednávajúci dedičstvo už raz dedičke\np.\n\nposkytol lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu, nie je\n\nprípustné, aby bola tejto dedičke pre tie isté dôvody, ktoré jej boli známe už v čase začatia\nkonania, opakovane poskytnutá lehota na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti\nzávetu. Sudcovskú lehotu na podanie žaloby o spornom dedičskom práve možno predĺžiť len\ndo doby jej uplynutia, pričom táto lehota má prekluzívnu povahu. Ak teda dedič nevyužije\nposkytnutú lehotu na uplatnenie svojho práva na súde, nemožno mu dodatočne opakovane\nposkytnúť ďalšiu lehotu. Dedička v 2. rade vlastným dispozičným úkonom zmenila predmet\nsúdneho konania z vyslovenia absolútnej neplatnosti závetu na vyslovenie čiastočnej\nneplatnosti závetu z dôvodu opomenutia neopomenuteľného dediča a nevyužila tak súdom\nposkytnutú lehotu na dovolanie sa absolútnej neplatnosti závetu. Poskytnutie opakovanej\nlehoty na podanie žaloby o neplatnosť závetu súdom je v rozpore s ust. § 175k ods. 2 O.s.p.,\nktoré stanovuje, že prípade, ak žaloba nebola v stanovenej lehote podaná, pokračuje súd\nv konaní, ako aj v rozpore s povinnosťou súdu prejednať vec bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľka súčasne namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu\nprvej inštancie, nakoľko sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nijako nevysporiadal\nso skutočnosťou, že dedičke p.\n\nuž raz bola poskytnutá lehota na podanie\n\nžaloby v roku 2013 na základe jej námietok, že závet je absolútne neplatný.»\n3. O odvolaní sťažovateľky proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Prešov\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 35 D 122/2012 z 22. novembra 2016 rozhodol krajský súd\nuznesením sp. zn. 18 CoD 2/2017 z 30. mája 2017 tak, že uvedené uznesenie okresného\nsúdu o prerušení konania potvrdil. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uvádza, že ju\npodáva proti uvedenému uzneseniu krajského súdu, avšak v petite sťažnosti navrhuje\n\n4\n\nvysloviť porušenie jej základných práv „v konaní pred Krajským súdom v Prešove, sp. zn.\n18CoD/2/2017“.\n4. Sťažovateľka už v úvode svojej sťažnosti poukazuje na to, že vo veci bolo podané\naj dovolanie, pričom «Dôvodom súčasného podania ústavnej sťažnosti a dovolania je\nskutočnosť, že vzhľadom na povahu napadnutého uznesenia Krajského súdu v Prešove,\nktoré je rozhodnutím o prerušení konania, existuje možnosť, že Najvyšší súd SR vyhodnotí\ndovolanie ako neprípustné s poukazom na ust. § 421 ods. 2 zákona č. 160/2015. Z. z.\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 357 písm. n) a § 162 ods. 1\npísm. a) C.s.p., ktoré nepripúšťajú dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým sa\nrozhodovalo o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového súdu o prerušení konania\nz dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd oprávnený riešiť.\nNapriek tomu, že sa domnievame, že dovolanie je prípustné, nakoľko uznesenie o prerušení\nkonania v tomto prípade vychádza z osobitného ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p., z dôvodu\nprávnej istoty v záujme zachovania lehoty pre podanie ústavnej sťažnosti voči uzneseniu\nodvolacieho súdu, podávame súčasne aj túto ústavnú sťažnosť.».\n5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Krajským súdom\nv Prešove, sp. zn. 18CoD/2/2017, porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. mája 2017, sp. zn. 18CoD/2/2017,\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume\n374,81 €, ktoré je povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o.\nso sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n5\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou\nčasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu\nk tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým\nv situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,\nIII. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\n\n6\n\n10. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru,\npodľa ktorej text uvedený mimo petitu sa pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktoré\nvšak nemôže doplniť petit (I. ÚS 316/09, I. ÚS 8/2011, II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09,\nIII. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011).\n11. V súvislosti s návrhom sťažovateľky na zrušenie uznesenia krajského súdu sp. zn.\n18 CoD 2/2017 z 30. mája 2017 (pozri druhý odsek petitu sťažnosti, pozn.) bez toho, aby\nsťažovateľka zároveň navrhla vysloviť porušenie základného práva alebo slobody týmto\nrozhodnutím, ústavný súd uvádza, že takémuto návrhu nebolo možné vyhovieť\npre nedostatok jeho právomoci, pretože predpokladom zrušenia právoplatného rozhodnutia\nje vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody týmto rozhodnutím. Vyplýva to\npriamo zo znenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak sa základné právo\nalebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd takéto rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší. Formulácia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde jednoznačne ustanovuje\npredpoklad založenia právomoci ústavného súdu zrušiť právoplatné rozhodnutie, ktorým je\nvyslovenie porušenia základného práva alebo slobody rozhodnutím alebo opatrením.\nVzhľadom na to, že sťažovateľka do petitu svojej sťažnosti nezahrnula návrh vysloviť\nporušenie základného práva alebo slobody uznesením krajského súdu sp. zn. 18 CoD 2/2017\nz 30. mája 2017, nebolo možné vyhovieť jej návrhu na zrušenie tohto uznesenia krajského\nsúdu pre nedostatok právomoci ústavného súdu.\n12. Sťažovateľka v sťažnosti sama uviedla, že vo veci bolo podané aj dovolanie.\nÚstavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n18 CoD 2/2017 z 30. mája 2017 podala dovolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené\n7. novembra 2017. Dovolanie sťažovateľky ešte nebolo postúpené Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o ňom, teda je možné\nkonštatovať, že ku dňu rozhodovania o sťažnosti ešte nebolo rozhodnuté o jej dovolaní.\n13. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci\nústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom\nnemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ\nk dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých\n\n7\n\nprípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv\nalebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).\n14. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,\npodľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych\nprostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\núčinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych\npredpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom\npríslušným orgánom (IV. ÚS 177/05).\n15. Zistená skutočnosť podania dovolania proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n18 CoD 2/2017 z 30. mája 2017 sťažovateľkou vzhľadom na princíp subsidiarity\nvyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať\na rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé, že\nsťažovateľka podala dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je\ndovolacie konanie skončené. Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť,\npretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu\nku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.\n16. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,\nkeď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase\ndo rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal\nopravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho\nzákladných práv alebo slobôd účinne poskytuje...\n17. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09,\nI. ÚS 358/09), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)\na súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú\naž po rozhodnutí o dovolaní.\n\n8\n\n18. Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké\ndôsledky bude mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie jej dovolania najvyšším súdom\nako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy konštatuje, že v prípade procesného\nrozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti\nústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.\n19. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším\nsúdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.\n20. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne\nnezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť\npodľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "konanie-prerušenie", "dedenie, dedičstvo-neplatnosť závetu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84"}, {"guid": "ussr:f302e9ab-60bf-4ac2-893c-225c4d249905", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 8/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f302e9ab-60bf-4ac2-893c-225c4d249905"}, {"guid": "ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de"}, {"guid": "ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 154/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331"}, {"guid": "ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/08 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/02 z 19. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-19", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba"}], "citovane_v": []}