{"guid": "ussr:6b0cc502-1a1e-4cc4-aa75-0db424f0d44e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.113.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2018 z 20. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 113/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.113.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-03-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6b0cc502-1a1e-4cc4-aa75-0db424f0d44e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.113.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.113.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.113.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 113/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpených advokátom\nMgr. Matejom Krajčim, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením vyšetrovateľa Prezídia\nPolicajného zboru\n\nSlovenskej republiky, národnej kriminálnej agentúry, národnej\n\nprotikorupčnej jednotky, expozitúry Bratislava o vznesení obvinenia\nuznesením ČVS: PPZ-359/NKA-PK-BA-2017 z 26. mája 2017 a o vznesení obvinenia\nobchodnej spoločnosti\n\n, ČVS: PPZ-359/NKA-PK-BA-2017 z 26. mája 2017,\n\nuznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky č. k. VII/1 Gv 69/17/1000-13 z 28. júna 2017 a oznámením generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky č. k. XVI/2 Pz 95/17-1000-8 zo 6. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na obchodnej spoločnosti\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nz 11. januára 2018 doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) 18. januára 2018 sa\n\n(ďalej aj „sťažovateľ\n\nv 1. rade“), a obchodná spoločnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\naj „sťažovateľ v 2. rade“, spolu aj „sťažovatelia“), domáhali, aby ústavný súd\nvyslovil porušenie ich základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy uznesením\nvyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, národnej kriminálnej\nagentúry,\n\nnárodnej protikorupčnej\n\njednotky,\n\nexpozitúry\n\nBratislava\n\n„vyšetrovateľ Policajného zboru“) o vznesení obvinenia\n\n(ďalej\n\nlen\n\nuznesením\n\nČVS: PPZ-359/NKA-PK-BA-2017 z 26. mája 2017 a o vznesení obvinenia obchodnej\nspoločnosti\n\nČVS: PPZ-359/NKA-PK-BA-2017 z 26. mája 2017, uznesením\n\nprokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/1 Gv 69/17/1000-13\nz 28. júna 2017 a oznámením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej\nlen „generálny prokurátor“) č. k. XVI/2 Pz 95/17-1000-8 zo 6. novembra 2017.\n2. Sťažovatelia v sťažnosti poukázali na to, že „Prokurátor Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry SR, č.k. VII/1 Gv 69/17/1000-13, pri rozhodovaní\no sťažnostiach obvinených dôsledne neprihliadol na zákonné ustanovenia upravujúce\nobsahové náležitosti uznesenia, osobitne pri vydávaní uznesenia, ktorým rozhoduje\no opravnom prostriedku, pričom tiež nerešpektoval povinnosti vyplývajúce pre orgány činné\nv trestnom konaní zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a právo obvineného\nna spravodlivé prejednanie jeho trestnej veci, ktorého súčasťou je aj právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia.“.\n3. Podľa sťažovateľov Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálna prokuratúra“) uznesením č. k. XVI/2 Pz 95/17/1000-8 zo 6. novembra 2017\n\n2\n\n„nezákonne odmietla spravodlivosť, v zmysle čl. 13 Dohovoru, resp. odňala právo na\núčinný prostriedok nápravy svojvoľne. Považujeme za nevyhnutné, aby Ústavný súd riešil\notázku nesprávnej aplikácie práva, vo vzťahu k právnemu systému SR, kedy dochádza\nzo strany Generálneho prokurátora Slovenskej republiky k porušeniu práv obvinených\na narušeniu zásad trestného konania, ktoré môže mať zásadný vplyv na zákonnosť celého\ntrestného konania, pričom uvedené porušenie práv obvinených nie je možné odstrániť\nžiadnym iným účinným prostriedkom nápravy v súčasnosti a ani v súdnom konaní, kedy\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky v sústave ústavných orgánov nespadá\npod právomoc súdnej moci, t. j. kontroly súdnou mocou, takého preskúmania rozhodnutí\nGenerálneho prokurátora Slovenskej republiky všeobecnými súdmi, ktoré je možné\npovažovať za účinný prostriedok nápravy.“.\n4. Sťažovatelia uvádzajú, že „z hľadiska základných princípov trestného konania,\nje absolútne neprípustné, aby generálny prokurátor, extenzívnym výkladom ustanovení\nTrestného poriadku, najmä § 364 ods. 1 TP s poukazom na § 184, aplikoval právo\nv neprospech obvineného. Zo znenia § 187 ods. 1, v kontexte ustanovení § 184 TP,\nje absolútne zrejmé že zákonodarca nepripúšťa prípad plynutia lehôt (§ 63 TP)\nna uplatnenie práva, podanie (§ 62 TP), pred oznámením rozhodnutia, t. j. jeho doručenia\ndo dispozície obvineného alebo osoby oprávnenej urobiť v jeho mene podanie (§ 65 § 66\nTP).“.\n5. Sťažovatelia odôvodňujú sťažnosť „na základe skutkových a právnych\nargumentov pre porušenie čl. 46, čl. 49 ústavy, čl. 6, čl. 13 dohovoru“, pričom konkrétne\nskutkové a v nadväznosti na ich poukázanie aj právne argumenty v sťažnosti absentujú.\nV sťažnosti sa venujú citovaním vybraných nálezov ústavného súdu, citovaním čl. 17 ods.\n2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 49 ústavy, ďalej čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Ústavnému súdu však nie je zo sťažnosti\nzrejmé, v čom konkrétne došlo v štyroch napadnutých rozhodnutiach orgánov činných\nv trestnom konaní k porušeniu základných ľudských práv a slobôd.\n\n3\n\n6. Ako ďalej sťažovatelia uvádzajú, „hlavný procesný nedostatok Uznesenia zo dňa\n26.05.2017, vydaného MV SR, PPZ, Národná kriminálna agentúra, ČVS: PPZ-359/NKAPK-BA-2017, spočíva v skutočnosti, že OČTK nezabezpečili dostatočne, že postup podľa\n§ 206 ods. 1 TP, skutkové okolnosti (zistenia) a právne skutočnosti (zistenia), ktoré\nsú v obsahu uznesenia prenesené do časti odôvodnenia, tak aby bolo zrejmé na základe\nakých skutkových okolností (zistení) a právnych skutočností (zistení), bolo uznesenie\nvydané, ako jediné možné a správne. OČTK prakticky vždy opomínajú pri edícií uznesenia\npodľa § 206 ods. 1 TP, že miera a stupeň preukázania skutku musí byť v priamej úmere\nk miere závažnosti trestného činu, ktorý je kladený obvinenému za vinu, čo sa musí\nautomaticky premietnuť do procesnej obozretnosti pri skúmaní materiálneho obsahu\ntrestného oznámenia a pri skúmaní zistených skutočností. V danom prípade je absolútne\nzrejmé, že OČTK vydaním Uznesenia zo dňa 26.05.2017, vydaného MV SR, PPZ, Národná\nkriminálna agentúra, ČVS: PPZ-359/NKA-PK-BA-2017, porušili ustanovenia § 2 ods. 1,\nods. 2, ods. 6, ods. 10 TP, t.j. porušenie základných zásad trestného konania.“.\n7. Sťažovatelia v závere svojej sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že „Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces a účinný opravný\nprostriedok nápravy\n\n,\n\n,\n\n,\n\ngarantované v čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1, v čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, rozhodnutím zo dňa 6.11.2017, č.k. XVI/2 Pz 95/17/1000-8 vydaného\nGenerálnou prokuratúrou Slovenskej republiky bolo zrušené. Základné právo na súdnu\nochranu a spravodlivý proces a účinný prostriedok nápravy\n,\n\n,\n\n, zapísaná v Obchodnom registri Okresného\n\nsúdu\n\ngarantované v čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1, v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Rozhodnutím\nzo dňa 6.11.2017, č.k. XVI/2 Pz 95/17/1000-8 vydaného Generálnou prokuratúrou\nSlovenskej republiky bolo porušené. Rozhodnutie zo dňa 6.11.2017, č.k. XVI/2 Pz\n95/17/1000-8 vydaného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, sa zrušuje. Ústavný\nsúd prikazuje Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, aby vo veci konal\n\n4\n\na rozhodol, podľa osobitných predpisov.“. V náleze ústavného súdu sa navrhuje priznať\nsťažovateľovi v 1. rade finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 € a sťažovateľovi v 2. rade\nfinančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €, ktoré je generálna prokuratúra povinná zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n10. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom,\nteda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha\n(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred\nústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili za porušovateľa svojich práv. Platí\nto predovšetkým v situácii, keď sú sťažovatelia zastúpení zvoleným advokátom (m. m.\nII. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\n\n5\n\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom\na aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n14. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom\nbez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\n15. Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku návrh na postup podľa § 363\nods. 1 môže podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia obvinený\nvo svoj prospech. Generálnej prokuratúre bol tento návrh doručený elektronicky\nso zaručeným elektronickým podpisom až 4. októbra 2017, t. j. po uplynutí lehoty troch\nmesiacov. Napriek tejto skutočnosti generálny prokurátor na základe oprávnenia uvedeného\nv § 364 ods. 3 Trestného poriadku preskúmal na trestnú vec sa vzťahujúce spisové podklady\na nezistil porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zrušenie právoplatných rozhodnutí\nv prípravnom konaní. Ako v oznámení uviedol generálny prokurátor, „úlohou ďalšieho\nvyšetrovania bude v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku zabezpečiť\nvykonanie ďalších dôkazov, ktoré sú potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu\na až po ich vykonaní a vyhodnotení v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku,\nbude možné v trestnej veci rozhodnúť v súlade so zákonom“.\n16. Generálny prokurátor oznámením zo 6. novembra 2017 návrh na zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku bez ďalších opatrení\nodložil s poukazom na § 364 ods. 1 Trestného poriadku. Uznesenie prokurátora Úradu\nšpeciálnej prokuratúry z 28. júna 2017 nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2017.\n\n6\n\n17. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n18. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť to, že konanie pred súdom musí\nvo všeobecnosti zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov\n(tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Trestný poriadok účastníkovi\nviaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo od začiatku konania proti svojej osobe\nsa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich,\nmá právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať\ndôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.\nPokiaľ ide o trestné stíhanie právnickej osoby – sťažovateľa v 2. rade, toto trestné konanie\nsa riadi ustanoveniami § 21 až § 28 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti\nprávnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n19. Sťažnosť proti porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nz 11. januára 2018 smeruje proti postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní\nvo fáze prípravného (trestného) konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti\na ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa v 1. rade a sťažovateľa v 2. rade meritórne zatiaľ\npríslušný všeobecný súd vôbec nerozhodoval. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína,\nže ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne\nskončených vecí. V danej veci preto ani nepovažuje za potrebné obšírnejšie sa zaoberať\nargumentáciou sťažovateľov, pretože aj v prípade opodstatnenosti ich tvrdení existujú\nmožnosti nápravy v ďalšom priebehu trestného konania, na čo stabilne poukazuje vo svojej\nustálenej judikatúre, v ktorej opakovane pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku\naž po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich\nvšeobecných súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo\nv predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom\n\n7\n\nskončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných\norgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli\nvo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy\n(II. ÚS 389/2015). Z toho dôvodu námietky sťažovateľov týkajúce sa porušenia jeho práv\ntreba v kontexte uvedeného považovať aj za predčasné.\n20. Ústavný súd napriek už uvedenému uvádza, že sťažovatelia neuviedli ani jednu\nrelevantnú skutočnosť, ktorá priamo poukazuje na porušenie základných práv a slobôd\nsťažovateľa v 1. rade a sťažovateľa v 2. rade. Uvádzajú porušenie základných zásad\ntrestného konania, a to zásady stíhania len zo zákonných dôvodov podľa § 2 ods. 1\nTrestného poriadku, zásady primeranosti a zdržanlivosti podľa § 2 ods. 2 Trestného\nporiadku, zásady oficiality podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku a zásady zistenia\nskutkového stavu bez dôvodných pochybností podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku.\nTeoretické zdôvodnenie porušenia základných zásad trestného konania v sťažnosti nie je\nv priamej úmere k vymenovaným zásadám trestného konania, ktoré mali byť porušené.\nOdôvodnenia sťažnosti zvoleným obhajcom proti uzneseniu o vznesení obvinenia\nz 29. mája 2017 proti sťažovateľovi v 1. rade a uzneseniu o vznesení obvinenia z 29. mája\n2017 proti sťažovateľovi v 2. rade obsahuje takmer identické citovanie zákonných\nustanovení ako v sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd podľa § 127 ods. 1\nústavy, tiež poukázanie na porušenie zásady stíhania len zo zákonných dôvodov podľa § 2\nods. 1 Trestného poriadku a na poslednej strane vymedzenie objektívnej stránky skutkovej\npodstaty prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona, z čoho nie je\nzrejmé, aké konkrétne námietky mal zdôvodňovať prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry\nv uznesení o zamietnutí sťažnosti č. k. VII/1 Gv 69/17/1000-13 z 28. júna 2017.\n21. Do obsahu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1\ndohovoru nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý účastník konania\npredkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). O arbitrárnosti a svojvôli pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\n\n8\n\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam.\n22. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvyšetrovateľa Policajného zboru, prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a generálneho\nprokurátora, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v prípravnom konaní bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu boli vyvedené. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Až skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody.\n23. Podľa čl. 50 ods. 1 ústavy len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.\n„Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví\nprávoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu“ (čl. 50 ods. 2 ústavy). Podľa čl. 50\nods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu\nobhajoby a by sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podľa čl. 50 ods. 6\nústavy trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol\nčin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n24. Je potrebné podotknúť, že trestná vec sťažovateľov sa nachádza v štádiu\nprípravného konania pri dôslednom rešpektovaní prezumpcie neviny. Prípravné konanie\nmá vo vzťahu k hlavnému pojednávaniu (súdnemu konaniu) pomocnú a predbežnú povahu.\nVznesením obvinenia sa však v nijakom prípade nekonštatuje vina obvineného, iba sa\n\n9\n\nvyjadruje vyšší stupeň pravdepodobnosti, že konkrétna osoba spáchala konkrétny trestný\nčin. Prezumpcia neviny v trestných veciach je jedným zo základných prvkov práva\nna spravodlivý proces (III. ÚS 61/01). Ústavný súd teda v okolnostiach danej veci\nkonštatuje, že trestná vec sťažovateľov sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu\nnachádza v tzv. prípravnom konaní, keď o dôvodnosti, a teda zákonnosti a ústavnosti\njej trestného stíhania meritórne zatiaľ všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem\niného vyplýva, že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľom\nako obvineným a prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní\nobžaloby) ako obžalovaným právne účinným spôsobom namietať porušenie základných\npráv a slobôd garantovaných ústavou vrátane ňou označeného práva na inú právnu ochranu,\nk porušeniu ktorého malo dôjsť aj v dôsledku postupu generálneho prokurátora\nv predmetnej trestnej veci, a ním prechádzajúcich rozhodnutí orgánov činných v trestnom\nkonaní. Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom\nkonaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú\nz II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora), ako aj\nIII. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby),\nprípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné\nprostriedky) Trestného poriadku.\n25. Vychádzajúc z petitu sťažnosti je na prvý pohľad zjavné, že sa sťažovatelia\ndomáhajú rozhodnutia, na ktoré ústavný súd nemá právomoc. Ústavný súd nemôže\nrozhodnúť o skutkových a právnych dôvodoch prebiehajúceho prípravného konania, keďže\naj v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, na ktorý okrem iného sťažovateľ v 1. rade\na sťažovateľ v 2. rade poukazovali, postupujú orgány činné v trestnom konaní tak, aby bol\nzistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu\nnevyhnutnom na ich rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou\nstarostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré\nsvedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu\nspravodlivé rozhodnutie, z čoho vyplýva, že ústavný súd sa zisťovaním skutkového stavu\nnezaoberá.\n\n10\n\n26. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n27. Ústavný súd poukazuje aj na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom,\nktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie je\nv poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež\npoukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73,\nX. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia\njudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel\na Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe\nprávo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd\nhodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014).\nTaktiež nie je možné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n[obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)]\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd, ako aj ktorýkoľvek\niný orgán verejnej moci nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 114/09).\n28. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda vybudované\npredovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť\nnemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami\nvyplývajúcimi z príslušných procesných noriem, akou Trestný poriadok nepochybne je.\nNavyše je nutné skonštatovať, že aj samotné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je\nskončené (v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, pozn.) a postavenie sťažovateľov\nako subjektov trestného konania im už v rámci prípravného konania dáva postavenie a tomu\n\n11\n\nkorešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do objasňovania skutkovo relevantných\nokolností a skutočností im za vinu kladených.\n29. V závere ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva,\nže súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne\naj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv\npríslušné orgány prokuratúry, a to aj postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku,\npričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom\nustanoveným postupom sa takýmto návrhom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu\nvyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány\nprokuratúry jej návrhu vyhoveli. Príslušné orgány sa sťažnosťou zaoberali ústavne\nkonformným spôsobom (I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).\n30. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n31. S poukazom na už uvedené skutočnosti ústavný súd odmieta sťažovateľmi\npodanú sťažnosť pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 a čl. 13\ndohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy z dôvodu, nedostatku svojej právomoci. Vzhľadom\nna odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať opodstatnenosťou\nnámietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľov na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie\nporušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. marca 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "trestné konanie-prípravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8777ebad-3274-4957-b92f-7fc25d4b68be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.389.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 389/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/2015 z 23. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.389.2015.1"}, {"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:3705e857-b442-4520-be73-b0b939bbd6b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 61/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 61/01 z 11. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3705e857-b442-4520-be73-b0b939bbd6b5"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:62180e80-fec4-4218-94aa-331e83600396", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.424.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 424/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.424.2018.1"}]}