{"guid": "ussr:cefb1ebd-1c69-4233-bd85-41ca320ae9ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.121.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2018 z 20. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 121/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.121.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cefb1ebd-1c69-4233-bd85-41ca320ae9ec", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.121.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.121.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.121.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 121/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Štefanom Kočanom,\nPhD., advokátska kancelária, Nitrianska 5, Piešťany, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tp\n90/2017 a jeho uznesením zo 6. júna 2017 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Tpo 55/2017 a jeho uznesením z 23. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného\npráva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy postupom\nOkresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tp\n90/2017 a jeho uznesením zo 6. júna 2017 a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 55/2017 a jeho uznesením z 23. júna\n2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry,\nnárodnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ, Nitra (ďalej len „vyšetrovateľ\nPolicajného zboru“) ČVS: PPZ-794/NKA-PZ-ZA-2016 z 5. júna 2017 bolo sťažovateľke\npodľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom\nna § 138 písm. b) a j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.\n3. Sudkyňa okresného súdu pre prípravné konanie uznesením č. k. 2 Tp 90/2017-42\nzo 6. júna 2017 vzala sťažovateľku do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku.\n4. O sťažnosti sťažovateľky proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu zo 6. júna\n2017 rozhodol krajský súd uznesením č. k. 4 Tpo 55/2017-119 z 23. júna 2017 tak, že ju\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol a podľa § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku nenariadil na dosiahnutie účelu väzby dohľad probačného a mediačného\núradníka nad sťažovateľkou.\n5. Za závažné porušenie práva na obhajobu sťažovateľka považuje, že príslušný\nprokurátor podávajúci návrh na jej vzatie do väzby, ako aj okresný súd a krajský súd\nvo svojich rozhodnutiach sa odvolávali na výsluchy svedkov, ktorí už boli vypočutí\npred začatím trestného stíhania a pred vznesením obvinenia.\n\n2\n\n6. Ďalšou sťažovateľkou namietanou skutočnosťou bolo, že v čase rozhodovania o jej\nväzbe ešte nebolo rozhodnuté o jej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.\n7. Napokon sťažovateľka poukázala na tú okolnosť, že všeobecné súdy konajúce v jej\nveci neprihliadli na jej zdravotný stav, pritom jej výsluch bol vykonaný v nemocničných\npriestoroch v čase, keď mala zdravotné problémy.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil:\n„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 5 č. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom ako aj rozhodnutiami a to Uznesením Okresného súdu v Nových\nZámkoch a uznesením Krajského súdu v Nitre porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu v Nových Zámkoch sp. zn. 2 Tp/90/2017 zo dňa\n06. 06. 2017 a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. sp. zn. 4 Tpo/55/2017 zo dňa\n23. 6. 2017 ruší a prepúšťa obv.\n3.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nz vyšetrovacej väzby.\nrepubliky\n\npriznáva\n\nsťažovateľovi\n\nprimerané\n\nzadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré je porušiteľ v II. rade povinný uhradiť sťažovateľovi\ndo 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia o výške 296,44 €, ktoré je povinný porušiteľ v II. rade zaplatiť do jedného\nmesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie\nv porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto\nporušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n11. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n12. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n14. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\n\n4\n\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\n15. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného v čl. 17 ods. 5 ústavy a základného práva na obhajobu zaručeného\nv čl. 50 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tp 90/2017\na jeho uznesením zo 6. júna 2017 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Tpo 55/2017 a jeho uznesením z 23. júna 2017, ku ktorému malo dôjsť tým, že označené\nvšeobecné súdy v konaní a rozhodovaní o osobnej slobode sťažovateľky neprihliadli na ňou\nuvádzané skutočnosti, ktoré podľa nej bránili jej vzatiu do väzby.\n16. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n17. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných\n\npráv\n\npostupom\n\na rozhodnutím\n\nokresného súdu\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o tejto časti sťažnosti vychádzal z ústavného\nprincípu subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho\nz čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“).\n19. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa\nktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú\n\n5\n\nosobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva alebo slobody,\nresp. ľudského práva alebo základnej slobody vyplývajúcej z kvalifikovanej medzinárodnej\nzmluvy, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť\nústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia\npredchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04). Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio – inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05). Princíp subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie\nzásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých postupy a rozhodnutia\nsú v konaní o sťažnosti preskúmavané (m. m. IV. ÚS 303/04).\n20. Sťažovateľka mala podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku právo podať\nproti uzneseniu okresného súdu zo 6. júna 2017 sťažnosť (čo aj urobila), o ktorej bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd a v prípade zistenia zásahu do základných\npráv alebo slobôd sťažovateľky postupom alebo rozhodnutím súdu prvého stupňa týmto\nposkytnúť náležitú ochranu. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o opravnom prostriedku\nsťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu a jeho uzneseniu sp. zn. 2 Tp 90/2017\nzo 6. júna 2017 nemohol inak, iba odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50\nods. 3 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 55/2017\na jeho uznesením z 23. júna 2017\n22. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 15/2015) vyplýva, že\nna konanie o väzbe (o čo ide aj v prípade sťažovateľky) je aplikovateľné ustanovenie čl. 17\n\n6\n\nods. 2 a 5 ústavy, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty\nzákladného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch\npozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie\nspravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, obsahom\nktorých je aj právo na obhajobu vo svojom vyjadrení v čl. 50 ods. 3 ústavy a ako také je\nobsiahnuté už v čl. 17 ústavy. Inými slovami, pri väzobných konaniach vníma ústavný súd\nprávo na obhajobu ako súčasť práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy a v prípade\nzistenia porušenia práva na obhajobu (podľa čl. 50 ods. 3 ústavy) pristúpi k vysloveniu jeho\nporušenia prostredníctvom čl. 17 ústavy.\n23. S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci ústavný súd rozhodol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky pre namietané\nporušenie čl. 50 ods. 3 ústavy z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pretože tento článok\nnemá príčinné uplatnenie v okolnostiach jej väzobného stíhania, ktoré boli predmetom\nrozhodovania uznesenia krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 55/2017 z 23. júna 2017, ktorého\nústavnú udržateľnosť ústavný súd podrobil len vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 17\nods. 5 ústavy.\nK namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného\nv čl. 17 ods. 5 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Tpo55/2017 a jeho uznesením z 23. júna 2017\n24. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n\n7\n\n25. Ústavný súd môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu\nbyť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by\nmali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis\nI. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie\nniektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom\n(opravnom) postupe všeobecných súdov.\n26. V odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 4 Tpo 55/2017 z 23. júna 2017\nkrajský súd v časti relevantnej vo vzťahu k sťažnosti podanej ústavnému súdu uviedol:\n„- v prejednávanej veci boli splnené formálne podmienky vzatia obvinenej do väzby\nspočívajúce v dodržaní procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu\nspočívajúceho v zákonu zodpovedajúcom začatí trestného stíhania, vo vznesení obvinenia\na jeho oznámení obvinenej uznesením obsahujúcim podstatné náležitosti uvedené\nv ustanovení § 206 odsek 3 Trestného poriadku, v zákonu zodpovedajúcom obmedzení jej\nosobnej slobody zadržaním podľa § 85 odsek 1 Trestného poriadku, v jej odovzdaní súdu\nprvého stupňa v lehote štyridsaťosem hodín od zadržania ustanovenej v § 85 odsek 4 (a § 86\nodsek 1) Trestného poriadku a v rozhodnutí súdu prvého stupňa o vzatí obvinenej do väzby\n(napadnutým uznesením) po jej vypočutí a v lehote sedemdesiatdva hodín od jej prevzatia\na doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby ustanovenej v § 87 odsek 2 Trestného\nporiadku;...\n- ... boli splnené aj materiálne podmienky väzby obvinenej spočívajúce jednak v tom,\nže doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné\nstíhanie (a aj obvinenej vznesené obvinenie), bol spáchaný, má znaky trestného činu (vyššie\noznačeného obzvlášť závažného zločinu) a tiež existujú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchala obvinená resp. aj obvinená, jednak skutočnosti spočívajúce v tom, že\nobvinená, je dôvodne podozrivá, že skutok, pre ktorý jej... bolo vznesené obvinenie, páchala\npo dobu viac ako jedného roka v úzkej súčinnosti s obvineným\n\n, s ktorým\n\nv mieste svojho trvalého bydliska žila a ktorého pri predaji drog záujemcom o ne\n\n8\n\nnahrádzala v prípadoch, kedy ich záujemcom o ne nemohol poskytnúť sám (o čom títo mali\nvedomosť), ktoré (konkrétne skutočnosti) dostatočne odôvodňujú obavu, že v prípade\nponechania obvinenej na slobode resp. toho času prepustenia na slobodu, bude v páchaní\ndrogovej trestnej činnosti pokračovať;\n- odôvodnenie napadnutého uznesenia spĺňa všetky náležitosti ustanovené v § 176\nodsek 2 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom uviedol všetky relevantné\nskutočnosti, ktoré považoval za doposiaľ dostatočne zistené, v potrebnom rozsahu jednak\npoukázal aj na dôkazy, o ktoré sa tieto skutkové zistenia opierajú, jednak uviedol tiež úvahy,\nktorými sa spravoval pri hodnotení doteraz vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na\nktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona zistené skutočnosti posudzoval;...\n- v prejednávanej veci bolo trestné stíhanie podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku\nzačaté uznesením policajta z 19. 10. 2016... už po ktorom bol policajt oprávnený obstarávať\na vykonávať dôkazy podľa šiestej hlavy Trestného poriadku, teda aj 04. 06. 2017 vypočuť\nsvedkov usvedčujúcich obvinenú zo spáchania skutku, pre ktorý jej bol ďalším uznesením\npolicajta z 05. 06. 2017 vznesené obvinenie;\n- obvinená si\n\nzvolila za obhajcu písomným splnomocnením\n\nz 03. 06. 2017, teda evidentne podľa § 85 odsek 6 Trestného poriadku ako zadržaná osoba\n(a preto iba s rozsahom jej a jeho oprávnení tam uvedených), pričom z vyšetrovacieho spisu\nnie je možné zistiť, kedy bolo toto splnomocnenie doručené policajtovi a kedy tak nastali\núčinky jej zastupovania týmto obhajcom podľa § 36 odsek 5 Trestného poriadku;\n- práva obhajcu uvedené v ustanovení § 44 odsek 2 Trestného poriadku,\nneumožnenie výkonu ktorých obvinená namieta, môže obhajca vykonávať po tom, čo bolo\nzadržanej osobe (ktorá si ho podľa § 85 odsek 6 Trestného poriadku zvolila) vznesené\nobvinenie, pretože zvlášť tie, ktoré spočívajú v účasti na úkonoch trestného konania aj vo\nvyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní prislúchajú iba obvinenému (§ 213 odsek 1\nTrestného poriadku) a obhajcovi obvineného (§ 213 odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Trestného\nporiadku), navyše ani v tomto prípade z vyšetrovacieho spisu nie je možné zistiť, či, a ak\náno kedy obhajca podľa § 213 odsek 3 Trestného poriadku policajtovi oznámil, že sa chce\nniektorého (a konkrétne ktorého) vyšetrovacieho úkonu zúčastniť;\n- podľa § 185 odsek 2 Trestného poriadku možno napadnúť každé uznesenie\npolicajta s výnimkou uznesenia o začatí trestného stíhania, teda aj uznesenie policajta o\n\n9\n\nvnesení obvinenia podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku, avšak ani sťažnosť proti\ntakémuto uzneseniu (vydanému v prejednávanej veci 05. 06. 2017 policajtom) obvinenou\npodaná, nemala podľa § 185 odsek 6 Trestného poriadku odkladný účinok (§ 206 Trestného\nporiadku a contr.) a preto ani nerozhodnutie prokurátora o nej nebránilo súdu prvého\nstupňa napadnutým uznesením rozhodnúť o väzbe obvinenej, zvlášť po tom, čo opodstatnene\nzistil, že vznesenie jej obvinenia bolo podložené skutkovými zisteniami (vyplývajúcimi\nz výsluchov svedkov a z výsledkov vykonanej domovej prehliadky) odôvodňujúcimi záver o\ndôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu aj obvinenou;\n- choroba alebo zlý zdravotný stav obvineného (teda ani zdravotný stav obvinenej\nsúvisiaci s jej tehotenstvom) nie sú dôvodom nevzatia do väzby, alebo prepustenia z nej (R\n63/1999 a naposledy tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2006\nsp. zn. 2 Toš 33/2006).“\n27. Po preskúmaní uznesenia krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky\nnevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.\nÚstavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení\nskutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah\nústavného súdu do napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami ustanovenými\nv čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by uznesenie krajského súdu bolo svojvoľné\nalebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou\nprávnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.\n28. Ako z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, súd\ndruhého stupňa sa zaoberal všetkými pre rozhodnutie o osobnej slobode sťažovateľky\nrelevantnými skutkovými a právnymi otázkami a dal na ne presvedčivé odpovede.\n29. Zopakoval, že v danej veci boli splnené materiálne, ako aj formálne podmienky\nvyžadované zákonom pre pozbavenie sťažovateľky osobnej slobody. Rovnako sa venoval\nvšetkými\n\nsťažovateľkou\n\naj\n\nv sťažnosti\n\npodanej\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nnamietanými\n\nskutočnosťami. Ozrejmil, že pokiaľ vyšetrovateľ Policajného zboru v trestnej veci vypočul\nsvedkov pred vznesením obvinenia sťažovateľke a bez prítomnosti jej obhajcu,\n\n10\n\nnepostupoval v rozpore s procesnoprávnym predpisom, ktorým sa konanie riadilo. Taktiež\njasne a presvedčivo s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenia sťažovateľke vysvetlil,\nprečo okresný súd mohol o jej väzbe rozhodovať a rozhodnúť bez toho, aby bolo predtým\nprávoplatne rozhodnuté o jej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení jej obvinenia. Napokon\nneopomenul zodpovedanie otázky zdravotného stavu sťažovateľky súvisiaceho s jej\ntehotenstvom, pričom svoj záver oprel o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nVšetky uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že rozhodnutie krajského súdu spĺňa všetky\nústavnoprávne atribúty kladené na takéto rozhodnutie ustanoveniami článku 17 ústavy.\n30. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nedospel k názoru, že by\nuznesenie krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak nezlučiteľné s označeným článkom ústavy, a preto sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n31. Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky, rozhodovanie o ktorých je podmienené\nvyhovením sťažnosti vo vzťahu k návrhu na vyslovenie porušenia základného práva alebo\nslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. marca 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-vzatie do väzby", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:201d47e6-bf94-4cd5-9597-90f9180b9fe4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.15.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 15/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.15.2015.1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": []}