{"guid": "ussr:47b03f5b-b6dc-43e5-b7eb-da0a5432d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.14.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 14/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/2018 z 23. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 14/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.14.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/47b03f5b-b6dc-43e5-b7eb-da0a5432d7bc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.14.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.14.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.14.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 14/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, vo veci namietaného porušenia základných práv\n\nzaručených v čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práv zaručených v čl. 3 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresnej prokuratúry Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Pn 1116/16/3309 a jej uznesením z 20. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných\n\npráv zaručených v čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 3 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Trenčín\n\n(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 1116/16/3309 a jej\nuznesením z 20. januára 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 2. novembra 2016\ndo zápisnice v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby\n\n(ďalej\n\nlen „ústav“) trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania „trestného činu mučenie a iné\nneľudské zaobchádzanie podľa § 420 TZ, alebo resp. trestného činu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 TZ“, ktorých sa mali dopustiť „kompetentné osoby“\nv ústave „vrátane prokurátora,“ vykonávajúceho „dozor nad zákonnosťou v ÚVTOS\n“. Podstatou trestného oznámenia bolo podľa slov sťažovateľa „namietané zlé\nzaobchádzanie so sťažovateľom, nevyhovujúce podmienky detencie (svojvoľné držanie\nv podmienkach blízkych samoväzbe) a ich kumulatívny účinok na sťažovateľa v podobe\nfyzického, a psychického utrpenia“.\n3. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru\nkriminálnej polície Trenčín (ďalej len „vyšetrovateľ Policajného zboru“) pod ČVS: ORP990/1-VYS-TN-2016 z 8. decembra 2016 bolo trestné oznámenie sťažovateľa podľa § 197\nods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) odmietnuté. Podľa názoru sťažovateľa vyšetrovateľ\nPolicajného zboru v „rozpore s obsahom trestného oznámenia svojvoľne vytvoril v podstate\nzmätočný skutok... a samotnú podstatu trestného oznámenia... celkom ignoroval“.\n4. Keďže sťažovateľ bol presvedčený, že „vyšetrovateľ PZ o podanom trestnom\noznámení fakticky nerozhodol“, podal proti rozhodnutiu o odmietnutí jeho trestného\noznámenia sťažnosť, v ktorej namietal tiež to, že napadnuté rozhodnutie vyšetrovateľa\nPolicajného zboru malo „oporu... výlučne v správe samotných podozrivých, ktorá bola v\nrozpore so zákonom považovaná za dôkaz o tom, že k trestnému činu nedošlo, pričom\nupozorňoval, že je v rozpore so zákonom podozrivých nevypočuť, umožniť im popretie\nskutku formou akejsi správy ústavu, a to naviac bez poučenia o následkoch krivej výpovede\na pod., čo aj malo byť zneužité - sťažovateľ zdôraznil, že vyšetrovateľom PZ parafrázovaná\nspráva je v prevažnej časti preukázateľne nepravdivá a zavádzajúca, akcentoval\n\n2\n\nneprešetrenie trestného oznámenia a nezákonné uspokojenie sa vyšetrovateľa PZ len s\nvyjadrením ústavu, v mene ktorého podozriví trestnú činnosť mali páchať. Sťažovateľ žiadal\no nahliadnutie do spisu za účelom doplnenia predmetnej sťažnosti, priamo v jej závere\npodal trestné oznámenie na ústav pre možné spáchanie trestného činu v súvislosti s\npodaním nepravdivej správy, a tiež na vyšetrovateľa PZ pre zanedbanie jeho povinností,\nkeď v rozpore so zákonom trestné oznámenie riadne neprešetril.“.\n5. Okresná prokuratúra riadny opravný prostriedok sťažovateľa uznesením č. k.\n1 Pn 1116/16/3309-6 z 20. januára 2017 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako\nnedôvodný zamietla.\n6. Podľa názoru sťažovateľa je „faktom, že uznesenie vyšetrovateľa PZ v spojení\ns uznesením prokuratúry sa celkom míňa s podstatou trestného oznámenia, táto zostala\nignorovaná, a prokuratúra sa v napadnutom uznesení absolútne nijakým spôsobom\nnevysporiadala so sťažnostnými námietkami“.\n7. Rovnako okresná prokuratúra podľa tvrdenia sťažovateľa ignorovala jeho žiadosť\no nahliadnutie do spisu pre účel doplnenia sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa\nPolicajného zboru.\n8. Rozhodnutie okresnej prokuratúry, ako uvádza sťažovateľ, nijakým spôsobom\nnereagovalo na jeho výslovnú námietku, „že predmetná správa ústavu je v prevažnej časti\nnepravdivá a zavádzajúca... Napokon, z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní je\nzjavné nepochopenie podstaty čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd... keďže k jeho porušeniu môže dôjsť (a aj dochádza) aj v súvislosti so samotnými\npodmienkami detencie vzhľadom na ich kumulatívny účinok na dotknutú osobu - pričom nie\nje relevantné, či bolo postupované kvázi zákonným spôsobom (jeho aplikáciou majúcou za\nnásledok porušenie základných práv).“.\n9. Podľa sťažovateľa „Z relevantného práva a právnych východísk je tiež zrejmé,\nže podmienky detencie sťažovateľa neboli v súlade so zákonom tak, ako to uvádza sporná\n\n3\n\nspráva ústavu - ústav sa nemôže zbaviť zodpovednosti za dôsledok zaobchádzania so\nsťažovateľom v podobe nevyhovujúcich podmienok detencie arbitrárnym konštatovaním\no zákonnosti postupu zamestnancov zboru konajúcich v jeho mene, a orgány činné v trestom\nkonaní nie sú oprávnené trestné oznámenie vybaviť rýdzo formalistickým konštatovaním\no zákonnosti postupu ústavu bez akejkoľvek previerky zákonnosti, závažnosti, pravdivosti\na vierohodnosti správy ústavu, čo platí o to viac v situácii vznesených námietok o jej\nzákonnosti, pravdivosti a nevysporiadania sa s podstatou trestného oznámenia z hľadiska\nnásledku v podobe vytvorených zlých podmienok detencie, čo takticky ani nebolo ústavom\nspochybnené.“.\n10. Sťažovateľ trvá na tom, že jeho „trestné oznámenie náležitým spôsobom\nprešetrené nebolo“, čím došlo k porušeniu jeho práva zaručeného mu v čl. 3 dohovoru, ako\naj základného práva zaručeného v čl. 16 ods. 2 ústavy s dopadom na jeho právo zaručené\nmu v čl. 8 ods. 1 dohovoru a základné práva zaručené v čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy.\n11. Napokon sťažovateľ namieta, že „Neumožnením nahliadnutia do spisu... pred\nrozhodnutím o sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ tak, aby mohol túto sťažnosť\ndoplniť, bolo zo strany prokuratúry porušené jeho právo na inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy.“.\n12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Postupom Okresnej prokuratúry v Trenčíne v konaní sp. zn. 1 Pn 1116/16/3309\na jej uznesením zo dňa 20. 1. 2017 bolo porušené základné právo sťažovateľa na účinné\núradné vyšetrenie zlého zaobchádzania podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na zachovanie\nľudskej dôstojnosti a právo na súkromie podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a právo na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Trenčíne, sp. zn. 1 Pn 1116/16/3309-6 zo dňa\n20. 1. 2017, sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n\n4\n\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné\nzadosťučinenie peňažnú sumu 2 300 €... ktorú mu je povinná zaplatiť Okresná prokuratúra\nv Trenčíne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n13. Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom z dôvodu jeho zlej finančnej situácie.\nII.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n17. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n\n5\n\n18. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n20. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 16\nods. 2, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv zaručených v čl. 3 a čl. 8 ods. 1\ndohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 1116/16/3309\na jej uznesením z 20. januára 2017, ku ktorému malo dôjsť tým, že sa okresná prokuratúra\nžiadnym spôsobom nevysporiadala s námietkami sťažovateľa uvedenými v opravnom\nprostriedku proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru z 8. decembra 2016\no odmietnutí podaného trestného oznámenia. Zároveň ignorovala žiadosť sťažovateľa\no nahliadnutie do spisu.\n21. Podľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,\nneľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n\n6\n\n22. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.\n23. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n25. Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému\nalebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n26. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nK namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy namietaným postupom\na rozhodnutím okresnej prokuratúry\n27. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry uviedol, že právo fyzickej osoby\nna začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného\noznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho\nnemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. ÚS 42/00).\n28. Ústavný súd taktiež vyslovil, že «Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy... nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol\norgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné\nprávo „každého“ nie je upravené ani v ústave ani v Trestnom poriadku, prípadne v zákone\no prokuratúre.» (I. ÚS 64/96, II. ÚS 42/00).\n\n7\n\n29. Podľa ústavného súdu by o porušení označených práv bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní nevenovali trestnému oznámeniu\nsťažovateľa pozornosť, ktorú vyžaduje zákon.\n30. Ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľa opierajúc sa o uvedené východiská.\n31.\n\nOkresná\n\nprokuratúra\n\nv odôvodnení\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nsp.\n\nzn.\n\n1 Pn 1116/16/3309 z 20. januára 2017 okrem iného uviedla:\n«Oznamovateľ v sťažnosti uvádza, že vyšetrovateľ o podanom trestnom oznámení\nnerozhodol a trvá na tom, že zo strany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\n\nsú jeho\n\nosobe ako väzňovi odmietané základné práva garantované Dohovorom o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd... Celá sťažnosť... z obsahového hľadiska poukazuje na porušenie\nčlánku 3 Dohovoru, k porušeniu ktorého má dochádzať tak zo strany Ústavu... ako aj zo\nstrany vyšetrovateľa PZ, ktorý podľa názoru sťažovateľa porušil Dohovor nedostatočným\nprešetrením jeho oznámenia...\nV zmysle platnej Judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k vybraným článkom\nDohovoru... na ktorý sťažovateľ poukazuje, článok 3 predstavuje jednu zo základných\nhodnôt demokratických spoločností. Článok 3 nepredpokladá žiadne obmedzenie, čím\nkontrastuje s väčšinou normatívnych ustanovení Dohovoru a jeho Protokolov č. 1 a 4. Aby\nzlé zaobchádzanie spadalo do pôsobnosti článku 3 musí dosiahnuť určité minimum\nzávažnosti. Stanovenie tohto minima je relatívne, závisí od všetkých okolností prípadu, ako\nsú povaha, kontext zaobchádzania, jeho trvanie, fyzické a psychické následky, v niektorých\nprípadoch tiež pohlavie, vek a zdravotný stav. Tvrdenia o zlom zaobchádzaní musia byť\npodložené primeranými dôkazmi. Pri posudzovaní skutočnosti, či bol trest alebo\nzaobchádzanie „ponižujúce“ v zmysle článku 3 sa skúma, či bolo jeho cieľom ponížiť\na pokoriť danú osobu a či po posúdení týchto dôsledkov bola úroveň zaobchádzania\nspôsobilá alebo nie poškodiť osobnosť sťažovateľa spôsobom nezlučiteľným s článkom 3\nDohovoru.\nPredložené vyjadrenie sťažovateľa (trestné oznámenie) popisuje situáciu v ústave na\nvýkon trestu odňatia slobody a je podložené subjektívnym pociťovaním a vnímaním jeho\naktuálnej sociálnej situácie.\n\n8\n\nZa účelom zobjektívnenia tvrdení sťažovateľa vyšetrovateľ od vyšetrovacieho spisu\nzabezpečil vyjadrenie riaditeľa Ústavu... z obsahu ktorého vyplývajú všeobecné skutočnosti\nsúvisiace s organizáciou výkonu trestu odňatia slobody v zmysle Vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia\nslobody. V zmysle zabezpečeného vyjadrenia boli preukázané namietané skutočnosti\nsťažovateľom a tieto boli vyvrátené zákonnými ustanoveniami, v zmysle ktorých Ústav na\nvýkon trestu odňatia slobody postupuje. Zo strany sťažovateľa nebolo v trestnom oznámení\nzo dňa 02. 11. 2016 ani v sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia\nnamietané konkrétne ponižujúce správanie sa niektorého zo zamestnancov ÚVTOS\nIšlo len o všeobecné popísanie subjektívne vnímanej situácie sťažovateľom – odsúdeným...\nJediné pochybenie, ktoré bolo zo strany vyšetrovateľa OKP Trenčín zistené je na\nstrane č. 4 uznesenia predposledný odsek, kde namiesto zákonného pomenovania prečinu\npodľa § 326 Trestného zákona „Zneužívanie právomoci verejného činiteľa“ vyšetrovateľ\nuvádza zákonné pomenovanie pre prečin podľa § 348 Trestného zákona marenia výkonu\núradného rozhodnutia, kde ide celkom zjavne o pisársku chybu.\nSťažovateľ záverom sťažnosti žiada o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu. V tejto\nčasti sťažnosti je oprávnený a povinný konať a rozhodovať vyšetrovateľ, preto bude pri\nvrátení vyšetrovacieho spisu na túto skutočnosť upozornený.\nSúčasne uvádzam, že Trestný poriadok neumožňuje začať trestné stíhanie\nv prípadoch, ak sa skutok „rysuje“ len v nejasných obrysoch, pričom prípadné svojvoľné\nvymedzenie skutku zo strany orgánov činných v trestnom konaní by bolo neprípustné a bolo\nby v rozpore so zákazom ľubovôle pri rozhodovaní štátnych orgánov (t. j. orgán činný v\ntrestnom konaní nemôže najskôr „vytvoriť“ skutkové okolnosti tak, aby zodpovedali určitej\nprávnej kvalifikácii a želaniu oznamovateľa a potom jej prispôsobovať dokazovanie, ale\npostup musí byť opačný, teda určitá právna kvalifikácia musí sama vyplynúť zo zisteného\nkonkrétneho skutkového stavu).\nSkutok (alebo určitý skutkový dej, ktorý sa odohral) sa nestáva trestným činom len\npreto, že ho za trestný čin označí oznamovateľ v podanom trestnom oznámení. Oznamovateľ\n(poškodený) má právo na podanie trestného oznámenia a orgány činné v trestnom konaní\nmajú následne povinnosť sa ním zaoberať a rozhodnúť o ňom, avšak posúdenie, či skutok\nnapĺňa alebo nenapĺňa znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu je plne v ich\n\n9\n\nkompetencii. Každý má síce zákonný nárok na to, aby sa jeho podaniami a návrhmi\nkompetentné orgány zaoberali a aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok na to, aby\nvýsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave (primerane aj uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. III ÚS 287/06).\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatujem, že vyšetrovateľ... mal\ndostatok podkladov a dôkazov na postup podľa § 197 ods. 1 písmeno d) Trestného poriadku\na tento jeho postup, ako aj rozhodnutie je zákonné a dôvodné.\nNakoľko podanie sťažovateľa síce nedáva podklad na subsumovanie konania\nzamestnanca ÚVTOS\n\npod žiadnu skutkovú podstatu trestného činu, na druhej strane\n\nvšak v podaní sťažovateľ napáda postup samotného ústavu, bude vec prevedená\nprokurátorovi vykonávajúcemu dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon testu\nodňatia slobody na ďalšie konanie.\nKeďže doposiaľ vykonané dokazovanie nesvedčí o naplnení znakov skutkovej\npodstaty predmetného prečinu, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto uznesenia.»\n32. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresná\nprokuratúra na podstatné právne a skutkové otázky relevantné pre rozhodnutie o opravnom\nprostriedku sťažovateľa proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia dala presvedčivé\nodpovede.\n33. Okresná prokuratúra jednoznačne uviedla, za splnenia akých/ktorých podmienok\nprávneho, ako aj skutkového charakteru je možné akceptovať trestné oznámenie v tom\nzmysle, že na jeho základe bude možné začať trestné stíhanie a následne stíhať konkrétnu\nfyzickú osobu a že v prípade trestného oznámenia podaného sťažovateľom tieto podmienky\nsplnené neboli. Okresná prokuratúra vyhodnotila a ústavný súd nemá oprávnenie to\nprehodnocovať, že trestné oznámenie sťažovateľa len popisuje jeho subjektívne pociťovanie\na vnímanie situácie, v ktorej sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádza. Snaha\nvyšetrovateľa Policajného zboru o objektivizáciu podstatných skutočností však viedla\nk záveru, že k osobe sťažovateľa je pristupované zo strany zodpovedných osôb ústavu\nv súlade so všetkými na vec sa vzťahujúcimi platnými a účinnými právnymi predpismi,\n\n10\n\ndodržiavanie ktorých a priori vylučuje možnosť trestného postihu konkrétnej osoby\nza takéto konanie.\n34. Vyvodené závery okresná prokuratúra pritom oprela nielen o aktuálnu právnu\núpravu upravujúcu výkon trestu odňatia slobody, ale aj o judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva a ústavného súdu.\n35. Sťažovateľ v trestnom oznámení síce prezentoval, že sa cíti obeťou mučenia\nalebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, avšak neprezentoval žiaden argument\nsvedčiaci o tom, že sa voči nemu konkrétna osoba dopustila takého kvalifikovaného\nkonania, ktoré by napĺňalo všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu\na ktoré by orgány činné v trestnom konaní a súdy mali a mohli zákonným spôsobom\npostihnúť.\n36. V konečnom dôsledku z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu možno\ndedukovať, že aj sám sťažovateľ uznáva, že postup a konanie konkrétnych zodpovedných\nosôb v ústave bolo zákonne súladné (nenapĺňa znaky trestného činu), keď uvádza, že\nk porušeniu ustanovenia čl. 3 dohovoru „môže dôjsť (a aj dochádza) aj v súvislosti so\nsamotnými podmienkami detencie vzhľadom na ich kumulatívny účinok na dotknutú osobu pričom nie je relevantné, či bolo postupované kvázi zákonným spôsobom“. V takom prípade\nsa však ochrany svojich práv nemožno domáhať cestou podania trestného oznámenia (ako\nto urobil sťažovateľ), ale iným zodpovedajúcim postupom (podaním), ktorý napokon\nokresná prokuratúra v odôvodnení napadnutého rozhodnutia avizovala iniciovať.\n37. Preto nie menej podstatnou okolnosťou danej veci, ktorú je potrebné zvýrazniť,\nje, že vec sťažovateľa ako taká nebola napadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry\n„uzavretá“ či „skončená“. Okresná prokuratúra sťažovateľa uistila, že jeho podanie bude\nprevedené na ďalšie konanie príslušnému prokurátorovi vykonávajúcemu dozor\nnad zachovávaním zákonnosti v ústave, a teda podmienky výkonu trestu odňatia slobody,\nktorým je sťažovateľ vystavený, budú preskúmané na to oprávneným orgánom verejnej\nmoci.\n\n11\n\n38. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje postup okresnej prokuratúry a jej\nrozhodnutie za odporujúce ústavno-právnym princípom zakotveným v čl. 46 ods. 1 ústavy.\nNapadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, logické, bez vnútorných rozporov\na v súlade so znením, zmyslom a účelom aplikovaných právnych noriem, preto ho nemožno\nhodnotiť ako arbitrárne, ale naopak za ústavne konformné. Z tohto dôvodu je sťažnosť\nv tejto časti zjavne neopodstatnenou.\n39. Pokiaľ ide o výčitku sťažovateľa, že mu okresná prokuratúra neumožnila\nnahliadnuť do spisu pre účel doplnenia sťažnosti ako opravného prostriedku proti uzneseniu\nvyšetrovateľa Policajného zboru pod ČVS: ORP-990/1-VYS-TN-2016 z 8. decembra 2016,\nústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na odmietnutie jeho veci (trestného oznámenia)\nnezískal status poškodeného podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, a teda ani možnosť\nprofitovať z § 69 ods. 1 Trestného poriadku, čo by jeho požiadavke prikladalo relevantnú\nváhu vo vzťahu k základnému právu na inú právnu ochranu. Keďže trestné stíhanie vôbec\nnezačalo, nebolo reálne ani možné porušiť základné právo sťažovateľa ako poškodeného\ntým, že sa mu neumožnilo nahliadnuť do spisu, a preto sa táto námietka sťažovateľa javí\nako zjavne neopodstatnená (obdobne II. ÚS 226/05).\n40. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je v tejto časti zjavne\nneopodstatnenou, čo bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 16 ods. 2 a čl. 19\nods. 1 a 2 ústavy a práv zaručených v čl. 3 a čl. 8 ods. 1 dohovoru namietaným\npostupom okresnej prokuratúry\n41. Z obsahu sťažnosti je zreteľné, že sťažovateľ porušenie označených základných\npráv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom postupom a rozhodnutím okresnej\nprokuratúry namietal skrz porušenie základného práva na inú právnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy, t. j. samotná okresná prokuratúra nebola a nemohla byť primárnym\nporušovateľom uvedených práv (napokon sťažovateľ ju tak ani neoznačil), a teda sama\n\n12\n\nosebe, resp. svojím konaním a rozhodnutím neporušila ústavný zákaz mučenia, príp.\npodrobovania krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu s osobou\nsťažovateľa a ani priamo nezasiahla do jeho ľudskej dôstojnosti alebo do jeho súkromného\nživota, ale ako to zo sťažnosti vyplýva, neposkytla podľa názoru sťažovateľa týmto\nhodnotám primeranú ochranu. Malo sa tak stať práve v súvislosti s tvrdeným porušením\nzákladného práva na inú právnu ochranu.\n42. Keďže však ústavný súd nezistil porušenie základného práva sťažovateľa\nzaručeného mu článkom 46 ods. 1 ústavy, t. j. základného práva na inú právnu ochranu,\nktorej sa v konaní pred okresnou prokuratúrou domáhal, nemohlo dôjsť ani k porušeniu\noznačených základných práv zaručených v čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy a ani práv\nzaručených v čl. 3 a čl. 8 ods. 1 dohovoru.\n43. Ústavnému súdu preto neostávalo iné, iba sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n44. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v návrhu na rozhodnutie vrátane jeho žiadosti\no ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Zjavná\nneopodstatnenosť podanej sťažnosti ako nedostatok podmienky jej prijateľnosti na ďalšie\nkonanie je vzhľadom na podstatu námietok sťažovateľa takej povahy, že by ju nebolo\nmožné odstrániť ani potom, ak by ústavný súd ustanovil sťažovateľovi kvalifikovaného\nprávneho zástupcu. Ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľovi v posudzovanej veci by\npreto nebolo účelné a ani hospodárne.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "výkon trestu-odňatia slobody", "právna kvalifikácia-právna kvalifikácia trestného činu", "trest-odňatia slobody", "trestné konanie-trestné oznámenie", "návrh-odmietnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:858e9aaf-fbef-4b32-98b1-89e3b41f9c0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 287/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 287/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:858e9aaf-fbef-4b32-98b1-89e3b41f9c0a"}, {"guid": "ussr:afd5d149-3856-4ea0-a383-af424b19962c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 226/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 226/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:afd5d149-3856-4ea0-a383-af424b19962c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:770d3e03-2740-4626-80dd-90f6d19f6e5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.559.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.559.2025.1"}, {"guid": "ussr:e43ea532-1d32-4fb2-9c12-6eec98a15f71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.522.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 522/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 522/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.522.2024.1"}, {"guid": "ussr:4b2b6c90-f964-47ff-8999-36e051e728ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.240.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 240/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 240/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.240.2024.1"}, {"guid": "ussr:0499be6a-1286-4181-a2dd-ecbb30aca784", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.528.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 528/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 528/2022 z 25. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.528.2022.1"}, {"guid": "ussr:f1376fbb-e771-4caf-af37-db1edab048df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.125.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 125/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 125/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.125.2019.1"}, {"guid": "ussr:6526357f-bee6-4447-af68-e0571547c88f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.14.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 14/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.14.2019.1"}]}