{"guid": "ussr:929cafd6-b319-4640-9009-83b1f8219d52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.140.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 140/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 140/2018 z 11. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 140/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.140.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/929cafd6-b319-4640-9009-83b1f8219d52", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.140.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.140.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.140.2018.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 140/2018-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej\na sudcu Mojmíra Mamojku prerokoval sťažnosť\n\n, prechodne\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 C 173/2008 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 173/2008\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Námestovo\n\np r i k a z u j e , aby v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 2 C 173/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 100 € (slovom\n\nsto eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Námestovo j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201,\nNámestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. III. ÚS 140/2018 27. z marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n, prechodne\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 173/2008\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v napadnutom konaní\no neplatnosť kúpnej zmluvy sporovou stranou ako žalovaný 2. Napadnuté konanie sa začalo\nna Okresnom súde Dolný Kubín podaním žaloby 22. decembra 2006 a bolo vedené\n2\n\npod sp. zn. 1 C 129/2006. V dôsledku prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd\nNámestovo v zmysle zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004\nZ. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej\nnárodnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov prebieha napadnuté konanie od 1. januára 2008 na Okresnom\nsúde Námestovo pod novou sp. zn. 2 C 173/2008 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.\n2.1 Sťažovateľ namieta, že „odo dňa začatia tohto konania do súčasnosti uplynulo\n11 rokov a do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené“. Uvádza,\nže 31. decembra 2015 doručil okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú\nreagovala predsedníčka okresného súdu listom Spr. 4548/15 z 20. januára 2016, v ktorom\nv podstatnom uviedla, že „chybou súdu sa stalo, že uznesenie (o zastavení konania\na náhrade trov konania z 2. septembra 2009, pozn.) nebolo doručené do rúk právneho\nzástupcu podľa § 49 ods. 1 OSP [zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov účinného do 30. júna 2016 – pozn.], ktorého odporca v 2/ splnomocnil\nna zastupovanie v tejto veci dňa 5. 7. 2009... V uvedený deň právny zástupca oznámil\nadresy, na ktorých sa odporca v 2/ rade zdržiava a to: adresa totožná s tou, na ktorú mu\nbolo uznesenie doručované...\nZásielka súdu obsahujúca vyššie citované uznesenie sa súdu vrátila s poznámkou\nnevyžiadané. Na základe fikcie doručenia zásielky podľa § 46 ods. 2 OSP účinného v čase\ndoručovania, bola vyznačená právoplatnosť a spis uložený v archíve...\nOspravedlňujem sa za túto chybu a uznesenie, v zmysle pokynu zastupujúceho sudcu\nsa doručí Vášmu právnemu zástupcovi.“.\n2.2. Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že k zastaveniu napadnutého konania došlo\nz dôvodu späťvzatia žalobného návrhu žalobkyňou, podľa jeho názoru protiprávne,\npretože k nemu došlo až po prvom pojednávaní bez toho, aby mal možnosť vyjadriť sa,\nči on ako žalovaný súhlasí so zastavením konania. Taktiež namieta, že toto uznesenie\no zastavení konania a náhrade trov konania mu bolo doručované protiprávne a neúčinne,\npretože mal zástupcu so splnomocnením pre celé konanie a povinnosťou súdu bolo\ndoručovať všetky písomnosti tomuto zástupcovi.\n3\n\n3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým\nvysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 C 173/2008 porušené bolo a prikáže okresnému súdu v napadnutom\nkonaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa sťažovateľ domáhal priznania\nfinančného zadosťučinenia v sume 9 000 € a úhrady trov konania.\n4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie\nkonanie a výzvou na prípadné doplnenie vyjadrenia sa k sťažnosti okresný súd\n24. apríla 2018 podal ďalšie vyjadrenie, v ktorom okrem iného predsedníčka okresného\nsúdu uviedla, že „... konanie vo veci bolo zastavené uznesením Okresného súdu Námestovo\n2 C/173/2008 zo dňa 02. 09. 2009, pričom nedopatrením bola vyznačená na predmetnom\nuznesení právoplatnosť a vykonateľnosť i napriek tomu, že uznesenie nebolo doručené\nprávnemu zástupcovi žalovaného 2/ JUDr. Jánovi Vajdovi. Až na základe písomného\npodania JUDr. Jána Vajdu ako splnomocneného zástupcu žalovaného 2/ doručeného Okresnému súdu Námestovo dňa 30. 12. 2015, súd 27. 01. 2016 doručil\npredmetné uznesenie o zastavení konania právnemu zástupcovi žalovaného 2/...\n... O trovách konania bolo rozhodnuté uznesením súdu zo dňa 17. 01. 2018.\nDňa 01. 03. 2018 bolo vydané opravné uznesenie, ktorým súd opravil výrok I. uznesenia\nzo dňa 17. 01. 2018. Je zrejmé, že o trovách konania (vyšším súdnym úradníkom) nebolo\nrozhodnuté v primeranej lehote a tak, aby nedošlo k zbytočným prieťahom, čo bolo\nspôsobené množstvom náročných reštančných vecí.“.\nZároveň predsedníčka okresného súdu vyjadrila súhlas s upustením od ústneho\npojednávania.\n5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu\nzaujal stanovisko 20. júna 2018, ktoré neobsahovalo žiadne nové skutočnosti relevantné\npre rozhodnutie ústavného súdu a obsahovo bolo takmer identické s obsahom sťažnosti\nadresovanej ústavnému súdu. V uvedenom podaní sťažovateľ uviedol, že netrvá na konaní\nverejného ústneho pojednávania.\n\n4\n\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, ako aj lustráciou spisu ústavný\nsúd zistil, že okresný súd v napadnutom konaní 2. septembra 2009 vydal\npod sp. zn. 2 C 173/2018 uznesenie o zastavení konania (ďalej len „uznesenie o zastavení\nkonania“). Podkladom pre toto rozhodnutie bolo späťvzatie žalobného návrhu v celom\nrozsahu bolo súhlasné prehlásenie žalovaných o odstúpení od kúpnej zmluvy (o určenie\nneplatnosti ktorej v napadnutom konaní išlo) zaslané okresnému súdu 8. júla 2008.\nChybným a nedbalým postupom (neuvedením právneho zástupcu sťažovateľa do záhlavia\nrozhodnutia a nesprávnym, a teda neúčinným doručovaním sťažovateľovi) bolo uznesenie\no zastavení konania doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa až 27. januára 2016,\na to na základe jeho písomného podania adresovaného okresnému súdu. Sťažovateľ\npodstatnú časť svojej sťažnosti opiera práve o tvrdenie, že «... doručovanie uznesenia\no zastavení konania mu bolo doručované protiprávne a neúčinne, keďže toto nebolo\ndoručované jeho právnemu zástupcovi...». Po doručení uznesenia o zastavení konania\nprávnemu zástupcovi podal sťažovateľ odvolanie proti výroku o náhrade trov konania,\na teda výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť. V čase podania ústavnej\nsťažnosti sťažovateľom tak zostal predmetom rozhodovania okresného súdu v napadnutom\nkonaní už iba nárok na náhradu trov konania.\n8. Ústavný súd z priebehu napadnutého konania v časti rozhodovania o náhrade trov\nkonania považoval za preukázané tieto podstatné skutočnosti:\n- 2. septembra 2009 vydal okresný súd uznesenie, ktorým konanie vedené\npod sp. zn. 2 C 173/2008 o neplatnosť kúpnej zmluvy zastavil a rozhodol o trovách konania,\n- 30. decembra 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu\nžalovaného v druhom rade, v ktorom žiada o doručenie uznesenia sp. zn. 2 C 173/2008\no zastavení konania,\n\n5\n\n- 27. januára 2016 bolo právnemu zástupcovi žalovaného v druhom rade doručené\nuznesenie sp. zn. 2 C 173/2008 o zastavení konania,\n- 11. marca 2016 vydal okresný súd opravné uznesenie o zastavení konania, ktorým\nopravil zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení uznesenia, a to neuvedenie právneho\nzástupcu žalovaného v druhom rade (sťažovateľa, pozn.) a nesprávne uvedený jeho\nprechodný pobyt,\n- 5. apríla 2016 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu sp. zn. 2 C 173/2008\nv časti výroku II o trovách konania,\n- 14. septembra 2016 bol Krajskému súdu v Žiline postúpený spis na rozhodnutie\no odvolaní žalovaného v druhom rade v časti výroku o trovách konania,\n- 29. septembra 2016 vydal Krajský súdu v Žiline uznesenie č. k. 9 Co 297/2016175, ktorým uznesenie o trovách konania zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému\nsúdu,\n- 14. novembra 2016 bol spis vrátený okresnému súdu, ktorý vykonal doručenie\nuznesenia č. k. 9 Co 297/2016-175 účastníkom konania a následne 24. novembra 2016 bol\nspis predložený na rozhodnutie o trovách konania vyššiemu súdnemu úradníkovi,\n- 17. januára 2018 vydal okresný súd uznesenie č. k. 2 C 173/2008-209 o náhrade\ntrov konania, ktorým žalobkyni priznal náhradu trov proti žalovanému v prvom a druhom\nrade v rozsahu 100 % a žalovanému v druhom rade priznal proti žalobkyni nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,\n- 19. februára 2018 doručil elektronickým podaním právny zástupca sťažovateľa\nnávrh na vydanie opravného uznesenia v časti výroku I uznesenia č. k. 2 C 173/2008-209,\n- 1. marca 2018 vydal okresný súd opravné uznesenie o trovách konania\nč. k. 2 C 173/2008-220, ktorým opravil výrok I o priznaní trov konania žalobkyni proti\nžalovaným v prvom a druhom rade pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % a ktoré\nzatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.\nIII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n11. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd s o žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n7\n\n15. Táto povinnosť súdu vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nsúdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,\naby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety Občianskeho\nsúdneho poriadku, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n18. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,\nústavný súd konštatuje, že konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 2 C 173/2008,\nzačaté podaním žaloby o neplatnosť zmluvy na Okresnom súde Dolný Kubín 22. decembra\n2006 pod sp. zn. 1C 129/2006, bolo zastavené pre späťvzatie žaloby a v čase podania\nústavnej sťažnosti bolo v merite veci právoplatne skončené, a to 11. februára 2016.\nUznesenie o zastavení konania bolo však pre chybu okresného súdu účinne doručené\naž 27. januára 2016, a konanie tak ešte prebieha vo fáze týkajúcej sa rozhodovania o trovách\nkonania. Všeobecný súd rozhoduje o trovách konania podľa vopred ustanovených zásad\na podľa úkonov, ktoré boli v konaní vykonané stranami sporu a ich právnymi zástupcami,\npreto ústavný súd postup pri rozhodovaní o trovách konania nepovažuje za právne zložitý.\nSkutkovo musí v každom prípade vychádzať len z obsahu spisu. Na základe uvedeného\nrozhodovanie o trovách konania zásadne nemožno považovať za postup všeobecného súdu,\n8\n\nktorý by vykazoval osobitnú náročnosť. Rozhodovanie o trovách konania je rutinnou\nzáležitosťou každodennej praxe súdov a vylučuje tým možnosť, pre ktorú by vznikol dôvod\npre výrazné predĺženie napadnutého konania.\n19. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým\nspôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV danom prípade sťažovateľ svojím správaním v napadnutom konaní pred okresným súdom\novplyvnil jeho dĺžku tým, že o stav konania a jeho výsledok sa začal zaujímať\naž po šiestich, resp. siedmich rokoch, hoci ak ako žalovaný 2 urobil súhlasné prehlásenie\no odstúpení od zmluvy, mohol a mal minimálne predpokladať, že táto okolnosť môže viesť\nžalobkyňu k späťvzatiu žaloby a následne k zastaveniu konania. Pokiaľ ide o súčasné\nrozhodovania o trovách konania, správaniu sa sťažovateľa nemožno pričítať podiel na stave,\nv akom sa vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu.\n20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.\n21. Ústavný súd považuje za dôležité najskôr poukázať na judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), konkrétne na jeho rozsudok v prípade Čičmanec\nproti Slovenskej republike (rozsudok z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11), ktorým ESĽP\nrozhodol okrem iného aj o tom, že dĺžka konania napadnutého sťažnosťou nespĺňala\npožiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a to aj napriek skutočnosti,\nže toto konanie v čase podania ústavnej sťažnosti prebiehalo podobne ako v tomto prípade\nuž len vo fáze týkajúcej sa trov konania). Európsky súd pre ľudské práva totiž v bode 50\nuvedeného rozsudku konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne\nkonania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania\nnasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov)\nboli rozhodnuté v primeranej lehote. Zároveň ESĽP v bode 46 uvedeného rozsudku uviedol,\n\n9\n\nže na účely čl. 35 ods. 1 dohovoru je súčasne potrebné formulovať ústavnú sťažnosť takým\nspôsobom, ktorý umožní ústavnému súdu preskúmať celkovú dĺžku namietaného konania.\n22. Sťažovateľ namieta celkovú dĺžku konania pred okresným súdom v trvaní\n11 rokov. Napriek tomu, že okresný súd sa po zastavení konania pre späťvzatie žaloby\ndopustil viacerých závažných pochybení (neuvedenie mena právneho zástupcu sťažovateľa\ndo záhlaví zastavujúceho uznesenia z 2. septembra 2009, založenie spisu do archívu\na následné doručenie tohto uznesenia až 27. januára 2016, vydávanie opravných uznesení),\nnemožno opomenúť ani skutočnosť, že právnemu zástupcovi (a ani sťažovateľovi) celých\nšesť rokov uznesenie okresného súdu nechýbalo a o výsledok konania prejavil záujem\naž v decembri 2015. Ústavný súd v súvislosti s možným vznikom prieťahov v konaní preto\nhodnotil osobitne postup okresného súdu vo fáze nasledujúcej po právoplatnom skončení\nkonania vo veci samej. Túto však posúdil v kontexte s celkovou dĺžkou konania.\n23. Ústavný súd okrem pochybení okresného súdu uvedených v bode 22 zistil\npo právoplatnom meritórnom skončení veci nečinnosť okresného súdu pri rozhodovaní\no trovách konania od 24. novembra 2016, keď bol spis vrátený okresnému súdu\nna rozhodnutie o trovách konania odvolacím súdom, do 17. januára 2018, keď okresný súd\nv zmysle § 262 ods. 1 CSP vydal uznesenie č. k. 2 C/173/2008-209 o náhrade trov konania.\n24. Vychádzajúc z kontextu celkových okolností prípadu je nanajvýš potrebné\nvytknúť okresnému súdu vážne pochybenia, ktorých sa v konaní svojou nedbanlivosťou\ndopustil, a namiesto toho, aby sa ich pokúsil napraviť, koná nesústredene a neefektívne\ni o trovách konania. Nečinnosť okresného súdu pri rozhodovaní o trovách konania\npo vrátení veci odvolacím súdom v trvaní 13 mesiacov je preto v napadnutom konaní možné\nhodnotiť ako prieťah takej intenzity, ktorý zakladá možnosť porušenia označených práv\nsťažovateľa. V čase rozhodovania ústavného súdu o prijatej sťažnosti sťažovateľa bolo\nv januári 2018 okresným súdom síce vydané uznesenie o náhrade trov konania, avšak\nvo výroku I nesprávne, v dôsledku čoho musel okresný vydať opravné uznesenie. Okresný\nsúd tak dosiaľ nevykonal v napadnutom konaní všetky úkony, ktoré mohol, lebo\npo právoplatnosti uznesenia č. k. 2 C 173/2008-209 zo 17. januára 2018 v spojení\ns opravným uznesením č. k. 2 C 173/2008-220 z 1. marca 2018, zostáva ešte rozhodnúť\n10\n\no výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP). Okresný súd napriek novej právnej\núprave (§ 105 až § 116 CSP) pritom vyše pol roka doručuje opravné uznesenie.\n25. Ústavný súd dáva do pozornosti, že podľa Civilného sporového poriadku\núčinného od 1. júla 2016 prebieha rozhodovanie o trovách konania na rozdiel\nod predchádzajúcej právnej úpravy v dvoch fázach. Najskôr sudca v rozhodnutí, ktorým sa\nkonanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto\nrozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným\nrozhodnutím. V prípade sťažovateľa okresný súd prvýkrát rozhodol o trovách konania\nešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,\nt. j. v rozhodnutí o zastavení konania z 2. septembra 2009. Po podaní odvolania zo strany\nsťažovateľa proti rozhodnutiu o trovách konania a po zrušení tejto časti rozhodnutia\nuznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co 297/2016-175 z. 29. septembra 2016\nuž rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania uznesením\nzo 17. januára\n\n2018\n\nč.\n\nk.\n\n2\n\nC/173/2008-209\n\nv spojení\n\ns opravným\n\nuznesením\n\nz 1. marca 2018 č. k. 2 C/173/2008-220, pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia musí\nokresný súd ešte rozhodnúť o výške náhrady trov (§ 262 ods. 2 CSP). V kontexte celkovej\ndĺžky konania (11 rokov) je nemysliteľné, aby rozhodovanie o trovách konania napriek jeho\ndvojfázovosti trvalo tak neprimerane dlho ako vo veci sťažovateľa (viac ako 2 roky).\n26. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 C 173/2008 porušené boli\n(bod 1 výroku nálezu).\nIV.\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto\npráva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n11\n\n28. Ústavný súd konštatoval porušenie práv sťažovateľa, pretože posudzované\nkonanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu skončené v časti týkajúcej sa trov\nkonania. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že aktuálne ide o rozhodovanie o nároku\nna ich náhradu, po ktorom bude nasledovať ešte druhá fáza – rozhodovanie o výške trov.\nKeďže ide o rozhodnutie, ktoré vydá súdny úradník, Civilný sporový poriadok pripúšťa\nproti takému rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca. Obava z ďalšieho možného\nzdĺhavého budúceho postupu okresného súdu v druhej fáze rozhodovania o trovách konania\n(vzhľadom na nedbalý prístup okresného súd k vybaveniu veci a jeho neefektívnu činnosť\npo zastavení konania i vo fáze rozhodovania o trovách konania) viedli ústavný súd k tomu,\naby prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. 2 C 173/2008\nbez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nV.\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n30. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n31. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 9 000 €, ktorá\npodľa jeho názoru zohľadňuje roky trvajúce súdne konanie a psychickú ujmu mu tým\nspôsobenú.\n32. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\n12\n\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma\npožadovaná sťažovateľom rozhodne nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení\nfinančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nEurópskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n33. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ktorého podstatnú časť\ntvorila nečinnosť okresného súdu v dôsledku jeho pochybenia, akým je založenie spisu\nv právoplatne neskončenom konaní do archívu, ako aj so zreteľom na fakt, že predmetom\nrozhodovania okresného súdu zostáva rozhodnúť o trovách konania v sume neprevyšujúcej\nsumu 400 €, považoval ústavný súdu priznanie sumy 100 € za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Pri stanovení sumy primeraného\nfinančného zadosťučinenia nebolo možné opomenúť ani správanie sťažovateľa, ktorý,\nako je uvedené v bode 19 a 22 tohto nálezu, sa o stav konania začal zaujímať až po šiestich\nrokoch. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (ako je\nnapr. advokát). Nielen sťažovateľ, ale aj právny zástupca sťažovateľa mal dostatočný\nčasový priestor na to, aby si vyžiadal informáciu o stave napadnutého konania,\nresp. nahliadol do súdneho spisu oveľa skôr, ako tak urobil v roku 2015, teda po viac\nako deviatich rokoch od nápadu veci.\nVI.\n34. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého\nmôže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy,\nrozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho\nzastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom JUDr. Jánom Vajdom.\n35. Vychádzajúc z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza I. polrok 2016, ktorá bola 884 €, ústavný súd úhradu trov konania priznal za dva úkony\n13\n\nprávnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3\na §13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2017 spolu s režijným paušálom (2 x 8,84 €) predstavuje sumu trov\nkonania celkom 312,34 €. Za repliku k vyjadreniu okresného súdu ústavný súd náhradu trov\nnepriznal, keďže toto vyjadrenie neobsahovalo nijaké relevantné skutočnosti pre jeho\nrozhodnutie o sťažnosti.\n36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nPoučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. septembra 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/173/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "777b6844-4fe7-4bfc-af94-b0a27812672d:d74fa503-34c8-4dc5-9e84-4b38400fdcb8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1711217634.1", "spisova_znacka": "9Co/297/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/297/2016 z 30. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1711217634.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5dbef0ec-c781-4c41-b0d4-54deed7a2871", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.275.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.275.2022.1"}, {"guid": "ussr:ef258d02-c1bf-4e58-9f78-34ba32b1aa5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.137.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2019 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.137.2019.1"}]}