{"guid": "ussr:fa200277-bcce-432a-97d8-005508399e6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.146.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2018 z 27. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 146/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.146.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa200277-bcce-432a-97d8-005508399e6c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.146.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.146.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.146.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 146/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\n, prechodne bytom\n\nJUDr.\n\nPetrom\n\nDerevjaníkom,\n\n,\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nKamenárska 17/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 261/2017 z 5. decembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca\n2017 doručená sťažnosť\n\n, prechodne bytom\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 Co 261/2017 z 5. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení\nžalobcu v konaní o určenie, že „zákonné záložné právo nevzniklo“ a „výkon záložného\npráva je neplatný“ vedenom na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 50 Cb 36/2017. Sťažovateľ spolu so žalobou doručil aj návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby sa zdržal\nvýkonu záložného práva k bytu označeného v návrhu. Okresný súd o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia v označenom konaní rozhodol uznesením z 24. októbra 2017,\nktorým návrh sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ proti označenému uzneseniu okresného\nsúdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že odvolaním napadnuté uznesenie\nokresného súdu potvrdil.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti vyjadruje svoju nespokojnosť s napadnutým uznesením\nkrajského súdu. Napadnuté uznesenie považuje za arbitrárne a nespravodlivé, v rozpore\ns judikatúrou všeobecných súdov v obdobných veciach, pričom argumentuje a predostiera\nsvoj vlastný pohľad na vec. Vychádzajúc z vlastného právneho posúdenia veci dochádza\nk záveru, že napadnutým uznesením krajského súdu boli porušené jeho označené práva.\n4. Na základe uvedených skutočností a právnej argumentácie uvedenej v sťažnosti\nsťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol tak,\nže vysloví porušenie označených práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu,\nnapadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná mu\nnáhradu trov konania.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n2\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým potvrdil\nuznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n8. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou predovšetkým podotýka, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú\nobdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom\npostupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť\npodstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n9. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,\nktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé\nnásledky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť\ntohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu\nvzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov\n\n3\n\npráva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý\nokruh vzťahov.\n10. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,\npodľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú\nvšeobecné súdy.\n11. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných\nsúvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o ne/nariadení predbežného opatrenia,\nprípadne rozhodnutím o zrušení nariadeného predbežného opatrenia vydaným v rámci\nobčianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka\nsúdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom\núčinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými\nsúdmi (princíp subsidiarity) (m. m. III. ÚS 281/07).\n12. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením\nmiesta a postavenia neodkladného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych\nprostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o predbežnom opatrení\ndotýka, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo\nslobôd.\n13. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na neodkladného\nopatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je\nvšak také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného\nsúdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej [§ 324 a nasl. Civilný sporový\nporiadok; (obdobne I. ÚS 46/00)]. Aj v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia je garantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú,\ndefinitívnu ochranu poskytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Nenariadenie\n\n4\n\npredbežného opatrenia v žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol\nv konečnom dôsledku ochranu právam, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.\n14. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje\naplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke neodkladných opatrení,\npretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie\nApis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000 č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala\nneaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení predbežného opatrenia).\n15. Reflektujúc na uvedené východiská, ústavný súd konštatuje, že realizácia\ninštitútu neodkladného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese\nnemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby vyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti\nktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu\npred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas\nkonania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú\na jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne dovolávať\naj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis II. ÚS 37/00,\nI. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/ 07, III. ÚS 281/07).\n16. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných\nopatreniach, zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými\nokolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí\nvšeobecných súdov o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor\n\ns princípmi\n\nspravodlivého\n\nprocesu\n\nmajúci\n\ncharakter\n\nsvojvôle\n\n(obdobne\n\nIII. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07).\n17. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského\nsúdu takéto známky zjavnej svojvôle nenesie. Krajský súd v odôvodnení napadnutého\nuznesenia svoj právny záver o správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odôvodnil tým,\n\n5\n\nže poukázal na to, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a od toho okamihu sú\nputatívni dedičia až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní\nza spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. V nadväznosti na to poukázal\nna skutočnosť, že od smrti poručiteľa vznikol dlh – nedoplatok v súvislosti s bytom\npatriacim do dedičstva, preto k výkonu zákonného záložného práva je možné pristúpiť,\npretože dedičia si neplnia svoje povinnosti. Ústavný súd je toho názoru, že krajským súdom\nprijatý právny záver vychádza z okolností prípadu, odôvodnenie napadnutého uznesenia\nkrajského súdu nemožno prima facie považovať ani za zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, pretože z odôvodnenia napadnutého uznesenia nepriamo vyplýva to, že\nsťažovateľ ako putatívny dedič sa domáha ochrany namiesto toho, aby si plnil svoje\npovinnosti. Táto miera úvahy je logická a vyvážená, pričom vychádza z konkrétnych\nosvedčených skutočností. V súvislostiach vyváženosť tejto úvahy spočíva aj v tom, že\nsťažovateľ sa v danej situácii domáha ochrany svojich práv práve neodkladným opatrením,\nktoré, ak by súd nariadil, tak by v konečnom dôsledku znamenalo neopodstatnený zásah\ndo práv a povinností odporcu a zároveň by tým poskytol ochranu tomu, kto si svoje\npovinnosti neplní. Preto ústavný súd konštatuje, že úvahy uvedené v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia nemožno považovať ani za svojvoľné alebo také, ktoré by boli\nv rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Vychádzajúc z uvedeného ústavný\nsúd konštatuje, že nezistil signály, ktoré by nasvedčovali tomu, že v prípade sťažovateľom\nnapadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k takému procesnému excesu, ktorý by\nzakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle.\nNa tomto závere nemôže nič zmeniť okolnosť, že sťažovateľ má na celú vec odlišný názor a\ns napadnutým uznesením krajského súdu nesúhlasí. Táto okolnosť totiž sama osebe nemôže\nspôsobiť porušenie označených práv sťažovateľa (obdobne m. m. II. ÚS 218/02, II. ÚS\n229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).\n18. Nad rámec dôvodov ústavný súd k argumentácii sťažovateľa uvádza, že pokiaľ\nnamietal a tvrdil, že dedičstvo sa nadobúda až príslušným právoplatným rozhodnutím\no dedičstve, tak takýto názor je nesprávny, pretože dedičstvo sa nadobúda síce na základe\ndeklaratórneho rozhodnutia o dedičstve, ale spätne k okamihu smrti poručiteľa, čiže\nuvedené rozhodnutie nemá konštitutívne účinky, len deklaruje, kto a v akom rozsahu je\n\n6\n\ndedičom poručiteľa. Vychádzajúc z uvedeného, je ústavne konformný aj záver opakovane\npotvrdzovaný judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú paradoxne\npoukazoval sťažovateľ (sp. zn. 5M Cdo 15/2007 z 22. februára 2008, sp. zn.\n4 Cdo 120/2009 z 27. októbra 2010, obdobne aj sp. zn. 3 Cdo 222/2010 zo 14. marca 2011),\nktorý zjednodušene hovorí, že od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva, čo sa týka\nmajetku patriaceho do dedičstva, všetci dedičia sú považovaní za vlastníkov tohto majetku,\nz čoho vyplývajú práva, ako aj povinnosti.\n19. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľa (na zrušenie uznesenia krajského súdu a priznanie náhrady trov konania),\npretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. marca 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "dedič-zákonný", "opatrenie-neodkladné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "08ce5055-c0e6-4574-9552-51e81842d7ad:8888655b-15eb-446b-8a37-d2016af3108a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7111235183.2", "spisova_znacka": "2Co/261/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/261/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7111235183.2"}], "citovane_v": []}